Zvýšená telesná teplota a horúčka sú u detí pomerne bežné javy, ktoré rodičov často znepokoja. Hoci ide o prirodzenú reakciu organizmu na boj s infekciou, môže byť sprevádzaná rôznymi symptómami, z ktorých jedným sú aj kožné vyrážky. Tieto vyrážky môžu byť prejavom širokej škály stavov - od neškodných potničiek až po príznaky vážnych infekčných ochorení, ktoré si vyžadujú lekársku pozornosť. Pochopenie toho, čo horúčka signalizuje a aké kožné prejavy s ňou môžu súvisieť, je kľúčové pre správne zvládanie situácie a včasnú reakciu v prípade potreby. V tomto článku sa ponoríme do kľúčových aspektov horúčky a vyrážok u detí, poskytneme informácie o ich príčinách, správnej diagnostike a efektívnych postupoch, ako ich zvládať.
Horúčka u detí: Prirodzená reakcia a jej správne pochopenie
Horúčka je obranný mechanizmus tela, ktorý sa „naštartuje“, keď organizmus bojuje s chorobou či infekciou. Tento komplexný proces je esenciálnou súčasťou imunitnej odpovede, pri ktorej sa zvyšuje telesná teplota nad normálnu úroveň s cieľom vytvoriť nepriaznivé prostredie pre patogény, ako sú vírusy a baktérie. Sama o sebe však horúčka ochorením nie je, ale skôr vitálnym signálom, že telo aktívne pracuje na prekonaní zdravotného problému. Ide len o príznak ochorenia, ktorý je pomerne bežný, a to predovšetkým u detí. Ich imunitný systém sa totiž vyvíja a postupne adaptuje na okolitý svet, čo často vedie k častejším epizódnym horúčkam v porovnaní s dospelými. Zvýšená teplota znásobuje intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou, ako je tvorba protilátok a aktivita bielych krviniek. Nie je ničím výnimočným ani to, keď sa zvýšená teplota objaví pri prerezávaní zúbkov alebo po očkovaní. Hoci vás zrejme vystraší, keď má vaše dieťa vysokú teplotu, treba si uvedomiť, že je to v podstate dobré znamenie - telo dáva najavo, že s problémom bojuje.
Za normálnych okolností sa telesná teplota detí pohybuje niekde okolo 36 až 37°C. Približne do 38°C rozlišujeme tzv. zvýšenú teplotu. Nad touto hodnotou už môžeme hovoriť o horúčke. Záleží to však aj od toho, kde ju meriate. Dospelí sú zvyknutí merať si teplotu v podpazuší, prípadne používať modernejšie bezkontaktné teplomery. U malých detí, predovšetkým bábätiek a batoliat, by však bolo meranie v podpazuší náročné a menej spoľahlivé. Pri rektálnom meraní teploty u detí nezabúdajte na to, že teplota v konečníku je vždy o 0,5°C vyššia, ako pri meraní v podpazuší či uchu. Meranie v uchu alebo na čele bezkontaktným teplomerom je praktickou alternatívou, pričom je dôležité dodržať pokyny výrobcu pre správnu kalibráciu a umiestnenie. Jej výšku ovplyvňuje niekoľko faktorov, aj miesto merania. Na nameranú hodnotu vplýva aj časť dňa, kedy je teplota meraná. Najvyššia býva poobede a v skorších večerných hodinách, zatiaľ čo ráno a dopoludnia sú hodnoty často nižšie. Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity, ktoré môžu dočasne zvýšiť telesnú teplotu. U drvivej väčšiny detí býva vyššia teplota príznakom bežnej vírusovej infekcie, ktorá správnou formou terapie prejde aj bez návštevy lekára. A to napriek tomu, že počas samotného stúpania teploty dieťa pôsobí celkovo veľmi choro, je unavené alebo podráždené. Najmenšie deti môžu mať za normálnych okolností (v neprítomnosti choroby) teplotu vyššiu ako dospelí, pričom u novorodencov je to až do 38,0 °C, u 1-mesačných dojčiat 38,1 °C a u 2-mesačných dojčiat do 38,2 °C. U novorodeniatok sa horúčka často objavuje aj pri dehydratácii, v súvislosti s oneskoreným nástupom laktácie. Samostatnou kapitolou sú ale novorodenci do 28. dňa od narodenia. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom, pretože môže signalizovať vážnu zdravotnú komplikáciu. Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu, ktorá vyžaduje okamžitú lekársku intervenciu.
