Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach predstavuje významnú náboženskú a architektonickú dominantu mesta, ktorá je neoddeliteľne spojená s duchovným životom východného obradu na Slovensku. Toto sakrálne dielo slúži nielen ako hlavný chrám Košickej eparchie a aktívne centrum pre veriacich, ale je zároveň aj cenným svedkom pohnutej histórie, ktorá formovala náboženské a kultúrne prostredie regiónu. Jeho príbeh je utkaný z nitiek viery, vytrvalosti a architektonických snáh, ktoré prekonávali mnohé prekážky, aby sa napokon zhmotnili v monumentálnej podobe, akú poznáme dnes.
Architektonický skvost a jeho história
Hlavná časť súčasného gréckokatolíckeho chrámu bola postavená v rokoch 1882 až 1886. Ide o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a dvoma vežami, pričom ich dokončenie sa datuje až do roku 1896. Charakteristický neorománsky sloh tohto sakrálneho diela je výsledkom práce staviteľov Viliama Kolatseka a Ľudovíta Schmidta, ktorí projekt vypracovali a boli poverení aj výstavbou. Tento chrám, ktorý pôsobí monumentálnym dojmom, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.
Predchádzajúci chrám, na ktorého mieste bola v druhej polovici 19. storočia postavená terajšia stavba, bol dokončený a posvätený prešovským biskupom Jozefom Gagancom dňa 2. septembra 1847. Išlo o trojvežovú jednoloďovú stavbu s presbytériom, ktoré bolo ukončené polkruhom. Jej fasáda bola členená lizénami a polkruhovými oknami, a na portáli vchodových dverí bol uvedený letopočet 1847. Fasáda bola ukončená štítom, nad ktorým sa týčili tri veže pokryté kupolami. Tento objekt bolo postavený v 19. storočí na mieste, kde stál pravoslávny kostol pochádzajúci pravdepodobne z 18. storočia, čo svedčí o dlhodobej sakrálnej kontinuite tohto miesta.
Vo vnútri súčasného chrámu sa nachádza hlavný oltár s prestavaným ikonostasom, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Bočný oltár, kazateľnica a lavice tvoria vnútorné zariadenie, ktoré sú dielom z čias pôvodnej stavby chrámu. Celý interiér tak odráža historické obdobie jeho vzniku a neskorších úprav.
Zrodenie samostatnej gréckokatolíckej farnosti v Košiciach
Cesta gréckokatolíkov v Košiciach k vlastnému chrámu bola dlhá a plná výziev. Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, avšak pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. V tomto období, kedy košických gréckokatolíkov nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol svätého Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol. Tieto provizórne riešenia pretrvávali desaťročia, kým sa vytvorili podmienky pre nezávislejšie pôsobenie.
Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, no kaplán priamo v Košiciach bol ustanovený až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov. Tento nárast počtu veriacich poukázal na naliehavú potrebu vlastných priestorov. Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku, ktorý bol zakúpený od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde, dnes známej ako Moyzesova č. 40. Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney mladší a do roku 1854 bola stavba dokončená, hoci dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej sa rozprestierala rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary z roku 1871, Mateja Bräuera, pristavil murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt. V tomto trakte sa nachádzali aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov, čo signalizovalo rastúcu infraštruktúru pre gréckokatolícku komunitu.
Výstavba katedrálneho chrámu: Cesta cez prekážky
Prvýkrát na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov upozornil farár Július Vislocký na zhromaždení veriacich dňa 12. júna 1881. Táto výzva našla odozvu a gréckokatolícka farská rada následne ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej stál sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej hlavnou úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby.
Z troch predložených návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj samotnou výstavbou kostola, ktorej základný kameň na pozemku darovanom mestom bol slávnostne položený 25. apríla 1882. V tom čase žilo v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach 2 243 gréckokatolíkov, čo podčiarkovalo význam a dôležitosť nového chrámu.
Výstavba chrámu čelila značným technickým prekážkam. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné najprv odčerpať spodnú vodu a následne vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre, aby sa zabezpečila stabilita a trvácnosť stavby. Okrem geologických výziev sa projekt stretával aj s nedostatkom finančných prostriedkov, čo viedlo k predlžovaniu stavebných prác až do roku 1886. Do leta roku 1886 bol kostol postavený a zariadený. Napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. Táto podmienka bola splnená do konca roka a 26. decembra 1886 sa uskutočnila dlho očakávaná slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a nespočetného množstva veriacich, z ktorých sa však iba približne jedna desatina vošla dovnútra kostola, čo svedčilo o obrovskom záujme a radosti z dokončenia tohto významného diela.
