Rok 1972 je v histórii Československa symbolom dôležitých zmien a rozvoja sociálnej infraštruktúry, vrátane systémov starostlivosti o deti. V tomto období sa v mnohých obciach a mestách kládol dôraz na zlepšovanie životných podmienok obyvateľov a podporu rodín prostredníctvom rôznych verejných a družstevných služieb. Hoci konkrétna zmienka o „prvých družstevných jasliach na Slovensku“ v roku 1972 sa v predložených kronikárskych záznamoch z obce Zohor nenachádza, detailná kronika obce Zohor, ktorá sa začína písať práve v tomto období a pokrýva roky 1973-1986, poskytuje mimoriadne cenný pohľad na komplexný rozvoj komunitného života, politickej správy a sociálnej starostlivosti. Tento dokument, zostavený kronikárkou Ľudmilou Zálesňákovou, rod. Struhárovou, narodenou 1. marca 1935 v Zohore, ktorá pôsobila od roku 1956 ako učiteľka Základnej školy v Zohore, je svedectvom o obrovskom úsilí pri budovaní a zveľaďovaní obce. Zálesňáková sa po roku 1972, keď sa obecná kronika nepísala, snažila získať čo najviac poznatkov a údajov o významných udalostiach, ktoré sa odohrali v obci. Podklady jej poskytli pracovníci Miestneho národného výboru (MNV), kroniky jednotlivých spoločenských organizácií v obci, ako aj niektorí občania, ktorí pracovali alebo ešte pracovali vo funkcii predsedov či členov výborov spoločenských organizácií v Zohore.
Čerpanie z týchto záznamov umožňuje rekonštruovať obdobie intenzívneho rastu a transformácie, ktoré zahŕňalo aj rozvoj služieb pre deti a mládež, ako sú materské školy, hoci sa priamo nespomínajú špecificky "družstevné jasle". Celkový kontext sociálnych investícií a aktívneho verejného života však naznačuje prostredie, v ktorom podobné iniciatívy mohli vznikať. Tento článok, opierajúc sa o rozsiahle informácie z kroniky Zohoru a historických míľnikov Nitry a jej okolia, detailne prejde rôznymi aspektmi komunitného rozvoja počas tohto kľúčového obdobia, od administratívnych štruktúr, cez kultúrny život, až po sociálnu starostlivosť, čím objasní celkové spoločenské prostredie podporujúce progresívny prístup k starostlivosti o deti a občianske služby.
Zohor v období socializmu: Obnova kroniky a komunálny rozvoj po roku 1972
Obdobie po roku 1972 v obci Zohor je charakterizované hlbokými zmenami a systematickým úsilím o rozvoj, ktoré bolo dôkladne zaznamenané v obecnej kronike. Kronikárka Ľudmila Zálesňáková si dala za cieľ obnoviť záznamy, ktoré sa v obci od roku 1972 nepísali, a tak získala množstvo poznatkov a údajov o významných udalostiach, ktoré sa odohrali v obci v rokoch 1973-1986. Pri rekonštrukcii minulosti sa opierala o podklady od pracovníkov Miestneho národného výboru (MNV), z kroník jednotlivých spoločenských organizácií a od občanov, ktorí zastávali vedúce funkcie v miestnych výboroch. Tieto zdroje spoločne vykresľujú obraz obce, ktorá sa aktívne podieľala na budovaní svojej budúcnosti.
Politický a verejný život v obci bol dôsledne riadený Miestnym národným výborom, ktorý úzko spolupracoval so Základnou organizáciou Komunistickej strany Slovenska (ZO KSS), ktorej predsedom bol v tom čase František Kocian, riaditeľ Základnej školy. Neoddeliteľnou súčasťou tejto štruktúry bol aj miestny výbor Národného frontu, ktorému predsedal Emil Urbanič, zástupca riaditeľa Základnej školy. Tieto inštitúcie spoločne formovali smerovanie a rozvoj obce, koordinovali aktivity a zabezpečovali plnenie plánov.
Vo voľbách v roku 1976 bolo v obci zvolených 35 poslancov Miestneho národného výboru. Z tohto počtu bolo 11 členov zvolených do Rady MNV, čo svedčí o širokej participácii občanov na správe obce. Zároveň boli ustanovené aj rôzne komisie pri MNV, celkovo ich bolo osem, čo podčiarkuje komplexnosť riadenia a rozmanitosť potrieb obce. Medzi týmito komisiami bola Komisia finančná, Komisia plánovacia a výstavby, Komisia miestneho priemyslu, Komisia obchodu, Komisia sociálno-zdravotná, Komisia pre školstvo a kultúru, Komisia ochrany verejného poriadku a deviata komisia pre poľnohospodárske, lesné a vodné hospodárstvo, ktorá pribudla v neskoršom období. Ich pôsobnosť zahŕňala všetky kľúčové oblasti života obce, od ekonomiky a urbanizmu až po sociálnu sféru a kultúru. Okrem miestnych poslancov boli zvolení aj zástupcovia do vyšších zastupiteľských orgánov, ako napríklad František Valovič a Mária Gerthoferová za poslancov Okresného národného výboru (ONV) a Viktor Antal za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR), čo potvrdzovalo význam Zohoru v širšom regionálnom kontexte.
