Náhradné materstvo, často označované aj ako surogátne materstvo, predstavuje jednu z najdiskutovanejších tém na rozhraní bioetiky, zdravotníckeho práva a ochrany ľudských práv. Ide o proces, v ktorom žena, nazývaná náhradná matka, vynosí a porodí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Táto problematika je predmetom sporov a neexistuje na ňu jednotný názor, ani v odborných kruhoch, ani medzi širokou verejnosťou. Zatiaľ čo zástancovia náhradného materstva zdôrazňujú jeho kľúčovú úlohu pri napĺňaní potrieb neplodných párov, kritici ho považujú za formu obchodovania s ľudským telom a s deťmi.
Mechanizmy a formy náhradného materstva
Náhradné materstvo môže mať odlišné formy, pričom úprava v jednotlivých krajinách sa môže líšiť aj v závislosti od toho, ktorej z týchto foriem poskytuje právnu ochranu. Rozlíšenie sa zakladá na tom, či sa na účely reprodukčného postupu používa vajíčko náhradnej matky. V tomto zmysle môžeme hovoriť o tradičnom a gestačnom náhradnom materstve. Tradičné náhradné materstvo znamená, že vajíčko náhradnej matky je oplodnené gamétami plánovaného otca alebo anonymného darcu. Z uvedeného vyplýva, že materstvo je určené výlučne pôrodom ako jedinou, samostatnou právnou skutočnosťou. Tento princíp vychádza z tradičného právneho konceptu, podľa ktorého je žena, ktorá dieťa porodila, automaticky považovaná za jeho matku bez ohľadu na genetický pôvod dieťaťa.
V 70. rokoch 20. storočia prišiel významný pokrok s prvým dieťaťom počatým prostredníctvom in vitro fertilizácie, čo umožnilo vznik gestačného náhradného materstva. Zmena spočívala v tom, že náhradná matka nie je biologicky spojená s dieťaťom, keďže embryo je vytvorené z vajíčka a spermií plánovaných rodičov alebo darcov. Surogácia, ako moderná reprodukčná technika, prináša (nielen) párom nové možnosti, avšak vyvoláva otázky týkajúce sa právnej ochrany všetkých zúčastnených strán, rovnako ako aj komercializácie ľudského tela.
Cezhraničné aspekty a "sivá zóna" podnikania
Praha sa stala centrom výnosného biznisu, o ktorom tamojší policajti hovoria ako o cynickej výrobe a predaji detí. Českí novinári, odvolávajúc sa na výsledky vyšetrovania kriminalistov, priniesli rozsiahle informácie o tom, ako prebiehal obchod s novorodencami, ktorí boli počatí na ukrajinskej klinike a narodili sa v Prahe. Za prešetrované štyri roky prišlo v pražských nemocniciach na svet najmenej tridsať novorodencov, ktorí po pár dňoch od svojho príchodu na svet putovali ďalej do celého sveta. Česká Národná centrála proti organizovanému zločinu zmapovala prípady od roku 2018.
Dôvodom, prečo sa celý proces odohrával v dvoch krajinách, je miestna legislatíva. Náhradné materstvo pre jednotlivcov - teda nie páry - je nelegálne ako na Ukrajine, tak v Česku. Keby sa celý proces odohral len v jednej krajine, dostal by sa do rozporu so zákonom. Ukrajinské právo nariaďuje, že náhradná matka môže dieťa donosiť len manželom, ktorí majú dokázateľne problémy s neplodnosťou. Tak z tejto možnosti úplne vypadávajú homosexuálne páry či singles. A to je aj dôvod, prečo v Prahe našli kriminalisti takmer výlučne klientov z týchto skupín.
Exceptional Stories of Sustainable Tourism: Respect and Protect | Austria
Obchodný model a zraniteľnosť zúčastnených
Celý proces zastrešuje ukrajinská reprodukčná klinika tamojšieho známeho lekára a profesora Alexandra Feskova. Skupina okolo Feskovovej kliniky si podľa vyšetrovateľov bola dobre vedomá, že cez Prahu dokáže ľahko obchádzať striktné ukrajinské zákony. Službu tak neposkytovala klinika priamo, ale prostredníctvom zmlúv uzatváraných medzi otcami a zahraničnými firmami. Platby za náhradné materstvo potom podľa vyšetrovateľov končili na cyperských a švajčiarskych účtoch patriacich firmám, ktoré síce Feskov oficiálne nevlastní, ale ovláda ich z pozadia.
