Plánujete riešiť otázku výživného a zaujíma vás, ako sa určuje jeho výška? Určovanie výživného na deti predstavuje kľúčovú oblasť rodinného práva, ktorá priamo ovplyvňuje životnú úroveň detí a ich rodičov. Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, sa táto problematika riadi prísnymi právnymi predpismi, predovšetkým Zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Tento zákon detailne upravuje vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného, pričom kladie dôraz na individuálne posudzovanie každého prípadu s cieľom zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa. Pochopenie princípov, na ktorých súdne rozhodovanie o výživnom stojí, je nevyhnutné nielen pre rodičov, ale aj pre laickú verejnosť, ktorá sa s touto problematikou stretáva. V tomto článku nájdete rozsiahle informácie, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v spletitej problematike určovania výživného, vrátane novej metodiky tabuľkového výživného a praktických príkladov.
Zákonná podstata a trvanie vyživovacej povinnosti
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Táto povinnosť trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti, ak dieťa pokračuje v dennom štúdiu. Rovnako sa mylne predpokladá, že zaniká automaticky po dovŕšení 26. roku veku dieťaťa. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Rovnako, nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak dieťa objektívne má možnosti nájsť si zamestnanie.
Ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, je zdravotné postihnutie. Musí ísť o trvalé a objektívne rozsiahle postihnutie, ktoré dieťaťu znemožňuje nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé, pričom krátkodobé postihnutia nespôsobujú vznik nároku na výživné.
Výnimočne môžu mať na nárok dieťaťa na výživné vplyv aj dobré mravy. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o situácie hrubo kolidujúce s etickými normami.
Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy, ako aj manželské a mimomanželské deti, majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať, respektíve znevýhodňovať. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou, nakoľko nehovoríme o mechanickej rovnosti. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne.
Základné princípy a kritériá určovania výživného
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného súd vždy rozhoduje individuálne podľa okolností konkrétneho konania. Súd prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti súd detailne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý má výživné platiť, a tiež odôvodnené potreby dieťaťa.
Majetkové pomery: Pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov, ako sú plat, mzda, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy či preukázané sprepitné. Okrem príjmov sem zaraďujeme celkovú majetkovú situáciu rodiča, teda či je vlastníkom cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí (napríklad autá), nehnuteľností alebo úspor. Na strane povinného je okrem aktív povinnosť zohľadniť aj pasíva, a teda rôzne pôžičky, úvery alebo iné záväzky povinného. Je však nevyhnutné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. To znamená, že ak sa rodič zadlží, avšak prostriedky vynaloží na kúpu statkov nadštandardnej hodnoty, súd nebude na tieto výdavky prihliadať. Ani splátka spotrebného úveru, ak nejde o úver na zabezpečenie základných potrieb (napríklad bývanie), sa zvyčajne neberie v plnej miere do úvahy.
Schopnosti a možnosti rodičov: Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, ako aj na možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? V takom prípade súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť, a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie, ako sú napríklad nadmerné zadlžovanie, ktoré by bránilo plneniu vyživovacej povinnosti.
Odôvodnené potreby dieťaťa: Kritériá pre určenie výšky výživného sa posudzujú vo vzťahu k povinným subjektom, zatiaľ čo vo vzťahu k osobe oprávneného súd prihliada na jeho odôvodnené potreby. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie či talent. Medzi bežné výdavky na dieťa patria: výdavky na bývanie dieťaťa (napríklad časť nájomného, poplatky za energie), výdavky na stravovanie, oblečenie, hygienu, školské potreby, záujmové krúžky, športové aktivity, lieky a lekárske ošetrenia. Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium, plnenia zo zmlúv (napr. z brigádnickej práce).
Ako zistiť, či je zdroj zle navrhnutý? (EPIZÓDA 34)
Metodika tabuľkového výživného a jej aplikácia
V roku 2024 bolo do praxe slovenskej justície zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.
Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania. Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného, t.j. je potrebné určiť výšku čistého mesačného príjmu povinného rodiča, zohľadniť vek dieťaťa, počet detí a ďalšie faktory.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Slovenská justícia zaviedla od roku 2024 novú Metodiku výpočtu výživného, ktorá slúži ako odborná pomôcka pre súdy aj rodičov. Táto metodika rieši aj situácie, kedy sa rodič snaží oficiálny príjem umelo znižovať. Na základe veku dieťaťa a príjmu povinného rodiča je možné orientačne určiť výšku výživného. Hoci konkrétna tabuľka nebola v plnom rozsahu poskytnutá, príklady v praxi naznačujú nasledujúce percentuálne rozpätia z čistého príjmu:
- Predškolský vek (do 6 rokov): okolo 9 - 12 %
- Prvý stupeň základnej školy (6 - 11 rokov): okolo 13 - 14 %
- Druhý stupeň základnej školy (11 - 15 rokov): okolo 13 - 16 %
- Stredná škola (15 - 19 rokov): okolo 15 - 18 %
- Vysoká škola (od 19 rokov): okolo 20 %
Príklady výpočtu výživného podľa metodiky a praxe:
Predstavme si konkrétne situácie pre lepšie pochopenie uplatňovania týchto princípov:
Príklad č. 1: Matka s tromi deťmi a stabilným príjmom. Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.
- Pre 4-ročné dieťa (predškolský vek) by sa použila odporúčaná výška výživného 9 % z čistého príjmu, čo predstavuje 135 eur.
- Pre 10-ročné dieťa (druhý stupeň základnej školy) je odporúčaná výška výživného 13 %, čo predstavuje 195 eur.
- Pre 17-ročné dieťa (stredná škola) je odporúčaná výška výživného 15 %, čo predstavuje 225 eur.
- Celkové výživné by v tomto prípade bolo 135 + 195 + 225 = 555 eur.
Príklad č. 2: Otec s jedným dieťaťom. Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“. Ak by sme použili odporúčanú mieru 14 % pre túto vekovú kategóriu (ako v podobných prípadoch), výživné by predstavovalo 168 eur (14 % z 1200 eur).
Príklad č. 3: Otec s dvoma deťmi, jedno na vysokej škole. Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“.
- Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu, čo predstavuje 300 eur.
- Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu, čo predstavuje 240 eur.
- Celkové výživné by v tomto prípade bolo 300 + 240 = 540 eur.
Príklad z praxe pri úzkom styku: Deti vo veku 3 a 8 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 600 eur. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.
- Výška výživného podľa tabuľky: pre 3-ročné dieťa - 12 % z 1600 € = 192 €. Pre 8-ročné dieťa - 14 % z 1600 € = 224 €. Styk je nastavený úzko, čo nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti v tomto konkrétnom prípade, pretože matka stále nesie primárnu starostlivosť. Celkové výživné by bolo 192 + 224 = 416 eur.
Príklad z praxe s nižším príjmom: Muž má čistý príjem približne 1000 eur. Má dve deti, jedno vo veku 3 roky a druhé 8 rokov.
- Na 3-ročné dieťa by súd určil výživné mesačne vychádzajúc z tabuľky vo výške 12 % z jeho čistého príjmu, čo je 120 eur.
- Na 8-ročné dieťa vo výške 14 % z jeho čistého príjmu, čo je 140 eur.
- Celkové výživné by bolo 120 + 140 = 260 eur.
- V prípade jedného dieťaťa vo veku 1 rok a 5 mesiacov s príjmom 1000 eur netto by sa výška výživného mohla pohybovať okolo sumy 180 eur mesačne, teda 18 % z príjmu, čo naznačuje, že percento sa môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností a potrieb dieťaťa v najmladšom veku.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné: Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča, ktoré mu bránia v dosahovaní vyššieho príjmu.
Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu príslušného roka.Aktuálne je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur, platné od 1. júla 2024. V období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 bolo 30 % zo sumy životného minima vo výške 36,80 eur.
Ako zistiť, či je zdroj zle navrhnutý? (EPIZÓDA 34)
Maximálne výživné a tvorba úspor: Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Nadmerne vysoké výživné by mohlo viesť k demotivácii dieťaťa k samostatnosti.
