Starostlivosť o duševné zdravie detí a dospievajúcich predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje pochopenie, informovanosť a citlivý prístup. V situáciách, keď dieťa alebo dospelý syn čelí psychickým problémom, či už v ambulantnej starostlivosti alebo počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, môže byť celá situácia pre rodiča mimoriadne náročná a plná otáznikov. Tento článok sa snaží poskytnúť hĺbkový prehľad o tom, ako postupovať v rôznych situáciách, ak je potrebné zabezpečiť psychiatrickú liečbu pre blízkeho, a to nielen dobrovoľnú, ale v nevyhnutných prípadoch aj nedobrovoľnú. Zároveň sa venujeme alarmujúcemu stavu detskej psychiatrie na Slovensku a vplyvom moderných faktorov, ktoré formujú duševné zdravie našich detí.
Súčasný Stav Detskej Psychiatrie na Slovensku: Alarmujúca Situácia
Stav detskej psychiatrie na Slovensku je alarmujúci a vyžaduje si naliehavú pozornosť. Počty detí v psychiatrických ambulanciách aj na oddeleniach sa znásobili, a s tým pribúdajú aj nové diagnózy a symptómy. Okrem porúch správania sa psychiatri dnes stretávajú s intoxikáciami, deťmi po samovražedných pokusoch, žiaľ, aj s dokonanými samovraždami a hlásia aj nárast transsexuality. Košická detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová z 1. psychiatrickej kliniky košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika opisuje súčasnú situáciu ako zlú.
Na Slovensku existuje iba jediná detská psychiatrická liečebňa, čo je na počet približne 1 300 000 detí veľmi málo. Tento nedostatok ústavnej starostlivosti je značným problémom, ktorý bráni adekvátnej liečbe mnohých detí. Chýbajú detskí sexuológovia, adiktológovia aj detenčné lôžka, čo znamená, že nemáme kde vykonávať ochranné liečby, a deti tak často odchádzajú z oddelení nedoliečené. Nedostatočný počet špecialistov a lôžok má priamy dopad na kvalitu a dostupnosť starostlivosti. Okrem toho, na Slovensku chýbajú ambulancie a lekári. V súčasnosti máme iba približne 47 ambulancií, pričom na východnom Slovensku nemá 13 okresov pedopsychiatra. Rodičia musia s deťmi cestovať na vyšetrenie veľmi ďaleko, čo je v súvislosti s niektorými diagnózami náročné, často až nezvládnuteľné. PhDr. Peter Szeliga, Ph.D., klinický psychológ, poznamenáva, že všeobecne je v súčasnosti na Slovensku veľmi málo doktorov akejkoľvek špecializácie, a to je problém, ktorý politici nechali neriešený celé roky.
Pedopsychiatria bola voči psychiatrii pre dospelých vždy menšinová. Existuje dojem, že vo svete je o ňu podstatne väčší záujem. Ťažko jednoznačne obviniť iba naše zdravotníctvo, možno aj vysoké školstvo na lekárskych fakultách by mohlo venovať detskej psychiatrii väčšiu pozornosť. Študenti, okrem kliniky v Martine, kde sú detské lôžka aj lôžka pre dospelých v jednej budove, ani veľmi nemajú možnosť vidieť detského pacienta. Pedopsychiatria sa nachádza v učebniciach až na konci, ako doplnok. Učebnice by sa však mali pedopsychiatriou začínať, pretože z chorého alebo nejakým spôsobom zmeneného, vývinovo narušeného dieťaťa nevyrastie zdravý dospelý človek. Investícia do detskej psychiatrie je teda investíciou do budúcnosti spoločnosti.
Kedy Zvážiť Odbornú Pomoc pre Dieťa? Rozpoznanie Príznakov a Prvé Kroky
Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie, a preto je kľúčové všímať si prvé signály, ktoré môžu naznačovať psychické problémy u detí. Príznaky psychických problémov u detí sa môžu prejavovať rôzne - od nepokojnosti, uzavretosti, smútku, cez výbušnosť až po agresivitu. U dospelých sa môžu objaviť paranoidné stavy, bludy, agresivita, či iné prejavy, ktoré narúšajú bežné fungovanie. Je dôležité venovať pozornosť príznakom a začať situáciu riešiť čo najskôr.
