Dnes sa, bohužiaľ, čoraz častejšie môže žena dostať do situácie, kedy jej muž nechce dieťa vôbec, alebo ešte nechce dieťa, prípadne nechce ďalšie dieťa. Napriek tomu, že jej vnútro po bábätku priam piští. Táto situácia, plná emočného napätia a nepochopenia, dokáže vzťah poriadne preveriť. Problémy medzi partnermi môžu nastať buď ešte pred narodením prvého dieťaťa - vtedy, keď jeden už túži po založení rodinky, a ten druhý si ešte chce užiť slobodu. Alebo v prípade ďalšieho dieťaťa - pretože rovnako sa nemusia zhodnúť na tom, akú veľkú rodinku vlastne plánujú mať. Pochopiť korene mužského nezáujmu o dieťa je kľúčové pre nájdenie cesty k riešeniu a zachovaniu partnerského šťastia.
Nezáujem o dieťa: Keď sa plány stretávajú s realitou
Prvotné nezhody a očakávania
V počiatočných fázach vzťahu, kedy sa partneri rozhodujú o spoločnej budúcnosti, prichádza na rad aj otázka založenia rodiny. Logicky sa o tom začnete rozprávať a dohodnete sa, či ste už obaja na to pripravení. Ak dôjde k rovnakému názoru, môžete sa pustiť do snaženia. Čo však, ak máte na to všetko s partnerom rozličný názor? Predovšetkým by ste sa nemali ani jeden uraziť a uzavrieť do seba. Potrebné je o tom hovoriť, dohodnúť sa na niečom, dať si nejaké plány, kedy by ste konečne mohli byť rodičmi. Najmä ak máte vyšší vek, mali by ste sa dohodnúť na presnom období, koľko chce ešte partner čakať. Nedajte sa však obmäkčiť a keď príde ten čas, neodsúvajte to ďalej.
Vždy sa totiž nájdu nejaké dôvody, prečo by to nemalo byť ešte teraz a prečo by ste mali ešte počkať. Nikdy tu nenadíde ten ideálny moment. Ako v mnohých prípadoch, i teraz musí zvíťaziť cesta kompromisu. Keď každý ustúpi aspoň kúsok zo svojich požiadaviek, nakoniec môže dôjsť k uspokojivej dohode. Zároveň je však dôležité byť k sebe úprimný a reálny. Bolo by naozaj fér od vášho partnera, aby ste sa radšej dohodli na rozchode, ak by vás mal kvôli tomu ťahať roky za nos a pripraviť tak o šancu mať vlastné dieťa. Pokiaľ ešte nie ste zosobášení, určite je to lepšia voľba, najmä ak po potomkovi silne túžite. Tieto problémy však môžu nastať aj v prípade, ak už nejaké spoločné deti máte, hoci ste sa v začiatkoch vzťahu dohodli na tom, koľko drobcov by ste chceli mať. Keď však potom príde reč na ďalších potomkov, zrazu začne váš partner od toho cúvať.
Realita vs. pôvodné plány
Predovšetkým by ste mali reálne zvážiť jeho dôvody. Plány môžu byť naozaj krásne, no keď sa potom dostaví realita, nemusí to byť tak jednoduché. Môžete prísť o dobrú prácu, hypotéka je príliš vysoká a ledva stíhate financovať výdavky okolo tých detí, ktoré už máte. Takéto finančné alebo existenčné tlaky môžu zásadne ovplyvniť ochotu muža mať ďalšie dieťa, alebo vôbec nejaké. Okrem toho sa do hry môžu dostať aj zdravotné faktory. Taktiež môžete mať choré dieťa, ktoré si vyžaduje veľa vašej pozornosti a na ďalšieho potomka by už nebol čas. Rovnako môže mať zdravotné ťažkosti aj niekto z vás. Taktiež však môže byť situácia opačná a jasné nie povie práve žena, pretože prvý pôrod bol veľmi ťažký a už to nechce znova absolvovať.