Pastoračná služba a kňazi vo farnosti
Duchovná správa gréckokatolíkov v Košiciach prešla zložitým vývojom, ktorý sa odráža v pôsobení mnohých kňazov. V období pred osamostatnením farnosti, kedy bola Košická gréckokatolícka komunita filiálkou gréckokatolíckej farnosti Zdoba - Byster, sa tu vystriedali kňazi ako Ján Čišenko (od 1773 do septembra 1795, keď odišiel do gréckokatolíckej farnosti Vojčice), Vasiľ Hodobay (od septembra 1795 do 1805, neskôr kaplán v Prešove), Ján Tabakovič (od 1805 z Čeľoviec do mája 1817, kedy prešiel do Zemplínskej Širokej) a Michal Zubrický (od mája 1817 až do svojej smrti 22. októbra 1850).
Po osamostatnení Košíc ako samostatnej farnosti v rokoch 1850 - 1997, pôsobilo množstvo kňazov. Medzi nimi bol Viktor Dobranský, kanonik Prešovskej gréckokatolíckej eparchie (od októbra 1850). V roku 1851 prichádza Michal Mihalič (učiteľ náboženstva poverený pastoráciou veriacich) zo Zdoby-Byster a v auguste 1851 opäť odchádza, aby sa v novembri 1852 presunul do Mikóházy. Po ňom nasledoval Matúš Brauer (od decembra 1852 zo Štefanoviec, pôsobil tu do svojej smrti 11. októbra 1878). V tomto období pomáhali aj Anton Brinský ako interimalis adiutor infirmi parochiae Cassoviensis (november 1877 - august 1878) a Andrej Mocsár ako interimalis administrator parochiae Cassoviensis (júl - november 1878). Anton Brinský sa vracia ako interimalis administrator parochiae Cassoviensis (november 1878) a následne aj ako administrator parochiae Cassoviensis (od decembra 1878 do novembra 1879, kedy odišiel do Matiašky). Významnou osobnosťou bol Július Vislocký (od decembra 1879 zo Svetlíc, pôsobil tu do svojej smrti 16. septembra 1907), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri iniciovaní výstavby nového chrámu. V 20. storočí pôsobili Mikuláš Čoma (1907 - 1919), arcidekan otec Pavol Rokiczky, ktorý bol v roku 1919 menovaný za košického farára a slúžil tu do roku 1950 (zomrel 5. júla 1952), Bartolomej Demko (1968), Viktor Skorodenský (od novembra 1979 do septembra 1990), Vojtech Boháč st. (od októbra 1990 do februára 1991), Gabriel Székely (od marca 1991 do augusta 1992) a Cyril Jančišin st. (od augusta 1992 do júna 1997).
V období oficiálneho zrušenia gréckokatolíckej cirkvi štátom (28. apríla 1950 - 13. júna 1968) pôsobil vo farnosti Andrej Vološin, ktorý neskôr odišiel do PCO Habura.
Medzi správcami gréckokatolíckej katedrály sa objavili Andrej Pribula (od augusta 1992 do júna 1993) a Jozef Miňo (od júla 1994 do januára 1997).
Od 1. júla 1997, kedy bola zriadená gréckokatolícka farnosť Košice - Staré Mesto dekrétom, jej názov bol vytvorený z dôvodu erigovania nových farností, ktoré v Košiciach vznikli 11. júna 1997. V tejto novej ére pôsobil Marko Rozkoš (od júla 1997 do augusta 2007, neskôr rektor Kňazského seminára v Prešove) a od 1. septembra 2007 do dnešných dní spravuje farnosť Pavol Bardzák.
Farnosť mala aj množstvo kaplánov, ktorí podporovali duchovnú činnosť. Počas pôsobenia samostatnej farnosti Košice boli kaplánmi Emil Mydlík (1929 - 1950), Mikuláš Bobák (1931 - 1933), Boris Turkiňák (1938), Mikuláš Sobota (1940 - 1945), Bartolomej Demko (1945 - 1950, neskôr farský administrátor farnosti Košice), Viktor Skorodenský (1968 - 1979, predtým farský administrátor farnosti Belža), Vojtech Boháč, FAdm. (1979 - 1990), Andrej Pribula (1990 - 1992), Peter Sabol (1992 - 1993), Mikuláš Čečko (1993) a Vojtech Biačko (1993).
