Britská kráľovská rodina fascinuje ľudí po celom svete. Ich život je pod prísnym dohľadom verejnosti a kamier. Sleduje sa každý ich krok a dodržiavanie protokolu, čo vytvára neustály záujem o ich minulosť aj súčasnosť. Táto inštitúcia, zakorenená hlboko v histórii, prešla mnohými premenami, no jej vplyv a symbolická váha zostávajú významné. Monarchia je najstaršou vládnou inštitúciou a jej korene siahajú hlboko do minulosti, kedy kráľ Egbert zjednotil Anglicko v dobe svojej vlády v roku 829 n.l. Kráľovná Alžbeta II. je priamym potomkom tohto kráľa. Dnes kráľovná alebo kráľ nie je iba hlavou štátu, ale i významným symbolom národnej jednoty, čo dodáva jej postaveniu jedinečnú prestíž. Pozrite si veľký prehľad kráľov a kráľovien, ktorí vládli Veľkej Británii od momentu, ako sa zjednotilo Anglické a Škótske kráľovstvo do suverénneho Kráľovstva Veľkej Británie, a ponorte sa do osudov vybraných panovníkov, so špeciálnym dôrazom na životy a panovanie významných kráľovien, ktoré formovali britskú históriu.
Raná Monarchia Zjednotenej Británie a Vláda Kráľovnej Anny
Po zjednotení Anglického a Škótskeho kráľovstva do suverénneho Kráľovstva Veľkej Británie dňa 1. mája 1707 sa otvárala nová kapitola v histórii ostrovného národa. Prvou panovníčkou, ktorá vládla nad týmto novovzniknutým štátom, bola kráľovná Anna Stuartová. Na tróne bola od roku 1702 do roku 1714, čo znamená, že jej vláda predchádzala aj tvorbe zjednoteného kráľovstva, ale pokračovala aj po ňom. Nedá sa povedať, že Anna Stuartová mala práve pekný život. Jej osobný život bol poznačený mnohými tragédiami, vrátane úmrtí všetkých jej detí, čo malo hlboký vplyv na jej zdravie a psychiku. Napriek osobným ťažkostiam sa s jej vládnutím nespájajú väčšie či menšie prešľapy, čo svedčí o jej zodpovednom prístupe k povinnostiam panovníčky v turbulentnom období. Jej panovanie, hoci zaťažené osobným smútkom a politickými výzvami spojenými so zjednotením a pokračujúcimi európskymi konfliktami, zanechalo trvalú stopu v britskej histórii.
Hanoverská Dynastia: Od Juraja I. po Viliama IV.
Po smrti kráľovnej Anny, ktorá nemala žiadneho žijúceho potomka, nastúpil na trón 1. augusta 1714 jej druhý bratranec, Juraj I. Jeho doba vládnutia trvala až do 11. júna 1727. Zaujímavé však je, že si za manželku zobral svoju sesternicu. Aj keď mali spolu dve deti, ich manželstvo nemožno označiť za šťastné, práve naopak. Neznášali sa a podvádzali sa, čo viedlo k netradičnému kroku kráľa Juraja I., ktorý sa rozviedol. Tento čin bol na tú dobu vo vysokých kruhoch kráľovskej rodiny mimoriadne neobvyklý.
Po Jurajovi I. nasledoval jeho najstarší syn, ktorý niesol meno Juraj August a zvolil si kráľovské meno Juraj II. Na tróne zostal od 11. júna 1727 do 25. októbra 1760, čo bolo o niečo dlhšie ako jeho dvaja predchodcovia. Počas svojho života sa postaral o niekoľko svojich nástupcov, keďže spolu s manželkou Karolínou z Ansbachu mali 8 detí, čím zabezpečil stabilitu dynastie.
