Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je pre veriacich začiatkom všetkých sviatkov, pretože je prvým veľkým sviatkom v cirkevnom roku. „Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny“ patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej cirkvi. Slávi sa 8. septembra, ktorý sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. decembra).
Prameň Správ: Jakubovo Protoevanjelium a Cirkevná Tradícia
V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Informácie o Máriinom narodení čerpáme z cirkevnej tradície, keďže kánonické evanjeliá nehovoria nič o Máriinom narodení. O narodení Presvätej Bohorodičky sa nedozvedáme z Nového Zákona, ale hovorí nám o tom cirkevná tradícia. Z nej sa dozvedáme aj mená jej rodičov - Joakym a Anna.
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Dokonca aj novozákonné apokryfy, ktoré zoširoka hovoria o Máriinom detstve a poslúžili ako zdroj informácii pre byzantských hymnografov, opisujú túto udalosť len na niekoľkých riadkoch. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené aj tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny.
Spravodliví Rodičia: Svätí Joachim a Anna
V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli. Bol to zbožný židovský manželský pár, avšak bol bezdetný. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Jej rodičia už boli zostarnutí a nemali deti. Preto sa hanbili pred ľuďmi a boli skrúšení pred Bohom. Ale aj v takej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presvätá Bohorodička.
Podľa tradície, chcel raz Joachim priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma kvôli jeho bezdetnosti. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. Človeka, akým bol Joakym, ktorý sa snažil celý život žiť podľa Božej vôle, sa tieto slová veľmi dotkli, veľmi sa zarmútil a rovno z chrámu odišiel do pustovne, kde sa modlil a postil.
O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joachim modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí Dcéra, ktorú bude dobrorečiť celý ľudský rod. Tak sa aj stalo, bola zrušená jej neplodnosť.
Tento manželský pár je pre nás obrovským príkladom pokory, krotkosti a trpezlivosti. Toľké roky očakávať Božie požehnanie, nikoho neodsudzovať, nereptať, s pokorou niesť svoj životný kríž. Preto niet divu, že z takýchto neobyčajných ľudí sa rodí taký vzácny plod - Presvätá Bohorodička. Všemohúci a vševidiaci Boh ich obdaroval radosťou, ktorá ďaleko prekonala všetky ich očakávania a všetky najkrajšie sny. Lebo im podaroval nielen dcéru, ale aj Bohorodičku; neožiaril ich iba dočasnou radosťou, ale večnou. Boh im dal iba jednu dcéru, ktorá im neskôr porodila iba jedného vnuka - ale akú dcéru a akého vnuka!
Svätá Deva Mária sa narodila Joachimovi (Joakimovi) a Anne už v pokročilom veku. Jej otec pochádzal z Dávidovho pokolenia a matka z rodu Áronovho. A tak bola podľa otca z kráľovského rodu a podľa matky z archijerejského. Tým akoby predzvestovala toho, Ktorý sa z nej narodí, ako Kráľa a Veľkňaza. Tento dar, ktorý dostali od Boha, nedostali tak pre seba, ako pre celý svet, pre celé ľudstvo. Pochopili, že Boh im dal dieťa nie na to, aby sa utešovali v starobe, ale aby to dieťa poslúžilo Bohu. Preto sa hneď po narodení rozhodli posvätiť svoju Dcérku Bohu. Blahodatná Mária, požehnaná medzi ženami, chrám Ducha Svätého, oltár Boha Živého, stôl nebeského chleba, truhla Božej svätyne, strom najsladšieho plodu, sláva ľudského rodu, pochvala ženského rodu, prameň panenstva a čistoty - tým bola Bohom darovaná dcéra Joachima a Anny.
Miesto Narodenia Bohorodičky: Historické Debaty a Tradície
Nepoznáme historický dátum Máriinho narodenia. Medzi ranokresťanskými autormi vládne nejednota v otázke miesta jej narodenia (Nazaret? Betlehem? Jeruzalem?).
Existujú tri hlavné tradície týkajúce sa miesta narodenia Božej Matky:
- Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma.
- Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifán. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť iné.
- Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia, či sv. Jána Damascénskeho.
Vývoj a Rozšírenie Sviatku v Cirkvi
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Je veľmi ťažké určiť presný čas, kedy sa sviatok Narodenia Bohorodičky objavil v liturgii, aj keď vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec.
Existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena, matka cisára Konštantína, vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Táto palestínska tradícia zdôrazňuje raný pôvod úcty k tomuto sviatku. Sviatok sa spomína v liturgickom roku už za pápeža Gelásia (492-496) z 5. storočia. Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí. Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi.
Stichiry a hymny na česť tohto sviatku zostavili významní cirkevní otcovia a hymnografi. Medzi nich patria patriarcha Anatolij (449-458), Štefan Jeruzalemský (6. stor.), sv. Andrej Krétsky a patriarcha Sergej (7. stor.), sv. Ján Damascénsky a patriarcha Germán (8. stor.), a sv. Jozef Studita (9. stor.). Narodenie presvätej Bohorodičky je súčasťou cirkevnej tradície podobne ako ostatné mariánske sviatky jeruzalemského pôvodu, ktoré takisto patria medzi dvanásť veľkých sviatkov v gréckokatolíckom obrade: Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november) a Zosnutie Bohorodičky (15. august).
Teologický Význam Narodenia a Úloha Bohorodičky
Narodenie predstavuje nádej. Hovoriac o narodení je treba povedať, že Presvätá Bohorodička sa narodila prirodzene, tak ako sa rodíme my všetci. Ona bola podobná nám vo všetkom. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista. Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista. Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna - stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú. Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah. To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha. Narodila sa Tá, ktorá sa stane Mostom medzi Nebom a zemou, Tá, ktorá sa stane Dvermi, cez ktoré prišiel na svet Spasiteľ, Dvermi, ktoré otvoria Nebo.
Tropár, hlavný hymnus sviatku, zvestuje: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie.“ Túto pravdu vyjadruje aj Kondák, 4. hlas: „Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny.“
„Cieľom zákona je Kristus,“ lebo nás odvádza od zeme a privádza k Duchu. V ňom je totiž naplnenie: keď sám zákonodarca všetko vykonal a dokončil, vniesol do litery ducha. On v sebe samom zhrnul všetko. Žil podľa zákona milosti; ale zákon podriadil, kým milosť harmonicky prispôsobil a pripojil. Nepomiešal a nezamotal to, čo má jedno vlastné, s tým, čo bolo vlastné druhému, ale celkom božsky premenil, čo bolo ťažké, otrocké a tyranské, na to, čo je ľahké a slobodné, aby sme už neboli „otrocky podriadení živlom sveta“, ako hovorí Apoštol, ani neboli zapriahnutí do otrockého jarma litery zákona.
Lebo toto je vrchol dobrodení, ktoré sme dostali od Krista, toto je zjavenie tajomstva, vyprázdnenie prirodzenosti, Boh a človek, zbožstvenie prijatého človeka. A tak vzácny a nanajvýš významný príchod Boha k ľuďom musel mať aj nejaký radostný nástup, cez ktorý nám prišiel ten najväčší dar spásy. A to je náplň dnešnej slávnosti, ktorej počiatok je v narodení Bohorodičky, ale záver a cieľ v určenom spojení Slova s telom. A my z toho máme dvojaký úžitok: vedie nás to k pravde a odvádza od otroctva litere zákona a života podľa nej. Akým spôsobom a v akom zmysle sa to deje? Isto tak, že tieň ustupuje príchodu svetla a milosť prináša slobodu namiesto litery. Preto sa radujme z tohto sviatku, lebo je začiatkom našej spásy.
Nech teda všetko stvorenie spieva a tancuje a nech prispeje niečím primeraným k radosti dňa. Nech majú dnes nebešťania a pozemšťania jednu spoločnú slávnosť. Nech všetko, čo je na svete i nad svetom, zjednotí sa v slávení sviatku. Matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti. Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti. Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13). To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky. Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme. Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary. Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora. Možno v tom vidieť analógiu s ikonou „Pánovho Narodenia“, na ktorej pastieri nesú dary.
Presvätá Bohorodička ako Príklad a Ochrankyňa
Svätý Dionisij Areopagita opisuje nesmiernu radosť, žiaru zvonku aj zvnútra a nejakú neopísateľnú vôňu, ktorú pocítil v prítomnosti sv. Bohorodičky, keď ju navštívil v Jeruzaleme. V tomto oduševnení povedal, že keby nepoznal jediného pravého Boha, priznal by za Boha ju - svätú Devu Máriu. Taký silný a neobyčajný dojem robila svätá Deva na ľudí ešte počas svojho telesného života na zemi. Neporovnateľne väčšiu moc a slávu však získala po svojej telesnej smrti, kedy bola podľa Božej vôle vyvýšená nad nebeské mocnosti.
Jej sila prichádza od jej neustálej modlitby za verných, za všetkých tých, ktorí sa k nej obracajú o pomoc. Keď sa k nej modlil svätý Ján Novgorodský s ľudom s prosbou o pomoc proti nepriateľskému vojsku, zistil, že sa v tom istom čase aj Ona so slzami modlí za nich k Hospodinovi. A Novgorod bol zázračne zachránený. Ako súcitila so svojim ukrižovaným Synom, tak svätá Prečistá súcití aj s nevoľníkmi, ktorí sa k nej obracajú o pomoc. Možno povedať, že celá zem je pokrytá zázrakmi Jej milosti.
V Belehrade donedávna žil jeden majiteľ kaviarne C. J., pôvodom z dediny Labunište pri Struge, ktorého matka ako nevidiaceho priviedla do kalištského monastiera, kde po kňazovej modlitbe nad ním pred ikonou sv. Bohorodičky znova začal vidieť. Prvý mních v Počajeve videl ohnivý stĺp od zeme k nebu a v tom ohnivom stĺpe videl sv. Bohorodičku. Tieto príbehy sú svedectvom o neochvejnej viere v silu príhovoru Presvätej Bohorodičky.
Úcta k Predkom Pána a Rodičom Bohorodičky
Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv. Anny.
V polovici 18. storočia bohoslužby pre michalovských uniatov (neskôr gréckokatolíkov) vysluhoval v tunajšom rímskokatolíckom kostole duchovný z Topolian (išlo o samostatnú obec, ktorá je dnes už miestnou časťou Michaloviec). Nejasnosti okolo počiatku výstavby miestneho gréckokatolíckeho chrámu boli podnetom pre vznik rozličných, zatiaľ však nepodložených verzií. Prvá tvrdí, že na mieste terajšieho chrámu stála predtým drevená „cerkev“ východného obradu. Nad hlavným vstupom do tohto sakrálneho objektu sa nachádza rokoková kartuša, na ktorej je dvojhlavý orol s cisárskou korunou a nápisová stuha v cyrilike s náboženským obsahom - vidno tu tiež rok, zrejme datujúci stavbu. Barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol úplne dostavaný podľa plánov tereziánskej stavebnej komory pravdepodobne až v roku 1787. Chrámový mobiliár pochádza najmä z 20. storočia, avšak svedčí o trvalej úcte k Bohorodičke a jej svätým rodičom, ktorá sa udržiavala naprieč storočiami.
tags: #narodenie #presv #bohorodicky