Vlastníctvo psa je naplnením túžby po spoločníkovi, ale zároveň prináša rad povinností a zákonných zodpovedností. Každý majiteľ psa je povinný dodržiavať platnú legislatívu, ktorá chráni nielen zdravie a pohodu zvierat, ale aj bezpečnosť obyvateľov a verejný poriadok. Zabezpečenie správnej starostlivosti o psa a dodržiavanie zákonom stanovených pravidiel je prejavom rešpektu, zodpovednosti a kultúrnosti. Tento článok podrobne objasňuje kľúčové povinnosti, ktoré sa spájajú s narodením, držaním, chovom a prevodom vlastníctva psa na území Slovenskej republiky, a to od základných podmienok pre každého psa až po špecifické požiadavky na čistokrvný chov.
Základné povinnosti každého majiteľa a držiteľa psa
Zákonná zodpovednosť majiteľa psa začína už od útleho veku zvieraťa a pretrváva počas celého jeho života. Tieto povinnosti sú kľúčové pre ochranu zdravia a bezpečnosti nielen samotného psa, ale aj širokej verejnosti. Držba psa prináša radosť, ale aj zákonnú zodpovednosť.
Identifikácia a registrácia psa
Jednou z najzákladnejších a najdôležitejších povinností je trvalé označenie psa. Každý pes musí byť najneskôr do veku 12 týždňov, ale vždy pred prvou zmenou vlastníka, trvalo označený transpondérom, teda začipovaný. Táto povinnosť platí od 1. septembra 2018. Pre psov narodených do 31. augusta 2018 platilo prechodné obdobie, počas ktorého majiteľ musel takého psa začipovať najneskôr do 31. októbra 2019. Prechodné obdobie neplatí, ak pes musí byť začipovaný pred zmenou vlastníctva, ako je predaj, darovanie alebo umiestnenie v útulku.
Začipovať psa môže len súkromný veterinárny lekár, ktorý je oprávnený požadovať úhradu najviac 10 eur za trvalé označenie psa. U psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, úhradu zabezpečí štát. Po označení psa transpondérom sú identifikačné údaje psa a údaje o jeho vlastníkovi uvedené v centrálnom registri spoločenských zvierat. Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu 50 eur, ak nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie (začipovanie) psa. Je dôležité poznamenať, že veterinárny lekár zase nesmie vykonať ošetrenie ani iné úkony na psovi, ktorý nie je identifikovaný, okrem nevyhnutných prípadov v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka. Za porušenie tejto povinnosti mu hrozí pokuta do 20 000 eur. Kým donedávna slúžilo na identifikáciu psov takzvané tetovacie číslo umiestnené v ušnici, zriedkavejšie v brušnej riase, od 1. novembra už musia byť všetky jedince, vrátane krížencov, označené identifikačným čipom. Túto povinnosť zaviedla novela zákona o veterinárnej starostlivosti, platná od 1. septembra 2018.
Hlásenie zmien v centrálnom registri
S vlastníctvom psa sa spája aj povinnosť nahlasovať zmeny. Majiteľ psa je povinný pri zmene vlastníka psa najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa nahlásiť údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára. Tieto údaje je povinná nahlásiť osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa. Rovnako tak je majiteľ psa povinný nahlásiť úhyn registrovaného psa do centrálneho registra spoločenských zvierat do 21 dní od úhynu, taktiež prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.
Zdravotná starostlivosť a ochrana pred chorobami
Kľúčovou povinnosťou je zabezpečenie adekvátnej veterinárnej starostlivosti. Každý pes starší ako 3 mesiace musí byť zavakcinovaný proti besnote a opakovane revakcinovaný podľa vakcinačnej schémy použitej vakcíny. Informáciu o revakcinácii poskytne veterinárny lekár, ktorý psa vakcinoval, a uvedie ju vo vakcinačnom preukaze. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný na vlastné náklady pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako tri mesiace zabezpečiť jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny a udržiavať ho v imunite. Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak nezabezpečí pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako tri mesiace vakcináciu a revakcináciu proti besnote.
V prípade, že pes poraní človeka, je vlastník alebo držiteľ psa povinný zabezpečiť bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa a potvrdenie o tomto vyšetrení bezodkladne doručiť poranenému človeku. Vyšetrenie vykoná súkromný veterinárny lekár spolu s poučením chovateľa o ďalšom postupe. Za nedodržanie tejto povinnosti môže orgán veterinárnej správy uložiť fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur.
Ochrana a pohoda zvieraťa
Zákon o veterinárnej starostlivosti kladie dôraz na ochranu a pohodu zvieraťa. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný pri chove alebo držaní zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu. Pohodou sa rozumie dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a každým individuálnym zvieraťom, ktorý s ohľadom na druh zvieraťa, stupeň jeho vývoja, prispôsobenia sa a domestikácie zaručí jeho dobrý zdravotný stav, fyziologické a etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, sociálne vzťahy, rozvíjanie jeho daností a fyziologické prejavy správania. Toto všetko sa musí dodržiavať prostredníctvom požiadaviek na ochranu spoločenských zvierat. Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak vlastník alebo držiteľ zvieraťa poruší niektoré z ustanovení zákona č. 39/2007 Z.z. (ochrana zvierat) a súvisiacich predpisov na úseku ochrany zvierat. Novelou zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá je v účinnosti od 1. septembra 2018, sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré zviera nepovažujú za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Taktiež sa preklasifikovali možné spôsoby týrania zvierat či definícia „utýrania“ zvieraťa. Za týranie zvierat sa tak považuje nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Týranie zvierat je trestným činom. Posilnili sa právomoci veterinárnych inšpektorov, ktorí v prípade podozrenia na týranie zvieraťa majú právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.