Dňa 1. októbra 1977 nastala zmena vo funkcii predsedu MNV, keď Viktor Antal prešiel do funkcie krajského tajomníka Strany slovenskej obrody. Na jeho miesto nastúpil podpredseda MNV Vladimír Sloboda. Tieto personálne zmeny odrážali dynamiku politického života a rotáciu kádrov v rámci vtedajšieho systému. Nasledujúce voľby do zastupiteľských orgánov, konané v roku 1981, priniesli opätovné zvolenie 35 poslancov. K ôsmim komisiám z minulého volebného obdobia pribudla deviata, špecializovaná na poľnohospodárske, lesné a vodné hospodárstvo, čo naznačuje rastúci dôraz na tieto odvetvia v rámci obecného rozvoja.
Rok 1982 bol pre Zohor významný, keď sa obec stala strediskovou obcou s väčšou právomocou. Táto zmena so sebou priniesla aj zväčšenie počtu zamestnancov MNV, čo umožnilo efektívnejšie riadenie a realizáciu rozvojových projektov. Na MNV v Zohore pracovali predseda Vladimír Sloboda, tajomník Marek Šimek a matrikárka Nela Slobodová, ktorá na toto miesto nastúpila po smrti dlhoročnej matrikárky Anny Habalčíkovej v roku 1979. Medzi ďalších pracovníkov patrili Peter Štefanovič, Anton Plunár, Gabriela Kafková, Žofia Bertovičová a Elena Valovičová. Títo ľudia tvorili chrbticu miestnej správy a zabezpečovali fungovanie obce.
Rok 1986 bol označený ako „Rok mieru“, no zároveň bol rokom 17. zjazdu KSČ a zároveň 23. - 24. mája sa konali voľby do zastupiteľských orgánov. Pred voľbami prebehli dve predvolebné zhromaždenia v kultúrnom dome, kde sa občania oboznámili s volebným programom Národného frontu a následne sa konalo fyzické predstavovanie kandidátov. Predstavilo sa 37 kandidátov na poslancov MNV, ďalej Viktor Antal ako kandidát za poslanca SNR, Dana Šírová ako kandidátka za poslankyňu KNV a Vladimír Sloboda a František Valovič ako kandidáti za poslancov ONV. Obe zhromaždenia boli spestrené kultúrnym programom, ktorý predviedli žiaci Základnej školy a Spevácky zbor SZŽ. Voľby sa konali v dvoch volebných miestnostiach a zo zapísaných 2 190 občanov sa volieb zúčastnilo 2 178 voličov, čo predstavuje účasť 99,4 %. Všetci kandidáti boli úspešne zvolení, čo svedčí o silnej podpore volebného programu. Na ustanovujúcom plenárnom zasadaní MNV dňa 25. júna bol za predsedu zvolený Ing. Vladimír Sloboda a za podpredsedu Ján Polgár. Boli zriadené aj komisie, vrátane komisie poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva, čím sa zabezpečilo komplexné riadenie rozvoja obce. Zriadený bol aj výbor ľudovej kontroly, na čelo ktorého bol zvolený Marián Kubala.
Investície a občianska vybavenosť: Plány 8. päťročnice a rozvoj infraštruktúry v Zohore
Volebný program Národného frontu, ktorý bol predstavený občanom Zohoru, bol veľmi ambiciózny a rozsiahly. Jeho investičná časť a plány pre bytovú výstavbu a občiansku vybavenosť naznačovali rozsiahle zmeny, ktoré mali viesť k modernizácii a zlepšeniu kvality života v obci. Medzi kľúčovými projektmi 8. päťročnice sa v zozname stavieb uvádzala výstavba kúpaliska s predpokladanou hodnotou 4 800 tisíc Kčs, čo predstavovalo významnú investíciu do voľnočasovej infraštruktúry pre obyvateľov. Okrem toho sa počítalo s budovaním I. etapy plynofikácie obce, ktorá mala mať dĺžku 2 650 metrov a jej hodnota sa odhadovala do 2 miliónov Kčs. Tento projekt mal priniesť modernizáciu vykurovania a zvýšiť komfort bývania.
