Placenta, často nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je mimoriadnym dočasným orgánom, ktorý sa vyvíja výlučne počas tehotenstva. Je to životne dôležitý most spájajúci matku s vyvíjajúcim sa plodom, zabezpečujúci jeho rast, výživu a ochranu. Hoci je pre zdravý priebeh tehotenstva a pôrodu kľúčová, jej umiestnenie v maternici môže niekedy vyvolať otázky a obavy u budúcich mamičiek. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty umiestnenia placenty, jej funkcie, potenciálne komplikácie a význam v kontexte tehotenstva a pôrodu. Orgán, ktorý je v ženskom tele iba počas tehotenstva a napriek tomu plní svoju funkciu aj pre niekoho iného. Placenta je v tehotenstve dôležitým orgánom ako pre ženu, tak aj pre bábätko.
Zázračný Orgán: Vznik, Štruktúra a Funkcia Placenty
Placenta sa začína formovať krátko po oplodnení vajíčka, približne 7 až 10 dní po počatí, z pôvodne malého zhluku buniek. Jej zárodky sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice. Z pôvodne malého zhluku buniek sa postupne vyvíja a rastie počas celého tehotenstva, pričom v štvrtom až piatom mesiaci dosahuje plnú zrelosť a jej vývoj je dokončený. V tomto štádiu je obvykle veľká niekoľko centimetrov.
Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemere 15-20 cm a hrúbke 2-3 cm, ktorý kryje zhruba 15-30 % vnútorného povrchu maternice. V plnej zrelosti dosahuje placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, s hrúbkou okolo 2 až 3 centimetre v strede, a jej hmotnosť sa pohybuje okolo pol kilogramu. Z toho 50 % je tvorených materskou krvou a 15 % fetálnou krvou. Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Vzhľad placenty pripomína hrboľatý tkanivový kotúč pretkaný početnými krvnými cievami.
Na placente možno rozlíšiť dve časti: pars fetalis a pars materna. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru a tmavočervenú farbu. Je tvorená decidua basalis. Naopak, tá fetálna je na povrchu lesklá a pokrývajú ju plodové blany. Táto časť je tvorená chorion frondosum. Možno na nej takisto spozorovať tzv. strom života - teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku. Pupočná šnúra, ktorá spája dieťa s placentou, sa z nej rozvetvuje ako konáre stromu, čo sa metaforicky nazýva aj "strom života". Na jej fetálnom povrchu prosvítají početné veľké artérie a vény, choriové cévy, ktoré sa sbíhají k úponu pupečníku.
Medzi pars fetalis a pars materna sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Počas štvrtého a piateho mesiaca gravidity vytvára decidua deciduálne septá, ktorá predělují intervilózne priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriové ploténce. Tieto septá rozdeľujú placentu na tzv. kotyledony. Kotyledony sú zásobované z 80-100 špirálovitých arterií, ktoré prenikajú deciduálnou platničkou. Krv prúdi pod tlakom hlboko do intervilóznych priestorov a omýva malé klky, ktoré sa do týchto priestorov větví vyrastáním z kmenových klků. Ako sa znižuje tlak, krv sa obracia a smeruje späť od choriové k deciduálnej platničke a vstupuje do žíl endometria.
Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm. Pupočník (umbilicus) je lokalizovaný približne v strede placenty. Vzácne sa jeho úpon nachádza v oblasti plodových blán, vtedy hovoríme o insertio velamentosa. Kým plod rastie, s ním sa rozširuje maternica aj placenta. Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, placenta má totiž tvar okrúhleho terča.