Klinický psychológ o rozhovoroch s deťmi počas Mesiaca povedomia o duševnom zdraví
Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy s emocionálnym správaním, komunikáciou, alebo vykazuje známky depresie, úzkosti, agresivity alebo iných problémov, môže byť užitočné vyhľadať odbornú pomoc. Medzi príznaky, pri ktorých je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, patria: výrazné zmeny v správaní a nálade, strata záujmu o bežné aktivity, problémy so spánkom alebo jedením, pocity beznádeje, úzkosti alebo strachu, agresívne správanie alebo sebapoškodzovanie, počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré iní nevidia. Rozprávajte sa s dieťaťom, zistite príčinu jeho problému, a ak je to potrebné, vyhľadajte odborníka. Mnohí rodičia si často myslia, že svoje deti dobre poznajú. Potom ich však prekvapí, ak sa stane niečo nečakané - či už sebapoškodzovanie, problémy so stravovaním, alebo nepriznané šikanovanie. Dá sa takýmto deštruktívnym stavom predísť, ak rodičia viac všímajú prejavy v správaní.
Psychické problémy môžu vzniknúť aj bez viditeľného vonkajšieho dôvodu. Napríklad genetické predispozície, biologické faktory alebo zmeny v prostredí môžu ovplyvniť duševné zdravie dieťaťa. Rodičia sú v bežnom systéme fungovania so svojimi deťmi málo, čo sa prejavilo aj počas pandémie. Rodičia všeobecne málo zapájajú deti do domácich prác, lebo vedia všetko urobiť lepšie a rýchlejšie. Dieťa tak nemá šancu zvládnuť rutinné drobné práce, niektoré neznášajú ani sebaobslužné činnosti, odmietajú sa umývať či sprchovať. Zaspávajú neskoro, vstávajú pred obedom, a zobudené sú agresívne a nervózne. Keby si rodičia viac všímali aj takéto prejavy v správaní, dalo by sa predísť mnohým problémom v budúcnosti.
Psychiater vs. Psychológ: Kľúčové Rozdiely a Úloha v Liečbe
Pri hľadaní pomoci pre duševné zdravie dieťaťa je dôležité rozlišovať medzi psychiatrom a psychológom, keďže obaja majú odlišné kompetencie a prístupy k liečbe. Často stigma spojená s niečím neznámym nám bráni vyhľadať akúkoľvek pomoc, a téma duševného zdravia je neraz opradená skreslenými informáciami a predstavami, ktoré nereflektujú realitu.
Psychiatria je lekársky odbor, čo znamená, že psychiater musí mať ukončené šesťročné štúdium medicíny a následnú špecializáciu. Psychiatri môžu predpisovať lieky a liečiť pacientov farmakologicky. MUDr. Štefánia Vaľovská, psychiatrička z Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach, potvrdzuje, že psychiatria je lekársky odbor a psychiater má možnosť liečiť pomocou liekov. V rámci diagnostiky používajú diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Na druhej strane, psychológ sa venuje pacientom formou rozhovoru, diagnostiky pomocou testov a rôznych techník na zvládanie situácií. Detský psychológ poskytuje terapiu a psychologickú podporu prostredníctvom rôznych techník, ako sú rozhovory, cvičenia a hry. Psychológovia učia, ako pracovať s myšlienkami, a rôzne techniky na zvládanie určitých situácií, ale nemôžu predpisovať lieky, lebo nemajú medicínske vzdelanie. Pre deti s menej závažnými problémami môžu byť psychoterapeutické metódy a podpora viac než dostatočné.
Lieky sa používajú len v prípade potreby a často sú kombinované s terapiou. Nie sú to celoživotné lieky, nepodávajú sa dlhodobo. Pokiaľ sa stav upraví, vysadia sa. Je však potrebné poznamenať, že len dávať lieky dieťaťu nestačí. Najdôležitejšia je práca s rodinou, „preznačkovanie“ zlých vzorcov správania a eliminácia nežiaducich vzorov správania. Ak sú problémy také, že bránia v bežnom fungovaní, prípadne okolie upozorní na výrazné zmeny, je vhodný čas na návštevu psychiatra, ktorý vie odporučiť lieky na redukciu alebo odstránenie týchto stavov.
Cesta k Detskému Psychiatrovi a Diagnostika
Na psychiatrické vyšetrenie nie je potrebný výmenný lístok. Každý môže prísť aj sám alebo ho odošle akýkoľvek lekár, učiteľ, rodina. Deti si často odovzdávajú informácie a hľadajú pomoc aj samy. Predchádzajúca psychologická pomoc, ale aj zaradenie do psychoterapie po diagnostike dieťaťa sú vítané. Mnohí psychológovia však držia dieťa do chvíle, keď je už situácia neúnosná, a na liečbu posielajú neskoro, s procesmi, ktoré sa potom dlho a náročne dávajú na pôvodnú úroveň. Väčšina psychológov pracuje súkromne, na priamu platbu, teda cesta by sa zdala jednoduchá, keby sme mali dostatok klinických psychológov a manželské poradne ako kedysi. Keďže ich je málo, vznikajú veľmi dlhé čakacie lehoty a redukovaný priestor na terapie.