Hlbšie korene nezáujmu: Strach, zodpovednosť a strata slobody
Psychologické bariéry otcovstva
Nezáujem o dieťa nie je len o praktických aspektoch, ale často tkvie v hlbších psychologických dôvodoch. Je dôležité si uvedomiť, že NIEKTORÍ muži deti nechcú a tak isto NIEKTORÉ ženy deti nechcú. Prečo? Dôvody sú rôzne a môžu byť veľmi osobné a individuálne. Jedným z nich je nedostatok materinského/otcovského citu. Jednoducho nikdy nepocítili poriadne to, čo pociťujú ľudia, keď vidia deti, keď privoňajú k hlávke bábätka, keď premýšľajú ako by vyzerala ideálna budúcnosť v ich osobnom živote. Nejako im tam deti nefigurujú.
Ďalším silným faktorom je strach. Môže ísť o panický strach z uväznenia dlhodobo v domácnosti, alebo strach z nonstop zodpovednosti za druhého človeka. Možno strach, že prenesú choroby alebo traumy z rodiny na nové dieťa. Možno strach, že dieťa sa narodí s postihnutím. Možno strach, že budú nervózni a agresívni, lebo dobre vedia, že také/takí sú už teraz. Možno strach, že budú dieťa zanedbávať a utekať preč. Možno strach, že sa im dieťa nebude páčiť, nebude mať také záľuby a ambície aké chcú, a nechce sa im riešiť, čo s dieťaťom, ktoré je iné. Existuje milión možností, prečo sa muž obáva rodičovstva. Psychologička PhDr. Miroslava Muráriková upozorňuje, že vo váhavcovi sa nemusí zákonite skrývať len vetroplach, ktorý to s vami nemyslí vážne. Pokojne môže ísť o človeka, ktorý má silne vyvinutý zmysel pre zodpovednosť. Jeho partnerka si žiaľ neraz jeho opatrnosť a nechuť hrnúť sa do založenia rodiny vysvetlí ako ľahostajnosť alebo nezáujem.
Spisovateľ a odborník na vzťahové poradenstvo Stanislav Ličko zase zastáva názor, že muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv vyliečiť. Až potom dokážu dať vo vzťahu žene to, čo ona potrebuje. Tento vnútorný proces uzdravenia je kľúčový pre to, aby bol muž schopný prijať plnú zodpovednosť a lásku, ktorú otcovstvo prináša.
Vedomosti o svete a individualistické tendencie
Niekedy nezáujem o dieťa vychádza z hlbších, až filozofických presvedčení, ktoré súvisia s vedomosťami o svete. Niektorí muži si uvedomujú, že nový človek bude len nová uhlíková stopa. Vedia, že svet má veľa chýb a hrôz a príde im nefér priviesť nového človeka do takého sveta. Tieto úvahy, hoci môžu znieť chladne, sú pre niektorých ľudí silným argumentom.
Zároveň však platí, že tí, ktorí neboli pripravení mať dieťa, sa zrazu splašene obzerajú, kam sa podela ich sloboda a život bez obmedzení. Psychologička Muráriková hovorí, že v prípade, že muž má záujem len o príjemnú a nezáväznú stránku vzťahu, ako je spoločná večera, sex a zábava, myšlienky na dieťa pociťuje ako hrozbu. Pri zmienke o dieťati a spoločnej budúcnosti sa zľakne, stiahne do seba a odmieta sa touto témou zaoberať. Presviedča vás, že sa na rodinu ešte necíti a radšej by ste si mali obaja užívať život. Stanislav Ličko dodáva, že pre muža by mala byť prioritou jeho životné poslanie - niečo, čo mu dáva akýsi vyšší zmysel jeho života. Ak niečo takéto muž nemá, môže sa stať to, že jeho partnerka sa stane jeho vyšším zmyslom života a tu nastáva problém, pretože to na ňu kladie neúmerný tlak a mení dynamiku vzťahu.