Kľúčové Funkcie Placenty pre Vývoj Dieťaťa
Hlavnou a najzásadnejšou úlohou placenty je zabezpečiť život a zdravý vývoj dieťaťa počas celého tehotenstva. Funguje ako mimoriadne efektívny výmenný orgán. Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Placenta je husto popretkávaná krvnými cievami, ktoré zaisťujú dieťaťu prísun kyslíka a potrebných živín. Krv matky prechádza placentou, kde odovzdáva dieťaťu cez pupočnú šnúru nevyhnutný kyslík a živiny. Denne sa takto cez placentu prenesie až pol litra krvi, čo je kľúčové pre optimálny rast a vývoj plodu. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Okrem dodávania životne dôležitých látok placenta zároveň pôsobí ako filter, ktorý z krvi plodu odstraňuje škodlivé odpadové produkty a oxid uhličitý. Umožňuje tak výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez priameho zmiešania ich krvi. Dočasne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, kým sa tieto orgány plne nevyvinú. Placentárny trofoblast a cievny endotel fungujú ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Propustnosť pre jednotlivé látky sa v priebehu tehotenstva mení - napríklad k významnému prestupu železa, vápnika a imunoglobulinov triedy IgG dochádza najmä v treťom trimestri. Krev bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou vénou. Játra, do ktorých je krev směřována, by ale všechny živiny strávila, což je důvod, proč jsou částečně obcházena pomocí bypassu ductus venosus (venosus, protože spojuje dve vény - vena umbilicalis a vena cava inferior). Tím se část krve dostane do vena cava inferior. Až do jater jde čistá okysličená krev, dále se smísí s venózní krví plodu. Preto sa u plodu nepopisuje okysličená a odkysličená krv, okysličená je len vo vena umbilicalis a ductus venosus. Dále je krev všude smíšená, včetně krve v arteriae umbilicales.
Hormonálna Aktivita a Imunitná Podpora
Placenta má tiež endokrinnú funkciu - produkciu hormónov. Počas prvého trimestra tehotenstva produkciu dôležitých steroidných a peptidových hormónov, ako sú choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén a progesterón, zabezpečuje tzv. žlté teliesko (corpus luteum) v kôre vaječníkov. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený okolo ôsmeho týždňa.
Medzi dôležité hormóny produkované placentou patria:
- Ľudský choriogonadotropín alebo hCG: Tzv. tehotenský hormón. Je významným spôsobom ovplyvňujúcim organizmus matky počas gravidity. Stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov. Vďaka nemu vyjde pozitívny tehotenský test. Potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a zároveň stimuluje rast žltého telieska, ktoré produkuje estrogény a progesterón. V kôre nadobličiek u plodu stimuluje produkciu DHEA a DHEA-S.
- Placentárny laktogén (HPL): Tento hormón má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu. U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy.
- Estrogény: Ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy. Počas tehotenstva je ich hladina vyššia. Tvorí sa v závislosti na produkcii dehydroepiandrosteronu (DHEA) v nadobličkách plodu. DHEA tu vzniká z progesteronu, ktorý je transportovaný krvou z placenty. V ďalšom kroku sa DHEA vracia späť do placenty, kde je premieňaný na estrogény. Účinky sú najmä na rast pŕs, a to ako priamo, tak nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov. Ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny.
- Progesterón: Počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch. Udržiava u ženy tehotenstvo a stimuluje rast prsníkov. Je východiskovým substrátom kortizolu, ktorý vzniká vo fetálnych nadobličkách. U mužského plodu je vo varlatách premieňaný na testosterón. Produkcia progesterónu prebieha najprv vo žltom teliesku, následne sa presúva do placenty.
- Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než u pôrodu v termíne.
S blížiacim sa pôrodom placenta odovzdáva plodu čoraz viac protilátok, čím posilňuje jeho imunitu a pripravuje ho na život mimo maternice. Táto imunitná podpora je obzvlášť dôležitá počas prvých mesiacov života novorodenca. Po narodení má dieťa protilátky len od matky, pričom neskôr počas života získava vlastné.
Rôzne Podoby Umiestnenia Placenty
Placenta sa môže uhniezdiť na rôznych miestach v maternici. Lekári toto umiestnenie bežne identifikujú pomocou ultrazvukového vyšetrenia. Každá poloha má svoje špecifiká, hoci väčšina z nich je úplne fyziologická a nepredstavuje riziko. Najčastejšie sa placenta nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha.
