Služba deťom je jednou z najväčších výziev, akým lokálny zbor môže celit. Je toho toľko, nad čím sa treba zamyslieť - miestnosť, obsah výučby, bezpečnosť detí, hľadanie ľudí a trénovanie kvalitného tímu. Je ťažké vedieť, kde vôbec začať. Rozprával som sa s mnohými pastormi, ktorí mali veľmi jasnú víziu ohľadom kázania či uctievania, ale služba deťom ich vždy miatla.
Hodnota dieťaťa v optike stvorenia
Príbeh Biblie sa dá zrekapitulovať ako príbeh v štyroch dejstvách: stvorenie, pád, záchrana a večné vykúpenie. Deti sú predivne utvorené. Ich životy sú presiaknuté slávou vesmíru, ktorý odráža Božiu krásu; bola im daná predstavivosť a schopnosť rozmýšľať a poznávať. Život každého dieťaťa má hodnotu, pretože on alebo ona boli stvorení na Boží obraz. Ako nositelia Božieho obrazu sú deti stvorené na to, aby uctievali. Od detstva bol každý človek vytvorený, aby niečomu vzdával chválu.
Realita hriechu a „príšery“ v detstve
Žijú vo svete, ktorý je poznačený hriechom, zneužívaním, utrpením a smrťou; cítia jeho bolesť. Niekedy ľudia hovoria o tom, že pochádzajú z dysfunkčných rodín. Možno ste videli detský program, v ktorom mamut, upír, príšery, mimozemšťania a prerastený kanárik obsadia bočnú uličku na Manhattane. Vďaka svojej úžasnej kreativite zobral Jim Henson naše najhoršie strachy a spravil z nich niečo milé a dokonca edukatívne. Deťom prístupný teror, ktorý prebýva na Sesame Street, by nám mal pripomenúť skrytú realitu detstva.
Naše deti sa často správajú ako príšery, ktoré ničia pódium chudáka pána Smileyho. Každé dieťa je hriešne. Môže byť pre nás často ťažké sa o tomto s deťmi priamo rozprávať, no aj oni musia čeliť realite svojej zlomenosti. Nelichoť dieťaťu hlúpymi klamstvami o tom, že jeho podstata je dobrá a treba ju rozvíjať. Povedz mu, že sa musí narodiť znovu. Nenafukuj ilúziu o jeho nevinnosti, ale ukáž mu jeho hriech. Aj deti vymenili radosť z Božej slávy za márne radosti tohto sveta. Len si pomysli na to, čo sa stane, keď svoje deti zavoláš od hračiek, aby išli do vane alebo do postele. Nastane boj o to, k čomu má detské srdce väčšiu náklonnosť. Áno, deti potrebujú komfort, starostlivosť a uzdravujúci dotyk. Ale potrebujú aj úprimné naprávanie, lebo iba v momente, keď deti vidia hrôzu svojho vlastného hriechu, si uvedomia ako veľmi potrebujú byť zachránené.
Ježišova výzva k prijatiu
Pamätajte si, Ježiš sám povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im! Lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ Ježiš napomína svojich priateľov, ktorí by deti radi nechali niekde ďaleko a to by nás malo inšpirovať k tomu, aby sme deti zapájali do života našich cirkevných komunít. Aj tých najmenších musíme volať ku viere. Musíme pomôcť každému dieťaťu vidieť, že Ježiš je jeho alebo jej jedinou nádejou.