Efektívne stratégie pre zvládanie horúčky
Pri zistenej vyššej teplote nie je dobré podľahnúť panike, ale chvíľu dieťa pozorovať. Je dobré si všímať, ako sa správa, či inak ako zvyčajne. Vyzerá choré? Nehrá sa, odmieta stravu, tekutiny a obľúbené pochúťky? Tieto pozorovania sú kľúčové pre rozhodnutie o ďalšom postupe. Jedinou výnimkou je, ak má drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách. To už je vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára.
Lekár: Teplotu deťom nezrážajte hneď. Robíte aj vy tieto chyby?
Pokiaľ má dieťa triašku a studené končatiny, znamená to, že teplota je na vzostupe. V tomto prípade, ak je teplota do 38 °C, ešte telo bojuje proti infekcii a ničí choroboplodné zárodky. Keby ste vtedy podali liek na zníženie teploty, túto obrannú funkciu by ste spomalili. Dieťa má byť v domácom prostredí, malo by viac odpočívať, byť v teple a dôležitý je dostatočný prísun tekutín. Ak má dieťa už vyššiu teplotu a stále triašku či pocit zimy, zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa. Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, alebo mramorovanú kožu pri vysokej teplote, pretože to môže svedčiť o závažnejšej infekcii. V týchto situáciách je vhodné čo najskôr kontaktovať vášho lekára.
Hydratácia a strava
Pri horúčke, potení, hlienoch, pri respiračnom ochorení či pri hnačke organizmus stráca kľúčové tekutiny. Treba preto dbať na pitný režim - čistá voda, dojčenská voda, neperlivá minerálka, sladený čaj. Dojčenská voda je vhodná od narodenia, minerálnu vodu môžeme na spestrenie pitného režimu podať od 1. roku. Vhodný je čaj, skôr vlažný ako teplý, riedený džús alebo pitná voda v malých množstvách. Tieto tekutiny dieťaťu podávajte naozaj často, bez toho teplota nemusí klesnúť. A navyše, čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou. Ak dieťatko odmieta piť alebo papať počas horúčky, pri ochorení sú znížená chuť do jedla a odmietanie tekutín prirodzené. Rodič by však mal dbať najmä na prísun tekutín, ktoré majú pred stravou prednosť. Pri pochybnosti o hydratácii sledujte močenie. Dieťa by malo močiť do 6 hodín. Netreba to však brať úplne doslovne. Počas noci môže mať dieťa suchú plienku aj niekoľko hodín. Je potrebné vziať do úvahy, či má aj prejavy ochorenia - horúčku, odmieta piť, málo močí, má suchý biely jazyk. V hlbokom spánku sa môže stať, že aj zdravé dieťa nemočí dlhší čas. Netrápte sa, ak nechce jesť. Pri horúčke pracuje organizmus na vyšší energetický výkon, v kombinácii s nechutenstvom je dobre tolerovaná nedráždivá strava, napr. varená ryža, sucháre, vývar. Odporúča sa pravidelné vetranie miestnosti a voľný odev, aby sa predišlo prehrievaniu.
Lieky na zníženie horúčky
Dajte dieťaťu niektorý z voľne dostupných liekov proti teplote. Väčšina je na báze paracetamolu alebo ibuprofenu. Oba existujú vo forme čapíkov, sirupov a tabliet. Lieky s paracetamolom sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. Ak teplota znova stúpne a podali ste mu liek s obsahom paracetamolu, v poradí druhú dávku mu môžete výnimočne podať už skôr, po 3 až 4 hodinách. Tá ďalšia však musí nasledovať až po 6 hodinách. Potom už toto liečivo podávajte pravidelne každých 6 hodín. Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Dávky liekov sú tiež určované podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín (čiže maximálne 4x denne). Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim.
Pozor! Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii. Obvykle 3 až 5 dní po nej. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha.