Diagnostika detských psychických porúch začína podrobným rozhovorom medzi rodičmi a psychiatrom, ktorý zohľadňuje rodinnú anamnézu, aktuálne symptómy a správanie dieťaťa. Pri prvom vyšetrení sa najprv pýtame na anamnézu pacienta - zaujímajú nás jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou. Postupne sa rieši terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú. Potrebujeme vedieť aj prípadné psychiatrické ochorenia v rodine. Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie.
Liečbu jednoznačne vyžadujú duševné choroby ako schizofrénia, bipolárna porucha, ťažšie formy ADHD, stav agresivity pri pervazívnych - autistických poruchách, pri mentálnej anorexii, stredne ťažkej a ťažkej depresii, OCD poruchách. Medikáciu si vyžadujú aj deti a adolescenti s panickou poruchou, autistické deti s nadmernou úzkosťou. Ostatné je na svedomí a zručnostiach lekára či psychológa, čo zvládne. Ak máte pocit, že vaše dieťa alebo blízky nezvláda svoje emócie a myšlienky, je vhodné vyhľadať pomoc psychiatra alebo psychológa. Dôležité je zbaviť sa predsudkov a stigmy spojenej s duševnými ochoreniami.
Ambulantná Liečba vs. Hospitalizácia: Možnosti a Dôležitosť Rodinného Prostredia
Rozhodnutie o forme liečby - či už ambulantnej alebo ústavnej - je kľúčové a malo by byť výsledkom dôkladného zváženia. V ideálnom prípade, ak je to možné, by sa malo uprednostňovať liečenie v domácom prostredí pri najbližších. V prípade detí je vek nevýhodou, v ktorom si dieťa ešte veľa vecí neuvedomuje. Liečenie na psychiatrii by sa malo nechávať ako úplne posledné krajné riešenie situácie, pretože hlavne v tomto veku by jej mohlo viac uškodiť než pomôcť. Ak jej s tým pomôže rodina (kto iný by detskej duši - a nielen detskej - pomohol najviac ak nie najbližší?), nielenže účinok môže prísť skôr, ale aj samotný problém sa môže stať nenávratným.
Psychické problémy, hlavne takéto úzkostné, sú najhoršie v tom, že napriek ich potlačeniu, sa v ťažkej životnej situácii zvyknú vrátiť, a tých si my ľudia v živote zažívame niekoľko. Ak dieťa tvrdí, že chce ísť na liečenie, matka vždy vypočuje prvorado názor svojho dieťaťa a urobí všetko pre to, aby mu vyhovela. Avšak, rodič je rozhodujúca a najdôležitejšia osoba, ktorá musí dieťa usmerniť, podporiť a podržať. Musí dať maximum z maxima, nájsť ďalších terapeutov, skúsiť počkať, kým liečba zaberie. Rodič je za dieťa zodpovedný a týmto príkladom by mal ukázať dieťaťu, že nie vždy sa v živote treba rozhodnúť pre tú - na pohľad - najjednoduchšiu možnosť. Mal by v ňom vyvolať pocit, že sa nesmie tomu poddávať, ale s tým musí začať bojovať. Dcérka si zrejme liečenie vykladá po svojom, možno si myslí, že tam jednoducho príde a zrazu sa všetko zmení. Ale čo ak nedajbože nie? Čo potom?
V takejto situácii by bolo vhodné trvať na liečbe liekmi v domácom prostredí, pri najbližších. Odporúča sa naštudovať postupy a procesy, ktorými prechádzajú deti v liečebniach v podobných prípadoch, nakoľko aj v nemocnici by musela podstúpiť to isté, avšak pri cudzích ľuďoch a v samotnom prostredí psychiatrie. Absolvujte dýchacie cvičenia, naštudujte si spolu veľa informácií o samotnom stravovaní, o predchádzaní zvracania, pomaličkým tempom sa snažte dcérku vracať do spoločnosti a najmä pracujte na pôvodcovi samotného problému. Je pochopiteľné, že to chce mať rýchlo za sebou, avšak v tomto prípade je to asi skôr nemožné.