Ďalším v rade bol Juraj III., ktorý nastúpil na trón 25. októbra 1760 a vládol až do 29. januára 1820. Keďže jeho rodičia, Fridrich Ľudovít a Caroline von Ansbach, zomreli skôr ako kráľ Juraj II., bolo prirodzené, že na trón nastúpil jeho vnuk. Jeho 59 rokov trvajúca vláda bola poznačená mnohými vojnami, ale zároveň aj obľúbenosťou u ľudu, napriek podlomenému zdraviu v neskorších rokoch. U Juraja III. sa neskôr prejavila choroba, ktorá ho menila. Bol surový, zmätený a nespoznával ani svoju manželku. Zaujímavé je, že v jeho vlasoch sa našlo vysoké množstvo jedovatého arzénu, čo naznačuje, že jeho zdravotné problémy mohli mať externú príčinu. V roku 1810 však choroba naplno prepukla a neskôr bol Juraj III. označený za vlády neschopného. Pikoškou tiež je, že na rozdiel od svojich predchodcov údajne nemal žiadne milenky. Svoju manželku uvidel až v deň svadby a napriek tomu bolo ich manželstvo šťastné. Mali spolu až neuveriteľných 15 detí, čo je pozoruhodný počet pre panovníka.
Po ňom na trón oficiálne nastúpil Juraj IV. 29. januára 1820, hoci už vládol počas života svojho otca, ktorý bol chorý. Jeho vláda trvala do 26. júna 1830. Na rozdiel od predchádzajúceho kráľa, bol tento veľmi neobľúbeným. Mohli za to jeho arogancia, zhýralosť, milostný život a aj vzhľad. Jeho postava nebola dvakrát príťažlivá. Juraj IV. sa najskôr tajne oženil s dvakrát rozvedenou ženou, čo bolo v tých časoch, a navyše pre kráľa, absolútne neprípustné. Toto manželstvo bolo palácom označené za neplatné. Keďže mal obrovské dlhy, jeho otec, vtedajší kráľ Juraj III., mu povedal, že ich vyrovná iba pod podmienkou, že sa ožení s Karolínou Brunšvicko-Wolfenbüttelskou, ktorá bola jeho sesternicou. Dodnes nevedno prečo ju Juraj IV. z celej duše neznášal. Nikdy sa preto nestala kráľovnou, nemohla sa zúčastniť ani jeho korunovácie, čo bolo bezprecedentné. Splodili však spolu jedno dieťa, čím zabezpečili kontinuitu nástupníckej línie.
Keďže Juraj IV. nemal priamych nástupcov a jeho dvaja mladší súrodenci zomreli, vo veku 64 rokov tak na trón 26. júna 1830 zasadol jeho brat Viliam IV., tretí syn Juraja III. Doba jeho vládnutia trvala do 20. júna 1837. V tom čase sa stal najstarším človekom, ktorý kedy nastúpil na Britský trón. Viliam bol pomerne dobrým kráľom, ktorý sa snažil o zmiernenie napätia a podporu reforiem. Viac ako dvadsať rokov tvoril pár s herečkou známou ako pani Jordanová. Spolu mali 10 detí, čo ukazuje na jeho bohatý osobný život mimo protokolárnych povinností.
Vzostup Viktoriánskej Éry: Narodenie a Vláda Kráľovnej Viktórie
Viktória Alexandrina, ktorej narodenie je kľúčové pre pochopenie jej neskoršieho výnimočného vládnutia, sa narodila 24. mája 1819 v Londýne. Bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgsko-gothajskej princeznej Márie Lujzy. Jej detstvo nepatrilo práve k tým ukážkovým, čo ovplyvnilo jej prístup k životu aj k vládnutiu. Matkin vplyv trval aj v momente, keď už z Viktórie bola kráľovná. Matka budúcej kráľovnej a vychovávateľka pochádzali z Nemecka, preto Viktória vyrastala v úzkom kontakte s nemčinou, čo jej poskytlo širší kultúrny rozhľad. Ukázala sa však ako pozoruhodne zdatná v cudzích jazykoch.
Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón. Keď 20. júna 1837 zomrel jej bezdetný strýko kráľ Viliam IV., navštívil ju canterburský arcibiskup a premiér lord Melbourne. Okrem smutnej správy jej oznámil, že sa podľa zaužívaných zvyklostí práve stane anglickou kráľovnou. Táto chvíľa znamenala začiatok jednej z najdlhších a najvplyvnejších vlád v britskej histórii.
