Narodenie ďalšieho dieťaťa je významnou udalosťou v živote každého rodiča, ktorá so sebou prináša nielen radosť, ale aj nové zodpovednosti a, celkom prirodzene, zvýšené finančné nároky. Ak rodič už platí výživné na iné dieťa z predchádzajúceho vzťahu, vynára sa legitímna otázka: Je narodenie nového potomka dôvodom na zníženie existujúcej vyživovacej povinnosti? Slovenský právny poriadok, opierajúc sa o Zákon o rodine, túto situáciu jednoznačne rieši. Hoci je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pomery v rodine sa môžu časom zmeniť. V takom prípade možno podať návrh na zníženie výživného. Kľúčom k úspešnému prehodnoteniu výživného je preukázanie podstatnej zmeny pomerov, a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, akou je narodenie nového dieťaťa, takouto zmenou nepochybne je. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri žiadosti o zníženie výživného, aké faktory súd zohľadňuje a ako maximalizovať svoje šance na úspech.
Základný Prameň Rodinného Práva a Podstata Výživného
Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu priamo v Zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. V rámci zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti netreba zabúdať na to, že nejde iba o výživné na maloleté deti, ale aj na plnoleté deti a ďalšie osoby. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd pri určovaní výšky výživného musí dôkladne preskúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda toho, v ktorého starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd zisťuje, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia oprávneného rodiča (teda toho, v ktorého starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje aj vzdelanie rodičov, ich ďalšie vyživovacie povinnosti a to, či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Zmena Pomerov ako Základný Predpoklad pre Zmenu Výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného, alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. V konaní o znížení výživného súd najmä porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa o seba. Rovnako aj pri povinných osobách súd porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením.
Čo sa Považuje za Podstatnú Zmenu Pomerov?
Zmena pomerov môže nastať na strane oprávneného (dieťaťa) alebo povinného (rodiča platiaceho výživné). Medzi typické príklady patria:
- Zníženie príjmu: Strata zamestnania, zníženie platu, dlhodobá práceneschopnosť. Pokiaľ došlo k zníženiu príjmu, súd sa bude pravdepodobne zaoberať aj tým, prečo došlo k zmene zamestnania alebo k poklesu príjmu. Je dôležité zdôrazniť, že súd bude skúmať, či ste si zmenu pomerov nezavinili sami. Ak ste napríklad dobrovoľne odišli z dobre platenej práce bez vážneho dôvodu, súd nemusí vašej žiadosti o zníženie výživného vyhovieť. Na druhej strane, ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. V prípade konania o znížení výživného po strate zamestnania je dôležité sústrediť sa na preukázanie skutočností, že ste si stratu zamestnania nezavinili sám a že je pre vás náročné opätovne si nájsť zamestnanie.
- Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti: Narodenie ďalšieho dieťaťa, starostlivosť o iného rodinného príslušníka. Narodenie ďalšieho dieťaťa, t.j. vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, je výrazná zmena pomerov na strane povinného rodiča.
- Zmena potrieb dieťaťa: Zníženie nákladov na starostlivosť o dieťa, zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa. Naopak, s pribúdajúcim vekom dieťaťa narastajú aj jeho výdavky (fyzické dospievanie, príprava na ďalšie povolanie), čo sa premietne vo vyššom výživnom a môže viesť k návrhu na jeho zvýšenie.
- Iné okolnosti: Nástup do výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobé zdravotné problémy.
Narodenie Ďalšieho Dieťaťa ako Dôvod na Zníženie Výživného
Narodenie ďalšieho dieťaťa, teda vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, predstavuje okolnosť, ktorá môže odôvodniť zníženie výživného. Krajský súd Trnava v konaní 26CoP/40/2018 riešil situáciu, kedy bolo potrebné zhodnotiť odôvodnenosť zníženia výživného pri kumulácii vyživovacej povinnosti na viaceré deti. Odvolací súd zdôraznil, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Názor súdu prvej inštancie, že narodenie druhého dieťaťa zásadne nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko otec sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, a teda je na ňom ako rodičovi aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa živil, je nesprávny (ako to správne namietal v odvolaní aj otec maloletého dieťaťa).