Po zriadení Gréckokatolíckej farnosti Košice - Staré Mesto od 11. júna 1997, slúžili ako kapláni Ľuboslav Tóth (od septembra 1997 do januára 1999), Štefan Ančočik (od augusta 1999 do júla 2000), Róbert Demko (od augusta 2000 do júla 2001), Rastislav Dzurjovčin (od augusta 2000 do júla 2001, neskôr penitenciár v katedrálnom chráme), Jozef Lukáč (od augusta 2001 do júla 2002), Vladimír Starosta (od augusta 2001 do júla 2003, kaplán s právomocami farára pre veriacich v Čižaticiach, Buňaticiach, Vojkovciach), Tomáš Muszka (od júla 2002 do júla 2003), Ján Maťaš (od augusta 2003 do júla 2005), Marek Hreňo (od augusta 2004 do júla 2007), František Fedorišin (od septembra 2005 do júla 2007), Martin Kropuch (od júla 2007 do decembra 2007, suspendovaný), Peter Pacák (od júla 2007 do júla 2010), Rastislav Dzurjovčin (opäť od júla 2008 do októbra 2011), Tomáš Muszka (opäť od septembra 2008 do augusta 2010), Kasián Kamil Drozd (od 2009 do júla 2016, neskôr opäť pôsobil ako kaplán), Pavol Mihajlo (od augusta 2010 do júla 2016), Jaroslav Girovský (od augusta 2015 do júla 2017, neskôr opäť pôsobil ako výpomocný duchovný), Teofan Tomáš Fischer (od 2016 do júla 2017), Kasián Kamil Drozd (opäť od augusta 2017 do júla 2019), Tomáš Miňo (od októbra 2018 do júla 2020, neskôr farský administrátor v Slanskom Novom Meste), Patrik Pankulics (od augusta 2020 do júla 2023), Pantelejmon Peter Gerbery, MSU (od apríla 2022 do mája 2024) a Maroš Tažik (od septembra 2025 dodnes). Ján Lemeš, ktorý predtým pôsobil ako farský administrátor v Koromli, bol menovaný duchovným správcom pre veriacich byzantského obradu vo farnosti Košice - Staré Mesto (od novembra 2003 do júla 2004). Tento rozsiahly zoznam svedčí o dynamickom a kontinuálnom duchovnom živote farnosti.
Gréckokatolícka eparchia Košice: Centrum duchovného života
Gréckokatolícke farnosti v Košickom kraji, vrátane Katedrálneho chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky, patria pod Košickú eparchiu. Túto eparchiu v súčasnosti vedie arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorého katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza priamo v centre krajského mesta. Gréckokatolícky chrám v Košiciach je plne funkčný a slúži ako aktívne centrum gréckokatolíckej liturgie a komunitných aktivít spojených s gréckokatolíckou tradíciou.
Košická eparchia má na svojom území aj niekoľko významných pútnických miest, ktoré sú duchovnými centrami pre veriacich. Medzi tieto pútnické miesta gréckokatolíckej Košickej eparchie patria okrem katedrálneho Chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach aj Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove, Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach, Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach, Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove a Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch. Tieto miesta predstavujú dôležité body na duchovnej mape regiónu, kde sa veriaci stretávajú k modlitbám a uctievaniu.
Košice a Košický kraj: Mozaika viery a kultúry
Košický kraj, rozkladajúci sa v juhovýchodnej časti Slovenska, je krajinou s bohatou a pestrou históriou, čo sa odráža aj v jeho náboženskej a kultúrnej diverzite. Kraj je tvorený dvoma veľkými geografickými útvarmi - Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras - a sú v ňom zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Ako štvrtý najväčší kraj Slovenska s rozlohou 6 754,33 km² a s 782 216 obyvateľmi k 1. januáru 2021, čo ho robí druhým najväčším krajom na Slovensku, je domovom pre široké spektrum národností a konfesií. Takmer 55 percent z obyvateľov žije v jeho 17 mestách.