Fyzikálne metódy znižovania horúčky
Osvedčenými spôsobmi, ako môžete zníženiu teploty napomôcť, je osprchovať dieťa vlažnou vodou alebo mu prikladať obklady. Dieťa môžete prechodne vyzliecť alebo mu dať iba ľahší bavlnený odev. Ak sa spotí, prezlečte ho a prikryte ľahkou prikrývkou. Zbytočné prehrievanie dieťaťa, aby sa vypotilo, sa neodporúča, najmä u malých detí, kde to nie je vhodný postup. Vypotenie môže pomôcť skôr veľkým deťom alebo dospelým.
Vlažná sprcha alebo kúpeľ:Namočenou tkaninou vo vlažnej vode mu potierajte čelo a hrudník. Opäť si nastavte vlažnú vodu. Studená by mohla vyprovokovať triašku a teplota sa ešte viac zvýši. Sprchovať začnite od nôh smerom hore tak, aby ste dieťa ochladzovali postupne. Vlažná sprcha ochladí organizmus, kým zaúčinkuje liek proti horúčke. Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov. Dieťa posaďte do vody a pomocou špongie alebo malého uteráka mu malým množstvom vody oplachujte trup, ruky a nohy. Voda sa z pokožky začne odparovať a telesná teplota sa zníži. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút. Kúpeľ by mal trvať dovtedy, kým sa teplota nezníži na 38 °C. Vodu však obmieňajte, pretože sa postupne ochladzuje, čo môže u dieťaťa vyprovokovať triašku a následný vzostup teploty.
Vlažné zábaly:Obklady sú vhodnejšie v prípade, že je dieťa nemohúce a ležiace. Uterák, plienku alebo plachtu namočte do vlažnej vody s teplotou zhruba 22 až 25 stupňov, dobre vyžmýkajte a tkaninu obtočte okolo hrudníka. Ideálne je, aby mokrá látka siahala od pazúch po panvu (na podbruško už nie). Ruky a nohy dieťatka vynechajte, obklad neprikladajte na končatiny. Následne ho zabaľte do suchej prikrývky. Dieťa nechajte zabalené 10 minút. Zábal mu zopakujte, ak sa mokrá látka zohreje alebo vyschne. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakujte tri až štyrikrát. Postup môžete opakovať 2 - 3x za sebou, ak je jeho horúčka vyššia ako 39°C. Nebojte sa toho, že dieťa bude pri zábaloch nespokojné a bude sa im brániť. Pre rozhorúčený organizmus nie sú veľmi príjemné, ale ich efektívne chladiace účinky sú nespochybniteľné.
Výsypy po horúčke: Čo nám signalizuje detská pokožka?
Naša koža je veľmi citlivá. Vníma jemné dotyky aj bolesť, reaguje na teplo aj chlad. Ešte citlivejšia je jemná detská pokožka, preto je dôležité ju chrániť a predchádzať vzniku detských vyrážok. Koža je dôležitý orgán, zaisťuje termoreguláciu, prebieha v nej mnoho dôležitých telesných pochodov. Napríklad sa v nej pôsobením slnečného žiarenia tvorí vitamín D. Koža je tiež hlavnou ochrannou bariérou tela, ktorá chráni vnútorné orgány pred vonkajšími vplyvmi, patogénmi a stratou tekutín. Podráždená koža môže znamenať kožné problémy, ale tiež upozorňovať na ochorenie prebiehajúce v tele. Pri niektorých ochoreniach o túto svoju schopnosť prichádza. Tým sa zvyšuje riziko vzniku infekcie, podráždenia a rozvoja alergických reakcií. V niektorých prípadoch vyrážka alebo svrbivá koža u detí ukazuje na iné ochorenie v tele, ktoré môže byť buď infekčného, alergického alebo iného pôvodu.
Bežné detské infekčné choroby sprevádzané horúčkou a vyrážkou
Väčšina detských chorôb, najmä v ranom veku, sa prejavuje nielen horúčkou, ale aj charakteristickými kožnými výsypmi. Ich rozpoznanie je dôležité pre správnu diagnostiku a liečbu.