Správanie na verejnosti a spoločenská zodpovednosť
Nákupy pre PSA | čo kupujem pre svojich psov?
Pes musí byť na verejnom priestranstve vždy pod kontrolou osoby, ktorá ho vedie. Pes nesmie ohrozovať ľudí ani iné zvieratá. Náhubok je povinný pri nebezpečnom psovi alebo podľa pravidiel mestskej hromadnej dopravy. Majiteľ zodpovedá za škodu spôsobenú psom na zdraví alebo majetku. Osoba, ktorá vedie psa, je povinná bezodkladne odstrániť výkaly z verejného priestranstva. Nedodržanie tejto povinnosti môže byť sankcionované podľa platných predpisov. Za psa staršieho ako 6 mesiacov sa platí miestna daň obci alebo mestu, kde je pes chovaný. Majiteľ je povinný psa prihlásiť do evidencie na miestnom úrade v zákonom stanovenej lehote. Pri úhyne alebo zmene majiteľa je potrebné psa z evidencie odhlásiť.
Legislatívny rámec
Chovanie a držanie psov upravuje niekoľko dôležitých právnych predpisov:
- Zákon NR SR č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti: Stanovuje požiadavky na zdravie zvierat, ochranu zvierat, identifikáciu a registráciu zvierat, ako aj sankcie za nedodržanie veterinárnych požiadaviek. Z tohto zákona vyplýva povinnosť vakcinácie a povinnosť zabezpečiť veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka.
- Zákon NR SR č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov: Stanovuje podmienky držania psov, upravuje povinnosti obcí a tiež povinnosti chovateľov.
- Vyhláška MPRV SR č. 123/2007 o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá: Stanovuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat, požiadavky na chovné zariadenia a špecifické požiadavky na ochranu psov.
Okrem spomenutých sú relevantné aj Zákon č. 300/2005 Z. z. a Zákon č. 582/2004 Z. z., ktoré dopĺňajú celkový legislatívny rámec starostlivosti o psov.
Špecifické povinnosti chovateľov čistokrvných psov a plemenitba
Chov čistokrvných psov s preukazom o pôvode je cieľavedomá činnosť, ktorá má za cieľ zachovať a zdokonaľovať žiaduce vlastnosti a vlôh plemena pri rešpektovaní jeho biologického zdravia. Táto činnosť je prísne regulovaná chovateľskými klubmi a kynologickými organizáciami.
Kľúčové pojmy v kynológii
V súvislosti s plemenitbou psov kynológovia rozlišujú medzi niekoľkými dôležitými pojmami:
- Chovateľ: Je to majiteľ chovnej suky v čase rodenia šteniat, potomstvo ktorej sa eviduje na jeho chovateľskú stanicu. V prípade, ak prešla oplodnená suka do vlastníctva inej osoby, chovateľom je nový vlastník, ak si pôvodný majiteľ chovnej suky písomne nevyhradil právo zápisu narodených šteniat.
- Majiteľ: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá psa vlastní.
- Držiteľ: Osoba, ktorá má psa v dočasnej starostlivosti a kontrole, napríklad počas párenia alebo dočasného umiestnenia.
Registrácia chovného zariadenia
Od roku 2022 platí, že každý predajca alebo osoba, ktorá chce iným spôsobom odstúpiť zviera (napríklad darovaním), sa musí registrovať na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) podľa miestnej príslušnosti ako chovateľ spoločenských zvierat. Registrácia chovov spoločenských zvierat bola zavedená z dôvodu zníženia počtu porušení v chovných zariadeniach, ktoré produkujú zvieratá a uvádzajú ich na trh. Účelom zavedenia tejto povinnosti nebolo registrovať každého chovateľa, ktorému sa okotí sučka, lebo ju „nakryl susedov pes“. Pokiaľ chovateľ chová zvieratá za účelom množenia a poskytovania zvierat do vlastníctva iných osôb, je potrebná registrácia chovného zariadenia na RVPS. Registráciu chovného zariadenia vykonáva príslušná RVPS po tom, čo chovateľ predložil žiadosť o registráciu chovného zariadenia s priloženým potvrdením o zaplatení správneho poplatku vo výške 50 eur. Lehota na registráciu chovného zariadenia nie je zákonne stanovená, spravidla trvá do 30 dní, záleží to však od vyťaženosti a zaneprázdnenia RVPS.
Podmienky pre zaradenie jedincov do chovu (chovnosť)
Pre čistokrvný chov sa môžu používať len čistokrvné jedince zapísané v plemenných knihách členských krajín FCI, zaradené do chovu po splnení podmienok určených príslušným chovateľským klubom. Chov je cieľavedomá plemenitba, pri ktorej sa spojením dvoch jedincov toho istého plemena zabezpečuje odchov zdravého a štandardu plemena zodpovedajúceho potomstva. Spôsob chovu pre jednotlivé plemená si určujú kluby.