Kompletný sprievodca ropnými potrubiami a motormi | Tutoriál | Pracovníci a zdroje: Sprievodcovia Sovietskej republiky
Medzi ďalšie dôležité akcie patril projekt úpravy a dotvorenia celého areálu cintorína, vrátane zriadenia urnového hája, čo svedčilo o starostlivosti obce o pietne miesta a poskytovanie moderných služieb pre občanov. Dôležitou súčasťou infraštruktúry bolo aj plánované vybudovanie čističky odpadových vôd vrátane odkanalizovania časti obce. Tento projekt bol kľúčový pre zlepšenie hygienických podmienok a ochranu životného prostredia. V pláne bola tiež výstavba viacúčelovej budovy v areáli štadióna TJ pre oddiel hádzanej, nové sociálne zariadenie pre celý areál a výcvikové stredisko brancov, čo poukazovalo na podporu športu a armádnej prípravy mládeže. Nemenej dôležité boli aj práce na oprave a znovuzriadení miestnych komunikácií a zhotovení chodníkov na uliciach, ktoré už mali položený rozvod plynu, čím sa zlepšila dostupnosť a bezpečnosť v obci.
V asanačnom centre obce, ktoré v tom čase ešte nebolo celé majetkovo-právne usporiadané, sa plánovalo vybudovanie objektov pre spoločenskú potrebu. Medzi ne patrilo kino a knižnica s nákladom 3 500 tisíc Kčs, čo predstavovalo významnú investíciu do kultúry a vzdelávania obyvateľstva. Ďalším dôležitým projektom bol Dom s opatrovateľskou službou s nákladom do 5 miliónov Kčs, ktorý mal zabezpečiť starostlivosť o starších a potrebnejších občanov. Tieto plány reflektovali celoštátny trend zlepšovania občianskej vybavenosti a sociálnej starostlivosti. Pre individuálnu výstavbu bolo v pláne získanie ďalších stavebných parcel v lokalitách Lábska cesta, Záhumnie III., Stupavská ulica, ulica Nad potokom a časť Kováčskej, čo malo podporiť súkromnú výstavbu rodinných domov a riešiť bytovú otázku pre obyvateľov. Tieto rozsiahle investičné plány ukazovali na progresívny prístup obce k rozvoju a zabezpečeniu komplexnej občianskej vybavenosti pre všetkých obyvateľov.
Starostlivosť o deti a mládež v Zohore: Vzdelávanie a mimoškolské aktivity v 70. a 80. rokoch
Starostlivosť o deti a mládež v Zohore bola v 70. a 80. rokoch minulého storočia prioritou, čo sa prejavilo v rozvoji vzdelávacích inštitúcií a bohatej ponuke mimoškolských aktivít. Hoci v kronikárskych záznamoch nie sú explicitne spomenuté „družstevné jasle“, oblasť starostlivosti o najmenších bola reprezentovaná Materskou školou, ktorá zohrávala dôležitú úlohu v živote obce. Materská škola (MŠ) bola aktívne zapojená do komunitného života, napríklad jej deti pripravovali kultúrny program pri slávnostnom otvorení Klubu dôchodcov v roku 1974. Učiteľky Materskej školy sa taktiež zúčastňovali na rôznych spoločenských stretnutiach, ako bolo stretnutie v Modřiciach v roku 1986, čo potvrdzuje jej integráciu do širšieho sociálneho rámca obce. V rámci družby Zohor - Modřice bola Materská škola výslovne zmienená ako jedna z organizácií, ktoré rozvíjali vzájomné vzťahy, čo svedčí o jej etablovaní a dôležitosti v obci.
Okrem Materskej školy, ktorá sa starala o predškolákov, bola kľúčovou inštitúciou Základná deväťročná škola (ZDŠ) Zohor. Táto škola nadviazala družbu s ZDŠ Modřice už v roku 1958, čo predznamenalo dlhoročnú spoluprácu a výmenu skúseností. Žiaci základnej školy aktívne prispievali k spoločenskému životu obce, napríklad svojimi kultúrnymi vystúpeniami na predvolebných zhromaždeniach v kultúrnom dome. Riaditeľ ZŠ, František Kocian, bol zároveň predsedom Základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska, čo poukazuje na prepojenie školstva s politickým a verejným životom obce. Učitelia ZŠ, vrátane Marty Matlovičovej, ktorá viedla telocvik pre ženy, boli aktívnymi členmi komunity a prispievali k rozvoju rôznych záujmových činností.
Mládež bola v Zohore organizovaná predovšetkým prostredníctvom Dedinskej organizácie Slovenského zväzu mládeže (DO SZM), ktorá mala od roku 1970 dobre vedenú kroniku. V roku 1971 mala táto organizácia 80 členov a v roku 1973 sa ich počet zvýšil na 104, s predsedom Štefanom Koleničom a podpredsedom Ladislavom Fórom. V tomto období sa činnosť mládeže výrazne zaktivizovala, vytvoril sa dobrý kolektív mladých ľudí s rovnakými záujmami, ktorí si vedeli zorganizovať rôznorodú činnosť. Okrem poriadania zábav a čajových večierkov sa mládež zamerala aj na šport a turistiku, čo sa odrazilo v niekoľkých ročníkoch turistických pochodov nazvaných „Za krásami Slovenska“. Aktívne sa zúčastňovali aj na branno-športových hrách „O pohár predsedu MNV“ a zapojili sa do nácviku spartakiádnej skladby pre mužov v roku 1975, pričom 12 cvičencov vystúpilo aj na Celoštátnej spartakiáde v Prahe.
