ÚvodDeti sú prirodzene kreatívne a kreslenie je pre ne jedným z najobľúbenejších spôsobov, ako sa vyjadriť. Rodičia často riešia otázku, prečo ich dieťa nechce kresliť alebo vyfarbovať. Je bežné, že rodičia sa stretávajú s obavami, keď ich dieťa prejavuje odpor voči kresleniu, niekedy dokonca až do plaču, keď sa mu nedarí, hoci ho nikto nenúti ani nekritizuje. Tento problém sa môže prejaviť aj v školskom prostredí, kde učiteľky často počúvajú od rodičov podobné konštatovania. Dôležité je pochopiť, že grafomotorické zručnosti sa rozvíjajú postupne a netreba na ne tlačiť. Pre pochopenie a riešenie tejto situácie je kľúčové identifikovať rôzne príčiny, prečo sa dieťa môže zdráhať kresliť. Tento článok sa zameriava na hlbšie preskúmanie týchto príčin a ponúka praktické rady, ako podporiť deti v ich kreatívnom a grafomotorickom rozvoji.
Význam kreslenia pre celkový vývin dieťaťa
Kreslenie nie je len zábavnou aktivitou, ale je aj základom budúceho písania a dôležitou súčasťou celkového vývinu dieťaťa. Čmáranie a tvorenie je pre maličké deti základom budúceho písania. Najprv dieťa objaví, že pastelka, ktorú nechtiac pritlačí na papier, zanecháva stopu. V rovnakom čase, ako dieťa začne cielene plánovať a kresliť obrázky, sa u neho objaví symbolické myslenie. V tomto istom čase dieťa začne chápať aj to, že existuje rozdiel medzi kreslením a písaním. Prejaví sa to tak, že nakreslí obrázok a vedľa toho napíše (načmára), o čom obrázok je. V tomto čase si dieťa začne všímať, že na každý obrázok zapisujete jeho meno a začne sa pokúšať svoje meno písať aj samo. Nastupuje obdobie písania písmen, kedy deti chápu, že zhluky písmen označujú jednotlivé predmety.
Kreslenie a grafomotorika sú často len „špičkou ľadovca“, ktorá odzrkadľuje širší motorický a kognitívny vývin. Kreslenie je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a ich súhre. Dôležitosť pohybu je neodškriepiteľná, pretože písanie je motorická aktivita, je to takisto pohyb. Ak dieťa nemá dobre vyvinutú motoriku a nedokáže to, čo by už malo vedieť v predškolskom veku, musíme urobiť päť krokov späť a začať pri hrubej motorike. Tá je kľúčová, ak chceme, aby sa dieťa niekam posunulo. Pri každom zdokonalení pohybu celého tela bábätka dochádza k postupnému zdokonaľovaniu jemnej motoriky. Priama súvislosť existuje aj medzi obratnosťou ruky a obratnosťou jazyka, rečových svalov a reči, pretože obe funkcie sú riadené dominantnou hemisférou mozgu. Kvalitné otáčanie a lozenie nie sú len o hrubej motorike, ale aj o jemnej motorike a zvládaní manipulácie rukou, jedenia, rozprávania či vývoji zdravého chodidla.
Prečo dieťa nechce kresliť: Pochopenie príčin
Ak dieťa prejavuje odpor voči kresleniu, môže to signalizovať rôzne veci. Niektoré deti v predškolskom veku sa javia byť v tomto smere pozadu oproti svojim rovesníkom, čo môže byť zdrojom obáv. Často sa stretávame, že sú rodičia nešťastní, že ich dieťa nechce kresliť alebo písať. Odborníci sa na túto otázku pozerajú rôzne. Keď sa spýtame, či vidí dieťa niekoho v rodine kresliť alebo písať, tak je častou odpoveďou zriedkavo.
Motorické a grafomotorické prekážky
Jednou z možných príčin, prečo dieťa nechce kresliť, sú motorické problémy, ktoré však nemusia byť veľmi výrazné. Kreslenie vyžaduje jemnú motoriku a koordináciu ruka-oko. Ak má dieťa ťažkosti s týmito zručnosťami, môže sa cítiť frustrované a odmietať kresliť. Niekedy to jednoducho znamená, že ich to nebaví, alebo si myslia, že „nevedia“ kresliť a nepáči sa im výsledok. V niektorých prípadoch môže ísť aj o fyzickú nepríjemnosť, napríklad ak ich bolí ručička.