Medzi všeobecné podmienky chovnosti patria:
- Čistokrvnosť: Osvedčená preukazom o pôvode vydaným plemennou knihou FCI.
- Minimálny vek: Napríklad pre účasť na bonitácii je predpísaný minimálny vek 18 mesiacov v deň konania bonitácie. Pre zaradenie do chovu platí výstavné ocenenie získané vo veku od 12 mesiacov na výstavách organizovaných alebo uznaných SPZ (Slovenský poľovnícky zväz). O výnimkách z veku rozhoduje klub.
- Výstavné ocenenia: U slovenských čuvačov (SČ) pre zaradenie do chovu sú potrebné dve výstavy, usporiadané pod záštitou SKJ (Slovenská kynologická jednota), aspoň CACovej úrovne. Jedno ocenenie môže byť z triedy mladých, druhé z triedy strednej alebo otvorenej. Jedna z výstav však musí byť klubová alebo špeciálna SČ. Získané ocenenie musí byť minimálne „veľmi dobrý“.
- Absolvovanie bonitácie: Bonitácia je hodnotenie exteriéru a povahy psa, ktoré vykonáva komisia určená výborom klubu. Komisia zapisuje svoje rozhodnutie do preukazu pôvodu daného jedinca.
- Zdravotné požiadavky: Pre SČ je podmienkou absolvovanie RTG na dyspláziu bedrových kĺbov s výsledkom maximálne do druhého stupňa. Jedince s vyšším stupňom sa môžu zaradiť do chovu podľa zváženia bonitačnej komisie pri mimoriadnych kvalitách exteriéru. Chov nesmie byť na úkor zdravia.
- Povahové vlastnosti: Musia byť splnené aj špecifické podmienky povahy, napríklad u nemeckých ovčiakov sa posudzujú morálne vlastnosti a odborné znalosti ako záruka rozvoja plemena.
- Potvrdenie chovnosti: Chovnú spôsobilosť po splnení podmienok potvrdí jedincom do preukazu o pôvode plemenná kniha SPZ. HPK (Hlavný poradca chovu) zakladá kartu odchovu jedinca a vystavuje knihu krytia alebo odchovu.
Obmedzenia pre chovné jedince
Na chov (párenie) možno použiť jedince naposledy v roku, v ktorom dosiahnu vek: pes 9 rokov, suka 8 rokov, ak si klub neurčí inak. Majiteľ si môže u hlavného poradcu chovu požiadať o predĺženie chovnosti u psa doživotne, u sučky o každý ďalší vrh. O vyradení jedinca z chovu rozhoduje príslušný chovateľský klub na základe návrhu poradcu chovu. Rozhodnutie o tom musí oznámiť majiteľovi jedinca a plemennej knihe SPZ. Vyraďujúce vady môžu zahŕňať napríklad kryptorchizmus, monochizmus, chudozubosť (napríklad chýbajúce 4 zuby u malého špica), zatajovanie vád (napríklad operatívny zákrok na odstránenie alebo zakrytie nejakej anatomickej alebo exteriérovej vady), nedostatočné vlohy (povahové), vady skusu, príliš poddajné väzy, strata pigmentu, vadné uši a iné.
Proces párenia a riadenie chovu
Pred plánovaným honcovaním chovnej suky si jej majiteľ vyžiada od poradcu chovu odporúčanie pre párenie (ak nie je klubom určené inak). Poradca chovu podľa spôsobu chovu uvedie v ňom 1-3 vhodných psov. Odporúčanie na párenie si treba vyžiadať od poradcu chovu aspoň 3 týždne vopred, písomnou formou, a je potrebné priložiť zoznam majiteľov šteniat z predchádzajúceho vrhu. Odporúčanie pre párenie musí obsahovať mená psov navrhnutých na párenie a čísla zápisu v plemennej knihe, podpis poradcu chovu, meno suky a číslo zápisu v plemennej knihe, meno a adresu majiteľa a držiteľa chovného psa, meno a adresu majiteľa chovnej suky, meno psa, s ktorým sa suka párila, podpis majiteľa chovného psa, miesto a dátum párenia.
Párenie sa môže uskutočniť iba medzi dvomi chovnými jedincami na základe platného odporúčania na párenie (ak nie je klubom určené inak). Počas honcovania sa môže suka páriť len s jedným psom. Spravidla sa suka pári u majiteľa (držiteľa chovného psa). Ak suka zostáva u majiteľa psa niekoľko dní, všetky náklady s tým spojené, ako aj dopravu späť, hradí majiteľ suky. Držiteľ psa je povinný sa v tomto čase o suku dostatočne starať a ručí aj za škody, ktoré by suka v tom čase spôsobila tretej osobe. O neplánovanom spárení sa suky počas pobytu u držiteľa dohodnutého psa s iným psom je držiteľ povinný informovať majiteľa suky a nahradiť mu vzniknutú škodu. Držiteľ psa nesmie po takomto párení žiadať od majiteľa suky žiadne finančné vyrovnanie. Ak suka v čase, keď bola v starostlivosti držiteľa dohodnutého psa, uhynie, držiteľ je na svoje náklady povinný nahradiť majiteľovi suky vzniknutú škodu. Ak na smrti suky nemá vinu, majiteľ suky je povinný uhradiť majiteľovi psa všetky náklady, ktoré mu so starostlivosťou o suku a jej smrťou vznikli. Po spárení chovných jedincov vyplní držiteľ psa potvrdenie o párení a odporúčanie na párenie pošle plemennej knihe SPZ. Majiteľovi suky odovzdá vyplnené a podpísané potvrdenie o párení.