Hospitalizácia na oddelení môže byť odporučená ošetrujúcim psychiatrom pacienta, prípadne aj jeho obvodným lekárom. Existujú aj akútne príjmy, kedy sa pacienti dostávajú do nemocnice v akútne zhoršenom stave, ktorý nie je možné riešiť ambulantne. Pacienti sú hospitalizovaní, keď je výhodnejšia liečba pod 24-hodinovým dohľadom, napríklad pri nastavovaní farmakoterapie. Počas hospitalizácie je jednoduchšia dostupnosť skupinovej či individuálnej psychoterapie, rehabilitácie, pracovnej terapie a podobne.
Proces Hospitalizácie na Psychiatrickom Oddelení: Dobrovoľný a Nedobrovoľný Vstup
Ako sa dostať na psychiatrické liečenie? Musí mať pacient výmenný lístok? Tieto a mnohé ďalšie otázky sú pre rodiny kľúčové v momente, keď sa duševné zdravie stáva prioritou. Na hospitalizáciu je pacient odosielaný väčšinou od svojho psychiatra alebo psychológa, častejšie však od psychiatra, ktorý zváži, či je hospitalizácia potrebná. Na psychiatrické vyšetrenie nie je potrebný výmenný lístok a nie je povinnosťou. Psychiatra, ako aj zariadenie, v ktorom má byť pacient hospitalizovaný, si možno vybrať sám. Na psychiatriu možno ísť kdekoľvek na Slovensku, pacient nie je viazaný regiónom. Vždy to závisí od diagnózy, od konkrétneho zariadenia a od toho, či má voľné miesta. Všetky hospitalizácie sú hradené zo zdravotného poistenia.
V každej psychiatrickej nemocnici alebo liečebni je takzvaná príjmová ambulancia, v ktorej psychiater vyšetruje pacienta, či už ho privezie sanitka alebo príde sám. Psychiater môže pacienta neprijať aj z takého praobyčajného dôvodu, ako je nedostatok lôžok. Po prijatí na príslušné oddelenie je pridelené lôžko, pacient je oboznámený s denným režimom oddelenia a obdrží informáciu o tom, kto je jeho ošetrujúci lekár a aká bude liečba. Pri prijatí a pred každým väčším výkonom lekár oboznámi pacienta s plánovaným výkonom, dôvodmi, prečo je vykonávaný, a aké sú prípadné riziká, aby mohol vyjadriť podpisom kvalifikovane svoj súhlas či odmietnutie výkonu.
Pri hospitalizácii je vhodné vziať si so sebou osobné veci, hygienické potreby a lieky, ktoré pacient užíva (v originálnom balení alebo ich zoznam a dávkovanie). Lieky sa užívajú podľa pokynov personálu, a nemocnica má právo vedieť, aké lieky pacient užíva. Väčšiu finančnú hotovosť alebo cennosti sa do nemocnice neodporúča brať. Odporúča sa vziať si so sebou len menšiu finančnú čiastku. Ak už musí mať pacient so sebou cenné veci, nemal by si ich nechávať na oddelení, ale využiť možnosť uschovať si ich prostredníctvom sociálneho pracovníka v trezore. Mobilné telefóny môžu rušiť niektoré zdravotnícke prístroje a ohroziť tak aj iných pacientov. Nemocnica prevádzkuje bufet, kde si možno vybrať zo širokého sortimentu potravín, kozmetických výrobkov a ďalšieho sortimentu. Priestory navrhnuté pre deti v psychiatrických zariadeniach sú často bez „bieleho plášťa“, s hračkami a priateľským prístupom, aby sa znížil stres a zvýšila dôvera dieťaťa.
Nedobrovoľná hospitalizácia: Kedy a ako
V situáciách, kedy pacient nesúhlasí s liečbou, ale jeho stav vyžaduje ústavnú starostlivosť, môže byť nutná nedobrovoľná hospitalizácia. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, je poskytovateľ povinný prevzatie osoby oznámiť do 24 hodín súdu. Na psychiatriu pacienta prijmú aj bez jeho súhlasu len v prípade, ak trpí bludmi alebo je nebezpečný pre svoje okolie, či už ohrozuje seba alebo iných na živote. V týchto prípadoch je možné, že ho lekári nastavia na liečbu, aby sa jeho stav stabilizoval. Následne, keď pacient prejaví kritický postoj k svojmu ochoreniu a je ochotný spolupracovať, môže byť jeho vstup na liečbu dobrovoľný.