V roku 1972 dostala mládež v suteréne kultúrneho domu miestnosť pre Klub mládeže, kde usporiadali niekoľko prednášok spojených s besedami na rôzne témy. Nezabúdali ani na brigádnickú činnosť a odpracovali množstvo hodín pri budovaní obce alebo na Jednotnom roľníckom družstve (JRD). Osobitnú pozornosť venovali kultúre, čo v roku 1972 vyústilo do vzniku kultúrneho krúžku. Ten sa zameral dvoma smermi: ochotnícke divadlo a folklór. Pod vedením Ľudovíta Kimličku nacvičili a v roku 1973 zahrali divadelnú hru Štefana Konyu „Svadobný závoj“, po ktorej nasledovali ďalšie úspešné inscenácie ako „Kuchárky z Ovseného“ (1974) a „Luigiho srdce“ (1975). Z folklórneho krúžku vznikol folklórny súbor „Zóhran“, ktorý si dal za cieľ udržiavať ľudové tradície v obci. Pod vedením Ľudovíta a Milana Kimličku udržiaval svoju činnosť pätnásty rok, obnovoval staré zvyky pri svadbách, fašiangoch, priadkach, dožinkoch a pri muzike. Členovia súboru vytiahli a oprášili staré kroje, konopné gate, rubáše, kacabajky a jubky z truhlíc po starých i prastarých rodičoch, aby pri slávnostných príležitostiach pripomínali oblečenie predkov. Zúčastnili sa viackrát vystúpení a súťaží folklórnych skupín na Mierových slávnostiach na Kamennom mlyne, a v roku 1976 boli účastníkmi Krajskej súťaže folklórnych skupín MYJAVA 76, kde obsadili 4. miesto s pásmom „Fašiangy“. Za vzornú reprezentáciu ľudového umenia dostal MNV od Krajského osvetového strediska ďakovný list. V júni 1976 sa 30 členov folklórneho súboru zúčastnilo celoslovenskej prehliadky folklórnych súborov vo Východnej. Bohatá činnosť súboru obohacovala programy akadémií pri oslavách rôznych výročí v obci a viackrát o nej písali aj noviny, napríklad článok „Tradícia nezomiera v Zohore“ v denníku Smena v roku 1975. V roku 1977 sa v zohorskom kultúrnom dome konala Okresná konferencia SZM okresu Bratislava-vidiek, ktorej sa zúčastnilo 305 delegátov z celého okresu, o čom informovali noviny „Hlas ľudu“. Neskôr činnosť DO SZM poklesla, no Klub mládeže a folklórny súbor naďalej pokračovali vo svojej práci, udržiavajúc mládežnícky a kultúrny život v obci.
Družba Zohor - Modřice: Medzinárodná spolupráca a jej vplyv na komunitný život
Vo verejnom živote obce Zohor si zaslúžila veľkú pozornosť družba s Modřicami. Modřice sú dedina ležiaca v tesnej blízkosti Brna, a takmer vytvára jeho predmestie, no patrí do okresu Brno-venkov. Táto družba sa začala rozvíjať už v roku 1958, keď nadviazali spoluprácu Základná deväťročná škola (ZDŠ) Zohor a ZDŠ Modřice. Spočiatku išlo o vzájomné dopisovanie medzi žiakmi, ktoré sa neskôr rozšírilo na návštevy spojené so športovými súťažami, nacvičeným divadlom a podobne. Družba sa sľubne vyvíjala a z priateľstva detí sa postupne vyvinula družba medzi zväzákmi, neskôr aj medzi ďalšími organizáciami a podnikmi v obciach, ako bol Agrochemický podnik, Materská škola a nakoniec prešla aj medzi národné výbory. Tento vývoj svedčí o hĺbke a komplexnosti vzťahov, ktoré sa medzi oboma obcami vytvorili.
V roku 1978 sa oslavovalo 20. výročie družby škôl. Pri tejto príležitosti sa uskutočnilo stretnutie, ktoré zorganizovala ZDŠ Modřice na zámočku v Kupařoviciach. Na toto jubilejné stretnutie boli okrem pedagogických pracovníkov pozvaní aj zástupcovia Miestneho národného výboru (MNV), Jednotného roľníckeho družstva (JRD), Združenia rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) a zástupcovia odboru školstva Okresného národného výboru (ONV). To naznačovalo, že družba už dávno presiahla rámec školstva a stala sa záležitosťou celej komunity.