Aby sa deti naučili písať, potrebujú mať dostatočne uvoľnenú celú ruku. Skúste sa podpísať nedominantnou rukou - pocítite, aká je to námaha. Kreslenie a vyfarbovanie nedominantnou rukou by vás tiež nebavilo a výsledok by sa vám nepáčil. Ak je jemná motorika v poriadku, ale dieťa drží písacie náčinie v ruke kŕčovito, tak dôsledkom je, že nefunguje spolupráca oko - ruka. Tieto deti majú potom ťažkosti s kreslením. Nevojdú sa do plochy maľovanky, nezvládajú kresliť obrázky jedným ťahom, keď musia posúvať ruku po línii obrázka. Majú totiž stuhnutú ruku, a preto ju nedokážu plynule posúvať po papieri. Prsty nesmú na končekoch „obelieť“, čo znamená, že dieťa zoviera ceruzku príliš silno. Prstenník a malíček sú schované v dlani a ceruzku nedržia.
Dostatočne dlhá a správne realizovaná fáza lozenia dieťatku zabezpečí spevnenie chrbta, zacentruje kĺby, čo sa využije následne v jemnej motorike v podobe ľahkého písania. V opačnom prípade ruka pasívne visí, pri písaní na papier doslova tlačí a dieťa sa pri tom ľahko unaví. Kvalitné otáčanie a lozenie totiž nie sú len o hrubej motorike a pohybe trupu či celého tela, je to aj o jemnej motorike a zvládaní manipulácie rukou, zvládaní jedenia, rozprávania či o vývoji zdravého chodidla. Mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať a majú k týmto činnostiam averziu, k čomu prispievajú aj moderné technológie - dotykové tablety a telefóny ponúkajú rýchlejšie a zábavnejšie alternatívy.
Psychologické a emocionálne faktory
- Strach zo zlyhania: Dieťa sa môže báť, že jeho kresba nebude „pekná“ alebo „dobrá“. Môže mať pocit, že nedokáže napodobniť realitu alebo že jeho kresby nebudú také dobré ako kresby iných detí. Hoci sa veľmi snaží, výsledok sa nepodobá na to, čo chcelo nakresliť.
- Perfekcionizmus: Niektoré deti majú tendenciu byť perfekcionistické a môžu sa cítiť frustrované, ak ich kresba nevyzerá presne tak, ako si predstavovali. Môžu sa báť, že nedosiahnu svoje vlastné vysoké štandardy.
- Nedostatok sebavedomia: Dieťa môže mať nízke sebavedomie v oblasti kreslenia a môže veriť, že jednoducho „nevie kresliť“. Tento pocit môže byť posilnený negatívnymi komentármi alebo kritikou od iných. Samo dieťa môže pociťovať výsmech za nepodarené kresbičky zo strany spolužiakov v škôlke.
- Negatívne skúsenosti: Predchádzajúce negatívne skúsenosti, ako je kritika alebo zosmiešňovanie, môžu dieťa odradiť od kreslenia.
- Tlak na výkon: Ak je dieťa vystavené tlaku na výkon v oblasti kreslenia, napríklad v škole alebo doma, môže stratiť radosť z tejto aktivity a začať ju vnímať ako povinnosť.
- Problémy s pozornosťou: Deti s poruchami pozornosti, ako je ADHD, môžu mať ťažkosti s udržaním pozornosti počas kreslenia. Môžu sa rýchlo nudiť a prechádzať k iným aktivitám. Najnápadnejšie sa ADHD prejavuje pri nástupe do školy, kde sú už kladené nároky, vyžadujúce si koncentráciu a pozornosť, ktoré dieťa nie je schopné splniť.