Ak je osoba agresívna a spôsobuje „bordel“, môžete zavolať záchranku. Záchranka ju odvezie do nemocnice na centrálny príjem, kde lekári rozhodnú, či ju hospitalizujú, ale obyčajne ich hospitalizujú. Ak má záchvat, volajte záchranku. Ak nesúhlasí s liečbou, psychiatria to rieši cez súd. Takéto prípady mávajú bežne. Ak je agresívny, nemôžu ho policajti v službe zobrať na psychologickú pohotovosť, alebo k policajtom zavolať aj záchranku? Áno, zavolajte záchranku a zároveň políciu a neustále musíte tvrdiť, že ohrozuje vás aj seba na živote, vtedy ho musia vziať aj proti jeho vôli. Nemocnica to hlási súdu ako nedobrovoľný vstup a vtedy hospitalizáciu podpísať nemusí. Tam by ho mali dať aspoň ako tak dokopy, napichať poprípade nastaviť na liečbu a potom, keď bude prístupný k ambulantnému psychiatrovi. Ak ste požiadali súd o zmenu liečby na ústavnú, je dôležité vedieť, že tento proces môže trvať dlhšie. V takýchto prípadoch je možné, že existuje možnosť predbežného opatrenia, ktoré by umožnilo hospitalizáciu skôr, než sa súd vyjadrí v štandardnom procese. Odporúčame v tejto veci konzultovať s právnikom, ktorý vám môže pomôcť s urýchlením procesu.
Klinický psychológ o rozhovoroch s deťmi počas Mesiaca povedomia o duševnom zdraví
Rola Rodiča a Rodiny v Liečebnom Procese: Výzvy a Podpora
Rodičia a opatrovníci sú pri liečbe detí veľmi dôležití. Mnohí odborníci vítajú prítomnosť rodičov počas konzultácií, aby lepšie porozumeli potrebám a problémom dieťaťa. Práca s detským pacientom je určite komplikovanejšia ako s dospelými. Na psychiatriu pre dospelých prichádzajú ľudia motivovaní, väčšina z nich sa liečiť chce, inde tlačí rodina a dozerá na liečbu. Len časť pacientov sa lieči nedobrovoľne. Dospelý alebo jeho rodina pochopí inštrukcie a dodrží liečebné postupy. Pacienti sa zameriavajú častejšie na príznaky choroby a poruchy a menej riešia, kto je za to zodpovedný, neobviňujú sa.
V pedopsychiatrii sa s deťmi pracuje dobre, alebo spolupracujú, alebo sa pasívne podriadia, alebo sa dohodnú na vedení u psychológa. Problémom pri spolupráci je častejšie rodič, tlak sociálneho prostredia, rovesníci. Každý má vysokú školu rodičovskú, ťahá si so sebou nánosy zo svojej výchovy alebo je v negatívnej interakcii s partnerom. A práve tu sú časté vzájomné obviňovania. Alebo je rodič konfrontovaný so školou, širokou rodinou, sociálnym prostredím, dieťa je pod tlakom rovesníkov, sociálnych sietí. Pri anamnéze, stanovení diagnózy - a najčastejšie sa s tým stretáva pri autizme - rodič prechádza všetkými fázami prijatia stresu. Veľmi častý je hnev a útok na lekára. Mnoho rodičov si dopredu naštuduje všetko o diagnóze, ktorú tuší, a anamnézu podáva sociálne žiaduco, tak, aby si lekár naozaj nevšimol, že niečo nie je v poriadku. Je menej tých rodičov, ktorým sa uľaví a ktorí spolupracujú od začiatku.
Vysoký podiel na zlepšení alebo zhoršení stavu má škola. O tlaku sociálneho prostredia rovesníkov ani nehovoriac. Rodičia si takisto prešli náročným obdobím pandémie, keď sa museli snažiť skĺbiť prácu a homeschooling. Je rozvoj psychiatrickej diagnózy skutočne zlyhaním rodiča? Mnohí považujú poruchové správanie dieťaťa za svoje zlyhanie, teda ho riešia po svojom. Obviňujú sa navzájom, trestajú alebo, naopak, problémy si nevšímajú, nechávajú ich narásť do rozmerov, ktoré už potom nezvládajú. V posledných dvoch rokoch došlo k masívnej zmene aj v rodičovských vzťahoch - násilie, týranie, závislosti; doba potvrdila pevnosť a funkčnosť nejedného manželstva či spolužitia. Dieťa je často rukojemníkom v sporoch rodičov, pre rozídených sa stáva korisťou. Dieťa zabezpečuje priestor na bývanie, možnosť neplatenia výživného, majetkové výhody, ale je často aj odkazom pomsty v situácii po rozchode partnerov. Aj rodič sám môže mať viac problémov, okrem sociálnych a existenčných aj nárast závislosti, depresie, pocity osamelosti. Dospelí nehľadajú nikoho, kto im kvalifikovane pomôže. Mnohí sa uspokoja s radami na sociálnych sieťach, ktoré nemusia byť zaručene vhodné práve na ich problémy. Mnoho rodičov je single, nemá s kým komunikovať alebo musí brániť svoju výchovu pred druhým partnerom. Aj toto je moment, prečo si mnohí problémy detí nevšímajú.