Zadná placenta (placenta posterior): Placenta sa nachádza na zadnej stene maternice, bližšie k chrbtici matky. Toto je veľmi časté a považované za ideálne umiestnenie. Zvyčajne nebráni prirodzenému pôrodu a matka často skôr a intenzívnejšie cíti pohyby bábätka. Umožňuje tiež lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku.
Predná placenta (placenta anterior): Placenta je umiestnená na prednej stene maternice, bližšie k bruchu. Predná placenta označuje placentu, ktorá je implantovaná na prednej (čelnej) stene maternice. Toto je tiež úplne normálne a bežné umiestnenie, ktoré sa vyskytuje približne u 30-50 % tehotných žien. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že matka môže pohyby bábätka cítiť neskôr alebo slabšie, pretože placenta pôsobí ako jemná "vankúšová výstelka". Predná placenta môže tlmiť pohyby plodu, čím sa znižuje ich viditeľnosť. Netreba sa obávať, s rastom dieťaťa sa pohyby stanú zreteľnejšie. Predná placenta vo vyššej časti maternice nepredstavuje problém pre pôrod. V súčasnosti neexistujú žiadne špecifické infekčné agensy ani faktory prostredia, ktoré by priamo súviseli s vývojom prednej placenty. Existujú len obmedzené dôkazy o tom, že genetické alebo autoimunitné faktory zohrávajú významnú úlohu v umiestnení placenty. Väčšina žien s prednou placentou nepociťuje žiadne špecifické príznaky súvisiace s polohou placenty. Vo väčšine prípadov nie je pri prednej placente potrebná žiadna špecifická liečba. Prognóza pre ženy s prednou placentou je vo všeobecnosti pozitívna.
Fundálna placenta (placenta fundalis): Placenta sa nachádza v hornej časti maternice, v oblasti fundu. Toto je tiež považované za úplne fyziologické a ideálne umiestnenie, ktoré neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka.
Laterálna placenta (placenta lateralis): Placenta je uložená na bočnej strane maternice, vľavo alebo vpravo. Toto umiestnenie je bežné a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko. Môže mierne ovplyvniť vnímanie pohybov dieťaťa na jednej strane bruška.
Nízko Položená a Vcestná Placenta: Potenciálne Riziká
Nízko položená placenta (low-lying placenta): Placenta sa nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka maternice. V mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu, ktorá sa s rastom maternice upraví. Ak však placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod a často sa odporúča cisársky rez. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Vcestná placenta (placenta previa): Toto je závažnejšia forma nízkeho uloženia, kde placenta čiastočne alebo úplne prekrýva vnútorný otvor krčka maternice. Práve jej nesprávne umiestnenie môže spôsobiť v tehotenstve komplikácie - známou abnormalitou je tzv. placenta praevia alebo vcestná placenta. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5% tehotných žien a ide o dolné umiestnenie placenty. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode. Tento stav môže spôsobiť krvácanie a vyžaduje si prísne sledovanie. V takýchto prípadoch sa takmer vždy plánuje cisársky rez. V rámci placenty praevia sa rozlišujú 4 stupne závažnosti.
Migrácia Placenty: Prirodzená Zmena Polohy
Je dôležité pochopiť, že poloha placenty sa môže v priebehu tehotenstva meniť. Tento jav sa nazýva "migrácia placenty". Nie je to tak, že by sa placenta fyzicky presúvala, ale skôr ako maternica rastie, placenta sa spolu s ňou akoby posúva vyššie, pretože dolné časti maternice sa viac naťahujú. S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Najmä v prvej polovici tehotenstva je bežné, že sa placenta, ktorá bola pôvodne nízko, v neskorších týždňoch presunie do bezpečnejšej výšky. Práve preto gynekológovia často opakujú ultrazvuk v treťom trimestri, aby zhodnotili aktuálne umiestnenie placenty. Žena, ktorá v 12.tt mala placentu uloženú na zadnej stene maternice a nízko, môže mať v 18.tt placentu hore a časť na prednej strane a časť na zadnej strane. V 12. týždni tvorí placenta takmer celý "obal" plodu a v žiadnom prípade sa nedá určiť, kde sa nachádza, pretože sa nachádza takmer všade. Aj v 18. týždni je ešte placenta relatívne veľká a môže ísť z prednej steny cez vrchol na zadnú. Preto sa k týmto veciam určite netreba pred 28. týždňom nejako vyjadrovať.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj a Funkciu Placenty
Je množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Konkrétne ide o:
- Vek matky: Niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov.
