Veľký piatok je jedným z najvážnejších a najvýznamnejších dní kresťanského kalendára. Kresťania po celom svete si v tento deň pripomínajú umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Je to deň hlbokého zamyslenia, pokory a duchovného zastavenia, ktorý spája náboženské obrady s dlhoročnými ľudovými tradíciami. Tento deň, známy aj ako Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini), patrí medzi najvýznamnejšie dni kresťanského roka. Je to šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok.
Historický a Duchovný Kontext Veľkého Piatku
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania a je považovaný za bezpochyby najtragickejší deň v dejinách sveta. Boh, ktorý stvoril svet a človeka, bol v osobe Ježiša Krista týmto človekom zabitý na kríži. Náš intelekt a viera sú príliš slabé na to, aby sme plne porozumeli tomu, čo sa v skutočnosti na Golgote stalo. Kríž, ktorý bol nástrojom zločinu, sa stal drevom našej spásy, ktoré môžeme adorovať ako znak víťazstva lásky nad hriechom a nenávisťou. Veľký piatok nám pripomína obetu, ktorú Ježiš priniesol za celé ľudstvo. V kresťanskej tradícii ide o deň hlbokého smútku a zamyslenia, kedy si veriaci pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Každý z nás musí nájsť svoje osobitné miesto pod krížom a vziať na seba svoj kríž každodenného života. Krížu sa nevyhneme, a práve Veľký piatok nám pripomína, že kríž je vpísaný do našej každodennosti, no nemôže byť krížom zúfalstva, ale nádeje. Od Krista sa počas týchto dní učíme ťažkú, bolestnú a často veľa vyžadujúcu lekciu, že láska je silnejšia než smrť a že skutočný večný život sa dosahuje cez Golgotu.
Veľkonočné sviatky sa tradične slávili aj pred smrťou Ježiša Krista na začiatku nášho letopočtu. Oslavy jari po jarnej rovnodennosti mali viacero dôvodov a tradícií už od pohanských čias. V judaizme sa na jar slávi sviatok Pesach, teda sviatok nekvasených chlebov, ako pripomienka exodu z Egypta pod vedením Mojžiša. Faraón nechcel prepustiť Židov ani po deviatich ranách. Hospodinov anjel pobil všetkých prvorodených ľudí aj zvieratá. Židia si natreli veraje dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení. V kresťanských cirkvách sa Veľká noc slávi od roku 325 po Nicejskom koncile v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. V tento deň Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta, čo si pripomíname v modlitbách Krížovej cesty, osobitne na Veľký piatok.
HISTÓRIA KRÍŽOVEJ CESTY
Liturgické Obrady v Kresťanských Cirkvách
V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži svätú omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri hlavné časti: Liturgiu slova, Poklonu svätému krížu a Obrad Eucharistie. Ježišovu smrť pripomína aj červená liturgická farba, symbolizujúca krv. V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. V katolíckych oblastiach je to deň bohoslužieb, no nie slávenie omše - koná sa tzv. Liturgia umučenia Pána.
Rímskokatolícka Cirkev
Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania.Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“, symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu). Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona, spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií); odporúča sa, aby boli Pašie prednášané spevom. Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz, a nimi sa končí Liturgia Slova. V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní.
Po Liturgii Slova nasleduje poklona svätému krížu. Možno ju vykonať dvoma spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu svätému krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Pretože Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí ju na oltár. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob nasleduje modlitba po prijímaní. Prijímanie eucharistie sa uskutočňuje s rovnakou úctou ako pred Eucharistiu. Následne sa eucharistia prenesie v monštrancii do Božieho hrobu, miesta v kostole pripraveného tak, aby pripomínalo hrob, v ktorom ležal Kristus, a kde je vystavená na verejnú poklonu. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval. V mnohých obciach a mestách Slovenska sa za normálnych okolností konajú v piatok krížové cesty. Krížové cesty ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista sú aj v mnohých kostoloch. Konajú sa na rôznych miestach Ekumenické pašiové sprievody.
Gréckokatolícka a Pravoslávna Cirkev
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň, čo znamená, že sa neslúži liturgia ani sa neprijíma eucharistia. Súčasťou obradov je tiež Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, tradične nazývaná Strasti, a Kráľovské hodinky alebo cárske časy, kedy sa na každej hodine čítajú žalmy a evanjelium viažuce sa k utrpeniu a smrti Ježiša Krista. Večiereň so sprievodom okolo chrámu, ktorý symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista, je taktiež významnou súčasťou.