Spôsob úhrady za párenie sa rieši formou dohody, najlepšie písomnou a to ešte pred párením. Mimo dohodnutej čiastky nemá majiteľ psa žiadne právo požadovať od majiteľa suky potomkov psa. Obzvlášť nemá žiadny právny nárok na prenechanie šteňaťa. Ak je však prenechanie šteňaťa dohodnuté ako náhrada za párenie, musia byť bezpodmienečne zohľadnené nasledovné body: termín výberu šteňaťa, termín odberu šteňaťa, termín, po ktorom nárok na výber šteňaťa zaniká, termín, po ktorom nárok na odber šteňaťa zaniká, forma inej úhrady za párenie, úhrada nákladov spojených s dopravou, spôsob vyrovnania v prípade narodenia mŕtvych šteniat alebo jedného šteňaťa a spôsob vyrovnania v prípade, že vybrané šteňa do odberu uhynie. Nedodržanie dohody o spôsobe úhrady za párenie je vecou občianskoprávneho konania.
Ak sa suka neoplodnila, alebo sa narodilo len jedno šteňa, má majiteľ suky nárok na jedno bezplatné párenie s tým istým psom pri najbližšom háraní. Nárok na bezplatné párenie zaniká v prípade uhynutia psa alebo ak prestane byť z akýchkoľvek dôvodov chovný. O neoplodnení suky, prípadne požiadavke na náhradné párenie, informuje majiteľ suky poradcu chovu a držiteľa chovného psa najneskôr do 75 dní od párenia. Ak chovný pes zmení majiteľa, pôvodný majiteľ je povinný oznámiť nadobúdateľovi chovného psa všetky nesplnené povinnosti náhradných párení a dohodnutý spôsob úhrady za párenie. Ak zmení suka po párení majiteľa, pôvodný majiteľ je povinný oznámiť držiteľovi chovného psa meno nového majiteľa suky. Ak to neurobí, znáša následky, ak držiteľ psa odmietne náhradné párenie. Ak sa dokáže, že pes bol v čase párenia neplodný, majiteľ suky má nárok na vrátenie poplatku za párenie. Podmienky pre párenie v zahraničí určuje chovateľský klub. Vybraný pes musí byť vo svojej krajine chovný. Majiteľ suky pri zahraničnom párení priloží k prihláške na zápis vrhu fotokópiu preukazu o pôvode psa, s ktorým sa suka párila. V priebehu jedného kalendárneho dňa sa pes môže páriť len s jednou sukou. Párenie jednej suky dvoma psami počas jedného hárania je neprípustné.
Umelé oplodnenie suky insemináciou môže robiť iba veterinárny lekár, ktorý potvrdzuje na odporúčaní na párenie, že pri inseminácii bolo použité semeno dohodnutého psa. Umelé oplodnenie nie je dovolené previesť u psov, ktorí sa predtým nereprodukovali prirodzeným spôsobom. Náklady spojené s odobratím ejakulátu a vykonaním inseminácie hradí majiteľ sučky. Veterinár, ktorý insemináciu vykonáva, potvrdzuje v odporúčaní na párenie, že sučka bola oplodnená inseminačnou dávkou od vybraného psa. Veterinárny lekár je povinný vydať majiteľovi suky osvedčenie o vykonaní inseminácie. V tomto osvedčení musí byť uvedené miesto a doba umelého oplodnenia, meno a číslo zápisu psa, od ktorého bola použitá inseminačná dávka, meno a číslo zápisu plemennej knihy sučky a meno a adresa majiteľa sučky.
Starostlivosť o vrh a registrácia šteniat
O narodení šteniat je chovateľ povinný do 10 dní písomne informovať príslušného poradcu chovu a držiteľa psa s uvedením dátumu narodenia, počet a pohlavie narodených šteniat, farbu srsti, vážne chyby u šteniat, prípadne ďalšie dôležité informácie. Ak suka so šteniatkami nie je u chovateľa, oznámi poradcovi chovu tiež adresu držiteľa, u ktorého je umiestnená. Napríklad u SČ sa narodenie šteniat hlási poradcovi chovu a majiteľovi chovného psa do 5 dní po pôrode. Ak sučka nezostala kotná, chovateľ nahlási túto skutočnosť poradcovi chovu. Klub je oprávnený vykonať kontrolu vrhu.
Suka môže mať v kalendárnom roku iba jeden vrh (ak klub nerozhodne inak). U SČ je to trikrát za dva roky, po dvoch vrhoch za sebou sa musí jedno párenie vynechať. O počte ponechaných šteniat z jedného vrhu rozhoduje klub, pričom u SČ sa môžu ponechať všetky zdravo narodené šteňatá. Pri odbere (predaji) musia byť šteňatá najmenej 49 dní staré, musia byť označené mikročipom a odčervené. Čipovanie šteniat zapísaných v SPKP (Slovenská plemenná kniha psov) je povinné. Robí sa v 6.-7. týždni veku šteniat a čipuje sa celý vrh naraz. Veterinárny lekár do prihlášky nelepí príslušné kódy mikročipov k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania a potvrdí to pečiatkou so svojim podpisom. Chovateľ túto prihlášku na zápis šteniec pošle na kynologický odbor SPZ. Plemenná kniha pri zápise vrhu do databázy vloží k menám šteniec aj ich kódy mikročipov, ktoré sa budú tlačiť na preukazy o pôvode.
