Získanie, obnovenie či ponechanie slovenského občianstva môže byť zložitý proces s množstvom právnych a administratívnych požiadaviek. Táto komplexná problematika si vyžaduje podrobné pochopenie právnej úpravy, ktorá pozná viacero dôvodov, na základe ktorých možno udeliť alebo nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Uvedené sa však posudzuje vždy individuálne, a preto je kľúčové orientovať sa v príslušných ustanoveniach. Štátne občianstvo Slovenskej republiky predstavuje trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv a povinností občana a štátu, ktoré sú určené a zabezpečené štátom.
I. Základné princípy štátneho občianstva a jeho právny rámec
Štátne občianstvo je definované ako právny zväzok osoby s určitým štátom, pričom pri posudzovaní tohto vzťahu nerozhoduje faktický stav, ako napríklad bydlisko, príslušnosť k určitej národnosti, rase či náboženstvu. Táto definícia zdôrazňuje právnu podstatu vzťahu, ktorý presahuje akékoľvek subjektívne alebo faktické kritériá. Skutočnosť, že výlučným právom každého štátu je určiť okruh osôb, ktoré považuje za svojich občanov, je v plnom súlade so zásadami medzinárodného práva. Zároveň však zo zásady suverenity štátu vyplýva, že právnou úpravou svojho štátneho občianstva nesmie štát porušiť právo druhých štátov. Tieto princípy tvoria základ, na ktorom je postavená celá legislatíva týkajúca sa štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení všetkých zákonných podmienok. Je dôležité zdôrazniť, že štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať, čo je kľúčový aspekt jeho trvalosti a stability. Agenda štátneho občianstva Slovenskej republiky je primárne upravená zákonom NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje podmienky a procedúry pre nadobúdanie, udelenie a stratu občianstva, pričom je nevyhnutným právnym základom pre všetkých, ktorí sa o slovenského občianstvo uchádzajú alebo riešia otázky súvisiace s jeho udržaním či stratou.
II. Spôsoby nadobúdania štátneho občianstva Slovenskej republiky
Slovenské občianstvo možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi, ktoré sú jasne definované v platnej právnej úprave. Medzi základné spôsoby patrí nadobudnutie narodením, osvojením, voľbou či takzvanou naturalizáciou, teda udelením štátneho občianstva. Každý z týchto spôsobov má špecifické podmienky a právne dôsledky.
Nadobudnutie štátneho občianstva narodením
Dieťa nadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky, ak je v čase jeho narodenia aspoň jeden z rodičov štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento princíp, známy ako princíp ius sanguinis (právo krvi), je základným kameňom nadobúdania občianstva pre potomkov slovenských občanov, a to bez ohľadu na miesto narodenia dieťaťa. Právna úprava pamätá aj na špeciálne situácie, kedy sa nadobudnutie občianstva posudzuje individuálne. Napríklad, ak sa nepreukáže iné štátne občianstvo, dieťa ostáva občanom Slovenskej republiky aj v prípade, že sa neskôr po pridelení preukáže, že rodič nie je štátnym občanom. To platí aj v prípadoch, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, je nájdené, a nepreukáže sa iné štátne občianstvo. V týchto situáciách sa predpokladá, že dieťa je občanom Slovenskej republiky do doby, kým sa nepreukáže iná skutočnosť, čím sa predchádza stavu bezštátnosti. V prípade, že jeden z rodičov má iné občianstvo ako SR, je potrebné uviesť aj maloleté dieťa vo vyhlásení o štátnom občianstve. Ak obaja rodičia žijú, vyžaduje sa ich súhlasné vyjadrenie. Ak súd zveril maloleté dieťa jednému rodičovi a obaja rodičia nevyslovili súhlasné vyjadrenie, dieťa nadobúda štátne občianstvo po rodičovi, ktorému je zverené.
Nadobudnutie štátneho občianstva osvojením
Ďalším spôsobom nadobudnutia štátneho občianstva je osvojenie. Ak bolo dieťa, ktoré nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvojené štátnym občanom Slovenskej republiky, dieťa nadobúda štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Tento mechanizmus zabezpečuje, že osvojené dieťa sa stáva plnohodnotnou súčasťou rodiny slovenského občana aj z hľadiska štátneho občianstva.