Kompletný sprievodca ropnými potrubiami a motormi | Tutoriál | Pracovníci a zdroje: Sprievodcovia Sovietskej republiky
O päť rokov neskôr, 25. výročie družby sa oslavovalo 28. októbra 1983 v kultúrnom dome v Zohore. Hostia z Modříc prišli v dvoch skupinách, čo umožnilo širokú účasť. Prvá skupina, ktorá prišla v dopoludňajších hodinách, pozostávala z členov Rady MNV, predsedov komisií pléna MNV, zástupcov spoločenských organizácií, ZRPŠ a vedenia školy. Stretli sa na spoločnom zasadnutí MNV v kultúrnom dome, po ktorom nasledoval slávnostný obed a prehliadka obce. Druhá časť hostí bola privítaná v popoludňajších hodinách a tvorili ju učitelia Základnej školy (ZŠ), Materskej školy (MŠ), zástupcovia ONV a odboru školstva, ako aj hostia z patronátnych závodov. O 17:00 hodine sa konala slávnostná schôdza, ktorú viedol riaditeľ školy František Kocian. O spolunažívaní Čechov a Slovákov v spoločnej republike a význame družby Zohor - Modřice prehovoril predseda MNV v Zohore Vladimír Sloboda. Po odznení pozdravných príhovorov okresný školský inšpektor ONV Bratislava-vidiek Milan Minarovič odovzdal obom školám k 25. výročiu diplomy odboru školstva ONV a medaily J. A. Komenského. Po krátkom kultúrnom programe nasledovalo spoločné posedenie pri hudbe, čo podčiarklo priateľskú atmosféru a vzájomné putá.
Pozornosť si zaslúži aj stretnutie v roku 1986 v Modřiciach. Okrem pedagogických pracovníkov ZŠ sa stretnutia zúčastnili zástupcovia MNV, učiteľky materskej školy, zástupcovia ZRPŠ a okresný školský inšpektor M. Minarovič. Po privítaní sa účastníci rozišli podľa pracovísk, čo umožnilo intenzívnejšiu výmenu skúseností. Súčasťou programu bola aj návšteva zámku v Židlochoviciach, ktorý slúžil československej vláde a popredným činiteľom na reprezentačné účely. Stretnutie pokračovalo na chate v Blučine pri spoločnej družnej zábave, čo symbolizovalo pokračujúce priateľstvo a spoluprácu medzi Zohorom a Modřicami.
Sociálna a humanitárna činnosť: Červený kríž a Klub dôchodcov ako piliere komunity
V obci Zohor zohrávali kľúčovú úlohu v sociálnom a humanitárnom živote dve významné organizácie: Základná organizácia Československého červeného kríža (ČK) a Klub dôchodcov. Obe inštitúcie prispievali k súdržnosti komunity a zabezpečovaniu potrieb občanov v rôznych životných fázach.
Červený kríž, skrátene nazývaný len ČK, pútal pozornosť už dávno vďaka svojmu humánnemu poslaniu. Dôkazom toho bol aj veľký počet členov, ktorých táto organizácia v obci mala - koncom roka 1986 ich bolo okolo 350. Okrem bežnej kultúrnej a záujmovej činnosti, ako bolo organizovanie rôznych zájazdov, návštev divadiel, zábav a spoločenských večierkov, sa činnosť tejto organizácie výrazne zameriavala na sociálnu sféru. Venovala sa predovšetkým starším spoluobčanom, s ktorými každoročne spolupracovala s komisiou sociálno-zdravotnou a so Základnou organizáciou Slovenského zväzu žien (ZO SZŽ) pri organizovaní jesenného stretnutia starodôchodcov v kultúrnom dome. Najväčšiu pozornosť si však zaslúžilo organizovanie bezplatného darcovstva krvi. Každoročne sa konali tri odbery, ktorých sa priemerne zúčastnilo 90 občanov, čo svedčí o silnom zmysle pre komunitnú pomoc a solidárnosť. Za niekoľkonásobné bezplatné darcovstvo sa udeľovali plakety MUDr. Jana Janského, ktoré boli uznaním a poctou pre obetavých darcov. V roku 1986 bola udelená strieborná plaketa Jozefovi Gerthoferovi, z Kvetnej ulice č. 35. Bronzové plakety získali Jozef Sláma, Ján Polgár, Anton Ďurica, Pavol Kafka, Dušan Križan, Ján Mízner, Teofil Kovár, Štefan Hrica, Daniel Šteffek, Jozef Pavlík a Ján Sabol. V tom istom roku bolo zaznamenaných celkovo 61 darcov, čo opäť potvrdzuje aktívnu angažovanosť občanov.
Nakoľko v obci Zohor žilo mnoho starších spoluobčanov - dôchodcov, žiadalo sa vytvoriť pre nich prostredie, kde by sa mohli stretávať a spoločne tráviť chvíle zaslúženého oddychu. A tak 6. januára 1974 bol slávnostne odovzdaný do užívania Klub dôchodcov. Na jeho otvorení sa zúčastnil predseda MNV Viktor Antal, tajomník Marek Šimek, predseda ZO KSS František Kocian a zástupkyňa ONV súdružka Potůčková. Kultúrny program pripravili deti z Materskej školy (MŠ), pionieri a zväzáci, čo symbolizovalo medzigeneračné prepojenie. Klub bol umiestnený v hale kultúrneho domu a bol vybavený novým nábytkom, pohodlnými kreslami, gramorádiom, spoločenskými hrami a neskôr aj televízorom. V priľahlej miestnosti bol zriadený kuchynský kútik, ktorý slúžil pre potreby členov.