Za účelom úradnej evidencie všetkých čistokrvných plemien psov začlenených v kluboch SPZ sa zapisujú štence pochádzajúce od čistokrvných jedincov z domácich odchovov, ako aj importované čistokrvné jedince týchto plemien do plemennej knihy SPZ-SPKP. SPZ robí zápisy šteniat pre všetkých chovateľov - členov príslušných chovateľských klubov združených v SPZ v zmysle stanov SPZ. Zápis plemien v plemennej knihe SPZ sa robí na základe prihlášky narodených šteniat (vrhu). Prihlášky k zápisu šteniat zašle poradca chovu chovateľovi po nahlásení vrhu. Súčasťou prihlášky na zápis vrhu je majiteľom psa potvrdené odporúčanie na párenie, v prípade zahraničného párenia aj overená fotokópia preukazu o pôvode použitého psa. Narodené šteňatá sa musia prihlásiť na zápis všetky naraz, a to najneskôr do 30 dní od dátumu narodenia. Dodatočné hlásenie ďalších šteniat z vrhu nie je prípustné. Mená šteniat pochádzajúcich z jedného vrhu sa musia začínať rovnakým začiatočným písmenom a nesmú sa opakovať v ďalších vrhoch tej istej chovnej stanice.
V plemennej knihe sa nesmú zapísať šteňatá zo spárenia suky s iným psom, ako sa uvádza v prihláške na zápis vrhu a v odporúčaní na párenie. Úmyselné zamlčanie takéhoto prípadu sa bude posudzovať ako porušenie chovateľského a zápisného poriadku. V prípade zistenia tejto skutočnosti po vystavení preukazov o pôvode musí chovateľ preukazy vrátiť plemennej knihe na znehodnotenie. Ak sa vyskytnú u šteniat závažné chyby alebo neštandardná farba, preukaz pôvodu sa opatrí pečiatkou „neštandardné“. V preukaze pôvodu musí byť uvedená správna farba šteňaťa a to aj v tom prípade, ak je neštandardná. Pokiaľ chovateľ alebo chovateľský klub zistí, že narodené šteňa vykazuje závažnú vrodenú chybu, ktorá sa ďalším vývojom nemôže zmeniť a nezodpovedá tak štandardu FCI, je povinný o tejto skutočnosti informovať príslušnú čiastkovú plemennú knihu uvedením konkrétnej chyby do prihlášky. V prípade pochybnosti o správnosti vykázaného pôvodu šteniec má chovateľský klub právo vykonať u šteniec test paternity na preukázanie pôvodu. Ak sa preukáže nepravdivosť uvádzaných údajov o pôvode šteniec, strácajú vydané preukazy o pôvode šteniec platnosť a chovateľ je povinný nahradiť náklady spojené s preukázaním pôvodu šteniat a vydaním preukazov o pôvode.
Preukaz o pôvode a chránený názov chovateľskej stanice
Preukaz o pôvode psa je verejná listina obsahujúca meno a popis psa, jeho pôvod preukázaný najmenej 3 generáciami čistokrvných predkov, skratku plemennej knihy a číslo zápisu, tetovacie číslo (ak nie je totožné s číslom zápisu), dátum narodenia, ako aj ďalšie údaje o chovateľovi a majiteľovi, o ohodnotení psa na výstavách a skúškach, prípadne iné dôležité záznamy. Vystavuje sa na formulári uznanom FCI, s uvedením členstva v FCI (znak FCI), v zastupujúcej organizácii SR v FCI a adresou SPZ. Pre každého psa sa vystavuje len jeden preukaz o pôvode, ktorý v prípade zmeny majiteľa psa musí predchádzajúci majiteľ odovzdať novému nadobúdateľovi psa. Záznamy alebo zmeny v preukaze o pôvode môže robiť plemenná kniha, rozhodcovia (výsledky výstav, bonitácie, skúšok), veterinárny lekár (tetovač - dátum tetovania, vakcinácie) a chovateľ alebo majiteľ (zmena vlastníka psa). Preukaz o pôvode hradí chovateľ. Stratu PP je nutné ihneď hlásiť plemennej knihe, ktorá zabezpečí zverejnenie straty a vydanie duplikátu preukazu o pôvode v odbornom časopise. V prípade poškodenia alebo zničenia preukazu je možné vystaviť opis. Preukaz o pôvode uhynutého, zabitého alebo utrateného psa treba poslať plemennej knihe SPZ najneskôr do 10 dní od tejto udalosti na znehodnotenie. V prípade straty psa treba preukaz do 30 dní poslať plemennej knihe. Ak sa pes nájde, plemenná kniha preukaz o pôvode psa vráti majiteľovi. Za správnosť údajov uvedených v preukaze o pôvode ručí svojim podpisom ten, kto v ňom príslušný záznam urobil. Preukaz o pôvode nie je prenosný na jedince toho istého vrhu, ani na jedince z iného vrhu.