Nadobudnutie štátneho občianstva voľbou
Voľbou sa nadobúda občianstvo SR, ak to vyslovene ustanovuje zákon o štátnom občianstve. Tento spôsob nadobudnutia bol relevantný najmä v špecifických historických obdobiach. Príkladom je situácia po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nebola štátnym občanom Slovenskej republiky podľa § 2 zákona, si mohla zvoliť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Voľbu bolo možné vykonať do 31. decembra 1993, pričom pre podanie vyhlásenia o voľbe bolo potrebné preukázať totožnosť osoby, skutočnosť, že osoba bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj miesto narodenia a miesto pobytu k 31. decembru 1992.
Nadobudnutie štátneho občianstva udelením (naturalizácia)
Naturalizácia, čiže udelenie štátneho občianstva, je najčastejším spôsobom, ktorým cudzinci môžu získať slovenské občianstvo. Tento proces je však podmienený splnením viacerých zákonných požiadaviek a podlieha prísnemu posúdeniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
III. Podmienky pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky naturalizáciou
Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je proces, ktorý upravuje zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. a ktorý je určený predovšetkým cudzincom s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí spĺňajú presne stanovené zákonné podmienky podľa § 7 tohto zákona. Proces udeľovania je zložitý a vyžaduje splnenie série kritérií, ktoré preukazujú integráciu žiadateľa do slovenskej spoločnosti a jeho vzťah k Slovenskej republike.
1. Podmienka nepretržitého trvalého pobytu
Jednou zo základných podmienok pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Žiadateľ, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, musí mať nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR. Táto podmienka zabezpečuje, že žiadateľ má dostatočnú väzbu na krajinu a preukazuje úmysel trvale žiť a pôsobiť na Slovensku.
2. Ovládanie slovenského jazyka a všeobecné znalosti o Slovenskej republike
Žiadateľ o udelenie štátneho občianstva musí podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona preukázať ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a preukázať všeobecné znalosti o Slovenskej republike podľa § 8 ods. 5 až 8. Táto podmienka je kľúčová pre plnú integráciu do spoločnosti a schopnosť aktívne sa podieľať na spoločenskom živote.
Preukázanie ovládania slovenského jazyka:Na preukázanie ovládania slovenského jazyka podľa § 7 ods. 1 písm. h) bod 5 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. je potrebné absolvovať základnú jazykovú skúšku prvého stupňa náročnosti. Bližšie informácie a podmienky upravuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 23. júla 2008 o jazykovej škole č. 321/2008 Z. z. Podľa § 7 ods. 3 tejto vyhlášky sú druhy štátnych jazykových skúšok nasledujúce:a) základná - 1. stupeň náročnosti,b) odborná - 2. stupeň náročnosti,c) všeobecná - 2. stupeň náročnosti,d) špeciálna - 3. stupeň náročnosti.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedným zo spôsobov splnenia tejto podmienky je úspešné absolvovanie štátnej jazykovej skúšky základnej úrovne, ktorá predstavuje 1. stupeň náročnosti.
Výnimky z jazykovej podmienky:Zákon však ponúka aj výnimku z tejto podmienky, ktorá je definovaná v druhej časti predmetného ustanovenia: „to neplatí pre žiadateľa podľa odseku 2 písm. úspešne vykonal maturitnú skúšku zo slovenského jazyka, štátnu jazykovú skúšku zo slovenského jazyka alebo štátnu skúšku na vysokej škole v rámci študijného programu uskutočňovaného v slovenskom jazyku, ak od vykonania takejto maturitnej skúšky, štátnej jazykovej skúšky alebo štátnej skúšky ku dňu podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky neuplynulo viac ako desať rokov.“ Táto výnimka uznáva predchádzajúce formálne vzdelanie alebo certifikáciu, ktorá preukazuje dostatočné ovládanie jazyka.