V prípade, ak rodičovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť až potom, ako už bola vyživovacia povinnosť vo vzťahu k jeho prvému dieťaťu určená rozhodnutím súdu, a súčasne, ak sa jeho majetkové pomery odvtedy nezmenili, potom je tu dôvod na podanie návrhu na zníženie výživného. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje všetky vyživovacie povinnosti rodiča a snaží sa zabezpečiť, aby všetky deti mali zabezpečenú primeranú výživu. Ak sa príjem rodiča nezvýšil a má teraz vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, môže to byť dôvod na zníženie výživného na staršie dieťa. Súd porovnáva potreby všetkých detí a snaží sa zabezpečiť, aby mali všetky deti zabezpečenú primeranú výživu. Rovnako súd berie do úvahy životnú úroveň rodiča a snaží sa zabezpečiť, aby zníženie výživného neohrozilo základné potreby staršieho dieťaťa. Skutočnosť, či rodičia v čase podania návrhu alebo v čase rozhodovania súdu budú zosobášení alebo nie, nehrá žiadnu úlohu. Dôležité je to, či s partnerkou tvoria spoločnú domácnosť alebo nie, pretože to má vplyv na reálne životné náklady.
Faktory Zohľadňované Súdom pri Rozhodovaní o Výživnom
Súd bude pri rozhodovaní prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Po zistení skutočného stavu veci bude súd rozhodovať o výške výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Kritériá Posudzovania
- Potreby Dieťaťa: Súd zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ako sú náklady na stravu, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a záujmové aktivity. Súd berie do úvahy aj zvýšené výdavky na dieťa, napríklad z dôvodu jeho zdravotného stavu, navštevovania mimoškolských aktivít a podobne.
- Príjem a Majetkové Pomery Rodičov: Súd skúma príjmy, majetok, výdavky a dlhy oboch rodičov. Zohľadňuje sa nielen aktuálny príjem, ale aj potenciálna schopnosť rodiča zarobiť si viac. Súd prihliada na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak má rodič príjmy z podnikania, je povinný ich súdu preukázať a predložiť podklady na zhodnotenie majetku. Súd si môže vyžiadať daňové priznanie aj peňažný denník za posledný účtovný rok. Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach.
- Schopnosti a Možnosti Rodičov: Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
- Životná Úroveň Rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd sa snaží zabezpečiť, aby zníženie výživného neovplyvnilo negatívne životnú úroveň dieťaťa. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
- Starostlivosť o Dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak sa jeden z rodičov stará o dieťa viac, môže to ovplyvniť výšku výživného.
- Ďalšie Vyživovacie Povinnosti: Ak má rodič ďalšie vyživovacie povinnosti (napríklad voči iným deťom), súd to zohľadní pri rozhodovaní o výške výživného.
- Výživné na tvorbu úspor: Okrem bežného mesačného výživného, ktoré pokrýva aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať aj k úhrade výživného na tvorbu úspor.
Minimálne a Maximálne Výživné
Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Aj v prípade zníženia príjmu je rodič povinný platiť aspoň túto sumu. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba čakať, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Proces Podania Návrhu na Zníženie Výživného
Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, súdy veľmi zriedkavo začínajú takéto súdne konania z vlastnej iniciatívy, a preto bude potrebné z Vašej strany podať na miestne príslušný súd návrh na zníženie výživného.
Miestna Príslušnosť Súdu
Podajte návrh na zníženie výživného na okresný súd v mieste bydliska dieťaťa. Treba si však dať pozor na to, či o maloletom dieťati nerozhodoval v minulosti iný okresný súd, než v obvode ktorého má v súčasnosti pobyt maloleté dieťa. Ak by došlo od posledného súdneho rozhodnutia k zmene bydliska maloletého dieťaťa, je vhodnejšie podať návrh na zníženie výživného na pôvodný súd (tzv. opatrovnícky súd) a požiadať ho o postup podľa ustanovenia § 112 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Náležitosti Návrhu na Súd
V návrhu uveďte všetky zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia o výživnom, a navrhnite novú výšku výživného. V návrhu jasne uveďte, aká je Vaša aktuálna finančná situácia, koľko detí vyživujete a akú novú výšku výživného navrhujete. Priložte všetky relevantné doklady.
