Povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí je jednou zo základných zákonných povinností. Často sa však mylne domnievame, že o výživnom sa hovorí iba v rámci vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine, ktorý upravuje alimenty, stanovuje vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na vek dieťaťa, a to až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto schopnosť samého sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Vyživovacia povinnosť slúži na zabezpečovanie materiálnych a nemateriálnych potrieb členov rodiny, ak to okolnosti vyžadujú. Práva a povinnosti vyplývajúce z výživného majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú iba subjektom rodinného práva. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto majú rodičia zákonnú povinnosť prispievať svojim deťom podľa svojich schopností a finančných možností. Zároveň sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a teda toho, kto má výživné platiť. Právo na výživné je vždy závislé od konkrétnych okolností. Ak má dieťa napríklad 25 rokov a študuje na vysokej škole, nie je ešte schopné sa samé živiť. Iná je situácia, pokiaľ 23 ročný človek neštuduje, nepracuje a venuje sa iba svojim koníčkom. Síce nezarába, ale je schopné živiť sa.
Kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť?
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Plnoleté dieťa má nárok na výživné, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu."
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Vplyv brigády a zamestnania dieťaťa na výživné
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V konaní o zrušení vyživovacej povinnosti by sa v rámci dokazovania zisťovalo, či je zárobok oprávneného dieťaťa taký vysoký, že by postačoval na zabezpečovanie životných nákladov. Inak povedané, zisťovalo by sa, či je dieťa na základe príjmu z brigádnickej činnosti schopné samé sa živiť. Je dôležité zdôrazniť, že pre naplnenie skutkovej podstaty "schopnosti samého sa živiť" nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Strata zamestnania rodiča a zníženie výživného
Obavy o finančnú záťaž spojenú s platením výživného počas nezamestnanosti sú opodstatnené. Na Slovensku, v prípade zmeny Vášho príjmu, môžete požiadať súd o zmenu výživného. Tento proces je do značnej miery závislý na konkrétnych okolnostiach, avšak súd bude brať do úvahy vašu novú finančnú situáciu. Ak sa vaše príjmy znížia, napríklad kvôli nezamestnanosti, súd môže rozhodnúť o znížení sumy výživného. Je však dôležité vedieť, že pokiaľ sa vaša finančná situácia zlepší, môže byť suma výživného opäť zvýšená.
Zníženie výživného po strate zamestnania je možné, ale neznamená to, že súd automaticky zníži výživné po strate zamestnania. Pri posudzovaní výšky výživného vychádza súd zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Tieto skúma nie vzhľadom na skutočnú situáciu povinného rodiča, ale vzhľadom na potenciálne možnosti povinného rodiča. Týmto sa snaží súd vyhnúť napr. tomu, aby povinný rodič skončil v zamestnaní z dôvodu, aby nebol povinný prispievať na dieťa vysoké výživné.
V prípade nezamestnaného rodiča súd vždy podrobne skúma dôvod, pre ktorý je rodič bez práce. Je dôležité, ako došlo k skončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru. Súd musí rozlíšiť medzi tými povinnými rodičmi, ktorí úmyselne stratili svoje zamestanie len, len aby nemuseli platiť vysoké výživné. Pokiaľ teraz stratíte nárok na dávku v nezamestnanosti, Váš príjem sa tým preukázateľne zníži, avšak súd bude stále zvažovať skutočnosť, či ste si stratu zamestnania nezavinili sám.
V prípade ďalšieho konania o zníženie výživného po strate zamestnania je dôležité sústrediť sa na preukázanie skutočnosti, že ste si stratu zamestnania nezavinili sám a že je pre Vás náročné opäť si nájsť zamestnanie (napr. vek, zdravotný stav, vzdelanie alebo región s vysokou nezamestnanosťou). Taktiež by sa malo spomenúť, že máte aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, na ktoré platíte z objektívnych dôvodov iba minimálne výživné. Rovnako by ste sa mal sústrediť na preukázanie Vašich nevyhnutných nákladov, ktoré po tom, čo stratíte nárok na dávku v nezamestnanosti, budú prevyšovať vaše príjmy. Úplnou stratou príjmov dôjde na Vašej strane k horšej situácii, aká tu bola, keď súd rozhodoval prvý krát.