Evanjelická Cirkev Augsburského Vyznania
Za veľmi významný sviatok považujú Veľký piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie a prisluhuje sa Večera Pánova. V niektorých evanjelických chrámoch podľa miestneho zvyku zvony zvonia, lebo volajú ľudí k pokániu. Zvyčajne sa zvoní pri čítaní evanjelia o dokonaní Ježiša na kríži. V evanjelických rodinách považovali Veľký piatok za najväčší sviatok roka. Doobeda šli do kostola na služby Božie a na spoveď.
Plaščenica: Symbolika a Vývoj
V centre obradov Veľkého piatku stojí plaščenica. Táto ikona Krista ležiaceho v hrobe sa stala neoddeliteľnou súčasťou obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty. Počas týchto obradov prejavujeme plaščenici osobitnú verejnú úctu a poklonu. Plaščenica symbolizuje plachtu či plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď bolo uložené do hrobu. Je to obdĺžnikové plátno s vyobrazením mŕtveho tela Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna snímania z kríža a uloženia do hrobu. V súčasnosti býva na plaščenici okrem ikony Krista v hrobe zobrazená aj Panna Mária, Jozef z Arimatei a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista.
Používanie a uctievanie plaščenice na bohoslužbách Veľkého piatku a Veľkej soboty takým spôsobom, ako sa to praktizuje v súčasnosti, je relatívne nedávne; je staré sotva pár stoviek rokov, no jeho pôvod siaha k samotnej smrti Ježiša Krista. V prvých storočiach si kresťania v Jeruzaleme uctievali na Veľký piatok drevo kríža, ktoré začiatkom 4. stor. objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína. Obrad uctievania Kríža nám zaznamenala pútnička zo 4. stor. Silvia Akvitánska. Na Veľký piatok vyšli na Golgotu, biskup držal pred sebou drevo Kríža a veriaci ho uctievali bozkom a hlbokou poklonou. Tento zvyk uctievať si svätý Kríž na Veľký piatok bol neskôr prevzatý z Jeruzalema aj do Byzantskej cirkvi. Na Veľký piatok na utierni po piatom strastnom evanjeliu biskup (alebo kňaz) vyniesol zo svätyne zaprestolný kríž a postavil ho uprostred chrámu. Pri slovách „klaniame sa tvojim strastiam Kriste“ robili kňaz a veriaci tri veľké poklony a bozkom si uctievali kríž. Pod vplyvom Východnej Cirkvi bolo uctievanie svätého kríža na Veľký piatok zavedené v polovici 7. stor.
V 16. storočí sa udomácnil zvyk niesť plaščenicu s vyobrazením scény ukladania do hrobu počas vchodu s Evanjeliom po veľkom chválospeve na Veľkú sobotu. V tom istom storočí dostáva plátno s ikonou Ježiša Krista definitívne názov plaščenica. V 17.-18. storočí sa plaščenica stala bohoslužobným predmetom, ktorý sa vyvinul z liturgickej prikrývky spravidla štvorcového (alebo obdĺžnikového) tvaru, tzv. „vozduchu“, ktorým bývajú pri božskej liturgii zakryté sväté dary (najprv na žertvenníku a potom aj na prestole).
Plaščenica nebola pôvodne zavedená do obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty nejakým osobitným predpisom, ale udomácnila sa v bohoslužbách na základe praxe Cirkvi. Obrad vynášania a uloženia plaščenice, podľa Typikona o. Doľnyckého, sa konal v katedrálnych chrámoch Haliče takto: na večierni Veľkého piatka, počas spevu stichiry na stichovnych „Ty, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom…“ sa konala procesia okolo chrámu s plaščenicou, ktorú niesli - držiac ju za štyri konce - kňazi alebo starší farníci. Po procesii uložili plaščenicu na osobitný vopred pripravený stôl v strede cerkvi. Na konci večierne počas trojitého spevu „Ctihodný Jozef (Blahoobraznyj Josif)“ všetci na kolenách pristupovali k plaščenici a nábožne ju bozkávali. Otec Doľnyckij tiež uvádza, že v Haliči bolo zvykom pri procesii s plaščenicou niesť aj sväté tajny (Eucharistiu), ktoré boli následne vystavené k úcte v Božom hrobe, alebo na prestole. Tiež poznamenáva, že tento zvyk bol prevzatý z latinskej Cirkvi. Zvyk vystavovať Eucharistiu pri plaščenici sa však vôbec nezhoduje s duchom Veľkého piatku, ani s duchom Východnej Cirkvi, keďže plaščenica je práve symbolom Ježiša Krista v hrobe, takže tu nie je namieste verejné uctievanie Eucharistie.