Vplyv moderných technológií a nedostatok vzorov
Moderné technológie, ako sú dotykové tablety a telefóny, ponúkajú rýchlejšie a zábavnejšie alternatívy, čo prispieva k averzii detí voči kresleniu a písaniu. Ak dieťa nevidí niekoho v rodine kresliť alebo písať, je častou odpoveďou rodičov, že zriedkavo. Jednoznačne sa potvrdilo, že najviac sa ku kresleniu a písaniu ťahajú deti, ktoré vidia rodičov alebo súrodencov často kresliť a písať. Ak chcete, aby dieťa rado čítalo, tak nestačí, ak mu ponúknete knižku raz za týždeň. Podobne to platí aj pre kreslenie. Ak sa dieťa zdráha zasadnúť ku kresleniu alebo je jeho prejav na úrovni omnoho mladšieho dieťaťa, rodičia by mali spozornieť.
Vývinové hľadisko a kedy spozornieť
Odborníci sa na otázku nekreslenia u detí pozerajú rôzne. V prípade 3-ročného dieťaťa, ktoré nekreslí, to pravdepodobne znamená, že potrebné schopnosti sa ešte len vyvíjajú a kreslenie ešte len nastúpi. U 4- až 5-ročného dieťaťa by sme si však mali všímať pozorne. Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, nerovnomerný vývin alebo oneskorené zrenie psychických funkcií, ako je jemná motorika, grafomotorické schopnosti či vizuomotorická koordinácia. Tieto čiastkové funkcie sú potrebné pre schopnosť kresliť, zatiaľ čo iné môžu byť rozvinuté primerane. Miera a prejavy odchýlky od normálneho vývinu sú individuálne. U niektorých detí sa môže jednať o tzv. dyspinxiu, ktorá patrí k špecifickým vývinovým poruchám učenia (spolu s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou). U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením, teda s problémami v hrubomotorickom vývine. Ak si problém nevšímame, zrejme sa nám nepodarí dosiahnuť, aby prestal existovať.
Ďalšie možné prekážky
- Nesprávny sed: Príčina neúspechu sa môže skrývať aj v tom, že deti pri kreslení nesedia správne. Nemajú nohy opreté o zem, ale ich majú omotané okolo stoličky alebo si sedia na nohe, či sedia na kuchynskej stoličke a nohy im hompáľajú vo vzduchu. Vtedy sa tiež nedá ruka dobre posúvať po papieri, pretože sa dieťa o ňu musí opierať. Takže je dôležité mať zafixovaný správny sed a nohy opreté o zem. Na nižšej stoličke dieťa sedí tak, že má nohy opreté o zem, a keď sedí na vyššej stoličke, tak mu pod nohy podložíme napríklad nejakú debničku tak, aby si zafixovalo sed a mohlo posúvať ruku po papieri.
- Oneskorený vývin hrubej motoriky a slabý trup dieťaťa: Pri každom zdokonalení pohybu celého tela bábätka dochádza tiež k postupnému zdokonaľovaniu jemnej motoriky. Dostatočne dlhá a správne realizovaná fáza lozenia dieťatku zabezpečí spevnenie chrbta a zacentrovanie kĺbov, čo sa následne využije v jemnej motorike pri ľahkom písaní. V opačnom prípade ruka pasívne visí, pri písaní na papier doslova tlačí a dieťa sa ľahko unaví. Pri lození v skríženom vzore, kedy sa striedajú ruky a nohy, sa prepájajú aj hemisféry v mozgu, čím sa predchádza rôznym poruchám ako dyslexia a dysgrafia.
- Logopedické problémy: Logopedické problémy bývajú spôsobené nedostatočne rozvinutou motorikou hovoridiel, ktoré sa vyvíjajú súčasne s motorikou ruky. Zatiaľ čo do 5 rokov veku dieťaťa sú určité „prehrešky“ ešte tolerovateľné, od 5/6 rokov už nejde o roztomilé „žvatlanie“, ale o vývojovú vadu.