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a štátne občianstvo) a osobné údaje rodiča, resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt, príp. e-mail.
- Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. žiadosť o zníženie výživného na konkrétne dieťa.
- Odôvodnenie návrhu: Dôkladne popíšte k akým zmenám pomerov od posledného súdneho rozhodovania došlo. Zmenou pomerov môžu byť zníženie Vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa, alebo vznik Vašej ďalšej vyživovacej povinnosti. Vznik Vašej ďalšej vyživovacej povinnosti bude potrebné súdu preukázať rodným listom maloletého dieťaťa.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. na ďalšie osoby, ktoré vyživujete.
- Prílohy (dôkazy):
- Kópia pôvodného súdneho rozhodnutia o výživnom.
- Výplatné pásky, potvrdenia o príjme, daňové priznania, účtovné závierky firmy, peňažný denník za posledný účtovný rok.
- Lekárske správy (v prípade dlhodobej práceneschopnosti alebo zdravotných problémov).
- Rodné listy ďalších detí.
- Potvrdenia o strate zamestnania a aktívnom hľadaní novej práce (napríklad z ÚPSVaR).
- Doklady o platbách nájmu, inkasa, pohonných hmôt a iných opodstatnených výdavkov.
Priebeh Súdneho Konania a Dokazovanie
Zúčastnite sa súdneho konania a predložte svoje argumenty a dôkazy. Súd bude skúmať vašu finančnú situáciu, potreby dieťaťa a ďalšie relevantné faktory. Súd bude skúmať nielen skutočnosti, na ktoré poukazujú strany sporu, spravidla rodičia, ale súd z úradnej povinnosti skúma všetky skutočnosti, ktoré považuje za potrebné. A teda aj tie skutočnosti, na ktoré rodičia nepoukazujú alebo nechcú „vyťahovať“. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
V prípade konania o znížení výživného po strate zamestnania je dôležité sústrediť sa na preukázanie skutočností, že ste si stratu zamestnania nezavinili sám a že je pre vás náročné opätovne si nájsť zamestnanie. Ak sú otcovi pravidelne vyplácané určité bonusy k výplate (napríklad diéty vodiča kamiónu), súd typicky zohľadňuje aj tieto príjmy. Rodič nemôže len tak svojvoľne znížiť súdom určené výživné a tvrdiť, že nemá nárok na príjmy z diét, ale len na základný plat, ak pri rozvodovom súde deklaroval vyšší príjem bez rozdelenia.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Spätná Platnosť Rozhodnutia a Zročné Výživné
Súd môže rozhodnúť o znížení výživného aj spätne, teda od dátumu podania návrhu. Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Mediácia ako Alternatíva k Súdnemu Konaniu
Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe náročného dokazovania. Mediácia pritom nie je vylúčená ani v prípadoch, kedy je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak sa obaja rodičia dohodnú na znížení výživného, je potrebné túto dohodu schváliť súdom, aby bola právne záväzná.
V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Vyživovacia Povinnosť Voči Plnoletým Deťom a Jej Zmeny
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento záväzok nezaniká dovŕšením 18 rokov, ak dieťa naďalej študuje a pripravuje sa na budúce povolanie. Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy je Dieťa Schopné sa Samostatne Živiť?
Posúdenie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť je komplexné a závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Nie je stanovená striktná veková hranica, po ktorej vyživovacia povinnosť automaticky zaniká.
- Ukončenie štúdia: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.
- Nezamestnanosť: Samotná nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Dieťa by malo aktívne hľadať zamestnanie a preukázať svoju snahu o zabezpečenie vlastnej existencie.
- Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. po úraze, nárok na výživné z tohto dôvodu nevzniká.
- Brigádnická práca dieťaťa: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Dobré Mravy a Vplyv na Nárok na Výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Informačná Povinnosť Plnoletého Dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Neplatenie Výživného a Jeho Následky
Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. podať návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Špeciálne Príklady Zmeny Pomerov a Ich Dôsledky
Súd pri posudzovaní zmeny pomerov berie do úvahy rozmanité situácie, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť rodiča platiť výživné alebo zmeniť potreby dieťaťa.