Typikon o. Mikitu uvádza, že na Zakarpatí nesie pri procesii plaščenicu sám kňaz, a to na svojich pleciach, pričom ju drží obidvoma rukami na hlave a druhý jej koniec pridržiavajú dvaja ľudia. Na východnej Ukrajine a v Rusku vynášajú plaščenicu na Veľký piatok na večierni pri speve Ctihodný Jozef (Blahoobraznyj Josif) len do stredu cerkvi a samotná procesia okolo chrámu s plaščenicou sa koná počas Veľkého Slavoslovia na utierni Veľkej soboty. Plaščenica zostáva vystavená k úcte až do voskresnej utierne. Pred utierňou ju kňaz prenesie do svätyne a položí na prestol, ak tak neurobil na polnočnici.
Texty ako „Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom, z kríža sňali Jozef s Nikodémom. Zaplakali, keď ťa videli mŕtveho, nahého a nepochovaného: „Ó, najsladší Ježiš, slnko ťa na kríži visieť videlo, preto svoju tvár mrakom zastrelo. Aj zem sa hrôzou triasla. Chrámová opona sa roztrhla. Teraz na teba hľadia naše oči. Dobrovoľne si za nás zomrel, Bože náš, ako ťa pochovať máme? Do akého plátna ťa obvinieme? Ako sa len hriešnymi rukami tvojho tela dotkneme? Dobrodinec náš, aký pohrebný sprievod ti zaspievame? Velebíme tvoje prehorké umučenie, pohreb i slávne vzkriesenie,“ zdôrazňujú hĺbku emócií a duchovného významu spojeného s plaščenicou.
Pôstne Tradície a Jedlá na Veľký Piatok
Veľký piatok je dňom pokánia v celej Cirkvi; pod ťažkým hriechom nás viaže prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb. V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitej stravy. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14. roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Pôst viaže všetkých od 18. do 60. roku života a zdržanie sa mäsa od 14. roku do smrti. Podľa učenia Katolíckej cirkvi sú veriaci na Veľký piatok povinní dodržiavať kvalitatívny a kvantitatívny pôst. Na Veľký piatok sa treba zdržať jedenia mäsa a pitia alkoholu. Odporúča sa tiež zdržať sa zákuskov, pretože tento deň má slúžiť na pokánie, nie na potešenie. Treba poznamenať, že Veľký piatok je jedným z dní, keď nemožno získať výnimku z povinnosti zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Týka sa to všetkých osôb starších ako 14 rokov. Ako sme už spomenuli, na Veľký piatok by ste sa mali vyhýbať mäsu a alkoholu. Platí to aj pre polievky, do ktorých sa alkohol dáva, alebo jedlá s mäsom, napr. šaláty. Odporúča sa tiež zdržať sa sladkostí a dezertov. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa v tento deň zachováva najprísnejší pôst.
Tradičné Jedlá
Prísny pôst poskytuje príležitosť pripraviť si výborné bezmäsité jedlá. Jedlo má byť skromné, jednoduché, bez prepychu. Počas tohto sviatku sa v domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na Veľký piatok sa zvyčajne konzumujú jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie. Tento deň je totiž spojený so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
V katolíckych rodinách sa všetci postili. V evanjelických rodinách dospelí nič nejedli, len pili vodu. Deťom, starým a chorým dali zjesť kašu alebo prívarok s uvareným vajíčkom.
Ryby majú na Veľký piatok zvláštne miesto. V symbolike kresťanstva predstavujú Krista a jeho nasledovníkov, a preto sú v tento deň vhodnou náhradou za mäso. Obľúbenou voľbou býva treska pečená so zeleninou, losos s kôprovou omáčkou alebo pstruh na cesnaku a rozmaríne.