- Nevyhranená lateralita: U detí aj dospelých je obvyklé, že mávajú súhlasnú lateralitu (dominantné pravé oko + pravé ucho + pravá ruka alebo dominantné ľavé oko + ľavé ucho + ľavá ruka). Pokiaľ má dieťa skríženú lateralitu (kombinácia oko + ucho + ruka je pomiešaná), môžu sa po nástupe do prvej triedy objaviť najrôznejšie problémy s písaním a čítaním, všetko ale záleží na konkrétnom jedincovi. Často sa taktiež objavuje zlá orientácia v priestore podľa pokynov - vpravo, vľavo, hore, dole. Pred nástupom do školy by malo dieťa písať a kresliť jednou a tou istou rukou. V tomto období už by nemalo dochádzať k striedaniu. V žiadnom prípade mu ale nevnucujte jednu alebo druhú stranu. Časom si vyberie, ktorá ruka je preňho prirodzenejšia a tou bude písať.
Postupný vývin kresby u detí
Schopnosť dieťaťa nakresliť ľudskú postavu, zviera alebo vec závisí od mnohých faktorov. Kreslenie je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a ich súhre.Na začiatku deti niečo neplánované nakreslia a až potom svoj výtvor pomenujú. To je pre ne úplne typické, že čmára a nakoniec povie, že je to niečo, na čo sa to najviac podobá.
- Okolo 2 rokov: Dieťa zvykne bezobsažne čmárať, postupne sa objavujú čiary rôzneho smeru. Na začiatku sú to len čmáranice.
- Okolo 3 rokov: Dokáže nakresliť alebo napodobniť vertikálnu, horizontálnu čiaru a kruh. Pribudnú veľké oči a ústa. Jedným z míľnikov je kresba tzv. hlavonožca. Oči sa zmenšia, objavia sa nohy a ruky vychádzajúce priamo z tela.
- Okolo 4 rokov: Dokáže dokresliť detaily (oči, ústa) a kresliť primerane veľkosti (strom je väčší ako človek, kvetinka najmenšia). Pribúdajú detaily (prsty, vlasy, uši) a telo s nohami sa oddelí od hlavy.
- Okolo 5-6 rokov: Pribúdajú ďalšie detaily - prsty a nohy sú oválne, už to nie sú iba paličky, objavia sa detaily na tvári (napr. mihalnice) a oblečení (topánky, náhrdelník).
Schopnosť kresliť ľudskú postavu dozrieva u každého dieťaťa individuálne a závisí od jeho mentálnych schopností, ale aj od toho, ako často má dieťa príležitosť držať ceruzku v ruke a zároveň od toho, ako často vidí iných ľudí okolo seba kresliť.
Ako podporiť dieťa v kreslení a rozvíjať grafomotorické zručnosti
Ak dieťa v istom veku predškolského obdobia stále nejaví záujem o čmáranie, kreslenie či podobné aktivity, rodičia si zväčša nechávajú čas. Avšak, ak chceme, aby dieťa nemalo žiadne ťažkosti, tak by sme pred realitou nemali zatvárať oči a v prípade, že si u dieťaťa všimneme odchýlku vo vývine, nebudeme čakať na zázrak, ale začneme konať. Ak je dieťa s poruchou sluchu od mala vystavené globálnemu čítaniu napríklad v jeho vlastnom denníčku, v tomto období už vníma, nielen to, že sú niektoré slová dlhé a iné krátke, ale začína si uvedomovať aj to, že hlásky v konkrétnom slove sa vyskytujú vždy rovnako a nemôžu sa zamieňať. V tomto kontexte je dôležité ponúknuť dieťaťu v prvých rokoch života veľa zábavných chvíľ, kedy môže skúšať kresliť a písať rôznymi spôsobmi a s rôznymi pomôckami.