Letné biblické školy pre deti mnohých z nás vytrénovali v zdôrazňovaní tzv. tri V, keď sa rozprávame s deťmi: vyznaj svoj hriech, ver v Ježiša, vyslov svoju vieru v neho. Ak však hovoríme s našimi deťmi o tom, čo by mali robiť, riskujeme, že ich zmätieme alebo že budú mať pocit, že toho robia málo. Keď si dieťa začne uvedomovať svoj osobný hriech, môže sa stať introspektívnym a začať sa báť: „Spravil som dosť? Ak poviem klamstvo, znamená to, že skutočne nemilujem Ježiša?“ To, čo pre nás Ježiš urobil, je úplne najdôležitejšie - oveľa dôležitejšie ako to, čo robíme my. On nás zachránil; my samých seba zachrániť nedokážeme. Keď prídeme do slávy, tá najdôležitejšia realita bude náš vzťah s naším Spasiteľom. Aby sa k nám deti vo večnosti mohli pridať ako naši bratia a sestry, potrebujú teraz počuť evanjelium.
Milan Studnička: Jak vychovat děti bez křiku a napětí? | PROTI PROUDU
Fenomén vzhľadu: Od mien k fyzickej jedinečnosti
Niektoré mená znejú ako poézia, iné ako… poriadne tvrdý oriešok pre uši. A potom sú tu také, ktoré aj po rokoch vzbudzujú úsmev, nepochopenie či dokonca súcit. Požiadali sme umelú inteligenciu, aby vytvorila rebríček najškaredších alebo najmenej pekných slovenských mien. Tento rebríček je čisto zábavný a nemá nikoho uraziť. Meno ešte nerobí človeka. A kto vie? Možno práve jedno z týchto mien sa dostane opäť do módy.
Víťazné miesto v slovenskom kontexte obsadilo meno Božidara, ktoré síce znie poeticky, ale zároveň ťažkopádne. Pribina dnes znie skôr ako značka smotanových nátierok než meno pre dieťa v 21. storočí. Etela znie dnešným ušiam surovo a archaicky. Dezider si ťažko hľadá cestu späť medzi moderné mená a Želmíra neznie ani mäkko, ani príťažlivo.
Pokiaľ ide o svetové rebríčky „najhorších“ mien zostavené umelou inteligenciou, často sa spomínajú Gertrude (ako meno parného stroja), Berta, Bob, Helga, Nigel, Eustace, Hortense, D*ck, Phyllis a Gaylord. Tieto mená sú vnímané ako ťažké, zastaralé alebo asociatívne problematické.
Príbeh Lizzie Velasquezovej: Skutočná sila prekračujúca vzhľad
Americká študentka z Texasu trpí nediagnostikovaným ochorením, pri ktorom potrebuje jesť každých 15 minút, aby nestratila už nič zo svojej mušej váhy. Lizzie Velasquezová má nula percent telesného tuku a je slepá na jedno oko. Napriek svojmu ťažkému osudu, ktorý znásobujú posmešky ľudí, vydala knihu, ako byť sama sebou. „Jem, čo chcem celý deň a predsa nemôžem pribrať,“ uviedlo dievča, ktoré sa narodilo bez tukového tkaniva a je iba jedným z troch prípadov na celom svete. Už ako tínedžerku ju však na YouTube vymenovali za „najškaredšiu ženu sveta“. Jej myšlienky sa tak začali upínať na to, ako ľuďom otvoriť oči, aby ostatných nehodnotili iba na základe vzhľadu.
Digitálne detstvo a riziká sharentingu
Dnešné deti vnímajú online svet ako prirodzenú súčasť svojich životov. Mnohé trávia online omnoho viac času, ako by bolo rodičom milé. Často však netušia, ako sa majú na internete správať. Profil na sociálnej sieti majú už deti na prvom stupni základnej školy. Je pre ne nesmierne náročné odhaliť riziká, ktoré sa spájajú s online priestorom. Práve tu je dôležitá úloha rodiča, ktorý musí dieťa na riziká upozorniť.
Nekomunikovať s cudzími ľuďmi, nezverejňovať chúlostivé informácie a neveriť všetkému, čo vidím na internete. Dať si pozor na fotky, ktoré zverejňujem. Upozornite mládež, že provokatívne fotky na web nepatria. Neraz sa stalo, že takéto fotky skončili na pornografických stránkach. Fenoménom sa v súčasnosti stáva aj internetová šikana, tzv. kyberšikana. Agresora chráni anonymita, no obeť často nemá kam uniknúť.