Náboženský a duchovný vývoj od čias reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. Dnes majú na území Košického kraja svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti, ako už bolo spomenuté, patria pod Košickú eparchiu. Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou kalvínskych kostolov na Slovensku. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu. Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránsky). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Zaujímavosťou je, že viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, hoci v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov). Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce: v Košice-okolie sú to Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce a v Michalovciach sú to Budince, Krásnovce.
Štatistiky rozdeľujú počet a podiel kostolov podľa denominácie nasledovne: rímskokatolícke kostoly tvoria 381 (47,86 percenta), gréckokatolícke chrámy 157 (19,72 percenta), kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi 150 (18,84 percenta), evanjelické kostoly 71 (8,92 percenta) a pravoslávne chrámy 37 (4,65 percenta).
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov v kraji ukazuje hlboké historické korene: štyri pochádzajú z 12. storočia, 61 z 13. storočia, 43 zo 14. storočia, 21 z 15. storočia, 10 zo 16. storočia, 18 zo 17. storočia, 139 z 18. storočia, 182 z 19. storočia, 251 z 20. storočia (z toho po Nežnej revolúcii 96) a 67 z 21. storočia.
Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa. K rímskokatolíckej Košickej arcidiecéze patria Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach, Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach. Rožňavská diecéza má Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej, Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke, Kostol svätej Anny v Rudníku. Spišská diecéza zastrešuje Kaplnku svätého Joachima a Anny v Kluknave a Diecéznu svätyňu Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Gréckokatolíckej Košickej eparchii patria Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove, katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach, Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach, Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove a Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch. Pravoslávna Michalovsko-košická eparchia má Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.
Medzi kostolmi na Zozname svetového dedičstva UNESCO v Košickom kraji nájdeme rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre a gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlu sieť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde z celkového počtu 43 má štatút národnej kultúrnej pamiatky 20: rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi (13. storočie), rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci (13. storočie/1917), rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach (13. storočie/1996), rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie), rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci (14. storočie), rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508), rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663), rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie), rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957), rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch (1783), rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave (1792), Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci (1795), rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku (1813), Evanjelický kostol (1816), rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove (1820), rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach (1850), gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886), rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej (1935), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940) a rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu (1940).
Zaujímavosti o chrámoch v Košickom kraji
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom na Slovensku, čo svedčí o jej architektonickom a historickom význame. Košický kraj je zároveň krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov, čo poukazuje na flexibilitu a potrebu sakrálnych priestorov.
Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi, nachádzajúce sa v Borši, Svinici a Zemplíne, a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove. Na druhom konci časovej osi stojí najmladší chrám, gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, ktorý bol posvätený v septembri 2024. Zvláštnosťou je, že bol prestavaný len za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla, čo predstavuje moderný prístup k adaptácii existujúcich štruktúr pre náboženské účely.
Aktuálne prebieha výstavba niekoľkých nových kostolov a chrámov. Medzi nimi je gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici. Tieto projekty naznačujú pretrvávajúcu dynamiku náboženského života a rozvoj cirkevnej infraštruktúry v kraji.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri významné objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi, ktoré sú svedectvom bohatej histórie rádov. V Košiciach pôsobia, hoci len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov, čím obohacujú duchovný život mesta.
Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti Košice-Juh bol mestský špitál s kostolíkom svätého Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania svätého Ducha je dielom J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, ktorá znázorňuje kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F., ukazujúc prispôsobenie historických budov novým spoločenským potrebám.
Ekumenické aktivity a súčasný stav náboženského života v Košiciach
V meste Košice, s jeho bohatou náboženskou mozaikou, sa úspešne rozvíja aj ekumenické spoločenstvo. Ekumenické spoločenstvo v Košiciach vzniklo v roku 1994 ako dobrovoľné, neformálne združenie rôznych cirkevných subjektov. K jeho členom patria zástupcovia Apoštolskej cirkvi, Bratskej jednoty baptistov, Cirkvi bratskej, Československej cirkvi husitskej, Evanjelickej cirkvi a.v., Gréckokatolíckej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi a Rímskokatolíckej cirkvi. Tieto subjekty sa pravidelne stretávajú, pričom miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, patriaca pod Katolícku univerzitu v Ružomberku. V budove Teologickej fakulty Katolíckej univerzity je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice, čo symbolizuje centrálnu úlohu vzdelávania v medzináboženskom dialógu.
