Náhradné materstvo, známe aj ako surogácia, predstavuje reprodukčnú techniku, pri ktorej žena, nazývaná náhradná matka, vynosí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Ide o jednu z najdiskutovanejších tém na rozhraní bioetiky, zdravotníckeho práva a ochrany ľudských práv. Samotné počiatky inštitútu náhradného materstva možno nájsť ešte v dávnych historických časoch, kedy bola hlavným cieľom predovšetkým túžba po zachovaní dedičských mocenských dynastií. V prípade, ak žena nemohla dať mužovi dieťa, tento si na pokračovanie svojho rodu našiel pre svoje potomstvo náhradnú matku. Uvedeným spôsobom vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupom času modifikovala.
V súčasnosti sa tejto problematike dostáva veľké množstvo pozornosti, predovšetkým so zreteľom na vzrastajúcu neplodnosť párov, ktorí túžia po potomstve s vlastnými priamymi genetickými väzbami. V týchto intenciách možno uviesť, že na problematiku náhradného materstva tak v odborných kruhoch, ako aj v laickej verejnosti neexistuje jednotný ucelený názor. Na jednej strane zástancovia náhradného materstva poukazujú na nevídanú pomoc neplodným párom, avšak na druhej strane odporcovia označujú surogačné materstvo za obchodovanie s ľudským telom, ale aj s deťmi. Práve z vyššie uvedených dôvodov možno o surogačnom materstve hovoriť ako o alternatívnom riešení neplodnosti, avšak v súčasnosti je stále viac právnym než etickým problémom, pri ktorého riešení nie je v jednotlivých štátoch konsenzus.
Právny rámec a typológia surogácie
Za právny rámec náhradného materstva možno pokladať dohodu o surogačnom materstve, na ktorej je založený právny vzťah medzi objednávateľským párom na jednej strane a surogačnou matkou na strane druhej. Jej význam spočíva predovšetkým v presnom vymedzení vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Nepochybne možno zvýrazniť, že je nesmierne dôležitá čo najdetailnejšia úprava v rámci dohody o surogačnom materstve. Za žiaduce považujeme, aby v dohodách o náhradnom materstve boli regulované čo najrozličnejšie životné situácie, ktoré môžu počas oplodnenia a v priebehu tehotenstva nastať. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy by počas tehotenstva nastal dôvod pre jeho umelé prerušenie. V prípade, že by predmetom dohody nebola aj táto situácia, súd by bol následne postavený pred veľmi zložitú otázku, či rozhodnutie o umelom prerušení prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele ktorej sa vyvíja plod.
Formy náhradného materstva možno rozlišovať na základe viacerých kritérií. Rozlíšenie sa v tomto prípade zakladá na tom, či sa na účely reprodukčného postupu používa vajíčko náhradnej matky. V tomto zmysle môžeme hovoriť o tradičnom a gestačnom náhradnom materstve. Tradičné náhradné materstvo znamená, že vajíčko náhradnej matky je oplodnené gamétami plánovaného otca alebo anonymného darcu. Z uvedeného vyplýva, že materstvo je určené výlučne pôrodom ako jedinou, samostatnou právnou skutočnosťou. Gestačné náhradné materstvo zahŕňa techniky asistovanej reprodukcie, pri ktorých náhradná matka nosí dieťa bez genetického prepojenia s ňou. Táto metóda sa stala preferovanou formou náhradného materstva vo väčšine krajín, kde je táto prax povolená.
Prečo sú etickí lídri v štátnej správe dôležití - Daniela Zemanovičová
Historické precedensy a vynútiteľnosť zmlúv
V intenciách dohôd o náhradnom materstve nemožno opomenúť tému ich vynútiteľnosti. Podstatnou sa táto téma stala po prepuknutí prípadu označovaného ako Baby M case. Prípad novorodenca M predstavoval dramatický vrchol fenoménu náhradného materstva a išlo vôbec o prvý prípad, kedy sa americký súd zaoberal platnosťou surogačnej zmluvy. Najvyšší súd napokon dospel k rozhodnutiu, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné, a zrušenie rodičovských práv surogačnej matky vyhlásil za neplatné.
So zreteľom na zásadné následky, ktoré sú s náhradným materstvom späté, nie je vo väčšine štátov výkon tohto inštitútu legalizovaný a prípadné dohody o surogačnom materstve nie sú platné. Vo všeobecnosti však môžeme jednotlivé štáty rozdeliť do troch pomyselných skupín: štáty, kde je náhradné materstvo povolené, štáty zakazujúce surogačné materstvo, a napokon štáty, ktoré sa k surogačnému materstvu nevyjadrujú.