Osýpky
Osýpky sú vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktorým sa deti nakazia v predškolskom veku, najmä ak nie sú očkované. Vírus osýpok sa šíri hlavne v jarných mesiacoch a prenáša sa ako kvapôčková infekcia - kýchaním a kašľom, čo z neho robí veľmi rýchlo šíriteľné ochorenie v kolektívoch. Inkubačná doba osýpok u detí je približne 10-12 dní, počas ktorej sa objavujú prvé príznaky ako horúčka, kašeľ, nádcha a zápal spojiviek. Keďže sú osýpky vírusovým ochorením, liečba je iba symptomatická a antibiotiká nepomáhajú, pokiaľ nedôjde k bakteriálnej superinfekcii. Neexistuje iná účinnejšia prevencia, ako je očkovanie proti osýpkam, ktoré poskytuje dlhodobú ochranu. U detí bez imunity po očkovaní alebo protilátok po prekonaní ochorenia je riziko nákazy 90 % pri strete s chorým dieťatkom, čo podčiarkuje vysokú infekčnosť tohto vírusu.
Šarlach
Šarlach je infekčné ochorenie, ktoré je na rozdiel od ostatných prvých detských chorôbspôsobené baktériou, konkrétne streptokokmi. Inkubačná doba šarlachu je približne 2-5 dní. Prejavuje sa náhlym nástupom horúčky, bolesťou hrdla, vracaním a charakteristickým výsypom. Keďže je šarlach ochorenie vyvolané baktériou - lieči sa antibiotikami, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie komplikácií, ako sú napríklad reumatická horúčka alebo poškodenie obličiek. Typickým príznakom je aj „malinový jazyk“, ktorý je červený a má výrazne zväčšené papily.
Rubeola
Rubeola je infekčné vírusové ochorenie a prenáša sa taktiež kvapôčkami, no môže byť aj vrodená. Vrodená rubeola sa vyskytuje, ak bola žena vystavená počas prvého trimestra rubeole a infekcia sa prenesie aj na plod cez placentu, čo môže viesť k vážnym vývojovým vadám plodu. Postihuje najčastejšie 6- až 12-ročné deti, hoci sa môže objaviť v každom veku. Inkubačná doba rubeoly je od 12-23 dní, v priemere okolo 3 týždňov. Prejavuje sa miernou horúčkou, zväčšenými lymfatickými uzlinami za ušami a na zátylku a bledoružovou vyrážkou, ktorá sa šíri z tváre na trup a končatiny. Liečba rubeoly je prevažne symptomatická a spočíva v znižovaní teploty, odpočinku a dostatočnom pitnom režime. Očkovanie je účinnou prevenciou.
Piata choroba
Piata choroba postihuje najčastejšie deti a u dospelých sa s ňou stretávame iba zriedka. Je spôsobená vírusom, ktorý sa šíri najmä v zime a na jar. Piata choroba sa prejavuje približne po 2 týždňoch od nákazy. Typickým znakom je červený výsyp na lícach, pripomínajúci "facku", ktorý sa neskôr šíri na trup a končatiny, kde vytvára čipkovaný vzor. Pri liečbe týchto chorôb treba dodržiavať pitný režim a pokoj. Ďalej sa podávajú lieky na jednotlivé symptómy - lieky na horúčku a antihistaminiká na zmiernenie vyrážky, ak svrbí. Lekársky zásah nie je obvykle nutný, ale je dôležité kontaktovať pediatra pri objavení sa teploty spoločne s vyrážkou, aby sa vylúčili iné ochorenia.
Šiesta choroba
Šiesta choroba patrí k častým vírusovým ochoreniam, najmä u dojčiat a detí do troch rokov. Inkubačná doba pri šiestej chorobe je 5 až 12 dní. Choroba sa začína náhle vysokou horúčkou (často nad 39 °C), ktorá pretrváva zvyčajne 4 dni a môže byť sprevádzaná podráždenosťou a nepohodou. Po poklese horúčky sa objaví jemná ružová vyrážka, najčastejšie na trupe, ktorá sa následne šíri na krk a končatiny. Na rozdiel od iných detských vyrážok, vyrážka šiestej choroby zvyčajne nesvrbí, hoci svrbenie v mieste výsypu je skôr nezvyčajné, no nevylučuje sa. Pri liečbe šiestej choroby je dôležité predísť vzniku febrilných kŕčov z dôvodu horúčky. Dieťatku správne dávkujte lieky na zníženie horúčky, pokladajte vlažné obklady. Voľne predajné lieky ako Nurofen, Panadol či Paralen môžu pomôcť zmierniť horúčku. V prípade vysokých teplôt nezabúdajte dieťa hydratovať. Pri dojčených deťoch ich môžete častejšie prikladať na prsník, ale dôležité je dostať akúkoľvek tekutinu do dieťaťa, či už ide o čistú vodu, čaj či umelé mlieko. Rovnako ako u mnohých detských vírusových infekcií môže byť prevencia šírenia šiestej choroby náročná kvôli jej nákazlivej povahe, aj pred objavením sa vyrážky.