Rodičia reagujú na to, že ich dieťa potrebuje psychiatrickú pomoc, rôzne. Mnohí sa prídu porozprávať, poradiť, často prichádzajú sami, hlavne rodičia detí s autizmom. Iná skupina rodičov je tá, ktorá prísť musí, napríklad po intoxikácii dieťaťa, keď ani netušili, že ich dieťa je závislé. Títo reagujú niekedy zakrývaním problému. Rodičia detí v porozvodovej situácii reagujú hnevlivo, často agresívne, svoju frustráciu otáčajú voči psychiatrovi, najmä ak má iný názor. Mnohí sa utiekajú k písaniu sťažností na všetky možné inštitúcie. Je potrebné, aby rodič prijal problém. Rodičov by sa dalo rozdeliť na tri skupiny: návštevníkov, ktorí sa prídu porozprávať, sú spokojní, že boli, no neurobia nič. Druhá skupina sú sťažovatelia a iba jedna časť sú skutoční záujemcovia o dieťa a terapiu.
Vplyv vonkajších Faktorov na Duševné Zdravie Detí: Pandémia, Sociálne Siete a Spoločnosť
Moderná doba prináša so sebou množstvo faktorov, ktoré majú významný vplyv na duševné zdravie detí a dospievajúcich. Pandémia COVID-19 zanechala hlboké stopy a sociálne médiá preformovali spôsob, akým mladí ľudia vnímajú svet a seba samých. Celé obdobie posledných dvoch-troch rokov by sa dalo rozdeliť na tri etapy. Prvá vlna priniesla prekvapenie, úzkosť, obmedzovanie, nárast agresivity a nepokoj. V druhej vlne bola úzkosť závažnejšia, nastúpila depresia, úteky, únik od reality, experimentovanie s návykovými látkami, nelátkové závislosti, promiskuitné správanie, suicidálna aktivita a agresivita. Posledné obdobie prinieslo spochybňovanie, nárast agresivity, porušovanie pravidiel, nerešpektovanie hraníc. Deti sa dnes pýtajú, komu a čomu môžu veriť.
Pandémia sa zrejme najviac dotkla tínedžerov, ktorí sa učili z domu, hoci zúfalo potrebovali kolektív rovesníkov. Z hľadiska veku je 15. až 19. rok života mimoriadne dôležitý. Ide o zásadné vývinové obdobie, ktoré ovplyvňuje budúcu osobnosť človeka. Zároveň sa počas neho rozvíja to, čo dnes tak veľmi potrebujeme rozvíjať - komunikačné zručnosti, charakter, hodnoty, postoje, morálka či kritické myslenie. Počas strednej školy dochádza k výrazným zmenám aj v rozvoji mozgu. Vznikajú a zanikajú neurónové spojenia, posilňujú sa, prípadne sa vypínajú tie časti mozgu, ktoré ovplyvňujú sebaovládanie, empatiu, motiváciu, schopnosť učiť sa, zvládanie výziev, prekážok a psychickú odolnosť. Dochádza k veľkému budovaniu a akejsi rekonštrukcii človeka. Je to obdobie plné výziev a mnohých príležitostí. Ak sa teda vytvára dojem, že ide o menej podstatné obdobie v živote dieťaťa, aj keď to už nie je úplne dieťa, alebo že tieto „deti“ už môžu byť stále samy, sú veľké a netreba sa im až tak venovať, je to veľký omyl.
Lockdown priniesol so sebou veľkú krízu vzťahov a nárast problémového správania nevídaných rozmerov. Rodičia ostali s deťmi doma, boli konfrontovaní s novým správaním a novou podobou svojho dieťaťa, ktoré odrazu nemalo voľný čas vyplnený školou. Rodičia nevedeli zvládať deti, ktoré nevedeli rešpektovať zákaz stretávania, utekali z domu a vyhrážali sa. Neboli schopní učiť sa s deťmi, dozerať na ich učenie, samozrejme, nehovoriac o všetkých. Tým, že rodičia nechali deti celé hodiny tráviť čas na sociálnych sieťach a tie so sebou priniesli veľa nežiaducich podnetov, anonymný priestor dal okrem iného aj veľký priestor na šikanovanie. Veľa detí sa začalo sebapoškodzovať, mnohé iba zo zvedavosti, veľa detí začalo experimentovať s liekmi, často až fatálne. Zvýšila sa miera agresivity a násilia. Mnohí rodičia takéto správanie považujú za svoje zlyhanie, deti trestajú, zakazujú im, ale nie všetci sú dôslední. Za dva roky si deti navykli na pohodlný a hlavne online život.