Na Veľký piatok často nachádzame na stoloch aj klasiku našich starých mám - jednoduché, no sýte jedlá bez mäsa. Príkladom môžu byť strukoviny ako hrach, fazuľa, šošovica, ktoré symbolizujú skromnosť. Jednoduchým jedlom z dostupných surovín sú zemiakové šúľance s makom. Klasickú voľbu predstavujú údené ryby ako náhrada za mäso, ktoré bolo zakázané, a zemiaky ako základná potravina, často podávaná s varenou zeleninou. Voda z kyslej kapusty bola zdrojom vitamínov a minerálov počas pôstu. Ďalšou obľúbenou voľbou sú zemiakové placky, ktoré môžete podávať s kyslou smotanou alebo zákvasom. Cícerové rezne sú vhodné ako hlavné jedlo. Ľahké a chutné sú špenátové palacinky. Sýte a plné semienok môžu byť cuketové placky s fazuľou. Rýchle a jednoduché sú sardinkové omáčky na cestoviny. Zahrievajúcou polievkou je šošovicová polievka s hubami. Zemiakové knedle so slivkami sú taktiež tradičné jedlo. Ak vás teda zaujíma, čo variť na Veľký piatok, odpoveď je jednoduchá. Varte so srdcom, s úctou k tradíciám a s vedomím, že aj jednoduché jedlá môžu byť výnimočné.
Ľudové Zvyky a Poverové Predstavy
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva svoje poklady.
Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody. Na Veľký piatok sa nesmelo tancovať, zabávať ani hlasno spievať. Ľudia verili, že v tento deň treba zachovávať pokoru, ticho a pokoj. Aj dnes si mnohí ľudia pripomínajú duchovný význam Veľkého piatku. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
HISTÓRIA KRÍŽOVEJ CESTY
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. V tento deň sa nesmel zakladať oheň, variť, piecť chlieb ani orať. Zbierala sa ranná rosa ako liek na choroby a vykopávali sa rozličné zeliny ako kostihoj, chren, alebo horec, ktoré sa dávali dobytku, lebo v tento deň sa vraj rany rýchlo hoja. Roľníci nesiali ani neorali, aby nerušili zázračnú silu zeme. Tiež sa nesmelo pracovať s kovmi ani robiť ručné práce. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite a urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Verilo sa tiež, že v tento deň sa nemohlo nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná.
Zaujímavosťou je, že ak ste mali blchy, najlepšie ste sa ich údajne zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil, vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat „hostí bez kostí“ palicou. Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt, čo predstavuje moderný posun v tradíciách.
Témou pobožnosti v tento deň je jadro príbehu umučenia Ježiša Krista. V kostole sa spievali pašie a pod vedľajším oltárom sa otváral Boží hrob. Okrem modliacich sa veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti hasičov, podobne ako sprevádzanie kňaza s monštranciou pri procesii.
Relikvia Kristovej Krvi v Hronskom Beňadiku
Na Slovensku sa nachádza starobylá relikvia Kristovej krvi, ktorej prítomnosť nemá na Slovensku obdobu. Priamo Božej krvi sa veriaci môžu pokloniť v Hronskom Beňadiku, kde v chráme opatrujú kúsok zo šiesteho zastavenia Ježiša Krista na krížovej ceste spred tisícročí, keď mu Veronika podala ručník a on si doňho utrel zakrvavenú tvár. Stopy Kristovej krvi sú na kúsku šatky uloženej v Hronskom Beňadiku viditeľné už od roku 1483. Nitrianske biskupstvo na svojej stránke uvádza, že relikvia Kristovej Krvi je už vyše 500 rokov opatrovaná a uchovávaná v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku. Ide o časť látky, ktorá je nasiaknutá Krvou Ježiša Krista a je vložená do takmer 1 meter vysokého relikviára. Relikviu pôvodne daroval pápež Pavol II. Táto relikvia predstavuje významný pútnický cieľ a miesto hlbokej úcty pre kresťanov na Slovensku i v zahraničí.
Veľký Piatok ako Štátny Sviatok na Slovensku
Veľký piatok patrí medzi najdôležitejšie kresťanské sviatky a na Slovensku je od roku 2016 zaradený medzi štátne sviatky, počas ktorých majú ľudia pracovné voľno. Keďže ide o štátny sviatok, mnohé obchody a prevádzky sú zatvorené, podobne ako počas iných sviatkov. Veľký piatok je pohyblivý sviatok - jeho dátum závisí od Veľkej noci, ktorá sa slávi vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Tento status štátneho sviatku podčiarkuje jeho spoločenský a kultúrny význam v krajine.
tags: #narodenie #na #velky #piatok