Prvou vedúcou klubu bola ustanovená pani Hermína Kimličková, ktorá túto funkciu vykonávala až do roku 1985. Sama si starostlivo zapisovala činnosť klubu ako „Pamäti klubu dôchodcov“, z ktorých kronikárka čerpala pri zápise do obecnej kroniky. Od roku 1986 vedúcu klubu vykonávala Terézia Šipošová. Počet členov klubu bol pohyblivý a pohyboval sa okolo stovky, čo svedčí o jeho popularite a dôležitosti pre miestnu komunitu seniorov. Záujmová činnosť sa zo začiatku zamerala na ručné práce, z ktorých boli niekoľkokrát usporiadané výstavky. Veľmi peknou kolektívnou prácou bol obraz Zohora, ručne viazaný z chemlonu a umiestnený na stene klubu. Bohatá bola aj prednášková činnosť, či už z oblasti zdravotnej, politickej alebo kultúrnej, čo zabezpečovalo informovanosť a intelektuálnu aktivitu členov. Mimoriadne obľúbené sa stali zájazdy, ktoré umožňovali dôchodcom spoznávať nové miesta a tráviť spoločný čas. V máji 1974 to bol zájazd na hrad Devín, bratislavský Slavín a letisko. Najmä návšteva letiska všetkých zaujala, pretože pristávanie lietadla IL-18 videla väčšina prvý raz v živote. Ďalšie zájazdy smerovali napríklad do Gottwaldova, Luhačovíc, Ledníc, Piešťan, Bojníc, Nitry, Maďarska a iných destinácií. Pozoruhodná bola aj spolupráca s inými klubmi dôchodcov z Lamača, Šenkvíc a Plaveckého Štvrtka, čo potvrdzovali ich vzájomné návštevy a spoločné posedenia. V roku 1975 sa na krátky čas počas svojej návštevy vlasti stala členkou klubu rodáčka Katarína Švajdlenková z Argentíny, ktorá prišla do Československa s ďalšími krajanmi pri príležitosti spartakiády a do klubu ju priviedla jej sestra Františka Spustová. Keďže dôchodcovia dostali v sále kultúrneho domu k dispozícii 30 voľných miest, radi sa zúčastňovali na rôznych kultúrnych podujatiach. Prednosť dávali dychovým súborom ako Moravanka, Malokarpatská kapela, Záhoranka a páčili sa im aj vystúpenia Sľuku, Lúčnice, Poddukelského ukrajinského súboru a ďalších umeleckých telies. Tieto aktivity prispievali k plnohodnotnému životu seniorov a ich integrácii do komunitného diania.
Ženy v spoločnosti: Základná organizácia Slovenského zväzu žien a ich aktivity pre rozvoj obce
Základná organizácia Slovenského zväzu žien (ZO SZŽ) v Zohore bola obnovená v roku 1970 a odvtedy zohrávala kľúčovú úlohu v spoločenskom a kultúrnom živote obce. Jej činnosť bola mimoriadne rozsiahla a vďaka obetavosti predsedníčok a členiek výboru sa stala jednou z najaktívnejších a najlepších organizácií v obci. Prvou predsedkyňou bola Helena Haramiová, ktorú na kratšiu dobu vystriedali Zuzana Jurčíková a Jozefína Míznerová. Od roku 1977 zastávala funkciu predsedníčky Františka Požgayová, pod ktorej vedením organizácia prekvitala. Skutočnosť, že v roku 1986 mala organizácia 300 členiek, dokazuje, že činnosť ZO SZŽ bola pre ženy príťažlivá a zaujímavá.
Podrobnú činnosť organizácie zachytáva jej kronika, z ktorej kronikárka čerpala údaje. Medzi najviac žiadané akcie patrili rôzne kurzy - pečenie, zaváranie, vyšívanie, šitie, viazanie-makramé, úprava kvetov-ikebana a úprava studených jedál. Veľký záujem bol aj o výučbu nemeckého jazyka, o ktorú prejavili záujem dokonca aj muži. Počas jesenných a zimných mesiacov sa veľmi obľúbeným stal telocvik pre ženy, ktorý viedla Marta Matlovičová, učiteľka Základnej školy. Ženy preukazovali záujem o šport každoročnou účasťou na branno-športových hrách „O pohár predsedu MNV“. Za niekoľkonásobné prvenstvo získali tento pohár natrvalo dvakrát, v rokoch 1980 a 1985, čo svedčí o ich športovom duchu a súťaživosti. V rokoch 1980 a 1985 sa tiež zapojili do nácviku spartakiádnych skladieb pre ženy. V roku 1980 cvičilo v Prahe na celoštátnej spartakiáde 6 žien a v roku 1985 ich bolo dokonca 12. Do nácviku skladby v roku 1980 sa zapojilo celkom 32 žien a v roku 1985 to bolo 24 žien.