Najväčší dosah majú médiá na psychický stav detí a mládeže a na ich hodnotový systém. Na rôznych stránkach sa začali objavovať výzvy pre deti a adolescentov, navádzanie na život ohrozujúce adrenalínové alebo hrdinské aktivity. Deti si posielali názvy liekov, ktoré bolo potrebné zjesť, aby ukázali odvahu, ohrozovali svoj život skokmi, vyliezaním na nebezpečné miesta, posielali si snímky svojich zmrzačených tiel s presnými návodmi. Medzi tínedžermi prebieha súťaž v predávkovaní, kto to ešte prežije. Stretli sme sa so zbytočnou smrťou 15-ročnej dievčiny, druhá len tak-tak unikla smrti.
Čo môže byť spúšťačom niektorých vážnych diagnóz? Zlo predstavuje napríklad aj nadbytočné sýtenie dieťaťa materiálnymi vecami. V detských izbách sa kopia hromady šiat, hračiek, s ktorými sa deti nehrajú. Byť krásny navonok znamená pre mnohých potvrdenie bezchybnosti. Väčšina detí s poruchou príjmu potravy - mentálnou anorexiou - prichádza neskoro, v stave extrémneho vychudnutia. A rodičia sú často tí poslední, ktorí si to všimnú. Mnohí rešpektujú, že sa dieťa zatvára do svojej izby, nekomunikuje, odmieta jesť pri spoločnom stole, neplní si nijaké domáce povinnosti. Deti je teda potrebné viac zamestnať.
Klinický psychológ o rozhovoroch s deťmi počas Mesiaca povedomia o duševnom zdraví
Výzvy a Mýty Spojené s Psychiatrickou Starostlivosťou
Negatívne názory a mýty okolo psychiatrie pretrvávajú, čo sťažuje včasné vyhľadanie pomoci. Je potrebné vyvrátiť fámu, že psychiater napíše takzvané psycholieky a dieťa bude ako zombík. Napríklad pri hyperaktivite dieťa nie je po liekoch ako zombík, je len také, aké by bolo, keby nemalo ADHD. Rodičia majú strach, keď je dieťa odrazu pokojné, vysvetľujú si to útlmom z liekov, a lieky odmietajú. Adolescenti zase odmietajú lieky, pretože po sociálnych sieťach koluje teória o veľkej zmene osobnosti, ktorú lieky prinášajú. Ako k tomu prišli? Majú strach, pretože sledujú všelijaké filmy, sami medzi sebou hovoria o liečbe. Keď fajčia cigarety a marihuanu, pijú alkohol, nerozmýšľajú, ako im to zmení osobnosť. Je to skôr uhol pohľadu. Majú skôr strach z toho, že budú opečiatkovaní, že chodia na psychiatriu. Psychiatria je predsa len stále stigma.
Obava z medikácie malých detí nie je oprávnená, pretože lieky si nikto nemôže dovoliť predpisovať svojvoľne. Na liekoch, ktoré sa podávajú deťom, sa vykonávajú štúdie s tisíckami detí, liek je odskúšaný a musí byť bezpečný. Lekár si nedovolí predpísať ho len tak, je kontrolovaný rodičmi, poisťovňou. Sú antidepresíva, ktoré sú povolené aj v nižšom veku. Nie sú to celoživotné lieky, nepodávajú sa dlhodobo. Pokiaľ sa stav upraví, vysadia sa.
Špecifiká Psychiatrických Problémov u Dievčat a Chlapcov
V oblasti detskej psychiatrie existujú určité rozdiely v prejavoch a incidencii duševných porúch medzi dievčatami a chlapcami. Vo všeobecnosti sa u chlapcov objavujú všetky poruchy vo väčšom percente. Viac ADHD, viac pervazívnych a autistických porúch, viac problémov v správaní. Pri závislostiach ich dievčatá dobiehajú. U dievčat je viac afektívnych porúch, depresií, úzkostných stavov, ale aj psychosomatických problémov. Tieto rozdiely sú dôležité pre správnu diagnostiku a nastavenie liečby, aby bola čo najúčinnejšia pre konkrétne potreby dieťaťa. Pochopenie týchto špecifík pomáha odborníkom, ale aj rodičom, včas rozpoznať a reagovať na potenciálne problémy.