Cezhraničné aspekty a európska legislatíva
Cezhraničné náhradné materstvo vzniká najčastejšie v prípadoch, keď štát pôvodu zamýšľaných rodičov nedovoľuje alebo obmedzuje túto formu asistovanej reprodukcie. Vznikajú dohody, ktoré často zahŕňajú dve alebo viac krajín - jednu, v ktorej sa vykoná samotné oplodnenie a pôrod, a druhú, kde zamýšľaní rodičia žijú, a kam plánujú dieťa priviesť. Po návrate do svojej domovskej krajiny čelia rodičia právnym problémom. V mnohých prípadoch orgány odmietajú zapísať rodné listy alebo uznať rozhodnutia vydané v cudzine. Tieto situácie môžu mať vážne deti, ktoré sa ocitajú v právnom vákuu, to znamená bez nároku na občianstvo, bez dokladov, bez uznaných rodičov.
Obľúbenými destináciami dojednania o náhradnom materstve sú napríklad Ukrajina a Gruzínsko. Ukrajina predstavuje už dlhodobo jedno z popredných svetových centier pre náhradné materstvo. Jasná a prísne presadzovaná reprodukčná legislatíva, vysoká úroveň reprodukčnej medicíny a rozumné ceny robia z Ukrajiny najspoľahlivejšiu možnosť pre páry, ktoré hľadajú náhradnú matku. V rámci ukrajinskej legislatívy surogačného materstva možno skonštatovať, že má jednu z najpokročilejších právnych regulácií tohto inštitútu.
Naopak, iné krajiny volia prísne reštriktívny prístup. Rím 17. novembra (TASR) - V pondelok nadobudne účinnosť nový taliansky zákon zakazujúci cestovanie do zahraničia za účelom náhradného materstva, keď má byť zverejnený v úradnom vestníku. Zákaz surogátneho (náhradného) materstva minulý mesiac schválil parlament. Pravicová koalícia premiérky Giorgie Meloniovej obhajovala nový zákon s odvolaním sa na ochranu tradičných rodinných hodnôt. Náhradné materstvo motivované finančným ziskom je v Taliansku zakázané od roku 2004. Táto prax je nezákonná aj v ďalších európskych krajinách.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní štandardov. V prípade Menesson a Labassee proti Francúzsku sa súd zaoberal odmietnutím francúzskych orgánov uznať právny vzťah medzi deťmi narodenými v USA prostredníctvom surogátneho materstva a ich zamýšľanými rodičmi. Skutočnosť, že došlo k odmietnutiu zápisu v registri spôsobila nemožnosť týmto deťom priznať štátnu príslušnosť Francúzska a tým pádom aj prístup k sociálnemu systému, vzdelaniu a bezpečnosti. ESĽP následne konštatoval porušenie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k súkromného životu dieťaťa.
ESĽP potvrdil, že dieťa narodené náhradným materstvom by nemalo byť znevýhodnené v dôsledku toho, ako sa narodilo. Absencia medzinárodnej regulácie v oblasti dohôd o surogácii zanechala riešenie podobných otázok v kompetencii vnútroštátnych súdov. V prípade Paradiso a Campanelli proti Taliansku rozhodovala Veľká komora ESĽP o tom, či úradné odobratie dieťaťa počatého v Rusku a jeho premiestnenie na územie Talianska je porušením čl. 8 Dohovoru. Súd dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu, pričom medzi rozhodujúce skutočnosti patrila ochrana verejného poriadku, suverenita vnútroštátneho práva a fakt, že objednávateľský pár nedisponoval biologickou väzbou k dieťaťu.
Budúcnosť regulácie a etické výzvy
Európsky parlament v apríli prijal smernicu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorá sa okrem iného zaoberá aj náhradným materstvom. Náhradné materstvo opakovane odsúdil aj pápež František. Nedávno zverejnený dokument Svätej stolice Dignitas Infinita dôrazne odmieta náhradné materstvo, pretože z dieťaťa robí len predmet a nerešpektuje dôstojnosť dieťaťa ani matky. „Ide o prax, ktorá vážne uráža dôstojnosť ženy a dieťaťa a je založená na zneužívaní situácie hmotnej núdze matky.“
V Holandsku napríklad funguje čiastočne regulovaný systém, kde sú altruistické dohody povolené, ale komerčné náhradné materstvo zostáva zakázané. Návrh zákona z júla 2023 upravujúci nekomerčné náhradné materstvo navrhuje podstatné reformy súčasnej legislatívy, kde by sudcovia mali právomoc určiť budúcich rodičov za zákonných rodičov pred narodením dieťaťa. Tento prístup zdôrazňuje najlepší záujem dieťaťa a vytvára národný register informácií o rodičovstve, čo má byť cesta k zníženiu právnej neistoty.
Pre úspešné fungovanie takýchto systémov je nevyhnutné, aby každá dohoda o náhradnom materstve spĺňala špecifické právne kritériá. Väčšina európskych jurisdikcií vyžaduje, aby ste zdokumentovali informovaný súhlas od náhradnej matky. Sudcovia následne posudzujú, či udelenie zákonného rodičovstva slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa, pričom zohľadňujú všetky dostupné dôkazy o emocionálnych väzbách a starostlivosti. Aj napriek rozmanitosti právnych prístupov v Európe zostáva hlavným cieľom snaha o ochranu práv všetkých zúčastnených, predovšetkým však práva dieťaťa na identitu a právnu istotu.
tags: #nahradne #materstvo #v #europe