Vytvorenie podporného prostredia
Zabezpečte, aby malo dieťa k dispozícii dostatok kresliacich potrieb, ako sú papiere, ceruzky, farbičky, fixky a pastelky. Vytvorte priestor, kde sa dieťa cíti pohodlne a bezpečne experimentovať s kreslením. Vyhnite sa kritike a zosmiešňovaniu. Namiesto toho sa zamerajte na pozitívne povzbudzovanie a oceňovanie snahy. Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa pýtali - „Čo je toto? Aká je to farba?“, skúste iba okomentovať, čo práve robí. Napríklad - „Vidím, že sa veľmi snažíš. Nakresliť rovnú čiaru je ťažké.“ „Ty si nakreslil véééééľa krúžkov.“ „To je zaujímavá farba. Ja mám modrú farbu rada.“
Zameranie na proces, nie na výsledok
Zdôrazňujte, že kreslenie je o zábave a vyjadrovaní, nie o vytváraní dokonalých obrázkov. Oceňujte kreativitu a originalitu, nie len technickú zručnosť. Pýtajte sa dieťaťa na jeho kresby a nechajte ho, aby vám vysvetlilo, čo nakreslilo a prečo. Podľa špeciálnej pedagogičky Kataríny Kubasovej sa u detí niekedy zbytočne zameriavame na výsledok a nevšímame si proces. Cieľom by pritom nemali byť „krásne zošity“, ale to, aby dieťa písalo plynulo. Tak ako pri mnohých iných veciach v živote malých detí, dôležitejší je proces ako výsledok. Kreslenie preňho nie je kvôli peknému obrázku, kreslí kvôli samotnej aktivite, kvôli procesu kreslenia.
Ponúknutie inšpirácie a podnetov
Čítajte si s dieťaťom leporelá, obrázkové a interaktívne knihy. Prečo čítať s dieťatkom s poruchou sluchu, kedy, kde a ako často čítať - tieto otázky sú relevantné pre všetky deti. Rané poradenstvo, rodina s dieťaťom s poruchou sluchu, rodičia a dieťa s poruchou sluchu - všetky tieto aspekty ovplyvňujú celkový vývin dieťaťa. Choďte s dieťaťom do prírody a zbierajte zaujímavé kvety, listy a kamene, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre kreslenie. Navštevujte múzeá a galérie, kde si dieťa môže pozrieť diela iných umelcov. Ukážte dieťaťu rôzne techniky kreslenia a maľovania. Pracovné listy pre predškolákov by najradšej zakázala.
Premeňte kreslenie na zábavu a hru
Ak dieťa odmieta kresliť, treba nájsť, čo ho baví.
- Veľkomotorické pohyby a príprava ruky: Je dôležité myslieť na prípravu ruky na písanie už od skorého veku, a to inak ako ceruzkou. Okolo 1,5 roka sa deti stávajú malými pomocníkmi a je dobré to využiť na uvoľnenie ramenného kĺbu. Napríklad: Umývanie veľkých plôch (zrkadlo, sklenené dvere) stierkou, vykonávaním cieleného pohybu zhora dole. Utieranie a umývanie veľkých vodorovných plôch, vysávanie či zametanie. Všetky tieto veľkomotorické cielené pohyby pripravujú ruku na písanie.
- Práca s plastelínou: Pre posilnenie dlaní je skvelá plastelína. Valkanie, mačkanie, vykrajovanie a modelovanie z plastelíny. Nemusíte hneď vytvárať zvieratká, stačí sa s ňou hrať. Pre malé deti je dôležitý proces, nie výsledok. Stačí jedna obľúbená farba plastelíny, aby sa predišlo vytvoreniu nezdefinovateľnej guče. Tvrdnúce plastelíny sú praktické, pretože vytvrdnuté kúsky sa dajú ľahko povysávať.
- Vkladačky a vhadzovačky: Ďalej sú vhodné vkladačky a vhadzovačky, kde deti musia použiť prsty na vloženie predmetu do otvoru. Napríklad krabička s otvorom na vhadzovanie guľôčok, kde otvor nie je príliš veľký, aby guľôčky neprepadávali samé.
- Nožničky a strihanie: Deti by mali dostať nožničky, keď prejavia záujem, zvyčajne medzi prvým a druhým rokom. Najprv im treba ukázať, ako sa nožničky otvárajú a zatvárajú jednou rukou. Až potom pridať papier. Osvedčili sa jednofarebné pásiky papiera, dlhé asi 15 cm a široké približne 8 mm. Najprv papier drží rodič a dieťa strihá, neskôr papier podáva dieťaťu. Vystrihané kúsky papiera, najmä z farebného papiera, môžete použiť na vytváranie koláží na jednoduché obrázky, napríklad na jabĺčko. Tieto činnosti by sa nemali vykonávať po sebe, aby sa dieťa neunavilo dlhým sedením za stolom.