Zlom nastal aj v jej osobnom živote. Zmenilo sa to až po tom, čo sa kráľovná Viktória vydala za princa Alberta, ktorého podľa záznamov neskonale milovala. Už 10. októbra 1837 v tom istom roku stretla kráľovná Viktória príbuzného princa Sasko-kobursko-gothajského Alberta. Bol to vysoký štíhly muž, navyše bol vzdelaný v prírodných vedách i umení, ovládal cudzie reči, hral na klavíri, organe i sám komponoval, čo z neho robilo ideálneho partnera pre mladú a ambicióznu kráľovnú. Po zásnubách sa konala veľkolepá svadba mladého páru v Londýne 10. februára 1840. Viktória a Albert mali vtedy dvadsaťjeden rokov. Viktoriánske obdobie sa pýšilo módnymi farbami svadobných šiat, ako sú burgundská červená, hnedá, ružová, modrá, šedá dokonca i čierna farba sa považovala za vhodnú. Bielu farbu šiat v mnohých krajinách považovali za farbu smútku. Viktória napriek tomu zvolila výnimočnú slonovinovobielu farbu, čím sa stala priekopníčkou tejto tradície, ktorá sa rozšírila po celom svete a dodnes je synonymom pre svadobnú čistotu a radosť. Svadobné šaty s priliehavým živôtikom a širokou sukňou zdobili staré, tradičné vzory čipiek, čo svedčilo o úcte k remeslu a histórii.
Z 21-ročného manželstva Viktórie a Alberta vzišlo deväť detí, ktoré boli základom pre budúce dynastické spojenectvá. V rokoch 1840-1857 porodila Viktória štyroch synov a päť dcér. Ako prvá sa narodila princezná Viktória, nasledoval princ Eduard, známy ako kráľ Eduard VII., neskôr princezná Alica, princ Alfréd, princezné Helena a Louise, princovia Artur a Leopold a napokon princezná Beatrice. Niekoľko ich synov a dcér sa zosobášilo s rôznymi európskymi monarchami, čo bol nástroj na rozširovania britského vplyvu a budovania medzinárodných vzťahov. Napriek veľkému počtu detí sa však podľa jej slov po narodení zdali škaredé a na dojčenie sa pozerala s odporom. Podľa nepotvrdených informácií mohla Viktória trpieť popôrodnou depresiou, čo by vysvetľovalo jej odmeraný postoj k materstvu.
Počas svojho života bola často terčom atentátnikov. V priebehu svojej vlády prežila panovníčka bez akejkoľvek ujmy na zdraví minimálne šesť pokusov o atentát. Niektorým z nich unikla skutočne o vlások. Jeden z nich sa odohral v júni 1840, keď kráľovná Viktória bola v štvrtom mesiaci tehotenstva so svojím prvým dieťaťom. Strieľali na ňu, keď cestovala aj s manželom počas noci. Istý Edward Oxford sa pokúsil zavraždiť Viktóriu výstreľom zo zbrane. Ani jedna z dvoch guliek ju však netrafila. Útočník menom Edward Oxford bol zadržaný. Neskôr ho ale prepustili z dôvodu nepríčetnosti. Atentát na ňu sa zopakoval v roku 1842 v Londýne, keď útočníkova zbraň, našťastie, nevystrelila. Tieto udalosti len podčiarkli nebezpečenstvo, ktorému boli panovníci neustále vystavení.
Queen Victoria: The Life & Legacy Of A Complicated Queen
Pre kráľovnú nastalo ťaživé obdobie, keď manžel Albert podľahol dňa 14. decembra 1861 týfusu. Celkovo mal dovtedy dobré zdravie a jeho smrť bola neočakávaná. Pre kráľovnú to bola obrovská rana. Na svojho manžela sa spoliehala politicky aj emocionálne. Po jeho smrti, v decembri 1861, začala nosiť čiernu farbu na oblečení a nosila ju až do konca jej života, čím symbolizovala svoj nekonečný smútok a oddanosť. Po smrti sa neukazovala na verejnosti, priberala a posledné obdobie jej života je poznačené zdravotnými ťažkosťami. Až v roku 1870 sa začala kráľovná pomaly znova zapájať do verejného života, pričom sa sústredila na upevnenie pozície Británie vo svete. V roku 1876 prijala titul indickej cisárovnej, čím ešte viac zdôraznila globálny dosah britského impéria. Na tróne bola až 63 rokov, čo bolo najviac zo všetkých jej predchodcov, a počas svojej 64-ročnej vlády využila zdroje priemyselnej revolúcie na to, aby sa Británia stala jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete. Kráľovná poslednýkrát vydýchla 22. januára 1901, zanechávajúc po sebe éru, ktorá navždy zmenila svet.