Slovenčina nie je najťažší jazyk na učenie, ale je ťažké ju zvládnuť
3. Posúdenie celkovej integrácie a prínosu pre spoločnosť
Okrem formálnych podmienok je pri posudzovaní žiadosti kľúčové posúdenie celkovej integrácie žiadateľa do spoločnosti. Zohľadňuje sa jeho prínos pre spoločnosť, zžitie sa s kultúrnym a sociálnym prostredím a rešpektovanie zákonov krajiny, o ktorej štátne občianstvo sa uchádza. Táto podmienka zahŕňa hodnotenie správania žiadateľa, jeho sociálnej angažovanosti, dodržiavania právneho poriadku a celkového postoja k Slovenskej republike. Nakoľko po udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky vznikajú medzi štátom a občanom vzájomné práva a povinnosti, v konaní sa zisťujú všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa žiadateľa, a to od ktorýchkoľvek úradov a inštitúcií. Ministerstvo vnútra SR pri udeľovaní štátneho občianstva musí dbať na záujmy Slovenskej republiky, najmä z hľadiska bezpečnosti štátu, vnútorného právneho poriadku, zahraničnopolitických záujmov, záväzkov Slovenskej republiky voči tretím štátom, sociálno-ekonomickej situácie, ako aj na stanoviská dotknutých štátnych orgánov a Policajného zboru.
4. Špeciálne výnimky z podmienok (§ 7 ods. 2 zákona)
Zákon o štátnom občianstve pozná aj špecifické prípady, pri ktorých môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zohľadniť niektoré skutočnosti týkajúce sa žiadateľa a udeliť mu občianstvo aj v prípade, že nespĺňa všetky štandardné podmienky. Tieto výnimky sú určené pre osoby, ktoré majú osobitný vzťah k Slovenskej republike alebo prekonali určité historické okolnosti. Medzi ne patria žiadatelia:
- ktorým bývalé československé štátne občianstvo zaniklo alebo ktorí stratili československé štátne občianstvo v dôsledku dlhodobej neprítomnosti podľa § 31 a 32 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva, alebo uzavretím manželstva podľa § 34 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva, alebo podľa § 2 zákona č. 102/1947 Zb. o nadobudnutí a strate československého štátneho občianstva sobášom, alebo podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, alebo podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. Tieto ustanovenia sa týkajú historických dôvodov straty či zániku občianstva v období pred vznikom Slovenskej republiky.
- ktorí boli prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a stratégii štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky alebo podľa § 6 zákona č. 194/1949 Zb.
- ak jeden z jeho rodičov bol v čase jeho narodenia československým štátnym občanom a druhý cudzincom, a to podľa § 1 ods. 2 zákona č. 194/1949 Zb.
Tieto výnimky umožňujú individuálne posúdenie a zohľadnenie špecifických životných situácií a historických väzieb žiadateľov, pre ktorých by splnenie všetkých štandardných podmienok mohlo byť neprimerane zaťažujúce alebo právne neopodstatnené.
IV. Procedúra podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
Proces podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je detailne upravený zákonom a vyžaduje splnenie viacerých formálnych krokov a predloženie relevantných dokumentov. Je nevyhnutné postupovať presne podľa pokynov, aby sa predišlo zbytočným prieťahom v konaní.
1. Kde podať žiadosť
Žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR sa podáva osobne na príslušnom okresnom úrade v sídle kraja, a to podľa miesta pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky, napríklad podľa § 8 ods. 4 zákona. Okrem toho je možné žiadosť podať aj na diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky v zahraničí, čo uľahčuje prístup pre žiadateľov žijúcich mimo územia Slovenska. Na okresnom úrade v sídle kraja bude skontrolovaná totožnosť žiadateľa, vykoná sa jazyková skúška, spracuje sa zápisnica o overení ovládania slovenského jazyka a spísaný zisťovací dotazník k žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR.
2. Potrebné doklady a ich overenie
Žiadateľ je povinný predložiť tie z uvedených dokladov, ktoré potvrdzujú splnenie povinností podľa § 7 ods. 1 písm. i) a j) týkajúcich sa tohto žiadateľa. Doklady, ktoré sa ho netýkajú, môže nahradiť čestným vyhlásením s odôvodnením ich nepredloženia. Medzi takéto doklady môžu patriť napríklad rodný list, sobášny list, doklad o pobyte, osvedčenie o jazykovej skúške, životopis a prípadne ďalšie doklady, ktoré sú relevantné pre posúdenie žiadosti.