Siedma choroba (Hand, foot, and mouth disease)
Siedma choroba postihuje prevažne predškolský vek okolo 5 rokov. Najčastejšie sa šíri v letných mesiacoch a na jeseň, predovšetkým v detských kolektívoch. Inkubačná doba siedmej choroby je od 3-6 dní. Prejavuje sa horúčkou, bolesťou hrdla, stratou chuti do jedla a neskôr pľuzgierikmi v ústach (na jazyku, ďasnách, vnútornej strane líc) a na koži rúk a nôh. Pľuzgieriky netlačte ani neprepichujte, aby ste predišli sekundárnej infekcii. Na bolestivé hrdlo môžu pomáhať studené nápoje, ktoré môžu zmierniť nepríjemné pocity. Infekcia u detí odznieva do 10 dní. Po prekonaní tohto ochorenia nenastáva celoživotná imunita, čo znamená, že dieťa môže ochorenie prekonať opakovane, ak sa stretne s iným kmeňom vírusu.
Pseudošarlach
Pseudošarlach je stav spájaný s angínou a sám ako taký sa už nepovažuje za samostatné ochorenie. Skôr ide o označenie pre kožné prejavy, ktoré môžu sprevádzať streptokokovú angínu a pripomínajú vyrážku šarlachu. Tieto kožné zmeny sú reakciou organizmu na bakteriálnu infekciu a zvyčajne vymiznú po úspešnej liečbe základnej angíny antibiotikami.
Molusky
Molusky sú ďalšou infekčnou vyrážkou, ktorá trápi častejšie deti. Rovnako ako napríklad pri bradavice sa môžu dotykom prenášať, čo je dôvod, prečo sa často šíria v rodinách alebo v detských kolektívoch. Sú to malé, perleťové alebo ružovkasté uzlíky s typickou priehlbinou v strede. Hoci sú zvyčajne neškodné a často samy vymiznú, ich liečba môže byť niekedy nutná, ak sú rozsiahle, svrbia alebo sa nachádzajú na citlivých miestach.
Kožné prejavy, ktoré nesúvisia s infekciou alebo majú iné príčiny
Okrem infekčných ochorení môžu horúčku a kožné vyrážky vyvolať aj iné faktory, ktoré nie sú spojené s patogénmi. Tieto stavy často vyžadujú odlišný prístup k starostlivosti a liečbe.
Potničky
Potničky patria medzi typické vyrážky dojčiat. Pretože malé deti do 1 roku ešte nemajú úplne vyvinutú termoreguláciu, môže sa stať, že sa vplyvom horúčavy alebo pri horúčke správne neotvoria potné žľazy. V dôsledku toho vzniknú malé ružové vyrážky - potničky. Najčastejšie sa objavia v záhyboch kože, na tváričkách alebo aj pod plienkami, teda na miestach, kde dochádza k akumulácii tepla a vlhkosti. Za vznik potničiek môže taktiež nedostatočná hygiena. Vhodné je dieťa častejšie osprchovať alebo krátko vykúpať. Pomôžu tiež bylinkové kúpele z harmančeka alebo repíka, ktoré majú upokojujúce účinky na pokožku. Našťastie potničky počas dvoch dní samy vymiznú. Ak sa objavia, oblečte dieťa do voľného a priedušného najlepšie bavlneného oblečenia, aby ste predchádzali zapareniu. Tiež obliečky by mali byť bavlnené, aby boli dostatočne priedušné a odvádzali vlhkosť od pokožky. Lekárske ošetrenie potničky nepotrebujú, ak sa však pupienky zapália, v takom prípade lekára vyhľadajte.