Králi Medzi Viktóriou a Alžbetou II.: Obdobie Zmien a Výziev
Po dlhom a ikonickom panovaní kráľovnej Viktórie nastúpil na trón 22. januára 1901 jej najstarší syn, Eduard VII. S dobou vládnutia do 6. mája 1910, bol častokrát prezývaný Bertie. Mal povesť playboya, čo bolo v ostrom kontraste s konzervatívnou matkou. Aj napriek manželstvu mal mnoho afér s váženými dámami, ale aj speváčkami či dokonca prostitútkou. Zaujímavé je, že nezapínanie si spodných gombíkov na veste sa spája práve s Eduardom VII., čo sa stalo neformálnou módnou tradíciou. Zaviedol tiež, že k nedeľnému obedu sa hodí hovädzia pečienka s opečenými zemiakmi a chrenovou omáčkou, čo sa nadlho stalo obľúbenou pochúťkou Britov. Denne vyfajčil aj 20 cigariet, čo napokon prispelo k jeho zdravotným problémom.
Nasledujúci panovník, Eduard VIII., s dobou vládnutia od 20. januára 1936 do 11. decembra 1936, bol jedným z najkratšie vládnucich kráľov vôbec. S jeho životom sa spája najmä moment, keď si chcel za manželku zobrať Američanku Wallis Simpsonovú. Tento vzťah však nebol odobrený vládnymi ani cirkevnými kruhmi, keďže Wallis bola dvakrát rozvedená. Toto bolo dôvodom na jeho abdikáciu, čo bolo bezprecedentné v moderných dejinách britskej monarchie. Po zbavení titulu kráľa sa presťahoval do Francúzska, kde žil so svojou vyvolenou.
Nikto nečakal, že sa raz Albert Frederick Arthur George Windsor stane kráľom. Po tom, čo si jeho brat zvolil lásku namiesto vládnutia, nastúpil na trón 11. decembra 1936 jeho brat Albert, ktorý si zvolil kráľovské meno Juraj VI. Jeho vláda trvala do 6. februára 1952. Za svoju vyvolenú si zvolil Lady Alžbetu Bowes-Lyonovú, ktorá však dvakrát jeho návrh na svadbu odmietla. Nechcela vykonať „obete“ potrebné na to, aby sa stala členkou kráľovskej rodiny, no napokon súhlasila a stala sa obľúbenou kráľovnou matkou. Juraj VI. nerád vystupoval na verejnosti, pretože koktal, čo mu spôsobovalo značné úzkosti. Po jeho prejave v roku 1925 sa rozhodol navštíviť logopéda, ktorý mu s jeho problémom čiastočne pomohol, a Juraj VI. sa tak stal inšpiráciou pre mnohých s podobnými ťažkosťami. Keď nastúpil na trón, čakali ho ťažké roky, spojené najmä s druhou svetovou vojnou. Stres sa podpísal na jeho výzore aj zdraví. Juraj VI. začal viac fajčiť, čo sa mu stalo osudným. Rozvinula sa u neho rakovina pľúc a zomrel na koronárne trombózy, čím sa ukončila jeho náročná, no vážená vláda.
Moderná Doba a Panovanie Kráľovnej Alžbety II.: Symbol Jednoty a Tradície
Dňa 6. februára 1952 zomrel kráľ Juraj VI. a Británia mala novú kráľovnú. Alžbeta II., ktorej celé meno bolo Elizabeth Alexandra Mary Windsorová, nastúpila na trón náhle. Rodina ju odmalička prezývala láskyplne Lilibet, čo odráža jej veselú povahu v detstve, ako tvrdia mnohé zdroje. Vtedy len 26-ročnú Alžbetu čakala obrovská zodpovednosť. Tá sa svojej role zhostila priam majstrovsky, čím si získala rešpekt a obdiv nielen v Británii, ale aj po celom svete. Vládla najdlhšie zo všetkých vyššie spomenutých monarchov, s dobou vládnutia od 6. februára 1952 do 8. septembra 2022, čo predstavuje bezprecedentné obdobie stabilizácie a transformácie.