Táto široká škála aktivít ZO SZŽ poukazovala nielen na pestré záujmy žien v Zohore, ale aj na ich aktívnu účasť na budovaní a rozvoji obce, na zlepšovaní ich vlastných zručností a na udržiavaní komunitného ducha. Ich angažovanosť sa prejavovala v praktických kurzoch, športových aktivitách, ale aj v reprezentácii obce na celoštátnej úrovni prostredníctvom spartakiád.
Historické míľniky Nitry a jej okolia: Širší kontext vývoja regiónu
Pre úplné pochopenie sociálneho a komunitného rozvoja v obci Zohor a celom Slovensku v 70. rokoch je nevyhnutné pozrieť sa na širší historický kontext regiónu, ktorého súčasťou je aj Nitra a jej blízke okolie. Táto oblasť bola od pradávna svedkom významných historických udalostí a stala sa kolískou slovenskej štátnosti a kultúry.
Prví obyvatelia sa na území Nitry objavili už v dávnom praveku, pred 30 000 - 23 000 rokmi pred naším letopočtom. Utáborili sa v primitívnych chatrčiach v Nitre - na Čermáni a na vrchu Tobola pri Horných Krškanoch. V jaskyni pod Nitrianskym hradom bolo objavené aj prechodné sídlisko najstarších obyvateľov tohto územia - lovcov mamutov. Okolo roku 4 500 pred naším letopočtom a neskôr v období 1 800 - 750 rokov pred naším letopočtom, územie Nitry a jej blízke okolie obývali kmene, ktoré sa zaoberali roľníctvom, dobytkárstvom, lovom, odlievaním a spracovaním kovov, ako boli bronz a zlato. Táto charakteristická kultúra dostala názov nitrianska. Žili tu aj remeselníci zruční v hrnčiarskej výrobe. V rokoch 750 - 400 pred naším letopočtom bolo na vrchole Zobora vybudované mohutné hradisko s 2 až 10 metrov vysokými valmi, ktoré malo chrániť obyvateľov v časoch nájazdov cudzích kmeňov.
Vo 4. storočí nášho letopočtu, v čase sťahovania národov, žili v okolí Nitry Góti a Kvádi. Zlom nastal v roku 623, keď franský obchodník Samo prispel dodávaním zbraní a osobnou účasťou k zvrhnutiu nadvlády Avarov nad Slovanmi. Po víťazstve si ho slovanské kniežatá zvolili za kráľa, a pod jeho vedením vznikla nadkmeňová spoločenská organizácia - Samova ríša. Okolo roku 820 slovanské pohrebiská v Nitre a v jej okolí poukazujú na to, že práve toto mesto bolo dôležitým politickým, vojenským a hospodárskym centrom rozsiahleho včasno-feudálneho štátneho útvaru, ktorý zaberal takmer celé územie dnešného Slovenska a priľahlej časti Maďarska. Na tomto území, o ktorom možno predpokladať, že priamo nadväzuje na Samovu ríšu, vládol knieža Pribina.
Kompletný sprievodca ropnými potrubiami a motormi | Tutoriál | Pracovníci a zdroje: Sprievodcovia Sovietskej republiky
V roku 833 Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitry a zmocnil sa jeho kniežatstva, ktoré pričlenil k svojmu. Týmto činom sa položil základ pre vznik Veľkej Moravy. Rok 863 je významný príchodom byzantských vierozvestcov, bratov Konštantína a Metoda zo Solúna, ktorí prišli na Slovensko, aby slovanskému ľudu objasňovali večné pravdy Svätého písma v jeho reči. V jednom z najcennejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880, Industriae tuae, je Svätopluk titulovaný ako kráľ a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa.
V roku 993 už bol na Zobore postavený benediktínsky kláštor sv. Hypolita, ktorý bol najstarším kláštorom na Slovensku. Benediktínski mnísi sa zaoberali poľnohospodárstvom a pod Zoborom začal pôsobiť pustovník sv. Svorad. V 11. storočí už stál na hradnom kopci románsky kostolík sv. Emeráma, ku ktorému priliehal cintorín. V roku 1111 vznikla Zoborská listina, ktorá uvádza súpis majetku benediktínskeho kláštora sv. Hypolita, čo je dôležitý doklad o vtedajšej správe majetku.