Klinika sa v prípade náhradných matiek vyslovene zamerala na ženy nachádzajúce sa v komplikovanej finančnej situácii. Podľa zistení reportéra Českého rozhlasu išlo väčšinou o samoživiteľky. Pre tieto ženy bol príjem osem- až desaťtisíc eur, ktoré za vynosenie dieťaťa dostali, záchranou. Bol to však len zlomok sumy, ktorú organizovaná skupina za dieťa dostala. Klient totiž na konci celej „transakcie“ zaplatil 60- až 75-tisíc eur.
Právne vákuum a výzvy pre legislatívu
Česká polícia síce zmapovala zo svojho pohľadu obchod s ľuďmi, ale nazvať to takto z pohľadu práva je zložitejšie. Zjednodušene povedané, princíp, keď muž osloví kliniku, zaplatí požadovanú sumu, odovzdá spermie na klinike a po roku prichádza do Českej republiky prevziať si novorodené dieťa, pričom dieťa je len komoditou za peniaze, sa skutočne z laického pohľadu javí ako obchod s deťmi, nie však z pohľadu trestnoprávneho. Aby podľa českých zákonov išlo o obchod s ľuďmi, musela by polícia dokázať, že tieto deti cielene končili u pedofilov alebo slúžili napríklad na nahrávanie pornografie.
Na Slovensku je situácia odlišná. Slovenská legislatíva inštitút náhradného materstva nepozná. Slovenský zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila. Naša legislatíva náhradné materstvo aktuálne nepripúšťa, a preto slovenské bezdetné páry využívajú surogátne materstvo ako formu asistovanej reprodukcie v zahraničí.
Etické a osobné perspektívy
V náhradnom materstve vyrastala aj francúzsko-americká aktivistka Olivia Maurel. Už ako dieťa cítila, že do rodiny nepatrí - v albume jej chýbali fotografie tehotnej mamy či zábery z pôrodnice. Pravdu sa dozvedela až v 17 rokoch, keď jej vysvetlili, že sa narodila vďaka surogátnemu materstvu. Jej pátranie po biologickej matke náhradná rodina vnímala ako zradu. Olívia však tvrdí, že práve spojenie s biologickou matkou jej chýbalo. Celý život som žila s prázdnotou a tú som sa snažila zaplniť s drogami a alkoholom. Poznačilo ma to vo vzťahoch, bála som sa, že ma všetci opustia. Nevedela som, kto som.
Na druhej strane, odborníci ako docentka Andrea Erdősová upozorňujú, že páry, ktoré trpia problémami s fertilitou alebo subfertilitou, hľadajú riešenia. Vôbec nie sú ojedinelé prípady, že ak by aj pár vedel dieťa splodiť, predstavovalo by tehotenstvo alebo samotný pôrod pre ženu mimoriadne zdravotné riziko, niekedy aj ohrozujúce život. Túžba mať vlastné biologické potomstvo je veľmi silná. V nejednom prípade sú totiž surogátkami matky alebo sestry ženy z objednávateľského páru, ktoré urobia toto vysoko humánne gesto a vynosia pre ňu dieťa.
Budúcnosť a spoločenská zodpovednosť
Technické výdobytky zasahujúce do samotného procesu reprodukcie ľudstva budú hrať čoraz dôležitejšiu úlohu. Je to dané medicínskym pokrokom, ktorý umožňuje život ľuďom, ktorí by sa za prirodzených podmienok nedožili reprodukcie. Odmietanie takýchto prostriedkov nie je riešením. Nemôžeme si vybrať, že chceme len jednu polovicu pokroku. V prípade modernej medicíny je pokrok nedeliteľný.
Základnou podmienkou pre prípadné legálne uznanie náhradného materstva preto musí byť, že ide o dospelú, svojprávnu ženu, ktorá sa nenachádza v núdzovej situácii a dala k nemu svoj slobodný, informovaný súhlas bez nátlaku. V takom prípade to nemôžeme považovať za obchodovanie s deťmi, ale ide o dobrovoľnú dohodu medzi dospelými ľuďmi, ktorú nikto nikoho nenúti uzavrieť. Treba nastaviť jasné pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu a ktoré berú do úvahy všetky zainteresované strany: páry, ktoré túžia po dieťati, ženy, ktoré ho vynosia a samotné deti. K tomu by sa však mali v prvom rade vyjadrovať odborníci, ktorí tejto problematike rozumejú a nie náboženskí fanatici, ktorí chcú každý zložitý problém vyriešiť jednoduchým zákazom z ideologických dôvodov. Napríklad aj transplantovanie orgánov sa môže diať neetickým spôsobom, avšak to nie je dôvod na jeho zákaz. Je to len dôvod na definovanie a dodržiavanie určitých etických noriem.
tags: #nahradne #materstvo #jakob