V zmysle súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletého i plnoletého) považovať okrem bežného výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Súd s cieľom rozlíšenia sumy úspor od bežného výživného vo výroku rozhodnutia presne určí sumu bežného výživného na dieťa, ktorú bude povinný rodič poukazovať k rukám rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Okrem toho určí aj čiastku výživného, teda sumu určenú na tvorbu úspor, ktorú bude tento poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný v prospech dieťaťa v stanovenej lehote zriadiť rodič, ktorý má toto dieťa v osobnej starostlivosti. Zároveň je tento povinný oznámiť povinnému rodičovi banku a číslo účtu, na ktoré má tento poukazovať určenú čiastku výživného z titulu tvorby úspor. Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa, môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti (pred nadobudnutím plnoletosti s ním možno nakladať len po odsúhlasení súdom) čerpať napríklad pri zabezpečení bytovej otázky, pri ďalšom vzdelávaní, alebo pri sporení. Zákon nevylučuje, aby z vytvorených úspor bolo možné pokryť i bežné výživné v čase, keď majetkové pomery povinného rodiča tomuto načas neumožňujú hradiť výživné v takej výške, aby táto pokryla všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Nutné je však zdôrazniť, že s uvedenými úsporami nemôže oprávnený rodič nakladať podľa svojho uváženia, bez schválenia týchto úkonov súdom. Takýmto svojím konaním by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Procesné aspekty a špecifické okolnosti
Priorita výživného a posudzovanie výdavkov
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napríklad exekúcie a podobne súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a podobne. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a podobne. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. o kompletných majetkových pomeroch rodiča.
Vplyv iných dávok a foriem plnenia
Na určenie výživného pre povinného rodiča nemá vplyv skutočnosť, že oprávnený rodič je poberateľom daňového bonusu a prídavku na dieťa. Tieto dávky sú určené na podporu rodiny a dieťaťa a nesmú znižovať rozsah vyživovacej povinnosti druhého rodiča.Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme, čo znamená, že nie je pravidlom, že obaja rodičia musia mať výšku vyživovacej povinnosti určenú súdom. Nezriedka sa stáva, že len jeden z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, preto bude súd určovať výšku výživného len vo vzťahu k tomuto rodičovi. V zmysle § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Striedavá a spoločná osobná starostlivosť
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, prípadne v rozhodnutí, ktorým súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej či spoločnej osobnej starostlivosti.Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu. Toto však nie je pravidlo. Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné. Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Zmena pomerov a spätné určenie výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Ak sa Vám príjem znížil dlhodobejšie, je potrebné podať na okresný súd návrh na zníženie výživného a priložiť dôkazy, ako sú napríklad evidencia na úrade práce, dohody z brigád, alebo výplatné pásky. Dôležité je neprestať platiť výživné „len tak“, aj keby ste prišli o prácu, pokiaľ súd nerozhodne o jeho znížení.
Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na súd. Možno tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.
Konanie pred súdom
Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. To, či sa konanie na určenie výživného začne iba na návrh alebo aj bez návrhu, závisí od veku dieťaťa. Pokiaľ pôjde o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, teda také, ktoré ešte nedovŕšilo vek 18 rokov, môže súd začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa obligatórne vyžaduje dispozičný procesný úkon, t.j. návrh.
V konaní na súde je povinný rodič preukázať svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery. Súd má povinnosť zisťovať skutočný príjem povinného rodiča, nie len teoretický alebo predpokladaný príjem. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu (napríklad podnikateľ), je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Ak súd vychádzal z vyššej sumy, než je Váš skutočný príjem, je potrebné na to upozorniť a doložiť všetky relevantné doklady o Vašom príjme (napríklad výmer dôchodku, potvrdenia o ďalších príjmoch alebo ich absencii). Súd môže v niektorých prípadoch prihliadať aj na tzv. potenciálny príjem, ak by ste sa zámerne vyhýbali práci alebo by ste mohli mať vyšší príjem, ale v prípade dôchodcu je toto uplatnenie veľmi obmedzené. Ak už súd rozhodol na základe nesprávne určenej výšky príjmu, môžete sa proti rozhodnutiu odvolať do 15 dní od doručenia rozsudku. Rovnako je potrebné dodržať lehoty, ktoré súd stanovil na predloženie dokumentov. Ak napríklad splácate úver, úverovú zmluvu súdu zašlite. Vlastníctvo auta by ste taktiež mali uviesť, vrátane modelu a ročníka, aby súd mal kompletný obraz o Vašich majetkových pomeroch.
Vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi
Okrem vyživovacej povinnosti k deťom existuje aj vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Tento príspevok možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Ide len o príspevok a bývalá manželka bude musieť súdu preukázať, prečo nie je schopná sa samostatne živiť, a to napríklad pre jej zdravotný stav, alebo v prípade, že sa stará o spoločné maloleté deti a nemôže sa zamestnať.
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Odborná právna pomoc dokáže klientom pomôcť pri určení ich priorít a stratégie, aby bol čo najlepšie naplnený ich záujem a záujem dieťaťa.
tags: #najnizsie #vyzivne #na #dieta