Rastúca popularita detí na sociálnych sieťach vyvoláva otázky o bezpečnosti najmladších. Sharenting, teda nadmerné zverejňovanie obsahu o deťoch, vyvoláva obavy o súkromie a možné riziká pre deti. Podľa dostupných údajov až 40 % rodičov zdieľa na internete fotky a videá svojich detí, čo predstavuje v priemere 72 fotografií a 24 videí ročne. Príkladom „najkrajšieho dieťaťa sveta“, Nylah Castillo, ukazuje, ako rýchlo sa dieťa stáva verejne známym objektom bez možnosti vlastnej voľby.
Fyzické prostredie a vplyv dizajnu na vývoj dieťaťa
Naše deti formujeme výchovou, vzdelávaním, ale aj prostredím, v ktorom vyrastajú. Veronika Kotradyová, interiérová dizajnérka, tvrdí, že sa za tým ukrýva celá rada fyzických, ale aj mentálnych procesov. Dizajn zameraný na potreby a zdravie človeka je kľúčový. Deti sa zo svojho prostredia učia a budujú si z neho stereotypy a zvyky. Návyky, aké si vybuduje dieťa zo svojho bývania, z pobytu v škôlke, škole a teda aj z užívania detskej izby, ho budú sprevádzať po celý život. Ovplyvňuje napríklad to, či sa dieťa naučí zdravo sedieť, či vie využívať celé svoje telo, jeho hrubú aj jemnú motoriku.
Dominantným materiálom v detskej izbe by preto malo byť masívne drevo alebo materiály na jeho báze, ako sú biodoska alebo latovka. Tiež hlina, korok, bavlna, ľan, ovčia vlna sú materiály, ktoré sú do prostredia pre deti mimoriadne vhodné. Tieto prírodné materiály sú tiež vo svojej prírodnej podobe bez povrchovej úpravy do istej miery antimikrobiálne, antistatické a neutralizujú elektrosmog z elektrických spotrebičov. Na rozdiel od skla, kovu, plastu neneutralizujú negatívne nabité ióny.
Dizajn izby by nemal byť striktne unisexový, ale volila by som na steny skôr pastelové farby pre obe pohlavia. Je prirodzené rozvíjať v deťoch ich mužskú a ženskú stránku. Celkovo je dôležité vytvorenie vlastného kútika aj pre deti rovnakého pohlavia. Každé má mať svoj vlastný priestor. Deti by mali mať slobodnú voľbu dotvoriť si ich priestor vlastným pričinením. Samozrejme, nie je možné ich nechať rozhodovať o podstatných investíciách do detskej izby, ale nechajte ich napríklad ozdobiť - dekorovať si izbu. Tak možno docieliť aj to, že deti budú mať potom chuť sa o ňu viac starať, keď sa mohli podieľať na jej tvorbe.
Veľkým problémom sa u detí stáva to, že sa málo hýbu. V prvom rade treba deťom nechať voľný priestor, na ktorom môžu vyvíjať svoje pohybové aktivity, či už sa klbčiť alebo skákať. Žiadna poloha nie je tá správna, správna poloha je každá nasledujúca. Do detskej izby môžeme tiež zaobstarať aj nižší jednoduchý stolík, za ktorým môžu deti sedieť tureckom sede, či sedieť na pätách/kľačať a robiť si úlohy aj na zemi. Podstatné je napríklad umožniť im hrať sa na zemi. Základná chyba, ktorú často rodičia robia, je, že vyberú do detskej izby studenú laminátovú podlahu, ktorá je nepríjemná na dotyk, má statický náboj, čo má vplyv na to, že dieťa už časom nemá potrebu zdržiavať sa na zemi. Naopak, zahrajú sa prirodzene na koberci alebo drevenej podlahe.
tags: #najskaredsie #dieta #na #svete