Úzkosť z otcovstva - Ako prekonať strach z otcovstva | Univerzita pre otcov
Dynamika vzťahu a výzvy rodičovstva: Zlý výber partnera a zmeny po narodení dieťaťa
Riziká výberu partnera a nenaplnené očakávania
Jednou z častých príčin problémov vo vzťahu, ktorá sa prejaví aj v otázke rodičovstva, je zlý výber partnera. Keď sa dvaja ľudia stretnú, hlavne v prvých mesiacoch známosti nevidia svoje reálne osobnosti. Pohľad jedného na druhého je často veľmi skreslený. Keď sa potom schyľuje k spolužitiu, často si hlavne ženy hovoria, že partner im celkom vyhovuje, no a to, čo im nevyhovuje, to chcú v budúcnosti zmeniť. Manželský terapeut Lucian Kantor k tomu hovorí: „Všetky vrtochy a zlé vlastnosti väčšinou sa počas života len zosilňujú. Len tí najsilnejší jedinci ich vedia zmeniť, a to v prípade, že dokážu intenzívne na sebe pracovať.“ Ak sa však niekto odmieta v čomkoľvek zlepšovať, tak s tým väčšinou neurobíme nič. Kantor prízvukuje, že je naozaj podstatné uskutočniť správny výber partnera. Od toho sa potom odvíja veľmi veľa vecí v živote. Ak nám už niečo prekáža na začiatku vzťahu, vo väčšine prípadov sa to len zhoršuje.
Manželská kríza po príchode dieťaťa
Príchod dieťaťa je obrovská životná zmena, ktorá môže narušiť zdanlivo stabilný vzťah. Mnohé ženy po narodení bábätka prežívajú šok: „Náš dokonalý partner sa po príchode dieťaťa zmenil!“ Je tu dieťa. Nie je čas venovať mužovi toľko pozornosti, na akú bol zvyknutý. Už sa o ňu musí deliť s bábätkom. Pre ženu s prebudeným materským inštinktom je to úplne prirodzená vec. Pre chlapa je to však ťažšie stráviteľný problém. Logikou ho chápe, veď je to jeho dieťa, túžil po ňom, je pyšný otec. Dokonca je rád - venujete sa malému potomkovi vo dne v noci, obstáli ste ako matka. Tak prečo je nespokojný? Zrazu sa o všetko vaše maznanie, lásku, záujem i o váš čas musí deliť. Chýba mu dávka pozornosti, na ktorú bol zvyknutý. Chápe, že ste unavená, nevyspatá a v jednom kolotoči. Ale po istom čase mu trpezlivosť dochádza. Jeho potreby sú dlhodobo neuspokojované, a ak aj, tak len akoby z rýchlika. Začínajú konflikty. Len skutočne zrelý muž zvláda situáciu s chladnou hlavou. Tí, ktorí neboli pripravení mať dieťa, sa zrazu splašene obzerajú, kam sa podela ich sloboda a život bez obmedzení. Na mnohých je to priveľa a jednoducho začnú utekať z domu. Čoraz častejšie a častejšie. Nastáva odcudzenie - váš sen o šťastí sa rozplynul.
Kým ženám sa po pôrode zvyčajne zintenzívni materinský pud, u mužov to príroda zariadila inak. Otec si vzťah k synovi či dcére musí vybudovať. Kým je dieťatko malé, potrebuje najmä matku, dojčí ho, stará sa oň, ako prvá rozumie jeho náznakom a potrebám. Otec sa cíti odstrčený, nepotrebný a zanedbávaný. Chvíľu to znáša potichu. Ale žiť takto dlhodobo? To nechcel! Pokiaľ ho k tomu všetkému od materských povinností sama odstrkujete, lebo ich zvládate lepšie, začne si robiť vlastný program - vyhľadáva spoločnosť, kde je stále rešpektovaný, kde ho počúvajú, kde necíti tlak. Ak partner začne tráviť mimo domov viac času ako v ňom, je to alarm. Niečo robíte zle. On, ale možno i Vy.
Niektoré manželky po narodení dieťaťa nielenže celú pozornosť venujú dieťatku, ale začnú ešte viac všetko v domácnosti organizovať. Otcovia skutočne nerozumejú tejto novej situácii a nevyznajú sa vo všetkých tých veciach, ktoré sú potrebné pre dieťa, a tak sa veľa pýtajú. Práve v tomto období potom ženy nadobúdajú pocit, že manžel sa mení tiež na dieťa. Ale on sa pýta len preto, lebo nerozumie všetkým tým dupačkám, cumlíkom, mliečku, podbradníkom a podobne. On často ani nevie, kde sa čo nachádza a nie ešte to, aby to vedel správne používať. Často len zmätenosť z novej situácie robí z neho dieťa. Práve v tejto situácii sa často manželstvo mení z modelu MY DVAJA na model JA A MOJE DIEŤA A TY. Často v tejto chvíli pár prestáva byť párom a už len bojujú o to, kto to má v živote ťažšie.
