Sexuálne obťažovanie detí je mimoriadne desivá téma, ktorá rezonuje spoločnosťou a vyvoláva silné emócie. Často sa stretávame s názormi, že dieťa si sexuálne obťažovanie nemôže vymyslieť. Je však dôležité preskúmať túto komplexnú problematiku z rôznych uhlov pohľadu a pochopiť faktory, ktoré vplývajú na to, či dieťa o takomto niečom prehovorí, alebo naopak, mlčí. Tento článok sa pokúsi objasniť realitu sexuálneho zneužívania detí, mýty, ktoré ho sprevádzajú, a ponúknuť návody, ako reagovať a chrániť deti.
Rozdiel medzi sexuálnym obťažovaním a zneužívaním
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami sexuálne obťažovanie a sexuálne zneužívanie. Sexuálne zneužívanie dieťaťa rozumieme ako nepatričné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu, ktoré zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk či vykorisťovanie. Páchateľom môže byť blízka, známa či cudzia osoba. Sexuálne obťažovanie je širší pojem, ktorý zahŕňa aj nevyžiadané komplimenty, objatia či dokonca bozky, ktoré prekračujú hranice osobného priestoru a spôsobujú nepríjemné pocity. Hranica medzi komplimentom a sexuálnym obťažovaním je často určená pocitom, intuíciou a šiestym zmyslom obete. Ak sa vám zdá, že situácia nie je v poriadku, je potrebné sa ozvať. Už len to, že vám niečo vadí, je signálom, aby ste zbystrili a niečo urobili.
Mýty a realita sexuálneho zneužívania detí
V spoločnosti panuje mylná predstava, že sexuálne zneužívanie sa vyskytuje ojedinele, prípadne že väčšina z obvinení je vymyslená. Podľa Expertízy Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu z roku 2013 zažilo niektorú z foriem sexuálneho zneužívania 9,6 % detí, z toho 13,4 % dievčat a 5,7 % chlapcov. Kampaň Rady Európy z roku 2012 poukazuje na to, že so sexuálnym násilím sa stretlo 1 z 5 detí. Tieto čísla jasne hovoria o tom, že sexuálne zneužívanie detí nie je ojedinelý jav, ale závažný celospoločenský problém.
Ďalším častým mýtom je, že k násiliu dochádza len v sociálne slabších rodinách či v rodinách alkoholikov. To však nie je pravda. Násilie sa vyskytuje v dobre situovaných rodinách rovnako ako v rodinách s vyšším vzdelaním. Páchateľmi bývajú často osoby, ktoré dieťa pozná a dôveruje im. Až 70 až 85 percent prípadov sexuálneho zneužívania detí spácha niekto, koho dieťa pozná a komu dôveruje. Často je to osoba, ktorej rozhodnutia môžu dieťa významne ovplyvniť.
Prečo deti mlčia?
Jedna z najčastejších otázok, ktorá zaznieva v súvislosti so sexuálnym zneužívaním detí, je: „Prečo to nepovedali skôr?“ Dôvodov, prečo deti mlčia, je omnoho viac a sú komplexné.
Strach a zmätenosť
Dieťa má strach, že dostane do problémov seba, svoju rodinu alebo dokonca samotného páchateľa. Je zmätené, vystrašené a samo nevie situáciu vyhodnotiť, tobôž nie vykonať potrebné kroky na jej riešenie. U obete dochádza aj k tzv. ambivalentným pocitom, kedy pociťuje nenávisť a zároveň lásku alebo náklonnosť. Páchateľ totiž okrem ubližovania môže obeti prejavovať aj priazeň a starostlivosť, a dieťa sa nechá ľahko zmanipulovať. V niektorých prípadoch dokonca obeť vypúšťa z vedomia tieto nepríjemné zážitky. Tvári sa, akoby sa nič nestalo.
Oneskorené odhalenie
O sexuálnom zneužívaní obete často neprehovoria alebo sa k tomu odhodlajú až s veľkým časovým odstupom. Podľa zahraničných výskumov prehovorí okamžite o sexuálnom zneužívaní menej ako štvrtina obetí. Medzi sexuálnym zneužívaním v detstve a jeho odhalením uplynie najčastejšie obdobie 8 - 15 rokov. Takéto oneskorené odhalenie často vedie k spochybňovaniu dôveryhodnosti tohto obvinenia, čo je však nesprávne. Pri odhalení zneužívania samotnou obeťou treba zohľadniť celý kontext tohto problému, a to pocity obete, vzťah k páchateľovi, prostredie a tlaky.
Reakcia „zamrznutia“
V kritických situáciách, keď obeť čelí násiliu, sa často nevie brániť krikom ani fyzickým odporom. Namiesto toho dochádza k reakcii „zamrznutia“, čo znamená, že je fyzicky aj psychicky ochromená. Túto reakciu si obeť nevyberá. Spúšťa sa v tele automaticky a je to inštinktívna reakcia na ohrozenie, hlavne ak obeť nemá šancu na boj alebo útek.
Manipulácia páchateľom
Násilník bude chcieť, aby jeho skutky ostali zahalené a dieťa nikomu nič nepovedalo. Môže to skúsiť po dobrom, napríklad povie: „Rád sa s tebou hrám, ale keď to povieš mame, už nebudem môcť za tebou prísť,“ alebo po zlom: „Je to naše tajomstvo. Ak ho prezradíš, poviem, že ty si to chcel a bude to celé na teba.“ Prípadne bude chcieť podplatiť dieťa tak, že mu ponúkne darček alebo mu dovolí spraviť niečo zakázané, alebo sa mu bude vyhrážať, že ublíži jeho psíkovi. Tieto manipulácie sťažujú dieťaťu možnosť prehovoriť.
Nedôvera zo strany dospelých
Podľa výskumov uverí dieťaťu len každý šiesty dospelý. Je to najmä preto, že si to nechcú pripustiť alebo to popierajú, osočujú ho, že si to vymyslelo. Tento fakt je obrovskou prekážkou pre obete, ktoré sa odhodlajú prehovoriť.
Viac ako len viera: Kňaz obvinený zo sexuálneho zneužívania detí
Môže si dieťa sexuálne obťažovanie vymyslieť?
Psychologička Bartová je presvedčená, že malé dieťa si sexuálne zneužitie nevymyslí. „Nestretla som sa ešte s podobným prípadom. Viem si predstaviť, že si nejaká pubertiačka vymyslí príbeh o zneužívaní, lebo sa chce niekomu pomstiť, ale trojročné či št
tags: #moze #si #dieta #vymysliet #sexualne #obtazovanie