Bezpečnosť detí v digitálnom veku a riziká neoprávneného premiestnenia

V dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí je možné o vás aj vašich deťoch zistiť veľa osobných informácií. Bezpečnosti na internete je potrebné učiť nie len naše deti, ale aj nás dospelých. Mylná predstava, že toto sa práve vám nemôže stať, vám po únose vaše dieťa nevráti. Je nevyhnutné myslieť na bezpečie vašich detí a snažiť sa ich pripraviť na rôzne riziká, ktoré ich môžu stretnúť.

Bezpečnosť detí na internete a ochrana súkromia

Preventívne opatrenia: Tajné heslo ako záchrana života

Veľmi jednoduchý spôsob ochrany detí, ktorý ale môže vášmu dieťaťu zachrániť život, spočíva v komunikácii a vytvorení špecifického bezpečnostného prvku. Častým trikom pri pokuse o únos dieťaťa je vyvolanie strachu o jeho blízkych. Pre takýto prípad je dobré deti poučiť o riziku a vytvoriť si extra ochranu pomocou tajného hesla.

Heslo môže byť niečo jednoduché, čo si deti zapamätajú - obľúbená postavička, knižka, jedlo. Niečo, čo budete vedieť len deti a vy. Aktuálny je príklad 10-ročného dievčatka Maddison z Arizony, ktorá vďaka tajnému heslu predišla svojmu únosu. Pri ceste zo školy s kamarátmi ju v parku oslovil neznámy muž. Dievča zachovalo kľud, spýtalo sa na tajné heslo, ale muž nebol schopný odpovedať. Dievča na nič nečakalo a dalo sa na útek.

Medzinárodné aspekty: Neoprávnené premiestnenie dieťaťa

Zmena bydliska dieťaťa je významnou záležitosťou, na ktorej sa musia obaja rodičia zhodnúť, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi, rozvedení, žijú spoločne alebo oddelene. Dokonca ani v prípade, ak je dieťa vo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, nemá tento rodič právo bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko dieťaťa (ani v rámci Slovenskej republiky, ani do zahraničia).

Schéma medzinárodných dohovorov o ochrane detí

Premiestnenie detí do inej krajiny, ktorá je často domovskou krajinou „rodiča únoscu“, ako aj protiprávne zadržiavanie detí v tejto krajine, ku ktorému dochádza pomerne bežne po návšteve domovskej krajiny, je považované zo strany tohto „rodiča únoscu“ ako samozrejmosť. Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, napr. tam navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zvyčajne zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod.

Úloha orgánov v prípadoch únosov

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vystupuje v súlade s právnymi aktami Európskej únie a Haagskym dohovorom ako dožadujúci alebo dožiadaný ústredný orgán. Úlohou Centra ako ústredného orgánu je napomáhať jednotlivcom pri uplatňovaní ich individuálnych práv. Centrum žiadateľovi pomáha skompletizovať žiadosť, potrebné formuláre a doklady, ktoré postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí.

Je dôležité zdôrazniť, že o návrate dieťaťa do štátu obvyklého pobytu rozhoduje vždy orgán štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené, resp. v ktorom je neoprávnene zadržiavané. Rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa znamená povinnosť navrátiť dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, nie však povinnosť navrátiť dieťa do pôvodnej domácnosti, prípadne do starostlivosti druhého rodiča. Rovnako je dôležité uviesť, že súdy danej krajiny v návratovom konaní nerozhodujú o rodičovských právach a povinnostiach.

Právny rámec a medzinárodné dohovory

V konaní súd skúma, či premiestnenie dieťaťa bolo skutočne neoprávnené a v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt. Kľúčovými dokumentmi sú:

  • Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z.z.).
  • Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996.
  • Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti.

Návrh na nariadenie návratu dieťaťa by sa mal podať na príslušný súd v krajine, kam bolo dieťa premiestnené, čo najskôr. Je vhodné podať návrh do jedného roka od premiestnenia dieťaťa, nakoľko ak od neoprávneného premiestnenia/zadržania dieťaťa v cudzine uplynula doba dlhšia ako jeden rok, situácia sa právne komplikuje.

Webinár Komisie na ochranu maloletých: Ako uplatňovať jednotný systém označovania (JSO) v audiovízii

Podstatné záležitosti v živote dieťaťa

Súdna prax za uplynulých skoro 60 rokov určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým.

V prípade, ak sa manžel chce odsťahovať do zahraničia, pokiaľ by ste ešte neboli rozvedení a nemali upravené zverenie dieťaťa do opatery, jeho práva sú úplne rovnaké ako tie vaše. Ak by sa vám podarilo dohodnúť sa s manželom, potom túto dohodu dajte do písomnej podoby a upravte si práva a povinnosti k dieťaťu. Pokiaľ by ste už boli rozvedení, dieťa by bolo zverené vám, potom vycestovanie s dieťaťom mimo SR môže byť kvalifikované ako únos dieťaťa, ak to bude mimo určeného styku a bez vášho súhlasu.

Prevencia šírenia neoverených informácií

Je nutné upozorniť verejnosť, aby si overovala informácie šírené na sociálnych sieťach. Polícia sa opakovane zaoberá videami zverejnenými na sociálnej sieti, v ktorých sa hovorí o pokusoch o únos dieťaťa, pričom často ide o neoverené, sprostredkované tvrdenia od iných osôb o niečom, čo sa „určite stalo, lebo to povedal známy“.

Policajti v takýchto prípadoch vyzývajú k zváženiu šírenia takýchto správ a apelujú na verejnosť, aby v prípade reálneho podozrenia zo spáchania akéhokoľvek protiprávneho konania kontaktovala priamo políciu. Šírenie paniky nepomáha skutočnej bezpečnosti, zatiaľ čo praktické kroky, ako napríklad inštruktáž dieťaťa ohľadom tajného hesla alebo správne právne nastavenie starostlivosti o dieťa, sú oveľa účinnejšími nástrojmi ochrany.

Infografika: Kroky pri podozrení na únos

V situáciách, kedy vzniká nezhoda medzi rodičmi, je vždy potrebné postupovať cestou súdu. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, druhý rodič nemá právo dieťa svojvoľne vyviezť mimo obvyklého pobytu. Ak sa tak stane, únos dieťaťa (nielen do zahraničia) je trestným činom. Pod pojmom „odníme z opatrovania“ sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o unesenú osobu, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie, alebo zadržanie takej osoby. Nie je rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby alebo len k odňatiu na krátky, prechodný čas. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je taktiež bez významu, či unášaná osoba išla s únoscom dobrovoľne, pričom nezáleží na tom, aké prostriedky únosca použil.

tags: #dieta #unos #zachod #v #inych

Populárne príspevky: