Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Dnes sa s detskou jednoduchosťou pozeráme na veľké tajomstvo našej viery. Narodenie Ježiša Krista je znakom toho, že prišla „plnosť času“. Apoštol Ján vyjadruje toto tajomstvo slovami plnými teologickej hĺbky: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1). Božieho Syna, druhú božskú osobu, nazýva „Slovom“. Toto dnes slávime - preto je tento deň veľkou slávnosťou. Skloňme sa pred malým Ježišom: je to dieťa… ale zároveň všemohúci Boh; je Boh… a predsa sa stal jedným z nás. Prišiel na zem, aby nám vrátil dôstojnosť Božích detí. No toto darované spasenie musíme prijať. Ako hovorí sv. Ján: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, čo veria v jeho meno“ (Jn 1,12). Byť Božími deťmi je nepochopiteľný dar: „Boží Syn sa stal synom človeka, aby nás urobil Božími synmi.“ Prijmime teda Ježiša, hľadajme ho. Iba v ňom nájdeme spásu a skutočné riešenie problémov sveta; iba on dáva zmysel nášmu životu, bolesti aj skúškam. Preto ti dnes navrhujem: čítaj evanjelium, rozjímaj nad ním a usiluj sa žiť podľa toho, čo nás učí Boží Syn, ktorý prišiel medzi nás.
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Tajomstvo Odmietnutia a Božieho Príchodu do Stajne
Tajomstvo Božieho narodenia je počiatkom odmietania Boha ľuďmi. Najväčšou Božou bolesťou od začiatku života na zemi je odmietnutie jeho lásky ľuďmi. Príbeh Ježišovho života od jeho narodenia až do jeho smrti je jednou veľkou drámou o tom, že ho jeho vlastní odmietali. Betlehem Ježiša nechcel. Keď vstúpime do tohto tajomstva a prečítame si evanjeliovú správu o narodení Pána Ježiša, uvidíme, že Ježiš si vybral stajňu medzi zvieratami. Namiesto toho, aby sa narodil v normálnom dome, musel sa narodiť v zapáchajúcej stajni, uprostred smradu zvieracích výkalov a namiesto postieľky mal jasle, z ktorých jedli osly. Kto z nás by sa chcel takto narodiť? Odmietnutie je podstatou tajomstva Božieho narodenia. Nebola to idylka, akú si organizujeme dnes: vianočný stromček, darčeky, boršč s uškami. Bolo to niečo úplne iné. My sme sa nepredstaviteľne odklonili od tajomstva Vianoc. Dnes tu máme prekrásne vianočné koledy, rodinnú atmosféru… Samozrejme, aj to je dôležité, ale treba si uvedomiť, čo sa skutočne stalo, keď sa Ježiš narodil.
Fenomén kresťanstva spočíva v tom, že tam, kde sám seba najviac nenávidíš, odmietaš a nechceš poznať seba samého, lebo sa za seba tak strašne hanbíš - tam sa chce Ježiš narodiť. Práve tam, nie v peknom paláci pýchy, namyslenosti, povýšenosti a sebestačnosti. Ale my robíme všetko pre to, aby sme sa Bohu ukázali krásni, úžasní, skvelí, podľa svojich ustráchaných prezentácií, založených masiek, aby nás všetci mali radi, prijali nás, milovali takými, akými sa im predávame. Ale v srdci vieme, že nie sme takí, a skrývame svoju slabosť, chudobu, strach, obavy, hanbu, svoje zlyhania - všetko, čo sa nám nepodarilo. Bojíme sa, že keď vyjde najavo pravda o tom, kým v skutočnosti sme, nik nás už nebude chcieť milovať. Ježiš chce prísť na tieto miesta v tebe. Nie preto, aby ťa súdil alebo odsúdil, ale aby sa ti zjavil ako Ježiško. Nie ako mocný, prísny, spravodlivý Boh plný veleby, ktorý ťa potrestá za to, čo sa stalo, čo si urobil, ako si si pokazil život, ale ako Boh, ktorý prichádza ako malé dieťa - aby si sa ho nebál. Už aj tak si si dosť vytrpel pre ten hriech. Už aj tak si si dosť vytrpel pre svoje zlé rozhodnutia, pre následky toho, čo sa stalo. On ťa už nechce trápiť. Ježiš sa nenarodí v paláci, v ktorom budeš pri modlitbe Bohu vypočítavať svoje zásluhy a sebestačnosť. On tam nepríde. Príde k tebe, keď mu ukážeš stajňu svojho života.
Chceme sa neustále predávať ako úžasní, dokonalí, výreční, ideálni. Nikto z nás nemá rád, keď niekto odhalí naše slabosti, naše hriechy, naše hlúpe správanie alebo našu podlosť, lebo vieme, že keď uvidí pravdu o nás, okamžite nás odmietne. Je smiešne, keď prenesieme takéto správanie na Boha a chceme pred ním predstierať, že sme iní. Preto toľkí z nás nemajú skúsenosť s pravým Bohom - lebo sami pred ním stojíme nepravdiví. A on hovorí: „Nie, ukáž sa mi v pravde a až potom k tebe prídem.“ Preto v tajomstve Vianoc prostredníctvom týchto desiatich Zdravas’, Mária dovoľ Matke Božej a Duchu Svätému, aby z tvojho života vytiahli tie najsmradľavejšie veci, a znovu sa na ne pozri. Dovoľ, aby sa Ježiš narodil priamo medzi nimi - nie na to, aby ťa súdil, hrozil ti prstom a hovoril: „Teraz za to dostaneš!“, ale aby mohol položiť svoje malé rúčky na tvoj krk, objať ťa a povedať ti len jedno: „Milujem ťa - uprostred tvojej páchnucej udalosti, tvojich hriechov, tvojich zlých rozhodnutí.“
Vnútorná Radosť v Odmietnutí a Premena Srdca
V tomto tajomstve dostávame vnútornú radosť, dar Ducha Svätého, keď sa cítime úplne odmietnutí. Ale ako môžeš cítiť radosť, keď ťa odmietne manžel, manželka, kolegovia v práci? Nejde však o radosť, ktorú si stotožňujeme s pocitmi a emóciami, ale o radosť, ktorá doslova nie je z tohto sveta, teda radosť, ktorú prežívame, lebo sa podobáme Pánovi Ježišovi. V tomto tajomstve, keď sa cítim odmietnutý druhými, zistím, že som veľmi podobný Ježišovi. V tomto tajomstve objavujeme radosť tam, kde je odmietnutie, aj keď sa naše emócie proti tomu búria. V tomto tajomstve prežívame Božie dary, ktoré nie sú z tohto sveta a unikajú logike. Až keď ich začneme prežívať nadprirodzene, začneme žiť kresťanstvo nadprirodzeným spôsobom. Láska bude niečím úplne iným, radosť bude niečím úplne iným, pokoj bude niečím úplne iným, ako sa nám z ľudského hľadiska zdalo. Je to prijatie hodnôt, ktoré nie sú z tohto sveta a ktoré nám nikto na tomto svete nemôže dať.
„Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.“ Rozjímaj o tom, že keď svätý patriarcha Jozef videl, že je už noc a že ho všetci odmietli, dovolil Bohu, aby ho viedol. So svojou manželkou sa potom utiahol do stajne za mestom, ktorá slúžila pre dobytok. Bola to napoly uzatvorená, rozpadávajúca sa stajňa. Vošli dnu a Jozef sa pustil do čistenia. Obdivuj a žasni nad tým, že vznešený Boh sa chcel ukryť v takom bezvýznamnom judejskom mestečku, akým bol Betlehem. Za miesto svojho narodenia si zvolil biednu stajňu. Smradľavá maštaľ predstavuje srdce hriešnika, ktoré Boh poctil tým, že v ňom chce prebývať a premeniť ho na raj, ak ho hriešnik prijme a poskytne mu miesto. Moja milovaná Láska, keďže hľadáš stajňu, aby si sa v nej mohol narodiť, vojdi do maštale môjho biedneho srdca a premeň ho na raj svojich rozkoší. Dve zvieratá, ktoré ti robia spoločnosť, vôl a osol, sú dve schopnosti duše. Jednoduchosť živej viery oslepuje rozum pred takýmto vznešeným tajomstvom. A vôl, ktorým je moja vôľa, ťa chce zohrievať v chladnej noci. Chcel si sa narodiť za tmy o polnoci, pretože svet sa pred tvojím príchodom nachádzal v temnote. Aj duša hriešnika je vo tme, kým do nej nevstúpiš a nenarodíš sa v maštali ľudského srdca. Takto je vyjadrené to, že duša, ktorá ťa miluje, musí kráčať v temnote čistej viery, lebo iba tak môže okúsiť tvoje svetlo.
SVÄTÁ TERÉZIA ODHALILA: AK CHCEŠ PRITIAHNUŤ ZÁZRAKY, POLOŽ SVOJ RUŽENEC NA TOTO MIESTO V NOCI
Detailný Opis Narodenia v Chudobnej Jaskyni
Dnešná časť z knihy Mystické mesto Božie nám prináša opis tých najkrajších udalostí, ktoré sa stali v dejinách ľudstva. Narodenie nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Môžete si prečítať podrobný popis aký je len možné pochopiť nášmu ľudskému vnímaniu. Palác, ktorý si najvyšší Kráľ kráľov a Pán pánov zvoli pre pohostinské prijatie svojho vteleného Syna na tomto svete bola nanajvýš chudobná, bezvýznamná jaskyňa, do ktorej sa najsvätejšia Mária a Jozef uchýlili, keď im spolublížni odmietli pohostinstvo a obvyklú láskavosť, ako som to popísala v predchádzajúcej kapitole. Toto miesto bolo v takom opovrhnutí, že hoci Betlehem bol plní cudzincov, ktorí nemali prenocovanie, žiaden sa nechcel tak zhodiť alebo znížiť, aby ho použil na prenocovanie, lebo nebol ani jeden, ktorý by ho považoval žiadúci pre ten účel, ako iba títo učitelia pokory a chudoby, Kristus náš Spasiteľ a Jeho najčistejšia Matka. Pre tú príčinu múdrosť večného Otca vyhradila toto miesto pre Nich a posvätila jeho núdzovosť, osamelosť a chudobu za prvý chrám svetla (Malach 4, 2 a Ž 111, 4) a za dom pravého Slnka spravodlivosti, ktoré malo vyjsť pre úprimných srdcom zo skvejúcej rannej žiary Márie, ktorá zmenila moc hriechu na denné svetlo milosti.
Najsvätejšia Mária a Jozef vošli do tohto obydlia pre nich tak vyhradeného a pri žiare desiatich tisícov anjelov, svojich strážcov mohli ľahko zistiť jeho chudobu a opustenosť, ktorú považovali za dobrodenie a vítali ju so slzami útechy a radosti. Ihneď títo dvaja svätí pocestní padli na kolená a chválili Pána, vzdávajúc Mu vďaky za jeho dobrodenie, o ktorom vedeli, že to pripravila Jeho múdrosť pre vlastné skryté plány. O tomto tajomstve nebeská Kňažná Mária mala lepší názor, lebo akonáhle posvätila vnútro jaskyne svojimi svätým šľapajami, pocítila nevýslovnú radosť, ktorá Ju úplne povzniesla a oživila. Prosila, aby Pán požehnal štedrou rukou všetkých obyvateľov susediaceho mesta, pretože tým, že ju odmietli, pomohli jej k veľkému dobrodeniu, ktoré očakávala v tejto opustenej jaskyni. Jaskyňu tvorila holá, drsná skala, bez akejkoľvek prírodnej krásy alebo umeleckých ozdôb; miesto určené iba za skrýšu pre dobytok; a predsa ho Večný Otec vyvolil za skrýšu a príbytok pre svojho vlastného Syna.
Anjelskí duchovia, ktorí ako nebeské vojsko strážili svoju kráľovnú a Paniu, zoradili sa na čaty, ako dvorná stráž v kráľovskom paláci. Ukázali sa vo viditeľných podobách tiež svätému Jozefovi, lebo pri tejto príležitosti to bolo potrebné, aby sa tešili z takého vyznamenania, za prvé, aby tým utíšili jeho zármutok pri zhliadnutí tohto chudobného obydlia tak okrášleného a vyzdobeného ich nebeskou prítomnosťou, a za druhé, aby ho osviežili a povzbudili pre udalosti, ktoré Pán mienil v noci vykonať na tomto opustenom mieste. Veľká Kráľovná a Cisárovná, ktorej už bolo oznámené, aké tajomstvo sa tu uskutoční, začala svojimi rukami čistiť jaskyňu, ktorá mala za krátko slúžiť ako kráľovský trónny sál a posvätný trón milosrdenstva; nechcela si nechať ujsť túto príležitosť k cvičeniu sa v pokore, ani pripraviť svojho jednorodeného Syna o poctu, ktorej sa Mu dostalo touto prípravou a čistením jeho chrámu.
Svätý Jozef, pamätajúc na majestát svojej nebeskej Snúbenice (na ktorý, ako sa mu zdalo, Ona vo svojej horlivej túžbe po pokorení, zabúdala), prosil Ju, aby ho nezbavovala tejto práce, o ktorej myslel, že patrí jemu a dal sa rýchlo do čistenia podlahy a kútov jaskyne, ale pokorná Kráľovná mu v tom pomáhala. Pretože svätí anjeli boli prítomní vo viditeľných postavách, boli (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) zahanbení takou dychtivosťou po pokorení a rýchlo závodili medzi sebou v pomáhaní pri tejto práci, či skôr, aby sme to povedali zreteľnejšie, snažili sa, aby čo možno v najkratšej dobe jaskyňu vyčistili, a naplňovali ju posvätnou vôňou. Svätý Jozef založil oheň z materiálu, ktorý za tým účelom priniesol so sebou. Pretože bolo veľmi zima, posadili sa k ohňu, aby sa trochu ohriali. Zajedli si z pokrmov, ktoré si priniesli a požívali túto chudobnú večeru s veľkou radosťou v duši. Kráľovná nebies bola tak zaujatá a povznesená myšlienkou na blízke tajomstvo Jej božského pôrodu, že by ani nejedla pokrm, keby ju k tomu nebola nútila poslušnosť k jej snúbencovi.
Po večeri ako obyčajne, vzdali Pánovi vďaky. Po tejto kratšej modlitbe hovorili spolu o tajomstve vtelenia Slova, pričom najmúdrejšia Panna pocítila, že sa blíži Jej najpožehnanejší pôrod. Požiadala svojho snúbenca svätého Jozefa, aby sa už uložil na odpočinok a spánok, nakoľko noc už ďaleko pokročila. Muž boží privolil žiadosti svojej Snúbenice a naliehal, aby Ona urobila podobne a pre ten účel pripravil pre Ňu akési lôžko zo šatstva, ktoré mali, k čomu použil žľab alebo jasle, ktoré tam zanechali pastieri pre svoj dobytok. Ponechal najsvätejšiu Máriu v časti tak upravenej jaskyne a sám odišiel do kúta pri vchode, kde sa začal modliť. Ihneď ho navštívil božský Duch, a prežíval nanajvýš príjemné, neobyčajné účinky, ktoré ho uchvátili a povzniesli do vytrženia. V tomto vytržení mu bolo ukázané všetko, čo sa v tejto noci odohralo v tejto požehnanej jaskyni; k vedomiu prišiel až keď ho jeho nebeská Snúbenica zavolala. Taký spánok svätý Jozef mal v tej noci, a tento bol oveľa vznešenejší a požehnanejší, než Adamov v raji.
Kráľovnú všetkého tvorstva zavolal z miesta Jej odpočinku zvučný hlas Najvyššieho, ktorý Ju mocne a sladko povzniesol nad všetky stvorené veci a dal Jej pocítiť nové účinky božskej moci, lebo toto bolo jedno z najvýznamnejších a najpodivnejších vytržení v Jej svätom živote. Okamžite Ju tiež naplnilo nové osvietenie a božské účinky, aké som popísala už na inom mieste, až dosiahla jasné videnie Boha. Opona padla a Ona videla priamo samo Božstvo v takej sláve a plnosti nazerania, ktoré by ani všetky schopnosti anjelov a ľudí nemohli popísať alebo ho úplne pochopiť. Všetko poznanie o Božstve i človečenstve Jej najsvätejšieho Syna, ktoré doteraz dostala v predošlých videniach, bolo teraz obnovené a okrem toho ešte iné tajomstvá Jej boli zdesené z nevyčerpateľných archívov lona Božieho. Nemám však dostatočné slová, ktorými by som mohla náležito vysvetliť, čo mi bolo božským svetlom dovolené vidieť o týchto tajomstvách; ich množstvo a rozmanitosť ma presvedčili o chudobe a nedostatku patričných výrazov v ľudskej reči.
Najvyšší oznámil svojej panenskej Matke, že už nastal čas Jeho príchodu na svet a akým spôsobom to teraz uskutoční a prevedie. Najmúdrejšia Pani uzrela v tomto videní účel a vznešený cieľ týchto obdivuhodných tajomstiev a svätých udalostí, nakoľko sa týkali Pána samého a nakoľko sa týkali tvorov, v prospech ktorých boli hlavne ustanovené. Pokľakla pre trónom Jeho Božstva, chválila a velebila Ho a ďakovala za seba i za všetko tvorstvo tak ako prislúchalo nevýslovnému milosrdenstvu a blahosklonnosti Jeho božskej Lásky. Zároveň požiadala Jeho božskú Velebnosť o nové svetlo a milosť, aby bola v stave náležito a patrične vziať na seba službu a úctu pri vychovávaní Slova, ktoré sa stalo telom, ktoré ma nosiť na rukách a živiť svojim panenským mliekom. Túto žiadosť predniesla nebeská Matka s najhlbšou pokorou, pretože pochopila veľkosť týchto nových tajomstiev. Pokladala sa za nehodnú pre úrad vychovávania a obcovania ako Matka s vteleným Bohom, čoho nie sú schopní ani najvyšší serafi. Opatrne a pokorne Matka milosrdenstva premýšľala a tejto veci a premýšľala o nej. A pretože sa pokorovala až do prachu a uznávala svoju ničotu v prítomnosti Všemohúceho, preto Ju Najvyšší pozdvihol a znovu potvrdil, že má byť nazývaná Matkou Božou. Prikázal Jej, aby vykonávala s pravým Synom večného Otca a zároveň ako so Synom svojím. Toto všetko sa mohlo ľahko zveriť takej Matke, v ktorej boli sústredené také vynikajúce vlastnosti, že ich slovami nie je možné vyjadriť.
Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní vyše hodiny, až do božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo Božieho dieťaťa sa v Jej živote začalo pohybovať, ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa prirodzenosti zaberalo po deväť mesiacov a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej komôrky. Tieto pohyby nielen že Jej nespôsobili žiadne bolesti a obtiaže, ako sa stáva iným dcéram Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale naplňovali Ju nevýslovnou radosťou a slasťou, spôsobujúc v Jej duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár Jej žiarila svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosťou a velebnosťou, celá roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala zložené na prsiach, dušu ponorenú v božstve, celá úplne podobná bohu. Vtakej polohe pri ukončení nebeského vytrženia najsvätejšia Pani dala svetu jednorodeného Syna Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa Ježiša, pravého Boha a človeka, v nedeľu o polnoci, v roku od stvorenia sveta 5199, ktorého dátum je udaný v Rímskej Cirkvi a ktorý mi bol zjavený ako pravý a zaručený.
Sú ešte ďalšie obdivuhodné okolnosti a podrobnosti spojené s týmto narodením, ktoré veriaci uznajú za zázračné, ale pretože jediní svedkovia boli Kráľovná nebies a Jej dvoranstvo, nemôžu sa všetky dosvedčiť, okrem tých, ktoré Pán sám zjavil vo svojej svätej Cirkvi všetkým alebo niektorým jednotlivým dušiam rôznymi spôsobmi. Myslím, že sú nejaké rôznosti v názoroch o tejto veci, ktorá je taká vznešená a úctyhodná. Akonáhle som zdelila svojim predstaveným a vodcom, čo mi bolo oznámené, rozkázali mi pod poslušnosťou, aby som sa znovu opýtala na tento božský výrok Cisárovnej nebies, mojej Matky a Učiteľky a svätých anjelov, ktorí ma sprevádzali, aby ma najsvätejšia Mária, Matka Ježiša, nášho Vykupiteľa, poučila o niektorých podrobnostiach pre objasnenie výroku o Jej posvätnom pôrode. Aby som vyhovela tomuto rozkazu, vrátila som sa pre lepšie porozumenie týchto udalostí a potom mi to bolo vysvetlené takto:
Pri ukončení oblažujúceho vytrženia a videnia Matky vždy Panny, ktoré som vyššie popísala, narodilo sa Slnko spravodlivosti, Jednorodený večného Otca a Márie, nanajvýš čistý, krásny, žiariaci a nepoškvrnený, bola nedotknutá vo svojej panenskej neporušenosti a čistote. Ním sa stala viac Bohu podobná a na veky svätá, lebo On neotvoril, ale prenikol panenskú komoru, ako prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse. Prv než popíšem zázračný spôsob, akým sa to stalo, musím povedať, že Božské dieťatko sa narodilo čisté a úplne uvoľnené, bez ochrannej blany zvanej sekundina, v ktorej obalené sa obyčajne rodia iné dietky a ktorou sú obalené v živote matky. Nebudem sa zdržovať vysvetľovaním príčiny a pôvodu omylu, ktorý odporuje tomuto zdielaniu. Nám stačí vedieť a predpokladať, že pri počatí a nerodení vteleného Slova ruka Všemohúceho volila a používala všetko, čo podstatne a nevyhnutne prináležalo k prirodzenému ľudskému počatiu tak, aby sa o večnom Slove podľa pravdy mohlo povedať, že bolo počaté, splodené a narodené ako pravý človek, z podstaty Jeho Matky, vždy Panny. Čo sa týka iných okolností, ktoré nie sú podstatné, ale iba vedľajšie a nepodstatné k splodeniu a narodeniu, musím vypustiť z našich predstáv o Kristovi, našom Pánovi a o najsvätejšej Márii, nielen to, čo je nejakým následkom alebo sa nejako prisudzuje dedičnému hriechu alebo osobnému, ale aj z mnohých iných okolností, ktoré nie sú nutné a podstatné pri plodení alebo narodení, ktoré v sebe zahrňujú nejakú nečistotu alebo zbytočnosť, ktorá by mohla nejako zmenšiť alebo zoslabiť dôstojnosť Márie ako Kráľovnej nebies a pravej Matky Krista, nášho Pána. Mnoho takých nedokonalostí hriechu alebo prirodzeností nebolo potrebné pre pravé človečenstvo Krista, ani pre Jeho úrad vykupiteľský alebo učiteľský; a čo nebolo potrebné pre tieto tri účely a čokoľvek, keď sa vynechalo, napomáhalo k väčšej dôstojnosti Krista a Jeho Matky, musí sa u oboch odmietnuť. Nesmieme byť úzkoprsí v pripúšťaní zázračného zákroku Pôvodcu prírody i milostí v prospech Tej, ktorá bola Jeho dôstojná Matka, pripravovaná, ozdobovaná a stále viac okrášľovaná pre tento účel, lebo Božská pravica Ju po celý čas obohacovala darmi a milosťami, až dosiahla najvyššiu mieru svojej všemohúcnosti, aká bola možná u púheho tvora.
Súhlasne s touto pravdou Jej pravé materstvo nebolo zmenšené tým, že ostala pannou pri Jeho počatí a narodení pôsobením Ducha Svätého. Prirodzeným spôsobom síce mohla stratiť panenstvo, bez toho, aby sa dopustila viny, ale v tom prípade by bola Matkou Božou bez tej jedinečnej výsady panenstva. Preto musíme povedať, že z toho dôvodu, aby nebola bez panenstva, božská moc Jej najsvätejšieho Syna ju pre Ňu zachovala. Taktiež sa božské dieťa mohlo narodiť v blane, v akej sa rodia iné deti, ale to nebolo potrebné, aby sa mohol narodiť, ako prirodzený Syn požehnanej Matky; preto mohol dať prednosť tomu, aby ju nebral so sebou z panenského a materského lona, práve tak, ako nevolil podriadiť sa iným požiadavkám nečistoty, ktorým iné ľudské bytosti podliehajú pri svojom príchode na svetlo. Nebolo by spravodlivé, aby vtelené Slovo podliehalo všetkým zákonom Adamových synov, ale bolo to následkom jeho zázračného narodenia, že bol vyňatý a zbavený všetkého, čo by mohlo podľahnúť skaze ale znečisteniu. Tak tiež ona blana, čiže sekundina nemala padnúť za obeť skaze mimo panenského lona, pretože bola tak úzko spojená s Jeho najsvätejším telom a bola utvorená z krvi a podstaty Jeho Matky; ale tiež nebolo vhodné uschovať ju mimo tela, ani by nebolo slušné prikladať jej zase takú dôležitosť a prednosti ako jeho najsvätejšiemu Telu, pretože tiež pochádzala z tela Jeho najsvätejšej Matky, ako ešte vysvetlím. Div, ktorý by mohol vykonať tým, že sa zbaví tejto pokrývky až vonku, bolo oveľa vhodnejšie vykonať vnútri.
Božské dieťatko teda prišlo na svet bez všetkých telesných alebo hmotných prekážok. Ale vyšlo slávne a premenené, lebo nekonečná božská Múdrosť ustanovila, aby sláva Jeho najsvätejšej duše pri Jeho narodení zaplavila Jeho telo a učinila Ho účastným na daroch slávy rovnakým spôsobom, ako sa to stalo neskoršie pri premenení na hore Tábor za prítomnosti apoštolov. Tento zázrak nebol potrebný na to, aby mohol preniknúť cez panenské lono a opustiť ho bez porušenia panenstva, lebo Boh to mohol urobiť aj iným zázrakom bez tohto premenenia. Tak učia svätí učitelia, ktorí pri tomto narodení nevidia žiaden iný zázrak, než, že sa Dieťatko narodilo bez porušenia Matkinho Panenstva. Bola to vôľa Božia, aby najsvätejšia Panna prvýkrát uvidela svojho Syna, Bohočloveka, v oslávenom stave, a to z dvoch príčin. Prvá bola, aby najmúdrejšia Matka týmto zjavom dostala najvyššiu úctu k Velebnosti Toho, s ktorým mala zachádzať ako so svojím Synom, pravým Bohočlovekom. Hoci už bola poučená o Jeho dvojakej prirodzenosti, Pán predsa ustanovil, aby tento názorný dôkaz naplnil Ju novými milosťami, primeranými ve…
tags: #narodenie #jezisa #zamyslenie