Názov chovateľskej stanice je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou mena psa a je z neho zrejmý chov, z ktorého pes pochádza. Preukazy o pôvode pre narodené šteňatá sa môžu vyhotoviť len chovateľom, ktorí majú chránený názov chovateľskej stanice. Chránenie názvov chovateľských staníc a ich evidenciu pre chovateľov psov plemien združených v SPZ zabezpečuje plemenná kniha SPZ (tlačivo je možné stiahnuť na webe SKJ). Chovateľ môže mať chránený len jeden názov chovateľskej stanice bez zreteľa na počet chovaných plemien a súk. Chránený názov chovateľskej stanice je osobný a celoživotný. Nárok na používanie názvu chovateľskej stanice vzniká dňom jej registrácie v FCI. Názov chovateľskej stanice nemožno meniť. Ten istý názov nesmie byť chránený inej osobe v rámci členských krajín FCI. Majiteľom chovateľskej stanice môže byť len právnicky spôsobilá fyzická osoba alebo právnická osoba. Právo ochrany názvu zaniká, ak sa chovateľ písomne zriekol tohto práva, smrťou chovateľa (ak nebol názov prevedený na dedičov), trvalým odňatím práva ochrany názvu pre porušenie chovateľskej disciplíny alebo zmluvným prevodom na inú fyzickú osobu.
Register a medzinárodné aspekty
Register je súčasťou plemennej knihy. V registri sa evidujú importované jedince zapísané v plemenných knihách krajín, ktoré nie sú členmi FCI, a šteňatá pochádzajúce od rodičov, ktorí nemajú tri plné generácie predkov zapísaných v plemenných knihách uznaných FCI. Podmienkou pre zapísanie do registra je súhlas príslušného chovateľského klubu. Jedinec musí byť posúdený na dvoch výstavách, aspoň dvomi rozličnými rozhodcami a získať ocenenie aspoň „veľmi dobrý“. Jedince zapísané v registri sa môžu páriť len s čistokrvnými jedincami.
Pri vývoze psa musí jeho majiteľ požiadať o súhlas na vývoz plemennú knihu SPZ (prípadne aj príslušný klub). Pri prvom predaji psa do zahraničia musí majiteľ odovzdať nadobúdateľovi psa v zahraničí exportný preukaz o pôvode psa. Exportné preukazy pre plemená združené v SPZ vystavuje plemenná kniha SPZ. Nákup, predaj alebo vývoz psov prostredníctvom organizácií zaoberajúcich sa komerčným predajom psov je neprípustný v zmysle predpisov FCI.
Zodpovedný prístup k získavaniu a zmene vlastníctva spoločenských zvierat
Kúpa, adopcia, predaj a darovanie psa, mačky alebo iného spoločenského zvieraťa má svoje pravidlá a vyžaduje si zodpovedné zváženie. Zviera sa často stáva darčekom, no v mnohých prípadoch napokon končí v útulku, či v tom horšom prípade len tak, na ulici. Kúpu alebo adopciu domáceho miláčika si preto treba poriadne premyslieť - či sú preň vytvorené vhodné podmienky a či sa oň nový majiteľ vie postarať. Ide totiž aj o istú časovú a finančnú záťaž.
Pred kúpou alebo adopciou
Pri výbere zvieraťa je dôležité myslieť na viaceré aspekty a nepodceniť ho. Hoci veterinárna správa odporúča vyhradiť si dostatok času na výber psa (šteniatka), určite je to vhodné aj pri výbere iných zvierat. Je dobré si na túto udalosť vyčleniť jeden voľný deň, navštíviť viacero chovateľov a nebrať so sebou deti, aby rozhodovanie nebolo emocionálne.
Pri kúpe psa je dôležité overiť si, či je začipovaný a či sú údaje o ňom a jeho vlastníkovi v Centrálnom registri spoločenských zvierat (treba si vypýtať číslo čipu a zadať ho do registra). Ak je pes čipovaný, no nie je v registri, veterinárny lekár môže odmietnuť dodatočne zaregistrovať zviera do CRSZ, prípadne si môže účtovať poplatok za dodatočnú registráciu. K chovateľovi si nezabudnite so sebou zobrať mobil s internetovým pripojením, aby ste registráciu vedeli na mieste preveriť. Podceniť netreba ani zdravie zvieraťa; je dôležité všímať si jeho pohyb, otvory (oči, uši, ústa, análny otvor - ak obsahujú hnis, výtok či červíky, je lepšie zviera nekupovať), kožu (či je bez ekzémov, škvŕn, parazitov) a prehmatať celé telo. Všímať si treba, či je pečiatkou a zápisom v očkovacom preukaze potvrdené odčervenie. Netreba sa nechať oklamať tvrdeniami vlastníka, že pes nenarastie veľký alebo, naopak, že bude mohutný a krásny. Vždy si treba žiadať vidieť rodičov zvieraťa a netreba sa nechať „odbiť“. Zbystriť pozornosť treba aj pri nízkej cene, ktorá sa môže predražiť pri ďalších návštevách veterinára. Odporúča sa dohodnúť sa na kúpnej zmluve, kde budú identifikačné údaje zvieraťa, no tiež dátumy a podmienky prípadnej reklamácie, vrátenia atď. Taktiež je dôležité kupovať zviera priamo z chovu, nenechať si stratiť možnosť vidieť miesto, kde sa narodilo - teda nenechať sa presvedčiť, aby zviera bolo predané na inom mieste (napr. benzínka).