Doklady k žiadosti podľa § 8 žiadateľ predloží v origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, okresný úrad v sídle kraja po overení údajov z nich vyhotoví ich kópie a originály dokladov vráti žiadateľovi. Pri zasielaní poštou alebo podávaní na podateľni musia mať doklady vydané cudzím štátom ďalšie overenie (apostille alebo superlegalizácia), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. V prípade dvojstrannej zmluvy, napríklad s Českou republikou, ďalšie overenie nie je potrebné. K takýmto dokladom musí byť navyše priložený úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka.
3. Zisťovací dotazník a súhlasy pre maloletých
Žiadateľ, ktorý dovŕšil 14 rokov, je povinný pri podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky vyplniť aj dotazník žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý vydáva ministerstvo. Tento dotazník slúži na získanie podrobných informácií o žiadateľovi a jeho väzbách k Slovenskej republike. Dotazník žiadateľa, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku, podpisujú aj rodičia žiadateľa, čo odráža ich rodičovskú zodpovednosť.
Za maloleté dieťa podáva žiadosť podľa § 8 jeho zákonný zástupca, poručník alebo opatrovník. V mene osoby, ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, podáva žiadosť podľa § 8 súdom ustanovený opatrovník. Ak žiadateľ uvedie v žiadosti podľa § 8 maloleté dieťa a druhý rodič nepodal rovnakú žiadosť, je potrebný súhlas druhého rodiča, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený. Súhlas druhého rodiča možno nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu. Súhlas sa nevyžaduje, ak druhý rodič je pozbavený rodičovských práv alebo jeho rodičovské práva sú obmedzené, alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.
4. Správne poplatky
Za udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa vyberá správny poplatok podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. v položke č. 4 Sadzobníka správnych poplatkov na úseku štátneho občianstva. Je dôležité upozorniť žiadateľov, že od 01.04.2024 sa zvyšujú správne poplatky aj na úseku štátneho občianstva, a to zákonom č. 9/2024 Z. z. Úpravu správnych poplatkov účinnú od 1. apríla 2024 zverejňuje Ministerstvo vnútra SR vo svojich prílohách.
5. Lehota na rozhodnutie a oznamovacia povinnosť
V priebehu konania je žiadateľ povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu každú zmenu osobných údajov a osobného stavu, ktoré nastali u žiadateľa, ako napríklad zmena miesta pobytu, rozvod a podobne. Táto oznamovacia povinnosť zabezpečuje, že všetky informácie v spise sú aktuálne a relevantné pre rozhodovací proces. Podľa § 8a ods. 7 zákona má ministerstvo na rozhodnutie vo veci zákonnú lehotu 24 mesiacov od doručenia žiadosti. Je však dôležité poznamenať, že táto lehota neplynie počas doručovania vyžiadaných stanovísk správnym orgánom podľa § 8a ods. 8 zákona. To znamená, že ak sú potrebné dodatočné informácie alebo stanoviská od iných úradov, proces sa môže predĺžiť.
V. Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky a oznamovacia povinnosť
Možnosť straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je rovnako dôležitou súčasťou právnej úpravy ako jeho nadobúdanie. Strata môže nastať z rôznych dôvodov, a to buď automaticky na základe zákona, alebo dobrovoľným rozhodnutím občana. S týmto súvisí aj povinnosť občanov oznamovať určité skutočnosti Ministerstvu vnútra.
1. Automatická strata nadobudnutím cudzieho občianstva
V období od 17. júla 2010 do 31. marca 2022 platilo, že ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu, vo väčšine prípadov to malo za následok automatickú stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky. Táto právna úprava bola zavedená s cieľom obmedziť dvojité občianstvo a zabezpečiť jednotnosť štátneho zväzku. Okrem automatickej straty štátny občan Slovenskej republiky, ktorý nadobudol cudzie štátne občianstvo, bol zároveň povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu do 90 dní od jeho nadobudnutia.