- Prenášanie drobných predmetov: Typickou aktivitou v montessori materských školách je prenášanie fazuliek z jednej misky do druhej pomocou lyžičky. Odporúča sa použiť ťažšiu lyžičku s okrúhlou rúčkou. Toto cvičenie je vhodné pre deti po 2,5 roku. Výzvou môže byť prenášanie fazuliek tak, aby ani jedna nespadla, alebo sedenie bez pohnutia a hýbanie iba rukou, ktorá prenáša fazuľky. Toto cielené lyžicovanie v pokoji a pomalým pohybom priamo pripravuje ruku na písanie.
- Experimenty s farbami: Ak dieťa nemá uvoľnenú ruku alebo odmieta kresliť, tak ho do kreslenia nenútime a najskôr sa s ním hráme rôzne hry. Napríklad zapúšťame farby do vody alebo do mokrého podkladu, a to hubkou alebo prstami. Nepoužívame temperové farby, lebo tie sa nezmiešajú a neprelínajú, ale pracujeme s vodovými farbami. Pri tejto činnosti dieťa ani nevníma, že kreslí a postupne sa u neho vyvolá záujem o kreslenie. Keď si dieťa zapúšťaním farby pripraví farebný podklad, tak naň po uschnutí môže kresliť tušom. Obrázky vychádzajú pekné, aj keď sa dieťaťu nepodarí namaľovať samotný obrázok tušom, ale pod ním má zaujímavý farebný podklad.
- Kreslenie kriedami a reliéfna kresba: Môžete si kresliť kriedami na chodníkoch a potom sledovať, čo sa stane, keď kresbu polejete vodou. Deti radi používajú silu, skúšajú svoju silu - ponúknite im pevnejšie voskovky a skúste nimi kresliť tak, že si zoberiete vypuklý povrch (mincu, list zo stromu, kôru stromu) a položíte na to papier. Ako budete kresliť pastelkami po papieri, vytvorí sa vám zaujímavá reliéfna kresba. Pridajte potravinárske farby alebo trblietky do ryže alebo piesku a naplňte ním malú priesvitnú nádobu. Zoberte si prázdnu pipetku z kvapiek do uška a kvapkajte ňou malé farebné kvapky do prísaviek protišmykovej kúpeľňovej podložky.
- Ďalšie aktivity: Ponúknite mu iné kreatívne aktivity, ktoré ho bavia. Napríklad odlepovanie a lepenie nálepiek, alebo vyfarbovanie. Pečte spolu keksíky a koláčiky. Deti milujú prácu s cestom oveľa viac ako s plastelínou. Stavajte spolu veže z kociek. Muzicírujte. Hrajte spolu na bubne, xylofóne či na každodenných predmetoch. Doprajte malému výmyselníkovi čas na vlastné nápady a voľnú hru.
Prispôsobenie aktivitám a materiálom
Ak má dieťa motorické problémy, ponúknite mu hrubšie ceruzky alebo farbičky, ktoré sa mu budú ľahšie držať. Odporúča sa zohnať grafický materiál s dobrou stopou, aby dieťa nemuselo veľmi tlačiť, napríklad voskovky, prstové farby, hrubší štetec, nožnice. Rozdeľte kreslenie na menšie, zvládnuteľnejšie úlohy. Ak má dieťa problémy s pozornosťou, skúste kresliť kratšie časové úseky a striedajte kreslenie s inými aktivitami.
Trpezlivosť a podpora
Nenúťte dieťa kresliť, ak nechce. Chváľte dieťa za jeho snahu a pokroky, aj keď sú malé. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, aby si vytvorilo pozitívny vzťah ku kresleniu. Niektoré deti obľubujú hry, kedy rodič kreslí a dieťa môže hádať, čo mu rodič nakreslil.