Každoročne Ekumena v Košiciach koná niekoľko významných bohoslužieb a aktivít, ktoré posilňujú vzájomné vzťahy a svedectvo viery. Medzi tieto udalosti patrí Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok, ktorý je viditeľným prejavom spoločnej kresťanskej viery v centre mesta, a ďakovná bohoslužba slova za úrodu na jeseň. Mesto Košice už tradične pripravuje aj Festival sakrálneho umenia, do ktorého ekumenické spoločenstvo aktívne vstupuje koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni sa Ekumena Košice zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne, čím vyjadruje solidaritu a pripomína dôležitosť medzikonfesijného dialógu v historickom kontexte. Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola spoločenstvu odovzdaná, čo je uznaním jeho prínosu pre mestskú komunitu.
Napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú, čo môže pôsobiť ako paradox. Počet veriacich v Košiciach klesol z 178 877 v roku 2001 na 35 000 v roku 2011, čo je posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má taktiež vplyv na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 bolo obyvateľov niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu vlani 239 141. Tento trend nebráni cirkevným spoločenstvám v rozvoji ich infraštruktúry. Príkladom je pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a svätého Jána Milostivého sa uskutočnilo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby, ktorá zahŕňa garáže a pastoračné centrum, bol 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády tak funguje už päť rokov, hoci zvonku bol ešte stále obohnaný plotom.
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.), Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.) a Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.). V polovici 18. storočia bohoslužby pre michalovských uniatov (neskôr gréckokatolíkov) vysluhoval v tunajšom rímskokatolíckom kostole duchovný z Topolian, ktorá je dnes už miestnou časťou Michaloviec. Nejasnosti okolo počiatku výstavby miestneho gréckokatolíckeho chrámu boli podnetom pre vznik rozličných, zatiaľ však nepodložených verzií, z ktorých jedna tvrdí, že na mieste terajšieho chrámu stála predtým drevená „cerkev“ východného obradu. Nad hlavným vstupom do tohto sakrálneho objektu sa nachádza rokoková kartuša, na ktorej je dvojhlavý orol s cisárskou korunou a nápisová stuha v cyrilike s náboženským obsahom - vidno tu tiež rok, zrejme datujúci stavbu. Barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol úplne dostavaný podľa plánov tereziánskej stavebnej komory pravdepodobne až v roku 1787. Chrámový mobiliár pochádza najmä z 20. storočia. Tieto detaily dopĺňajú obraz rôznorodého a dynamického náboženského prostredia v meste a kraji.
Okolie chrámu a turistické zaujímavosti
Katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky je situovaný na vyvýšenine, odkiaľ sa naskytá malebný výhľad na okolité hory. Toto umiestnenie nielenže dodáva chrámu majestátnosť, ale zároveň ponúka návštevníkom nádherné panorámy krajiny.
K chrámu sa dostanete južnou cestou po hlavnej ceste číslo 545 z hraničného priechodu Konieczna. Po prejdení troch kilometrov od prekročenia hranice treba odbočiť doľava na úzku cestu, odkiaľ je už kostol viditeľný. Cestou k objektu môžete míňať staré drevené chatrče, ktoré miestu dodávajú osobitnú, autentickú atmosféru. K objektu sa dá pohodlne dostať autom a zaparkovať v jeho blízkosti, čo uľahčuje prístup.
Vyššie, vľavo od kostola, sa nachádza aj vojenský cintorín. Ide o cintorín z 1. svetovej vojny, na ktorom bolo pochovaných 76 rakúsko-uhorských vojakov a 35 ruských vojakov. Tento pietny priestor, ktorý bol zrekonštruovaný v rokoch 2011 - 2013, je tichou spomienkou na obete vojnového konfliktu a pridáva miestu historickú hĺbku.
Ak sa nachádzate v tejto oblasti a máte záujem o prírodné krásy, môžete si urobiť výlet do prírodnej rezervácie Becherovská tisina. Táto rezervácia chráni najväčšiu koncentráciu tisov v slovenskom karpatskom flyši, čo z nej robí významnú ekologickú lokalitu. Dostanete sa tam tak, že pôjdete tou istou cestou vedúcou k hranici a odbočíte doľava na úzku cestu, po ktorej pôjdete až po dopravnú značku zákazu premávky. Tu môžete nechať auto a zvyšok trasy prejsť pešo, čo umožňuje plne si vychutnať pokoj a krásu prírody.
tags: #narodenie #presvstej #bohorodicky #kostol