Žihľavka (Urticaria)
Žihľavka je typická vyrážka, ktorá odráža dianie vo vnútri tela, podráždenie kože alebo alergickú reakciu. Typické je pre ňu silné svrbenie alebo aj pálenie kože, ktoré môže byť pre dieťa veľmi nepríjemné. Sprevádza ju výsev červených pupienkov, ktoré môžu mať svetlý stred a postihujú rôzne veľké plochy po tele. Za výsev žihľavky sú zodpovedné potravinové alergie alebo niektoré dráždivé potraviny, napríklad jahody, citrusy či orechy. Ďalej ju môžu vyvolať niektoré lieky, horúčka a infekcia. Okrem začervenania, pupienkov a svrbenia sa u žihľavky môžu prejaviť aj závažnejšie príznaky alergickej reakcie ako opuch a problémy s dýchaním. V tomto prípade je potrebné rýchlo privolať záchrannú pomoc.
Precitlivenosť na studené počasie sa prejaví ako chladová alergia. Koža vystavená chladu páli, je začervenaná a objavujú sa pupienky. Reakciu na chlad môže vyvolať aj kúpanie v studenej vode a konzumácia ľadových nápojov alebo zmrzliny. Alergia na slnko je vlastne precitlivená reakcia kože na slnečné žiarenie. Objaví sa spravidla na jar pri prvom intenzívnejšom slnení. Žihľavka na slnko sa lieči podobne ako iné vyrážky u detí aj u dospelých. Pokiaľ ňou dieťa trpí, malo by sa naučiť, že z jari musí byť pri pobyte na slnku opatrné a nechať citlivú pokožku na slnečné lúče postupne zvykať.
Kvôli svrbeniu, ktoré žihľavku u detí sprevádza, je dobré chladiť postihnuté miesta vlažnou vodou. Pozor ale u malých detí nikdy nechlaďte oblasť hlavy a krku a teplotu vody prispôsobte tomu, aby nemohlo vzniknúť podchladenie. Dôležité je, aby si dieťa pupienky neškrabalo. Pokiaľ by si prstíky zanieslo do kože infekciu, prinesie by to nepríjemné komplikácie. Svrbenie je možné tlmiť liekmi na alergiu - antihistaminikami. Pri postihnutí malých oblastí kože je možné miesto natierať gélom, pri väčšom rozsahu žihľavky je možné užívať antihistaminiká celkovo. Pre deti sú dostupné lieky na alergiu v kvapkách.
Atopický ekzém
Atopický ekzém je najčastejšie ochorenie kože u detí vo vyspelom svete. Trpí ním asi 10% detí a toto percento sa bohužiaľ zvyšuje. U atopikov je znížená bariérová funkcia kože. Kvôli tomu pokožka nedokáže dostatočne odolávať dráždivým faktorom, alergénom z okolia alebo infekciám. O atopickú pokožku sa treba starať celý život, či už je práve obdobie bez problémov alebo sa objavili kožné problémy. Koža atopika nedokáže dostatočne zabraňovať strate vody a je preto dehydratovaná, čo vedie k jej svrbeniu a citlivosti. Pravidelne na atopickú pokožku nanášajte emolienciá, ktoré pomáhajú obnoviť kožnú bariéru a udržujú pokožku hydratovanú. Nanášajte krémy a mlieka radšej častejšie, ale v tenkých vrstvách, aby sa zabezpečila optimálna starostlivosť.
Kedy je čas navštíviť lekára alebo pohotovosť?
Pokiaľ má dieťatko zvýšenú teplotu (a teda približne do 38°C), nie je zvyčajne dôvod na paniku. Ak je však choré a zo zvýšenej teploty prejde na horúčky, mali by ste s ním navštíviť lekára. S návštevou alebo kontaktovaním lekára by ste nemali váhať ani v prípade, že sa vám horúčku nad 39°C nedarí stiahnuť pomocou bežných metód a liekov. Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď má vaše dieťa teplotu dlhšie ako 3 dni, prípadne sa objavia ďalšie závažné symptómy.