V neskorších storočiach Nitra čelila rôznym výzvam. Po Mikulovskom mieri v rokoch 1622 - 1642 dostal hrad aj mesto biskup Ján Telegdy. V roku 1663 Turci obsadili hrad i mesto, vpochodovali do hradu bez odporu, čo sa stalo zradou istého Nemca z hradnej posádky a veliteľa maďarskej čaty. V 18. storočí, v roku 1701, začali v Nitre vyučovať piaristi. Počas protihabsburského povstania Františka Rákocziho II. v roku 1703 jeho vojská obsadili a zničili hrad, pričom Dolné mesto a Párovce vyhoreli.
V roku 1750 vznikla v Nitre na Párovciach Židovská náboženská obec. V roku 1765 dostala Nitra ako dar od biskupa Jána Gustíniho prvý mestský dom. V roku 1782 cisár Jozef II. zrušil zoborský kláštor a tiež rehoľu kamaldulov. Podľa územnosprávnej reformy Jozefa II. v roku 1785 sa Nitra stala centrom nového administratívneho usporiadania.
Modernizácia mesta pokračovala aj v 19. storočí. V rokoch 1878 - 1879 bola podľa projektu F. Schmidta a J. Lipperta z Viedne postavená vo východnom krídle Veľkého seminára neoklasicistická diecézna knižnica, ako verná kópia Szecsényiho maďarskej národnej bibliotéky v Budapešti. V roku 1880 bola zbúraná veža Kostola sv. Michala a v roku 1882 na jej mieste bola postavená nová. V roku 1883 sa Nitra stala sídlom Hornouhorského vzdelávacieho maďarského spolku FEMKE, ktorý vyvíjal silný maďarizačný tlak na slovenskú pospolitosť. V tom istom roku bolo postavené župné divadlo, ktoré pripomínalo zmenšenú kópiu národného divadla v Budapešti. V roku 1894 bola postavená poštová budova.
Na prelome storočí a v 20. storočí Nitra pokračovala v rozvoji. Dňa 10. novembra 1900 bolo otvorené prvé nitrianske kino Adlerovo - I. V roku 1906, 9. novembra, začala premávať železnica Nitra - Radošina. V rokoch 1910 - 1911 bola postavená synagóga podľa projektov L. Baumhorna. V roku 1915 bola postavená nemocnica so železničnou vlečkou a cintorín pre vojakov z I. svetovej vojny. V septembri 1918 bol v parku odhalený pomník padlým v I. svetovej vojne. Dňa 17. novembra 1918 obsadili Nitru legionári a 10. decembra 1918 sa vytvorila 1. mestská národná rada. Dňa 22. januára 1919 bolo ukončené maďarizačné pôsobenie župných a mestských úradov.
Medzivojnové obdobie prinieslo aj tragické udalosti. V roku 1924 vznikol požiar na hrade. V roku 1927 na mieste župnej nemocnice, prestavbou škrobárne z roku 1885, bola založená nemocnica. V roku 1928 bol postavený tzv. „Okresný dom“. V roku 1931 sa začala hospodárska kríza. Napriek tomu sa v roku 1933 konali veľkolepé Pribinove oslavy pri príležitosti 1100. výročia posvätenia prvého kresťanského kostola na území Slovenska. V roku 1935 bola na Vŕšku obnovená kaplnka sv. Michala.
Obdobie II. svetovej vojny bolo pre Nitru tragické. V roku 1942 Hlinkova garda zlikvidovala 537 židovských obchodov a v marci bol vypravený prvý vlakový transport s 1 100 Židmi. V roku 1944 Nitru obsadilo nemecké fašistické vojsko a pred Vianocami bola Nitra bombardovaná (22. 12.). Nitra bola opäť bombardovaná 27. marca 1945 a 30. marca 1945 bola oslobodená Sovietskou armádou.
Povojnové obdobie prinieslo opäť rozvoj. V roku 1956 bola na Vysokej škole poľnohospodárskej (VŠP) založená Katedra marxizmu-leninizmu. V roku 1960 bol zrušený Nitriansky kraj. V roku 1970 sa mužstvo AC Nitra druhý raz prebojovalo do I. futbalovej ligy. V roku 1974 na Leninovom námestí (dnešné Svätoplukovo námestie) umiestnili sochu V. I. Lenina. Futbalisti Nitry sa opäť vrátili do 1. ligy v roku 1979 a tretí návrat zaznamenali v roku 1986.
Po roku 1989 nastali zásadné zmeny. Dňa 9. decembra 1989 bola odstránená socha V. I. Lenina. V roku 1993 sa konali veľkolepé oslavy venované 60. výročiu Pribinových osláv. V roku 1996, 15. mája, sa konala prvá návšteva pápeža Jána Pavla II. v Nitre. V roku 2017 sa zmenil obchodný názov Agrokomplexu na Agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik. Táto dlhá a bohatá história Nitry a jej okolia tvorí dôležitý rámec pre pochopenie regionálneho vývoja a úsilia o sociálny pokrok, ktoré sa prejavilo aj v obci Zohor a v celom Slovensku v rokoch okolo 1972.
tags: #rok #1972 #v #mysleniciach #maju #prve