Určovanie otcovstva predstavuje v slovenskom právnom poriadku proces, ktorý je vnímaný ako fundamentálny pilier ochrany práv dieťaťa. Podstata spoločnosti tkvie na budovaní jej zdravého základu, ktorým je nepochybne rodina, zväzok dvoch ľudí, zakladajúci sa na princípe manželstva a rodičovstva. Úlohou manželstva a budovania rodiny je zabezpečenie potomstva. V zmysle spoločenskej morálky a kresťanských hodnôt vyplýva reprodukčná funkcia rodiny z intimity a sexuálneho života dvoch ľudí, spojených zväzkom manželským. Avšak, súčasný moderný trend partnerských vzťahov má za následok ten jav, že čoraz viac sa dostáva do úzadia inštitút manželstva, do ktorého sa v minulosti mnohokrát vstupovalo práve z dôvodu narodenia dieťaťa. Doba pokročila a dnes je bežnou záležitosťou, ak dvaja žijú pod jednou strechou ako sa hovorí „bez papiera“. V prípadoch, keď sa dieťa narodí mimo manželstva a otec odmieta dobrovoľnú spoluprácu, vzniká situácia, ktorá si vyžaduje zásah súdnej moci.
Tri základné domnienky otcovstva
Otázka preukazovania otcovstva je o poznanie náročnejšia ako určenie materstva, pretože vo všeobecnosti platí, že pater est incertus (otec je neistý). Otcovstvo sa určuje prostredníctvom troch vyvrátiteľných právnych domnienok, z čoho jasne vyplýva, že sa pri nich pripúšťa dôkaz opaku. Poradie týchto domnienok je ustanovené presne, čiže každá ďalšia domnienka prichádza do úvahy len v prípade, ak sa neuplatnila alebo bola vyvrátená predchádzajúca domnienka otcovstva.
Prvá domnienka: Manželstvo
V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Pre určenie otcovstva je rozhodujúcim okamihom objektívna skutočnosť - pôrod dieťaťa. Je úplne irelevantné, či bolo dieťa splodené počas trvania manželstva alebo nie. Princíp ochrany rodiny, zvlášť rodiny založenej manželstvom, sa premietol aj do ustanovení upravujúcich určenie otcovstva systémom troch domnienok.
Druhá domnienka: Súhlasné vyhlásenie rodičov
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Za najspoľahlivejší sa preto považuje ako prostriedok ustálenia tejto otázky súhlasné vyhlásenie rodičov, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácii rodičovstva a tým i na zabezpečení práv dieťaťa ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom.
Tretia domnienka: Rozhodnutie súdu
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Súložou sa rozumie pohlavný styk, pri ktorom došlo k spojeniu pohlavných orgánov muža a ženy, pričom je táto dokonaná už ich samotným spojením, a teda nie je nevyhnutné, aby došlo i k pohlavnému uspokojeniu.
Procesné aspekty súdneho konania
Konanie o určenie otcovstva je jedným z konaní vo veciach rodičovstva, ktoré je upravené v § 105 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Súd v tomto prípade postupuje v zmysle zásady oficiality, teda s cieľom zistenia skutkového stavu vykonáva i tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. V zásade ide najmä o diagnostiku DNA, krvné skúšky, testy potencie muža, ako i gynekologické vyšetrenia matky a porovnávanie termínov pôrodu a súlože.
Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa. Ak podá návrh dieťa, musí byť zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom, ustanoveným príslušným súdom. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
Finančné zabezpečenie dieťaťa a matky
Z právneho hľadiska v situácii, kedy otec nie je uvedený v rodnom liste, aktuálne žiadny muž nemá právnu povinnosť hradiť na dieťa akékoľvek výživné. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd bude povinný v konaní vykonať všetky dôkazy, ktorými možno zistiť aj skutočný stav príjmov otca dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že určenie výšky výživného závisí od mnohých faktorov - nielen od príjmov otca - tie sú len jedným z mnohých kritérií, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza. Dôležité je totiž poznať aj výšku výdavkov na dieťa, či sú obvyklé v porovnaní s ostatnými deťmi daného veku alebo napr. životné náklady matky.
Príspevok na výživu nevydatej matky
Okrem výživného na dieťa je možné žiadať o príspevok na úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. O tento príspevok je možné požiadať aj počas tehotenstva, pred pôrodom. Tento príspevok sa však priznáva najdlhšie na dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu. Je potrebné si uvedomiť, že tento príspevok je určený pre Vašu osobu. Bežnou praxou (vzhľadom na efektívnosť súdneho konania a hospodárnosť konania) je, že sa s návrhom na určenie otcovstva a výživného spája aj konanie o príspevku na úhradu niektorých nákladov nevydatej matky.
Zapretie otcovstva a jeho špecifiká
Problémom však často býva tá skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu je síce určené, avšak označený určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa. Vtedy nastupuje otázka zapretia otcovstva. Hoci by sa mohlo zdať, že k tomuto kroku pristupujú len muži, urobiť ho môžu aj samotné dieťa alebo matka. Otcovstvo možno za určitých podmienok zaprieť v lehote 3 rokov od narodenia dieťaťa v manželstve alebo po súhlasnom vyhlásení rodičov, ak niektorí z rodičov nadobudnú závažné podozrenie, že otec v rodnom liste nie je biologickým otcom.
Medzi závažné podozrenia sa radia situácie ako zdravotné problémy otca zapísaného v rodnom liste, ktoré by mu v tomto čase znemožňovali splodiť dieťa, alebo odlišná genetika otca a dieťaťa. Možnosť zaprieť otcovstvo nepripadá do úvahy, ak si to niektorí z rodičov alebo dieťa „len“ želajú z dôvodu zlých vzťahov alebo nezáujmu otca o dieťa.
Genetické testy ako dôkazný prostriedok
V súdnych konaniach, ktoré sa venujú určovaniu, ale aj zapretiu otcovstva, sa využíva metóda analýzy DNA, tzv. testy otcovstva. Odoberá sa buď vzorka slín, alebo krvi a na základe výsledkov súd rozhodne, či sa otcovstvo určí alebo zaprie. Ak testy otcovstva navrhne súd v rámci súdneho konania, ide o súdnoznalecké testy a počas odberov vzoriek musí byť prítomný súdny znalec. V porovnaní s komerčným testovaním otcovstva sú súdnoznalecké testy aj omnoho drahšie.
Dôležité je zdôrazniť, že komerčné testy, ktoré si môžete objednať bez súdneho príkazu, nemajú v súdnom procese právnu silu. Ide o informačné testy, aby si prípadne boli zainteresované strany isté, či môžu podať návrh na zapretie otcovstva. Až na základe súdneho rozhodnutia môže dôjsť k zmene zápisu v rodnom liste a ku ukončeniu ostatných povinností. Ak bolo potvrdené, že daný muž je otcom dieťaťa, v tom prípade platí všetky poplatky on. No ak výsledky neukážu zhodu, v tom prípade bude všetko platiť matka alebo dieťa, ktorí podali žiadosť.
tags: #najhorsie #sa #potvrdilo #otcovstvo