Nedostatok dialógu a vďaky
Manželský terapeut Lucian Kantor zo svojej dlhoročnej praxe pozná príbehy manželstiev, v ktorých nebola prejavovaná ani len základná elementárna slušnosť v podobe vďaky. Existujú manželky, ktoré sa s láskou a s radosťou starajú o iných. Ale každý človek, ktorý vydáva energiu, potrebuje aj nejakú spätnú väzbu. Ak manžel nevie alebo nechce ani poďakovať, takáto manželka skôr či neskôr vyhorí a problém je na svete. Väčšinou potom dochádza k výčitkám, k sebaľútosti a neskôr i k vzájomnému vzďaľovaniu sa.
Príkladom môže byť Romana, ktorá je 12 rokov vydatá a má dve malé deti. V poslednej dobe si všimla, že manžel nejaví záujem o rodinu a domácnosť. Má pocit, že ho musí o všetko prosiť, nevšíma si ju a nikde s ňou nechce chodiť. Hovorí, že je stále unavený a že to nemá riešiť, že je všetko v poriadku, veď predsa žijú v pokoji a pekne. Romane sa však takýto život nepáči. Lucian Kantor na túto situáciu hovorí: „Keby bol manžel spokojný, tak nie je stále unavený. Týmto svojím postojom ukazuje, že vo vzťahu vyhorel a nemá silu už niektoré témy otvárať a diskutovať o nich. V tomto prípade je potrebné čo najskôr sa porozprávať o tom, čo mu spôsobuje únavu. Manžel musí mať pocit, že ho niekto počúva.“ Dialóg môžete začať napríklad takto: „Ty hovoríš, že je všetko v pohode, ale ja to tak necítim. Mám strach, že takto nemôžeme byť šťastní. Poďme s tým skúsiť niečo urobiť. Ak sa o tom neporozprávame a ja cítim strach, sama začnem vymýšľať nejaké opatrenia a ešte viac ti začnem organizovať život.“
Zanedbávanie intímneho vzťahu
Ďalším prejavom narušenej dynamiky je zanedbávanie intímneho a partnerského vzťahu. Ženy sa často cítia zanedbávané po narodení dieťaťa. Partner, ktorý bol predtým milujúci a pozorný, sa môže po príchode dieťaťa zmeniť. Jedna žena popisuje, že jej manžel je síce verný a zodpovedný, ale ich dieťa akoby "rozbilo vzťah". On sa venuje stále iba jemu, vždy keď je doma z roboty tak sa hrajú spolu aj 12 hodín denne. Ona len varí, upratuje a snaží sa mu každý deň urobiť s niečím radosť, aby videl, že ho veľmi miluje a že jej záleží na tom aby to cítil. No on jej prestáva venovať pozornosť. Všetko sa točí len okolo malého a už sú aj dni kedy ani nevie, či si vôbec dali len jednu malú pusu alebo objatie. Má pocit že ho stráca, že si ju neváži a že ju neocenuje. Snaží sa mu robiť prekvapenia ako večera pri sviečkach alebo zariadiť nech sú sami a idú do kina či na večeru, no on je vždy len nervózny a žiadna romantika či náklonnosti nehrozia. Tvrdí, že ju veľmi miluje ale odkedy sa im narodil syn nejako na ňu zabúda. Sex majú tak maximálne raz do mesiaca a nie že by na to nebol čas, jednoducho má pocit, že ho to ani nezaujíma. Keď to navrhne, tak je, a keď nie, tak nemusí byť ani pol roka lebo on sa k tomuto nejako nepričiní sám od seba. Niekedy je zúfalá a neverí, že ju miluje tak ako tvrdí, lebo mu môže aj plakať aj vyčítať, vždy ho to mrzí, plače aj on, sľúbi, že sa uvedomí a začne si ju viac všímať, no vydrží to dva dni a je to všetko späť. Veľmi ju to trápi, rozhovory už nezaberajú a má pocit, ako keby mu bola ukradnutá, aj keď tvrdí opak, ale správa sa tak.