- Predčasný odtok plodovej vody: Môže mať vplyv na funkciu placenty.
- Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Zvyšuje riziko niektorých placentárnych komplikácií.
- Viacpočetné tehotenstvo: Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat. Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
- Problémy so zrážanlivosťou krvi: Môžu prispieť k placentárnym komplikáciám.
- Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve: Predchádzajúce komplikácie zvyšujú riziko ich opätovného výskytu.
- Poranenie brucha: Náraz do brušnej steny, apod., môže viesť k predčasnému odlúčeniu placenty.
- Užívanie návykových látok: Alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve.
Komplikácie Spojené s Placentou
Aj keď je placenta počas tehotenstva zvyčajne bezproblémová, môžu sa vyskytnúť aj komplikácie. Nesprávne umiestnenie plodového koláča nie je jedinou komplikáciou, ktorá v tehotenstve môže nastať. Rovnako môže placenta napríklad ohroziť aj dovtedy bezproblémový priebeh pôrodu. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Ide o neobvyklú, ale vážnu komplikáciu, pri ktorej sa placenta predčasne odtrhne od steny maternice. Predčasné odlúčenie placenty počas tehotenstva (abrupcia placenty) - ide o neobvyklú, ale závažnú komplikáciu, počas ktorej dochádza k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa. Môže viesť k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa, bolestiam, krvácaniu a častejším kontrakciám. Rizikové faktory zahŕňajú poranenie brucha, fajčenie, užívanie návykových látok a vysoký krvný tlak. Abrupcia placenty môže nastať v poslednom, teda treťom trimestri alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Placenta accreta, increta, percreta: Tieto stavy znamenajú, že placenta prerastá do steny maternice, v rôznom stupni hĺbky. Hlboko vrastené cievy placenty do maternice - v závislosti od toho, či je vrastená aj do svaloviny maternice, sa tomuto javu odborne hovorí placenta accreta, increta alebo percreta. Môžu spôsobiť silné krvácanie počas pôrodu a často vyžadujú chirurgické riešenie. Hrozia tu komplikácie, ako sú predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode. Takisto tento nález vedie ku chirurgickému zákroku, počas ktorého lekári musia placentu z vyoperovať. V krajných prípadoch až odstránenie maternice (hysterektómiu).
Nedostatočnosť placenty (insuficiencia placenty): Môže sa nazývať aj zlyhávanie alebo insuficiencia placenty. Ide o stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka. Môže viesť k predčasnému pôrodu alebo problémom s rastom plodu. Chronická insuficiencia placenty trvá podstatnú časť gravidity a obvykle je dôsledkom ochorenia matky alebo samotnej placenty.
Infarkt placenty: Ide o odumreté časti tkaniva placenty. V malom rozsahu sú bežné, ale rozsiahle alebo opakované infarkty môžu viesť k zlyhávaniu placenty. Infarkty placenty v tehotenstve nastávajú bežne, pričom väčšina z nich neprináša žiadne komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný. Vtedy placentárny infarkt vedie k zlyhávaniu placenty.