Úloha rodičov a rodinného prostredia
Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu pri podpore rozvoja grafomotorických zručností. Ak nechcete dieťa vo všetkom viesť, dôležitejšie je vytvoriť podporné a inšpiratívne prostredie. Rodičia sa neraz sťažujú, že ich dieťa nevie kresliť, hoci pomaly pôjde do školy. Porovnávajú jeho kresby s kresbami mladšieho súrodenca a nevedia si vysvetliť príčinu zaostávania. Sú pritom presvedčení, že dieťa nemá iné problémy s jemnou motorikou. Ak chcete, aby dieťa rado čítalo, tak nestačí, ak mu ponúknete knižku raz za týždeň. Jednoznačne sa nám potvrdilo, že najviac sa ku kresleniu a písaniu ťahajú deti, ktoré vidia rodičov alebo súrodencov často kresliť a písať. Je to o vzore a motivácii.
Rodičia by si mali všímať aj detaily, ako je správny úchop ceruzky, ktorý je dôležitý, pretože umožňuje dieťaťu písať bez únavy ruky. Medzi 2 - 3 rokom sa viaceré deti naučia pri dobrom vzore držať ceruzku správne. Niektorým deťom pri kreslení pomáha, ak im z času na čas ceruzku v ruke napravíte vy, nerobte to však nasilu. Dieťa môže mať na začiatku kreslenia/písania správny úchop, po čase ho ale mení. To znamená, že ešte nie je plne fixovaný. Pokiaľ dieťa pri držaní ceruzky zatvára dlaň do pästičky, drží ceruzku kŕčovito alebo sa jeho úchop akokoľvek vymyká tomu správnemu, nemá celý proces ešte celkom osvojený. V tom prípade dbajte na nápravu.
Komunikácia sa začína doma. Ako sa naladiť na bábätko, očný kontakt a odzeranie - to všetko sú dôležité prvky raného vývinu. Vývin jazyka u malých detí je úzko spojený s celkovým kognitívnym rozvojom. Posunkovať alebo neposunkovať, dôvody prečo posunkovať, uvažujeme o posunkovaní, ako začať s posunkami - tieto aspekty tiež môžu ovplyvniť komunikáciu a interakciu s dieťaťom, čo následne prispieva k jeho celkovému rozvoju, vrátane grafomotoriky.
Kedy vyhľadať odborníka a multidisciplinárny tím
Ak dieťa v predškolskom veku nejaví záujem o čmáranie či kreslenie, rodičia by mali zvážiť: hrubú motoriku (veľa pohybu, cviky na spevnenie centra tela a svalov chrbta), jemnú motoriku (drevené stavebnice, lego, kocky, navliekanie, práca s plastelínou) a pomoc v domácnosti (umývanie riadu pod dozorom, natieranie chlebíka, práca s cestom). Samotné kreslenie a grafomotorika sú často len „špičkou ľadovca“.
Ak má dieťa problémy v tejto oblasti, tak okolo piateho roku veku je ideálny čas na to, aby sa ho ujal odborník. Rodičia môžu vyhľadať špeciálneho pedagóga na vlastnú žiadosť alebo môžu prísť na základe odporúčania predškolského či školského zariadenia. Vyšetrenie im však môže odporučiť aj napríklad pediater, neurológ, logopéd alebo hoci aj očný či ušno-nosno-krčný lekár, ktorý si všimne, že dieťa má nejaké ťažkosti.
Špeciálny pedagóg sa zaoberá prípravou dieťaťa na školu, školskou úspešnosťou, zaradením dieťaťa s nejakým oslabením do bežnej triedy a informovaním o podporných opatreniach, ktoré môže dieťaťu zabezpečiť škola. Cieľom práce špeciálneho pedagóga je, aby dieťa dosiahlo v škole úspech, nadobudlo potrebné zručnosti. Poskytuje dieťaťu podporu v oblasti kognitívnych schopností (myslenie, pamäť, reč i pozornosť) a percepčných zručností, teda v oblasti sluchového, zrakového a priestorového vnímania.