Stanislav Ličko zdôrazňuje, že pre ženu je jej intímny vzťah s mužom jedna z najdôležitejších vecí v jej živote. Je to vzťah s mužom, ktorého miluje a dokáže sa mu s dôverou odovzdať. Ak táto oblasť trpí, žena pociťuje hlboké nenaplnenie a frustráciu.
Komunikácia, empatia a spoločné úsilie: Cesta k záchrane vzťahu a rodiny
Otvorený rozhovor a hľadanie kompromisov
Fakt, že vás partner nepodržal, keď ste ho potrebovali, bolí asi najviac. Alebo ho možno stále milujete a oplatí sa bojovať. K láske patrí občas ťahanie za dvoch. A preto keď príde od partnera odpoveď v podobe jasného odmietnutia, potrebujete vedieť aj prečo. Len tak dokážete na tomto probléme pracovať a dohodnúť sa na nejakom kompromise. Ak by kvôli tomu zbytočne vznikali hádky, skúste zájsť aj za psychológom alebo manželským poradcom, ktorý vám z neutrálneho hľadiska dokáže lepšie poradiť.
Kľúčom je otvorená a úprimná komunikácia. Kým vy veľmi túžite po materstve a máte pocit, že vášho partnera spoločná rodina vonkoncom nezaujíma, on môže v skutočnosti potláčať strach z toho, či bude dobrý otec a dokáže sa o vás aj o bábätko postarať. Práve otvorený rozhovor by vám mal pomôcť si svoje postoje raz a navždy vyjasniť a dospieť k uspokojivým kompromisom. Dvadsaťsedemročná Daniela sa na tému dieťa rozprávala s priateľom hádam miliónkrát, on síce proti dieťaťu nenamieta, odbíja ju však tvrdením, že sa netreba nikam ponáhľať a na dieťa ešte majú čas. Podľa psychologičky Murárikovej jej tým partner vlastne hovorí, že na dieťa má čas on a ešte nechce uvažovať o založení rodiny. Alebo dokonca o tom, že si vôbec založí rodinu. To, že on ešte nechce dieťa, však neznamená, že by ste to mali prijať ako hotovú vec a tajne plakať do vankúša. Dá sa dohodnúť na kompromise, napríklad si vytýčiť časový horizont, do ktorého by ste chceli bábätko priviesť na svet.
Profesionálna pomoc a spoločné plánovanie
Potenciál k rodičovstvu má každý rôzny. Ani všetky ženy nie sú materské typy, ani všetci muži nie sú skvelí otcovia. Je dôležité si priznať podiel viny, avšak nie v zmysle hľadania vinníka, ale skôr s cieľom neopakovať chyby, ktoré vás postavili pred neželanú situáciu. Mnohé ženy robia zásadnú chybu, ak uprednostňujú pomoc matky na úkor partnera. Otec dieťaťa môže stratiť záujem. Vo všetkých životných situáciách majú zostať partneri partnermi a riešiť vzniknuté situácie spolu. Ideálne je, keď si manželia dokážu priznať, že obaja sú unavení, že si obidvaja uvedomujú, že s príchodom dieťaťa neprišla len obrovská radosť, ale aj obrovská únava a starosti.
Spravte si plán. Mať čas sám pre seba je skvelá vec. Aj pre ženu, aj pre muža. Rozdeľte si úlohy, nespoliehajte sa len na seba. Nech zistí, čo všetko starostlivosť o dieťa znamená. Len tak vás dokáže lepšie pochopiť. Pokiaľ ho k tomu všetkému od materských povinností sama odstrkujete, lebo ich zvládate lepšie, začne si robiť vlastný program. Namiesto toho sa preto pokúste manžela radšej obmäkčiť. Ak si otcovstvo vyložene užíval už od narodenia prvého dieťaťa, tak ho vezmite na návštevu k priateľom s malým batoľaťom. Keď ho bude držať v náručí, veľmi ľahko sa tak môže obmäkčiť a vy v tej správnej chvíľke zaútočte na jeho city. Vystihnite ho v dobrej nálade. Keď je rodinná situácia v poriadku a netrápia vás veľké problémy, nalomíte ho skôr aj bez toho, aby ste priveľmi argumentovali.