Syndróm Impostora a Nárast Transsexuality u Tínedžerov
Súčasná pedopsychiatrická prax sa stretáva aj s novými alebo častejšie rozpoznávanými fenoménmi, ako je syndróm impostora a nárast transsexuality u tínedžerov. Syndróm impostora je stav, keď človek klame o svojich schopnostiach a talente, lebo o nich pochybuje. Deti neprichádzajú s tým, že majú syndróm, prídu s depresiou, úzkosťou, rôznymi bolesťami, brucha, hlavy a podobne. Pri vyšetrení zisťujeme, že dieťa rodičia často tlačia do veľkého výkonu, na ktorý nemá. Mnohé deti si samy sebe kladú vysoké ciele, ktoré nie sú schopné splniť. Niekedy bojujú so súrodencami, niekedy chcú vyhovieť rodičom, inokedy súperia v kolektíve.
Klinický psychológ o rozhovoroch s deťmi počas Mesiaca povedomia o duševnom zdraví
V zahraničí nastáva boom v oblasti nárastu transsexuality u tínedžerov, a tento trend sa eviduje aj v praxi na Slovensku. Žiaľ, odborníkov v pedopsychiatrii na túto problematiku ani veľmi nemáme. V súčasnosti nemáme ani jedného detského sexuológa, jedna pani doktorka sa na toto povolanie pripravuje. Tejto problematike sa venujú toho času viac psychológovia. Na poli psychiatrie dospelých sú niektorí kolegovia, ktorí sa tomu venujú. Nedostatočný počet špecialistov znamená, že komplexná starostlivosť o tieto špecifické diagnózy je na Slovensku stále veľmi obmedzená a rodiny často hľadajú pomoc v zahraničí.
Ako Predchádzať Problémom a Podporovať Duševné Zdravie Detí
Predchádzanie problémom s duševným zdravím detí začína v rodine a v ich bezprostrednom okolí. Jedným z možných spúšťačov vážnych diagnóz je napríklad aj nadbytočné sýtenie dieťaťa materiálnymi vecami. V detských izbách sa kopia hromady šiat, hračiek, s ktorými sa deti nehrajú. Byť krásny navonok znamená pre mnohých potvrdenie bezchybnosti. Mnohí rodičia rešpektujú, že sa dieťa zatvára do svojej izby, nekomunikuje, odmieta jesť pri spoločnom stole, neplní si nijaké domáce povinnosti. Je dôležité si všímať takéto prejavy v správaní, ktoré môžu byť prvými signálmi hlbších problémov.
Rodičia často riešia problémy za svoje deti, veľmi často im predkladajú hotové veci. Samotní rodičia nevedia konštruktívne komunikovať, hádky a agresivita sú časté formy zvládania stresu. Frustračná tolerancia detí je potom veľmi nízka, aj najmenší problém deti riešia ako niečo veľmi zlé a sebapoškodenie je pre ne jediným riešením. Dôležité je učiť deti zvládať prekážky, výzvy a rozvíjať ich psychickú odolnosť. To je možné dosiahnuť zapájaním detí do domácich prác a poskytovaním príležitostí na rozvoj sebaobslužných činností. Tým sa posilňuje ich zodpovednosť a schopnosť riešiť problémy. Ak dieťa nemá pocit, že zvláda rutinné drobné práce, môže to viesť k pocitom bezmocnosti a nižšej frustračnej tolerancii. Podpora otvorenej komunikácie v rodine a hľadanie kvalifikovanej pomoci v prípade vlastných rodičovských ťažkostí je kľúčové pre zdravý vývoj duševného zdravia detí.
Trvanie liečby sa líši v závislosti od povahy a závažnosti problému. Niektoré deti môžu zlepšiť svoje správanie už po niekoľkých týždňoch terapie, iné môžu potrebovať dlhodobú podporu. V mnohých prípadoch môže byť dieťa stabilizované a jeho symptómy výrazne zmiernené. Úplné vyliečenie závisí od rôznych faktorov, ako sú typ poruchy, včasná diagnostika a pravidelná liečba. Ak žena potrebuje len vyrozprávať, prípadne vyhľadať návod, ako riešiť určité situácie či ťažkosti a pokiaľ pocity, ktoré prežíva, nie sú pre ňu vyslovene nepríjemné či nejako obmedzujúce, tak by volila skôr psychológa. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, zvažovala by návštevu psychiatra. Môže vám odporučiť lieky, ktoré dokážu zredukovať tieto stavy, prípadne ich úplne odstrániť, aby sa vám tieto myšlienky nevracali.
tags: #mozu #rodicia #dostat #dieta #z #psychiatrie