Útulky sú v kritickom stave a adopcií je z roka na rok menej. Hoci neexistujú oficiálne štatistiky, skúsenosti ukazujú, že najväčší „nával“ zvierat do útulkov nie je bezprostredne po Vianociach, ale s miernym odstupom času, keď rodiny zistia, že nemajú na psa čas, deti to prestane baviť, alebo si uvedomia finančnú a časovú záťaž. Častým prípadom je aj úmrtie majiteľa, kedy zviera prechádza na najbližších, ktorí však nemajú kapacitu na jeho starostlivosť. Viac vnímajú nápor útulky počas obdobia nového roka, keď počas silvestrovských osláv pyrotechnika negatívne vplýva na zvieratá, zatúlajú sa, stratia sa a skončia v útulku, pričom majitelia sa k nim už nedopátrajú.
Zmena vlastníctva spoločenského zvieraťa z pohľadu legislatívy
Od 1. septembra 2018 je v účinnosti novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá rieši ochranu, starostlivosť, evidenciu zvierat a zabraňuje nelegálnemu množeniu. Touto novelou sa Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré zviera nepovažujú za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Každá zmena vlastníctva spoločenského zvieraťa (predaj/adopcia/darovanie) sa považuje za komerčnú činnosť a viažu sa k nej náležité podmienky. Pravidlá chovu zvierat a prevodu ich vlastníctva musia spĺňať pôvodní vlastníci a predajcovia. Budúci vlastníci zvierat by sa zasa mali zaujímať o pôvod zvierat, aby boli od legitímnych chovateľov, mali dobré životné podmienky, a tiež, aký má zviera zdravotný stav. Novým vlastníkom pribúdajú isté povinnosti a musia splniť podmienky ďalšieho chovu.
Pod spoločenskými zvieratami si možno predstaviť psy, mačky, fretky, bezstavovce, okrasné vodné živočíchy, obojživelníky, plazy, vtáky (iné ako hydina) a cicavce (iné hlodavce a králiky ako tie, ktoré sú určené na výrobu potravín), ktoré sú domestikované alebo chované v domácnosti a ktorých fyzické, emocionálne, behaviorálne a sociálne potreby môžu byť naplnené vďaka spoločníkovi v domácnosti či v úzkom každodennom vzťahu s ľuďmi.
Predaj, darovanie, kúpa či adopcia zvieraťa v rámci Slovenska
Psa, mačku či iné spoločenské zviera je možné nadobudnúť iba z registrovaného chovu alebo zo schválenej karanténnej stanice a útulku. Ako už bolo spomenuté, od roku 2022 platí, že každý predajca alebo osoba, ktorá chce iným spôsobom odstúpiť zviera (napríklad darovaním), sa musí registrovať na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Psy musia byť pred prvou zmenou vlastníctva (najneskôr do 12 týždňov veku) označené mikročipom. Vlastník vtedy uvádza taktiež svoje identifikačné údaje a údaje psa do Centrálneho registra spoločenských zvierat (CRSZ), a to cez súkromného veterinára, ktorý vykonal označenie. Túto registráciu si možno online overiť v CRSZ, avšak je potrebné poznať od pôvodného vlastníka číslo mikročipu. Nielen pri psoch, ale aj pri mačkách, fretkách a podobne (vnímavé mäsožravé zvieratá) starších ako tri mesiace, je povinnosťou vlastníka alebo držiteľa zvieraťa na vlastné náklady zabezpečiť vakcináciu a revakcináciu proti besnote, udržiavať zviera v imunite a zabezpečiť vyšetrovanie a vakcináciu zvieraťa podľa jeho potrieb. V prípade označených psov je aj tento údaj možné overiť prostredníctvom CRSZ po zadaní čísla mikročipu. Ďalšou povinnosťou vlastníka psa je nahlásiť do 21 dní odo dňa zmeny vlastníctva údaje o novom majiteľovi psa do spomínaného registra, opäť cez súkromného veterinára. Pozor, tieto údaje je povinný nahlásiť pôvodný vlastník zvieraťa! Hoci pri zmene vlastníka nie sú potrebné žiadne veterinárne dokumenty, zvyčajne sa v praxi vyskytuje tzv. vakcinačný preukaz, v ktorom sú uvedené údaje vlastníka, zvieraťa, zaznamenanie označenia mikročipom, vakcinácie proti besnote a infekčným ochoreniam, ošetrenie proti parazitom či informácia o vykonaní klinickej prehliadky. Štátna veterinárna správa odporúča aj kúpno-predajnú zmluvu o zvierati medzi pôvodným a novým vlastníkom. Pri nečakaných situáciách a pri veterinárnom konaní môže byť nápomocná. V prípade nesplnenia podmienok môže byť vlastník alebo držiteľ zvieraťa pokutovaný alebo inak riešený kompetentnými orgánmi.