Strata Zamestnania
Ak ste prišli o zamestnanie a preukážete, že si aktívne hľadáte novú prácu, súd môže dočasne znížiť výživné, prípadne ho určiť na minimálnu sumu. Dôležité je preukázať, že ste si stratu zamestnania nezavinili sami a že je pre vás náročné opätovne si nájsť zamestnanie. Ak napríklad rodič mal príjem 1500 € a súd určil výživné 300 €, ale následne začal pracovať v inej firme s mesačným zárobkom približne 900 €, pričom mu vznikli ďalšie opodstatnené výdavky (napr. nájom, inkaso, pohonné hmoty), takáto okolnosť môže predstavovať zmenu pomerov na jeho strane a podanie návrhu na zníženie výživného je na mieste.
Nástup do Výkonu Trestu Odňatia Slobody
Vo veci rozhodovanej súdom nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody sa životná úroveň otca rapídne znížila, preto bol dôvod na plnenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Nástup do výkonu trestu spravidla znamená stratu príjmu, čo môže byť dôvodom na podanie návrhu na zníženie výživného. Pri podávaní návrhu je vhodné podrobne opísať zmenu pomerov, doložiť doklady o nástupe do výkonu trestu a uviesť, že nie je možné zabezpečiť príjem na úrovni pred nástupom. Súd bude skúmať, či je zmena pomerov dostatočne závažná a či je zníženie výživného v záujme dieťaťa. V niektorých prípadoch súdy zohľadňujú aj možnosť zárobku vo výkone trestu, hoci je obmedzená.
Zmeny v Príjmoch Živnostníkov a Podnikateľov
Ak má rodič príjmy z podnikania a jeho obraty sa výrazne znížili, napríklad o viac ako dve tretiny, a firma je dlhodobo v mínuse, je to relevantný dôvod na podanie návrhu na zníženie výživného. Pri rozhodovaní súd prihliada nielen na aktuálne príjmy, ale aj na celkové majetkové pomery, výdavky, počet vyživovaných detí a životnú úroveň oboch rodičov. Je dôležité zdokumentovať aktuálne príjmy (výpisy z účtu, účtovné závierky firmy, daňové priznania), výdavky na Vašu osobu a na ďalšie deti, ktoré vyživujete, a dôvody poklesu príjmov (napr. pokles obratu firmy, účtovné straty, zmeny v podnikaní). Súd nemusí návrhu vyhovieť, ak usúdi, že zníženie príjmov je len dočasné alebo že životná úroveň povinného rodiča neklesla natoľko, aby to odôvodňovalo zníženie výživného.
Zlepšenie Finančnej Situácie Oprávneného Rodiča
Ak sa matke dieťaťa, v ktorej starostlivosti dieťa žije, výrazne zvýši príjem, súd môže znížiť výživné, pretože sa predpokladá, že sa bude viac podieľať na starostlivosti o dieťa. Táto zmena sa rovnako posudzuje ako zmena pomerov na strane oprávneného.
Čo Ak Súd Návrhu Nevyhovie?
Ak súd váš návrh na zníženie výživného zamietne, máte možnosť podať odvolanie na krajský súd. Je však dôležité mať na pamäti, že odvolací súd bude prehodnocovať rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska správnosti právneho posúdenia a úplnosti dokazovania, nie však novú zmenu pomerov, ktorá nastala po rozhodnutí prvostupňového súdu.
Výhody Právneho Zastúpenia
V zložitých prípadoch sa odporúča využiť právne zastúpenie advokátom, ktorý vám pomôže pripraviť návrh, zhromaždiť dôkazy a zastupovať vás na súde. Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát vám môže pomôcť pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva je možné aj zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
V čase mimoriadnych situácií, ako je ochrana zdravia, možno osobné stretnutie s advokátom nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, prostredníctvom platforiem ako SKYPE, Viber, Whatsup. Je možné elektronické prevzatie a príprava zastúpenia, udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme, bez potreby chodenia na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
tags: #narodenie #dietata #dovod #na #znizenie #vyzivneho