Vzhľadom na to, že od času, kedy súd rozhodoval o výživnom, sa podstatne zmenili pomery na Vašej strane (strata zamestnania je takouto podstatnou zmenou pomerov), odporúča sa podať návrh na zníženie výživného. Avšak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Preto sa v návrhu sústreďte na preukázanie skutočnosti, že ste zamestnanie stratili avšak túto stratu ste si nezavinili Vy sám, a že je pre Vás náročné opäť si nájsť zamestnanie (napr. z dôvodu veku, zdravotného stavu, prípadne s poukazom na zamestnanosť v regióne). Súd však bude zisťovať, prečo ste nezamestnaný a či vo Vašom okolí sú pracovné ponuky, alebo nie. Ak áno, potom nemusí Vášmu návrhu vyhovieť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Proces zmeny alebo zrušenia výživného
O zrušení vyživovacej povinnosti je oprávnený rozhodovať príslušný súd. V prípade, ak dieťa je schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. viac ako rok), súd zruší vyživovaciu povinnosť spätne k dátumu, kedy dieťa nadobudlo schopnosť sa samo živiť.
Rozhodnutie o znížení výživného, ak k takej zmene dôjde, platí od momentu, kedy došlo k zmene pomerov. Na to, kedy už ide o zmenu pomerov a kedy ešte nie, zákon neurčuje žiadnu lehotu. Zmena pomerov môže nastať aj deň po rozhodnutí súdu (napr. vážna nehoda).
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie alebo dohodu o výživnom (v tomto prípade ide o klauzulu rebus sic stantibus), pričom pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov súd prihliada aj na skutočnosť, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo nejakého majetkového prospechu. To napríklad znamená, že ak sa povinný vzdá práce, ktorú mu ponúkol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a v ktorej mal byť zárobok porovnateľný s predchádzajúcim zamestnaním, k zníženiu výživného nemusí dôjsť.
Určenie výšky výživného: Kritériá a špecifiká
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného súd vždy prihliadne nielen na odôvodnené potreby osoby, ktorá o výživné žiada, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery toho, kto má platiť. Pri určovaní výživného a posudzovaní výšky výživného je vždy potrebné prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, teda toho, kto má na výživné nárok. Zároveň sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a teda toho, kto má výživné platiť.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Súd skúma aj tzv. potencionalitu príjmov, v zmysle ktorej sa nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože jej použitím súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje prezumovaný príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd prostredníctvom ÚPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. To, že je rodič aktuálne bez príjmu, neznamená, že je nemajetný. Súd zistí a vyhodnotí aj majetkové pomery rodiča.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
V prípade, ak majetkové pomery rodiča prevyšujú odôvodnené potreby dieťaťa, súd môže určiť vyššie výživné, než je potrebné na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. V takejto situácii súd môže prikázať použiť časť tohto výživného na tvorbu úspor na sporiacom účte dieťaťa.
Konanie o výživnom a rola súdu
Nárok na výživné vzniká zo zákona, akonáhle sú splnené zákonom stanovené podmienky. O rozsahu a spôsobe plnenia výživného je možné sa dohodnúť alebo požiadať súd o stanovenie výšky výživného. A teda, ak sú splnené zákonné podmienky a povinnú osobu požiadam o výživné, nemusím nevyhnutne disponovať rozhodnutím súdu. Ak sa však nedohodnú, rozhodne súd.
Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona o rodine, ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. a podať si návrh na určenie výživného voči svojim rodičom. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 24 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku plnoletá osoba a jej rodičia. Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade ust. § 24 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku zmeniť aj bez návrhu. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nieste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. Ak sa to podarí úspešne preukázať, súd môže prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú.
Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona podať návrh na vykonanie exekúcie.
Dohoda a mediácia pri výživnom
Prednosť má vždy dohoda o výške výživného. V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie. Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním ak to bude potrebné.
Náhradné výživné a jeho podmienky
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Na tlačive máte presné inštrukcie ako ho vyplniť a čo k takejto žiadosti priložiť (posledný list tlačiva s názvom "žiadosť o náhradné výživné"). Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia. Je potrebné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Špecifické situácie a výnimky
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. zlomeniny, nárok na výživné nevzniká.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. „Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. drobných darov.
Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov, nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Vzájomné vyživovacie povinnosti (predkovia a potomkovia)
Opačné garde nastáva, ak deti sú schopné samy sa živiť a ich rodičia potrebujú zabezpečiť výživu. V tomto prípade je rozdiel v rozsahu poskytovanej výživy. Zatiaľ čo rodič má dieťaťu zabezpečiť výživu (vyživovacia povinnosť rodičov k deťom) v takom rozsahu, aby sa spolupodieľalo na životnej úrovni rodiča, dieťa má svojmu rodičovi zabezpečiť potrebnú výživu. Pri určení stropu výživného nie sú rozhodujúce majetkové možnosti dieťaťa ako povinného, ale miera potreby rodiča. Ak teda rodič nemá možnosti zabezpečiť si bývanie, lieky, stravu, ošatenie, deti mu na toto majú povinnosť prispieť. V prípade, ak možnosti detí tieto potreby rodiča prevyšujú, nemajú zákonnú povinnosť rodičovi prispieť nad rámec na ďalšie veci, ktoré nie sú životu nevyhnutné. Napríklad dovolenku, auto a ďalšie. V prevyšujúcej časti by išlo o dobrú vôľu dieťaťa.