Predaj, kúpa, adopcia či darovanie spoločenského zvieraťa v rámci EÚ
Nadobudnúť zviera možno len z registrovaného chovu spoločenských zvierat, zo schválenej karanténnej stanice a útulku alebo zo schváleného strediska na zhromažďovanie spoločenských zvierat v krajine EÚ. Opäť platí, že každá aj fyzická osoba, ktorá chce predať alebo inak odstúpiť vlastníctvo zvieraťa, musí byť registrovaná na miestne príslušnej veterinárnej autorite v danej krajine EÚ ako chovateľ spoločenských zvierat. Zvieratá, konkrétne psy, mačky a fretky musia byť označené mikročipom (transpondérom) ktorýmkoľvek súkromným veterinárom. So zvieraťom je pred komerčným premiestňovaním potrebné podstúpiť klinické vyšetrenie v rámci 48 hodín pred odchodom a zviera nesmie vykazovať žiadne symptómy ani klinické príznaky chorôb. Taktiež psy, mačky a fretky musia byť vakcinované proti besnote, pričom je potrebné splniť nasledovné podmienky: zviera je pred vakcináciou nezameniteľne označené mikročipom, vakcínu podáva oprávnený veterinár, v čase vakcinácie má zviera už aspoň 12 týždňov, dátum vakcinácie je uvedený spolu s dobou platnosti vakcinácie oprávneným alebo úradným veterinárom v EÚ pase zvieraťa. Doba platnosti vakcinácie sa začína vytvorením ochrannej imunity, tá nastáva po 21 dňoch a trvá do konca doby ochrannej imunity, ako sa uvádza v technickej špecifikácii povolenia na uvedenie na trh alebo v povolení/licencii pre vakcínu proti besnote v členskom štáte, kde sa vakcína podáva. Revakcinácia sa musí považovať za primárne očkovanie, ak sa nevykonala počas platnosti predchádzajúcej vakcinácie. Proti besnote môžu očkovať a vakcináciu zapísať do pasu spoločenského zvieraťa len súkromní veterinári poverení na vydávanie pasov pre takéto zvieratá.
V niektorých štátoch EÚ sú povolené výnimky z platného očkovania proti besnote pre mladé zvieratá. Vtedy je povolené komerčné premiestnenie zvieraťa, ktoré má menej ako 12 týždňov a ešte nie je vakcinované proti besnote alebo je vo veku 12 až 16 týždňov a bolo vakcinované proti besnote, no ešte nie je očkovanie platné (teda neprešlo 21 dní od očkovania). V týchto prípadoch je ale potrebné splniť ostatné podmienky komerčného premiestňovania v rámci EÚ a členský štát určenia musí povoliť takéto premiestňovanie (na webovej stránke o tom musí informovať). Zároveň musí byť v sprevádzajúcom certifikáte zdravia zvieraťa doplnené vyhlásenie držiteľa psa, mačky či fretky, že od narodenia do odchodu zviera nebolo v kontakte s držanými zvieratami s podozrením na infekciu besnotou alebo s voľne žijúcimi, ktoré patria medzi druhy zapísané v zozname pre infekciu besnotou. Alebo musí byť z EÚ pasu matky, od ktorej je zviera ešte závislé, možné zistiť, že pred narodením mláďaťa matka bola očkovaná proti besnote v súlade s požiadavkami na platnosť vakcinácie. Aj Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré takúto výnimku dovoľuje - teda na naše územie možno komerčne premiestniť z inej krajiny EÚ mladé zviera bez platnej vakcinácie, ak spĺňa ostatné požiadavky.
Pri predaji, kúpe, adopcii či darovaní spoločenského zvieraťa v rámci EÚ sa vyžadujú tieto dokumenty: Európsky pas spoločenského zvieraťa (vydávajú súkromní veterinári poverení na túto činnosť v krajine odoslania) a úradné zdravotné osvedčenie (vydávajú úradní veterinári kompetentnej veterinárnej autority krajiny odoslania). V prípade nesplnenia daných podmienok môže byť zamietnutý vstup zvieraťa na územie krajiny, môže byť nariadená karanténa zvieraťa v štátnom zariadení, pričom náklady znáša vlastník alebo sa môže nariadiť utratenie zvieraťa, opäť na náklady vlastníka.
Predaj, kúpa, adopcia či darovanie spoločenského zvieraťa mimo EÚ (dovoz/vývoz)
V prípade dovozu alebo vývozu zvierat do/z krajín mimo EÚ (napr. Spojené arabské emiráty, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Brazília, Kanada, Čína či USA) sú podmienky ešte prísnejšie. Aj tentokrát je povinné označenie mikročipom, vakcinácia proti besnote podľa rovnakých pravidiel ako pri dovoze v rámci Únie, no navyše v prípade niektorých krajín sa vyžaduje aj špeciálny „Titračný test protilátok besnoty“. Zvieratá dovážané do EÚ smú na územie Únie vstupovať len cez schválené hraničné kontrolné stanice na daný druh zvierat. Stanici však treba deň vopred oznámiť očakávaný vstup zvierat, a to cez elektronický systém TRACES. Aj v tomto prípade, v prípade nesplnenia daných podmienok, môže byť zamietnutý vstup zvieraťa na územie krajiny, môže byť nariadená karanténa zvieraťa v štátnom zariadení, pričom náklady znáša vlastník alebo sa môže nariadiť utratenie zvieraťa, opäť na náklady vlastníka.
tags: #narodenie #psov #povinnosti