Jej životnou láskou sa stal princ Philip, ktorý bol zároveň gréckym a dánskym princom. Zaujímavosťou je, že Alžbeta a Philip boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany dánskeho kráľa Kristiána IX. a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez kráľovnú Viktóriu, čo potvrdzuje dlhú históriu prepojení medzi európskymi kráľovskými rodinami. Ich manželstvo trvalo viac ako sedemdesiat rokov a bolo príkladom oddanosti a partnerstva.
Titul kráľovnej na území Británie znel - kráľovná Alžbeta II., z Božej milosti kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jej iných kráľovstiev a teritórií, hlava Spoločenstva a ochrankyňa viery. Aj keď sídlo monarchie je na území Británie, kráľovná bola tiež hlavou štátu v niekoľkých štátoch Commonwealtu. Na každom území je kráľovná reprezentovaná generálnym guvernérom, voleným kráľovnou po rokovaní s príslušnou krajinou, nezávisle od britskej vlády. V každom jednotlivom prípade sa forma kráľovského titulu líši, čo odráža suverenitu a rozmanitosť týchto národov. Ostatné štáty britskej monarchie sú buď republikou alebo nezávislou monarchiou, čo poukazuje na meniaci sa vzťah k britskej korune.
Queen Victoria: The Life & Legacy Of A Complicated Queen
Byť britskou kráľovnou zahŕňa mnoho privilégií, jedným z nich je napríklad fakt, že vaše narodeniny sa oslavujú dvakrát ročne. Queen's Birthday Gun Salutes má tú výhodu, že sa koná v deň jej skutočných narodenín - teda 21. Apríla. Je to menšia udalosť, než Trooping the Colour, ktorý sa koná v deň jej oficiálnych narodenín - teda 12. Júna, ale aj tak ide o významnú ceremóniu. Stále je to hlučná, veľkolepá okázalosť s celkovo 41 výstrelmi z kanónov a pušiek, o ktoré sa postará Kráľovská Konská Artiléria v Hyde Parku o 12 na poludnie. Kráľovská artiléria príde do parku zo severu, pričom by mala prísť o 11.45, aby bola na poludnie pripravená vypáliť prvú salvu. Následne sa zbrane uvoľnia a salutuje sa. Hudobná skupina príde samostatne a zvyčajne ju môžeme vidieť od zhruba 11.30am. Tieto dvojité oslavy podčiarkujú jedinečné postavenie panovníka a jeho dôležitosť pre národné spoločenstvo. Kráľovná Alžbeta II. sa stala ikonou stability a kontinuity v rýchlo sa meniacom svete. Jej smrť, ktorá nastala náhle 8. septembra 2022, bola momentom globálneho smútku a znamenala koniec jednej éry.
Súčasná Monarchia a Nástup Kráľa Karola III.
Po smrti kráľovnej Alžbety II. nastúpil na trón jej najstarší syn, princ Charles, s dobou vládnutia od 8. septembra 2022. O princovi Charlesovi sa neraz viedli posmešné reči ako o dlhodobom čakateľovi na trón. Neraz sa dokonca objavili otázky, či sa vôbec dočká titulu Kráľ. Stal sa prvým členom britského kráľovského rodu, ktorý dostal úplný univerzitný diplom a titul, čo odráža modernizáciu kráľovskej rodiny. Do povedomia širšej verejnosti sa však dostal najmä kvôli jeho vzťahu s princeznou Dianou. Táto slávna, avšak nešťastná love story spôsobila, že Charles nepatrí medzi obľúbených či sympatických členov kráľovskej rodiny v takom rozsahu ako jeho matka. Sympatické však na ňom môže byť to, že sa venuje rôznym charitatívnym organizáciám a podporuje ekologické prístupy k riešeniam mnohých problémov dnešného sveta, čím sa snaží prispôsobiť monarchiu výzvam 21. storočia a demonštrovať jej relevantnosť pre súčasnú spoločnosť.
tags: #narodenie #kralovnej #v #anglicku