Vyvarujte sa robiť rozhodnutia poza partnerov chrbát! Konečné rozhodnutie je pochopiteľne na žene. Keď poza manželov chrbát prestane brať antikoncepciu, môže nakoniec otehotnieť aj bez jeho vedomia. Dôležité je však rozmyslieť si, či ste ochotné riskovať takýto podraz. Je síce pravda, že keď už bude dieťa na ceste, partner sa môže obmäkčiť. Zároveň si však uvedomte, že vaša dôvera je tým úplne zmarená. Keď vám nemôže veriť pri takejto dôležitej veci, negatívne sa to prenesie aj do každodennej rutiny. Navyše otec môže zareagovať veľmi zle, dieťa nebude mať v láske a to bude po celý život trpieť kvôli jeho nepozornosti. Je to predsa len priveľké riziko a do hry stavíte zároveň i to, že vás partner môže z hnevu opustiť a starostlivosť o deti zostane len na vás.
Obnovenie partnerskej väzby a úcta
Mať pekný, fungujúci, harmonický a najmä dlhotrvajúci vzťah je snom asi väčšiny z nás. Pravda je však, bohužiaľ, aj tá, že len málokomu sa to naozaj podarí. Nejde len o to, že žijeme v uponáhľanej dobe, kedy ľudský kontakt často nahrádza ten virtuálny, ale možno aj o to, že sa nechápeme. Aspoň taký názor zastáva spisovateľ, odborník na vzťahové poradenstvo, autor knihy Ako ju pochopiť Stanislav Ličko. Podľa Stanislava Lička fungujúci vzťah je taký, v ktorom obaja partneri pristupujú k sebe s láskou, úctou a rešpektom. Je to vzťah, v ktorom obaja partneri pochopili a vyrástli do určitej zrelosti a dospelosti. Kde obaja partneri prevzali zodpovednosť za svoje potreby, pocity a emócie. Taký, v ktorom druhého neobviňujú za, to aký majú život. Je to vzťah, v ktorom sa obaja rozhodli byť spolu dobrovoľne a prijímajú toho druhého takého, aký je. Dokonca si uvedomujú, že tam vonku pre nich existujú stovky, možno tisíce rovnako vhodných partnerov, ale napriek tomu sa rozhodli byť spolu. Obaja si uvedomujú svoju hodnotu a sebalásku. Ďalej sa nesnažia toho druhého meniť na svoj obraz, ale ho rešpektujú takého, aký je. Muž je mužom a žena ženou. Chápu svoje role vo vzťahu a uvedomujú si rozdielnosti mužskej a ženskej bytosti. Dokážu otvorene komunikovať o akejkoľvek téme a o svojich potrebách. Hľadajú riešenia svojich problémov a ak niečo nefunguje, aktívne na tom pracujú, aby sa to zlepšilo.
Ličko definuje 3 piliere fungujúceho vzťahu:
- Chémia: dokážu sa aj po rokoch správať k sebe ako partneri (milenci) a nie ako spolubývajúci alebo obchodní partneri.
- Komunikácia: Dokážu spolu komunikovať o akejkoľvek téme bez toho, aby sa báli, že ich ten druhý neprijme.
- Kompatibilita: Majú veľmi podobné alebo rovnaké životné hodnoty - „pohľad na svet“.
Prvá vec, ktorú by si mali podľa Stanislava Lička muži uvedomiť je to, že žena sa potrebuje každý jeden deň uistiť, že ju muž miluje. Spôsoby, akými sa dá vyjadrovať láska, je mnoho. Každá žena a každý muž sa cíti byť milovaný iným spôsobom. Niekto potrebuje dotyky, niekto darčeky, niekto slová uznania - verbálne prejavy, niekto pozornosť a niekto skutky služby. Pre ženu je jej intímny vzťah s mužom jedna z najdôležitejších vecí v jej živote.
Právne a spoločenské aspekty: Keď nezáujem prerastie do ignorancie
Tlak spoločnosti a osobná motivácia
Spoločnosť často vyvíja tlak na jednotlivcov, aby mali deti, pričom odsudzuje tých, čo nechcú mať deti, že vraj sú egoisti. Paradoxne, potom sami rodičia egoisticky priznajú, že majú deti len aby naplnili svoju samotu. To poukazuje na potrebu väčšej empatie k tým, ktorí deti nechcú. Je dôležité, aby rodičia netlačili dospelé deti do závažného rozhodnutia, ktoré je drahé, má dopad na telo a je trvalé. Takéto rozhodnutie by malo vychádzať z vlastného presvedčenia, nie z vonkajšieho nátlaku.