Multidisciplinárny tím je neraz nevyhnutný, pretože potrebujete u dieťaťa vylúčiť, či netrpí nejakým funkčným poškodením v percepčnej oblasti. V tomto tíme má svoje nezastupiteľné miesto aj fyzioterapeut a logopéd. U detí, ktoré majú napríklad oneskorený vývin hrubej motoriky, potrebujeme aj pomoc fyzioterapeuta. Častá je aj spolupráca s neurológom, ktorý sleduje, či dieťa nemá zmeny mozgového tkaniva. Psychiater zasa pomáha, ak dieťa trpí nejakými psychickými ťažkosťami, napríklad nespavosťou, nočným pomočovaním atď. Rodičia by nemali váhať s vyhľadaním pomoci, pretože keď sa včas problém rieši, tak sa ochorenie vôbec nemusí rozvinúť.
Sluchová výchova a širší kontext rozvoja
Kreslenie, maľovanie, modelovanie, lepenie učí už malé deti s poruchou sluchu veľa o svete okolo nich. Porucha sluchu ovplyvňuje sluchový systém (ucho a mozog), šírenie zvuku vzdušnou a kostnou cestou a obojstranné počutie. Príznaky a dôsledky poruchy sluchu na dieťa sú rozsiahle, zahŕňajúce negenetické (infekcie a choroby u mamy, problémy počas pôrodu, lieky, nízka pôrodná hmotnosť, infekcie počas detstva, infekcia stredného ucha u dieťaťa, zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS), hluk, náraz a poranenie hlavy) aj genetické príčiny (nesyndrómová porucha sluchu, mitochondriálna porucha sluchu, syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu).
Existujú rôzne stupne a typy straty sluchu: prevodová porucha sluchu, percepčná porucha sluchu, zmiešaná porucha sluchu, sluchová neuropatia, centrálna porucha sluchu, jednostranná porucha sluchu, progresívna porucha sluchu, kolísajúca porucha sluchu a náhla percepčná strata sluchu. Pre včasnú diagnostiku sú dôležité vyšetrenia sluchu, ako je skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici, vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha, subjektívne a objektívne vyšetrenia sluchu v centre a vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra. Audiogram je kľúčovým nástrojom na určenie prahu počutia, krivky počutia a stupňa straty sluchu.
Kompenzačné pomôcky, ako sú načúvacie prístroje (digitálne načúvacie prístroje, ich časti a pravidelné kontroly u foniatra, nastavenie u dieťaťa, mýty a fakty, starostlivosť a problémy spojené s používaním, ako dieťa privyknúť na nosenie), FM systém, kochleárne implantáty (ako funguje, výhody, riziká a limity, implantačné kritériá, obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárom, proces rozhodovania, operácia a nastavenie, ako dieťa privyknúť na nosenie a udržanie implantátu na hlave) a stredoušné a kmeňové implantáty či implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR, zásady používania kostných vibrátorov), sú nevyhnutné pre podporu detí s poruchou sluchu.
Sluchová výchova a pomoc odborníkov, rané poradenstvo a rodina s dieťaťom s poruchou sluchu sú integrovanou súčasťou starostlivosti. Schopnosť dieťaťa s poruchou sluchu kresliť a učiť sa prostredníctvom kreatívnych činností je dôležitá pre minimalizáciu dôsledkov poruchy a pre celkový vývin jazyka u malých detí. Vďaka finančnej podpore rôznych nadácií (Nadácia Pontis, ČSOB nadácia, Nadácia ESET, Nadácia Penta foundation, Nadácia Pomoc Druhému, Nadácia Reiffeisen Bank, Nadácia Volkswagen Slovakia, Nadácia VÚB, Nadácia ZSE, Nadácia Televízie JOJ), ktoré podporili vznik aj update portálu Infosluch, terénne poradenstvo v rodinách, nákup stimulačných pomôcok, mobilnú aplikáciu Posunkuj HRAvo, online kurzy posunkov, webináre pre rodičov a odborníkov, zakúpenie prenosných skríningových audiometrov, sa posúvajú sny o Infosluchu a kvalitnejšej ranej intervencii pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu na Slovensku o kúsok ďalej. Tieto iniciatívy podčiarkujú komplexný prístup k rozvoju detí, kde aj zdanlivo jednoduchá aktivita ako kreslenie má hlboký a dlhodobý význam.