Znepokojujúce príznaky
- Vek dieťaťa: Novorodenci do 28. dňa od narodenia by mali byť s horúčkou vždy konzultovaní s lekárom, pretože u nich môže signalizovať ťažšiu bakteriálnu infekciu alebo dehydratáciu.
- Celkový stav dieťaťa: Sledujte, ako sa dieťa správa. Ak pôsobí celkovo veľmi choro, je unavené, apatické, príliš spavé, alebo naopak neobvykle podráždené a náročné na utíšenie, odmieta stravu, tekutiny a obľúbené pochúťky, je to signál pre lekársku konzultáciu.
- Kožné zmeny: Ak sa objavia drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách, je to už vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára. Ak má dieťa mramorovanú kožu pri vysokej teplote, znamená to už ale vážnejšiu infekciu.
- Neurologické príznaky: V prípade, že sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy a dieťa sa nevie pozrieť do svetla (fotofóbia), vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie, pretože tieto príznaky môžu naznačovať zápal mozgových blán (meningitídu).
- Dehydratácia: Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. Príznakmi sú suchý biely jazyk, zapadnuté oči, slabé močenie (dieťa by malo močiť do 6 hodín), alebo žiadne slzy pri plači. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia, čo si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
- Febrilné kŕče: Febrilné kŕče, alebo kŕče z horúčky, sa objavujú u malých detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom najčastejšie sa vyskytujú medzi 12. a 18. mesiacom života. Febrilné kŕče trvajú menej ako 15 minút a po ich odznení dieťa vo väčšine prípadov okamžite zaspí. Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním. Febrilným kŕčom môžete predísť pravidelným meraním teploty. Pokiaľ budete totiž telesnú teplotu dieťaťa monitorovať a v prípade potreby znižovať priebežne, vyhnete sa jej prudkému nárastu, ktorý spôsobuje vznik kŕčov. Ak sa však objavia, je dôležité zaznamenať dĺžku a charakter kŕčov a konzultovať s lekárom.
Ak sa rozhodnete vyhľadať lekársku pomoc, je dôležité informovať lekára o všetkých relevantných detailoch. Urobte tak, aj keby ste neskôr skončili na pohotovosti alebo urgentnom príjme. Nebojte sa, že tým niečo pokazíte alebo zabránite podaniu iného lieku. Z tohto dôvodu si zapíšte, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.
Špecifické prípady: Opakujúce sa horúčky a iné syndrómy
Ak ste rodič a spozorovali ste časté chorľavenie vašich ratolestí s výraznou horúčkou, vnímajte nasledujúce informácie. Nemusí ísť o bežnú chrípku či prechladnutie, ale o opakujúcu sa sériu zvýšených teplôt, ktoré vyvoláva konkrétny syndróm. Alergológovia a imunológovia Slovenska na sociálnej sieti informovali o tom, že dieťa môže často ochorieť v pravidelných intervaloch. Poväčšine ide o prípady, kedy telesná teplota dieťaťa vystúpi nad 38 stupňov Celzia. Takto prebiehajúce ochorenie trvá rôzne dlho, avšak s pravidelným opakovaním sa vracia a takmer vždy má rovnaký charakter.
Okrem tohto syndrómu dnes podľa odborníkov existuje takmer 50 iných geneticky podmienených syndrómov periodických horúčok. Tie patria do skupiny zriedkavých ochorení. Odborne sa tieto ochorenia nazývajú ako autoinflamačné (samozápalové) choroby. Tieto stavy sú spôsobené vrodenými chybami imunitného systému, ktoré vedú k nekontrolovaným zápalovým reakciám bez prítomnosti infekcie. Ich diagnostika je komplexná a vyžaduje špecializovanú starostlivosť, často v spolupráci s alergológmi a imunológmi. Každé zvýšenie telesnej teploty je z pohľadu medicíny prirodzenou reakciou organizmu. Mamy to vidia inak. Keď má horúčku ich dieťatko, cítia strach o jeho zdravie. A to je úplne v poriadku. Pediatrička MUDr. Paula Jackaninová hovorí, že horúčka je jeden z najčastejších dôvodov návštevy pediatra či pohotovosti.
tags: #moze #sa #dieta #po #horucke #vyhadzat