Ďalším dôležitým aspektom je varovanie pred očakávaním, že deti vyriešia osobné krízy. Ak dúfame, že deti naplnia našu depresiu, a vyriešia ju, a dajú životu zmysel, tak je to riziko, lebo ako vidíme v mnohých prípadoch, nestáva sa to. Riskujeme, že rodičovstvo nie je riešenie krízy, ktorú máme, keď ešte nie sme rodičia. Nie je fér očakávať od detí, že vyriešia problém, ktorý máme, keď ešte neexistujú. Spoločnosť taktiež kladie na ženy neprimeraný tlak, pričom často ignoruje rolu muža vo výchove a domácnosti. Tento tlak môže viesť k frustrácii a pocitu, že žena je v tom sama.
Právne dôsledky nezáujmu otca
Keď nezáujem otca o dieťa prerastie do ignorancie, môže to mať aj závažné právne dôsledky. Príkladom je prípad Dáši, ktorá má pätnásťročnú dcéru, ktorú jej otec nikdy nevidel a ani neplatí výživné. Pred piatimi rokmi sa Dáša vydala a zmenila si priezvisko. Chcela ho zmeniť aj dcére, no matrika jej to nepovolila, keďže nemala súhlas otca. Matrika vyžadovala notárom overený súhlas od otca, argumentujúc, že musí rešpektovať jeho práva. Dáša sa obrátila na Právnu televíznu poradňu s otázkou, či naozaj potrebuje jeho súhlas na zmenu dcérinho priezviska, pretože sa jej zdá hlúpe, aby mal ten človek nejaké práva, keďže ju ani nepozná a nevie, kde býva.
Podľa advokátky Bronislavy Pavelkovej je pokiaľ ide o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, podľa zákona o matrikách vždy potrebný súhlas oboch rodičov. Avšak, ak existujú na to relevantné dôvody, tak nesúhlas jedného z rodičov môže nahradiť súd. Ide o konanie podľa §35 zákona o rodine, v prípade, že sa rodičia nedohodnú o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, medzi ktoré priezvisko určite patrí. Ak súd dá súhlas so zmenou priezviska, tak ten sa spolu so žiadosťou predloží na matrike. Tá ho následne zapíše. Pre vydanie takého súhlasu je podstatné, či ten druhý rodič sa snaží rozvíjať vzťah s dieťaťom alebo sa oň vôbec nezaujíma. Advokátka Pavelková dodala: "Ak ide o otca, ktorý dcéru pätnásť rokov nevidel, neplatí na ňu, tak sú všetky dôvody nie len na zmenu priezviska, ale trebárs aj na osvojenie dieťaťa."
Ohľadom osvojenia dieťaťa manželom matky ti poradia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v tvojom meste, na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pokiaľ biologický otec žije a neudelí súhlas, pravdepodobne to žiadny súd neurobí. Prvé, čo ti povedia, je, že výživné si si mohla od neho súdom vymáhať a že biologický otec je rodič, čo má svoje rodičovské práva. Nie je ľahké zbaviť týchto práv kohokoľvek. Musel by fakt urobiť niečo hrozné. Čo sa týka priezviska aj to môžeš po svadbe so svojim priateľom dcére zmeniť len na základe rozhodnutia súdu a tak isto sa vyžaduje súhlas otca. Lenže tu skôr súd rozhodne kladne, lebo z praxe sa vie, že ak dieťa samo sa stotožňuje s novým priezviskom matky, prípadne má nového súrodenca, je v jeho záujme, aby sa volalo rovnako a cítilo sa tak súčasťou novej rodiny. Takže vtedy rozhodnú a aj keď biologický otec nesúhlasí, priezvisko dieťaťu zmenia. Napriek tomu však výživovacia povinnosť a rodičovské práva zostávajú biologickému otcovi.
tags: #muz #sa #nezaujima #o #dieta