Príznaky Problémov s Placentou
Dôvodom na zvýšené sledovanie býva najmä situácia, keď je placenta umiestnená príliš nízko alebo zasahuje do oblasti krčka maternice. V takom prípade môže hroziť komplikovanejší priebeh pôrodu alebo riziko krvácania. Znepokojenie by mali vyvolať aj príznaky ako vaginálne krvácanie, bolesti v podbrušku alebo neobvyklý tlak v panve. V prípade akýchkoľvek takýchto príznakov je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára, bez ohľadu na polohu placenty. Závažné komplikácie ako placenta previa alebo predčasné odlúčenie placenty sú síce zriedkavé, ale vyžadujú si odbornú starostlivosť.
Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou, zahŕňajú:
- vaginálne krvácanie,
- bolesť brucha a v oblasti podbruška,
- bolesti chrbtice,
- rýchly nástup kontrakcií.
Silné krvácanie počas tehotenstva je vážny príznak, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Medzi varovné signály komplikácií patrí silná bolesť brucha, silné krvácanie a silné bolesti hlavy alebo poruchy videnia.
Tretia a Štvrtá Pôrodná Doba: Pôrod Placenty
Po pôrode dieťaťa nastáva tzv. tretia pôrodná doba, ktorá zahŕňa pôrod placenty. Tento proces zvyčajne prebieha do 20 minút po pôrode dieťaťa, často dokonca už do 5 minút. Maternica po pôrode dieťaťa ostáva zmenšená a prichádzajú sekundárne kontrakcie, ktoré pomáhajú odlučovať placentu od steny maternice. Pôrod placenty je takisto sprevádzaný kontrakciami, ktorým sa hovorí aj sekundárne kontrakcie. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Tento proces je zvyčajne bezbolestný, pretože placenta je mäkká a ohybná. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami.
Odlúčenie placenty od maternicovej steny nastáva vďaka novovytvorenému hematómu, teda krvnej zrazeniny, ktorá začne postupne vyvíjať na placentu tlak, vďaka čomu zabezpečí jej odlúpenie od maternice a následný odchod z tela von. Odlučenie placenty je často sprevádzané vznikom retroplacentárneho hematómu (krvná zrazenina), ktorá tlačí na placentu a uľahčuje jej odlúčenie. Krvácanie z hematómu nastáva až po pôrode placenty. Za normálnych okolností nie je samotný pôrod placenty sprevádzaným krvácaním. To nastane, až keď je placenta vylúčená - hneď po nej totiž odchádza aj krv z hematómu. Krvácanie by malo mať jemnú intenzitu.
Existujú isté znaky, že sa placenta oddeľuje, ako napríklad pohyb zachytených peánových klieští na pupočníku alebo zmena tvaru maternice. Rodička môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. V ideálnom prípade placenta vyjde vcelku. Po pôrode je nevyhnutné skontrolovať, či nejaká časť placenty neostala v maternici, prípadne či neostala aj malá prídavná placenta. Zostatky placenty môžu spôsobiť vážne komplikácie, ako sú infekcie alebo popôrodné krvácanie. Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens): Ak placenta nebola do 30 až 60 minút po pôrode dieťaťa vypudená, lekári konštatujú retenciu placenty (placenta adherens). Môže prísť pokojne 5 minút po príchode dieťaťa na svet alebo až po hodine. Zvyčajne je však placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka. V prípade, že ani po hodine nenastáva pôrod placenty, začína sa konštatovať, že je placenta stále pevne prirastená k maternici a treba telu pomôcť. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení.
V takom prípade je potrebné manuálne odstránenie placenty pôrodníkom. Táto metóda však funguje len na adherentnú placentu. Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Neexistuje všeobecne odporúčané časové okno, kedy je potrebné pristúpiť k manuálnej lýze. Každý pôrodník sa riadi svojou intuíciou, zdravotným stavom rodičky a doposiaľ získanými skúsenosťami. Niektorí manuálnu lýzu urobia skôr (po 45 minútach od pôrodu dieťaťa), iní čakajú o pár minút dlhšie. Ak žena nadmerne krváca, tento zákrok sa môže vykonať aj skôr.
Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice (placenta accreta), ide o vážnejší stav, ktorý si môže vyžadovať chirurgický zákrok, v krajných prípadoch až odstránenie maternice (hysterektómiu).
Štvrtá pôrodná doba trvá približne dve hodiny po pôrode placenty a počas nej sa sleduje celkový stav rodičky a prípadné krvácanie. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia.
PÔROD PLACENTY + Zadržaná placenta | POPÔRODNÉ KONTRAKCIE MATERNICE + POPÔRODNÉ BOLESTI
Životnosť Placenty a Indukcia Pôrodu
Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu. Hoci sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet, lekári mu musia pomôcť.
Placenta v Rôznych Kultúrach a Jej Využitie
V rôznych kultúrach mala placenta špecifické postavenie a zaobchádzalo sa s ňou rôznymi rituálmi. V niektorých tradíciách bola považovaná za liečivý prostriedok, iné ju pochovávali ako symbol spojenia s prírodou alebo ako "mladšieho súrodenca" dieťaťa.
V súčasnosti sa skúma potenciál placentárnych kmeňových buniek v medicíne, a placenta sa využíva aj v kozmetickom priemysle pre jej regeneračné vlastnosti. Niektoré ženy si z placenty vyrábajú výživné tabletky alebo ju konzumujú v rôznych formách, čo má podľa niektorých podporiť popôrodnú regeneráciu a produkciu mlieka.
Placenta predstavuje zdroj perinatálnych kmeňových buniek, ktoré je možné získať iba v čase pôrodu alebo krátko po ňom. Perinatálne bunky obsahuje aj pupočníková krv a tkanivo pupočníka, no v placente sú tieto bunky zastúpené v najširšom spektre. Liečebný potenciál buniek placenty sa vo svete skúma v desiatkach klinických štúdií pri liečbe ochorení, ako sú malígne ochorenia krvi. Bunky placenty sú vhodné na liečebné využitie v detskom veku i v dospelosti.
Odber placenty je uskutočniteľný iba raz za život, a to práve po pôrode bábätka. Dôvod, prečo lekári odporúčajú uchovať placentu po pôrode a pripisujú jej vysokú hodnotu, spočíva v jej obsahu kmeňových buniek. Placenta sa po prestrihnutí pupočníka opláchne fyziologickým roztokom a do špecializovaného laboratória sa preváža v transportnom boxe. V porovnaní s pupočníkovou krvou je tkanivo placenty veľmi náročné na laboratórne spracovanie. Placenta musí byť spracovaná do 10 hodín od pôrodu a celý proces trvá 5 - 6 hodín. Tkanivo placenty je po spracovaní rozdelené a uchované vo viacerých kryokitoch, ktorých môže byť až 30.
Dôležité Informácie o Tehotenských Vyšetreniach a Pohyboch Plodu
Pravidelné prenatálne prehliadky sú nevyhnutné na sledovanie zdravia matky aj dieťaťa. Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu tehotenstva. Lekár vám rád zodpovie na otázky ohľadom vášho zdravia, zdravia vášho bábätka, priebehu tehotenstva, vzťahov, právnych či finančných záležitostí. Môžete si tiež prečítať už vzniknuté fóra, aktívne sa do nich zapojiť, prípadne vytvoriť vlastnú diskusiu alebo sa pridať do tematických skupín.
Hoci predná placenta môže tlmiť pohyby plodu, čím sa znižuje ich viditeľnosť, je to bežný a vo všeobecnosti benígny stav počas tehotenstva. Žena môže cítiť pohyby plodu už približne 2 týždne, ale vôbec nemusia silnieť. Aj keď nie je placenta celá na prednej strane, ale len jej časť, môže to tlmiť vnímanie pohybov. Ultrazvukový skríning sa má robiť po 20. týždni, kedy sú zobrazovacie podmienky ideálnejšie, a plod by sa nemal (ak nie je nejaký dôvod) vystavovať zbytočnému ultrazvukovému vlneniu.
tags: #na #ktorej #strane #je #placenta