Narodenie dieťaťa predstavuje v každej kultúre významnú udalosť, ktorá je spojená s množstvom tradícií a zvykov. Či už ide o kenské kmene s ich rozmanitými etnickými rituálmi, alebo o tradičné slovenské vidiecke prostredie, príchod nového života bol vždy obklopený magickými predstavami, ochranou pred zlom a silnými emóciami.
Magický svet príchodu dieťaťa na svet
V tradičnej slovenskej kultúre bolo tehotenstvo a pôrod obklopené množstvom povier a predstáv. Ľudia verili, že správanie budúcej matky môže ovplyvniť zdravie, vlastnosti, vzhľad a budúcnosť dieťaťa. Z tohto dôvodu musela tehotná žena dodržiavať množstvo zákazov a obmedzení. Budúca matka sa nesmela pozerať na nepekné a neobvyklé veci, ani ich robiť, pretože sa verilo, že by sa tieto negatívne vnemy mohli preniesť na dieťa.
Simona Jaššová, kurátorka fondu duchovnej kultúry v Slovenskom národnom múzeu v Martine, uvádza, že takmer na celom území Slovenska bola rozšírená povera o nebezpečenstve pozerania do ohňa či na červené zore pri západe slnka. Žena sa ani nemala krčiť počas prechádzania popod stromy, lebo dieťa by mohlo mať hrb. Pôrod v minulosti prebiehal doma a bol výlučne ženskou záležitosťou. Dieťa pomáhali priviesť na svet pôrodné asistentky nazývané babice. Aby príchodu dieťaťa na svet nič nestálo v ceste, rozplietli žene vlasy, na šatách jej rozviazali všetky uzly, odomkli uzatvorené dvere a pálili bylinky.
Ochrana novorodenca a kútna plachta
Obdobie od narodenia do šiestich týždňov života dieťaťa bolo vymedzené špecifickými obyčajmi. Od pôrodu až do obradu cirkevnej očisty šestonedieľky (vádzky) bola žena s novorodencom fyzicky oddelená od zvyšného priestoru v dome špeciálnou zástenou, takzvanou kútnou plachtou.
Kútna plachta bola zošitá z dvoch až troch kusov ľanového plátna a zdobená červenými stužkami. Na plachtu sa robili kríže posvätenou kriedou a celý kút posvätili svätenou vodou. Za plachtu nemali povolené vstúpiť muži ani deti, čo umožňovalo žene nerušene a naplno venovať sa bábätku v najzraniteľnejšom období jeho života. Tento chránený priestor mal dieťa uchrániť pred chorobami a zlom.
Globálne perspektívy povier
Povery spojené s narodením dieťaťa nie sú len slovenskou špecialitou. Ľudia sú rovnako poverčiví po celom svete:
- Rusko: Nie je vhodné, aby niekto dieťa fotografoval skôr, ako má mesiac, zo strachu pred „zlým pohľadom“.
- Grécko: Gréci veria, že novorodenec by nemal vidieť svoj odraz v zrkadle až po krstinách, aby sa uchránila jeho duša.
- Thajsko: Ak niekto pochváli novorodenca ako roztomilého, verí sa, že duch príde a odnesie si jeho dušu.
Všetky tieto tradície majú spoločný cieľ - ochranu novorodenca, ktorého život bol v minulosti vnímaný ako mimoriadne krehký.
How Did Native American Woman Gave Birth In Ancient Times?
Veľká noc: Od pohanských tradícií po dnešok
Veľká noc na Slovensku bola kedysi kombináciou náboženských rituálov s ľudovými zvykmi, ktoré pretrvali tisíce rokov. Ešte začiatkom 20. storočia ľudia striktne dodržiavali pôst, ktorý trval 40 dní od Popolcovej stredy. Obdobie využívali na čistenie príbytkov, bielenie vápnom a pranie v potokoch.
Veľká noc sa ustanovila postupne. Po prijatí kresťanstva cirkevní otcovia vkladali sviatky do tých pohanských. Predpokladá sa, že v časoch starých Slovanov sa Morene prinášali aj obete. Zvyk vynášania Moreny zostal aj po prijatí kresťanstva. Bola zosobnená v slamenej figuríne oblečenej do ženských šiat a každoročne to robili slobodné dievčatá na vidieku, začínali na hornom konci dediny a spievali špeciálne piesne.
Zelený štvrtok a Biela sobota
Zelený štvrtok dostal názov podľa konzumácie „zeleného“ jedla, čo mal byť symbol oslavy jari a zdravia. V tento deň sa tiež zaväzovali zvony, o ktorých sa hovorilo, že odlietajú do Ríma. Dievčatá sa v Zelený štvrtok skoro ráno česali pod vŕbou a žiadali ju o krásne, dlhé a husté vlasy.
Na Bielu sobotu sa gazdinky začali pripravovať na sviatočnú nedeľu, pieklo sa a varilo. Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby odplašil hady, žaby a všetky zvieratá, ktoré by mohli škodiť. Členovia rodiny si pri ozdobenom stole podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok, čo malo zabezpečiť súdržnosť a jednotu rodiny.
Veľkonočný pondelok a moderné premeny
Veľkonočný pondelok bol kedysi určený výlučne pre slobodnú mládež. Mládenci chodili šibať alebo kropiť vodou slobodné dievčatá, aby boli zdravé a svieže. Dostávali za to kraslice, pričom slovo „kraslica“ pochádza zo slova „krásny“, pričom v starej češtine to znamenalo červený.
Dnes sa však tento zvyk mení. Hľadanie veľkonočných vajíčok ako novodobý zvyk sa u nás udomácňuje zhruba posledných desať rokov a pochádza z Nemecka zo 17. storočia. Z miest postupne vytláča klasickú šibačku a polievačku. Katarína Nádaská nevylučuje, že toto bude pre dnešné malé deti veľkonočný zvyk, ktorý budú potom šíriť ďalej. Súčasná Keňa, podobne ako Slovensko, ukazuje, ako sa transformuje spoločnosť a ako mnohé tradície, kedysi považované za kľúčové pre prežitie, dnes strácajú svoj pôvodný význam v prospech moderného životného štýlu.
tags: #narodenie #dietata #na #velkonocnu #nedelu