Ak má rodič viacero detí, každé z detí má vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť si nedelia rovným dielom, ale v pomere, ktorý zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom každého z dieťaťa. Zákon o rodine stanovuje pravidlá, ktorý druh výživného si je potrebné uplatňovať ako prvé. Ak by teda v prípade nutnosti musel rodič žiadať o výživné, najprv tak musí urobiť z titulu príspevku na výživu rozvedenému manželovi (ak je rozvedený a spĺňa podmienky), a až v prípade neúspechu má možnosť žiadať o výživné z titulu vyživovacej povinnosti detí k rodičom.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými je najmenej využívaný inštitút, ktorý je aplikovateľný v prípade, ak neprichádza do úvahy iný druh vyživovacej povinnosti, teda ak oprávnenej osobe nemôže poskytnúť výživu jeho dieťa, rodič, bývalý manžel, ani manžel. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak to nevyhnutne potrebujú. Pôjde teda už spravidla o najpodstatnejšie životné potreby a v najnevyhnutnejšej miere. Oprávnenými a povinnými osobami budú spravidla starí rodičia, prastarí rodičia, vnuci, pravnuci. Základným pravidlom pre určenie oprávnených a povinných osôb je, že vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovaciu povinnosť predkov. A tiež, že vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších predkov.
V praxi teda pôjde napríklad o situáciu, kedy senior nemá možnosti zabezpečiť si základné životné potreby a výživu mu nemôže poskytnúť jeho dieťa. V takom prípade môže žiadať o príspevok na nevyhnutné potreby od svojich vnukov, pravnukov. Platí to aj opačne, kedy dieťaťu nie je poskytnuté výživné zo strany rodiča. Môže vtedy žiadať o príspevok od starých rodičov, prastarých rodičov. Na rozdiel od iných druhov výživného, z titulu vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými je možné žiadať výživné iba v nevyhnutných prípadoch. Ak teda z titulu výživného na dieťa rodič neplní výživné vo výške, aby sa dieťa spolupodieľalo na životnej úrovni rodiča, od starého rodiča nemožno žiadať rovnaké výživné, ale iba výživné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok pre nevydaté matky
Manželia majú mať zo zákona v zásade rovnakú životnú úroveň, a preto majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto vyživovacia povinnosť má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Súd pritom prihliadne aj na dôvody rozpadu manželstva. Tento príspevok od ex-manžela možno žiadať maximálne na päť rokov. Iba vo výnimočných prípadoch je možné túto dobu predĺžiť. Môže tak urobiť v prípadoch, kedy ani po uplynutí tejto doby sa rozvedený manžel nemôže sám živiť z objektívnych dôvodov. Zákon priamo špecifikuje príklad, kedy bude táto podmienka splnená - ak má rozvedený manžel zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osobnej starostlivosti alebo pri rozvedenom manželovi, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Tento nárok automaticky zaniká, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo, ale aj pri smrti povinného manžela.
Zákon myslel aj na nevydatú matku, ktorá je tehotná alebo už porodila dieťa. Takúto povinnosť má najviac dva roky a plniť ju treba najneskôr odo dňa pôrodu. Jedná sa o príspevok pre matku, nie o výživné na dieťa. Tento príspevok je poskytovaný v prospech matky dieťaťa (nie v prospech dieťaťa), ide teda o peniaze matky. Po narodení dieťaťa má otec dieťaťa popri tejto povinnosti zároveň vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu. Príspevok možno žiadať aj dodatočne. Po troch rokoch od pôrodu sa ale premlčí.
Spätné vrátenie výživného
V prípade, ak dieťa už ukončilo školu a pracuje, a vyživovacia povinnosť by už nemala trvať, vyplatene výživné spätne sa spravidla nevracia, ak bolo uhradené na základe právoplatného rozsudku. Vrátenie by prichádzalo do úvahy len ako bezdôvodné obohatenie - ak by ste vedeli preukázať, že syn vedome a nepoctivo poberal výživné bez právneho dôvodu (napr. zatajil podstatnú zmenu, že je schopný sa sám živiť). Súdom priznané výživné možno ale len od začatia súdneho konania. V prípade dohody o výživnom alebo v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom, tieto nie sú nevyhnutne konečné. Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak priznať ho možno len od začatia súdneho konania.
tags: #moze #pytat #vyzivne #dopele #dieta #kde