2. Strata prepustením zo štátneho zväzku
Okrem automatickej straty bolo aj v skoršom období možné o štátne občianstvo Slovenskej republiky prísť prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Tento mechanizmus umožňoval občanom, ktorí si priali vzdať sa slovenského občianstva a nadobudnúť občianstvo iného štátu, aby tak učinili po splnení stanovených podmienok a získaní súhlasu štátu. Tieto prípady sú špecifické a zvyčajne sú podmienené existenciou iného štátneho občianstva alebo jeho bezprostredným nadobudnutím.
3. Oznamovacia povinnosť Ministerstvu vnútra
Štátny občan Slovenskej republiky je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia. Táto povinnosť je dôležitá pre udržanie aktuálnej evidencie štátnych občanov a pre aplikáciu prípadných právnych dôsledkov. Ministerstvo vnútra SR, oddelenia štátneho občianstva a hlásenia pobytu, prijímajú oznámenia o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky dobrovoľným nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva podľa § 9 ods. 15 zákona. Rovnako prijímajú oznámenia o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva občanmi Slovenskej republiky.
VI. Historické kontexty a špecifické prípady nadobúdania občianstva
Slovenská právna úprava štátneho občianstva má svoje korene v histórii a prešla viacerými zmenami, najmä v súvislosti s rozpadom Československa. Tieto historické udalosti formovali aj dnešné možnosti nadobúdania a straty občianstva.
1. Voľba občianstva po 31. decembri 1992
Jedným z významných špecifických prípadov bolo nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky voľbou po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 2, sa stala občanom Slovenskej republiky. Avšak osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nebola štátnym občanom Slovenskej republiky podľa § 2, mohla si zvoliť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Voľbu bolo možné vykonať do 31. decembra 1993. Pre úspešné vykonanie voľby bolo nutné vo vyhlásení preukázať totožnosť osoby, skutočnosť, že osoba bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj miesto narodenia a miesto pobytu k tomuto dátumu.
2. Nadobúdanie občianstva pre deti v špecifických prípadoch
Pri nadobúdaní štátneho občianstva pre maloleté deti, najmä ak jeden z rodičov má iné občianstvo ako SR, je situácia riešená špecificky. V takýchto prípadoch je potrebné, aby maloleté dieťa bolo uvedené vo vyhlásení o štátnom občianstve. Ak obaja rodičia žijú a majú rodičovské práva, je potrebné ich súhlasné vyjadrenie. V situáciách, keď súd zveril maloleté dieťa jednému rodičovi a obaja rodičia nevyslovili súhlasné vyjadrenie, dieťa nadobúda štátne občianstvo po rodičovi, ktorému je zverené. Tieto ustanovenia zabezpečujú právnu istotu pre deti a zohľadňujú rodinné pomery.
3. Osvojenie dieťaťa, ktoré nie je štátnym občanom SR
Ak je dieťa, ktoré nie je štátnym občanom SR, osvojené štátnym občanom SR, dieťa nadobúda štátne občianstvo SR dňom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Tento princíp posilňuje rodinné väzby a zabezpečuje plnú integráciu osvojeného dieťaťa do rodiny a štátu.
4. Nadobudnutie štátneho občianstva na základe bývalého československého občianstva
Žiadateľom, ktorým bývalé československé štátne občianstvo zaniklo alebo ktorí ho stratili v dôsledku dlhodobej neprítomnosti podľa § 31 a 32 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva, alebo uzavretím manželstva podľa § 34 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva, alebo podľa § 2 zákona č. 102/1947 Zb. o nadobudnutí a strate československého štátneho občianstva sobášom, alebo podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, alebo podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb., sú poskytované osobitné podmienky pre udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Podobne to platí pre žiadateľov, ktorí boli prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky alebo podľa § 6 zákona č. 194/1949 Zb. Tieto ustanovenia sú určené na reparáciu historických krívd alebo na zohľadnenie špecifických okolností, ktoré v minulosti viedli k strate občianstva.
Slovenčina nie je najťažší jazyk na učenie, ale je ťažké ju zvládnuť
tags: #narodenie #osvojenie #a #udelenie #statneho #obcianstva