Umenie, či už vo forme literárnej tvorby, dramatických diel, alebo hudobných kompozícií, tvorí nezmazateľnú súčasť kultúrnej identity. Dejiny sú popretkávané dátumami narodení a úmrtí osobností, ktoré definovali vkus svojich generácií. V kontexte slovenského hudobného a divadelného života nachádzame množstvo mien, ktorých odkaz je pretrvávajúci, či už ide o operných sólistov, alebo tvorcov populárnej hudby.
Súhvezdie slovenského operného umenia
Slovenská operná scéna prešla počas 20. storočia búrlivým vývojom, pričom na jej formovaní sa podieľali generácie umelcov, ktorí svojím talentom a nasadením povýšili spevácku interpretáciu na majstrovstvo.
Ružena Kustrová, mezzosopranistka a dlhoročná sólistka opery Štátneho divadla v Košiciach, je jednou z tých postáv, ktorých životná cesta je pevne zviazaná s rozvojom divadelníctva na východnom Slovensku. Jej kariéra začínala v Slovenskom národnom divadle v roku 1939, kde uplatnila nielen svoje spevácke kvality, ale aj herecké a komediálne vlohy v operetných inscenáciách. Jej schopnosť stvárniť charakterové postavy v dielach autorov ako Gejza Dusík, Lehár či Strauss z nej urobila prototyp hereckej kreácie. Jej schopnosť v opernom predstavení opätovne založeného košického divadla spievala Floru Bervoix vo Verdiho Traviate svedčí o jej umeleckom rozsahu.
Podobne významnou osobnosťou spevohry bol Jozef Hatok, sólista Divadla J. Záborského v Prešove. Jeho lyrický tenor príjemného timbru našiel uplatnenie v širokom žánrovom spektre, od klasickej operety až po moderné hudobno-dramatické diela. Jeho kariéra, odštartovaná v roku 1949 v zbore opery Štátneho divadla v Košiciach, vyvrcholila v mnohých úspešných postavách, pričom k jeho divácky najúspešnejším postavám v hudobných komédiách patrili postavy v muzikáloch a operetách.
Interpretácia a réžia ako piliere opernej kvality
Umelecká úroveň operných domov závisela aj od osobností, ktoré dokázali spojiť spevácku techniku s hlbokou dramatickou inteligenciou. Karel Berman, významný český basista, hudobný skladateľ a režisér, bol jednou z takýchto postáv. Jeho život, poznačený väznením v koncentračných táboroch, kde však ostal aktívnym umelcom, viedol k úspešnej dráhe v Národnom divadle v Prahe. Berman mal mohutný hlas, jeho prejav sa vyznačoval mimoriadnou muzikálnosťou, hereckou inteligenciou, vynikajúcim frázovaním a výbornou speváckou technikou.
S jeho umením sa mali možnosť oboznámiť aj bratislavskí diváci pri jeho pohostinských vystúpeniach v Slovenskom národnom divadle, kde stvárnil napríklad neprekonateľného, štýlového a spevácky brilantného Leporella v Mozartovom Donovi Giovannim. Jeho prínos ako režiséra a pedagóga na Akadémii múzických umení ďalej rozšíril jeho vplyv na ďalšie generácie operných umelcov.
Od opery k populárnej hudbe a rocku
Prechod od klasických foriem k populárnej hudbe priniesol nové ikony, ktoré formovali masovú kultúru. Frank Sinatra, americký spevák a herec, je nepochybne jednou z najväčších postáv populárnej hudby 20. storočia. Narodil sa 12. decembra 1915 v meste Hoboken amerického štátu New Jersey. V profesijnom živote Franka Sinatru prišla bláznivá éra, ktorej sa až po štvrťstoročí vyrovnala Beatlesmánia. Výsledkom jeho umeleckej dráhy je viac ako päťdesiatka filmov, skoro tri stovky vydaných štandardných platní a singlov, skoro stovka albumov a kompilácií.
Podobne fascinujúca je cesta rockových legiend, ako sú členovia skupiny Rolling Stones. Mick Jagger, líder tejto skupiny, ktorého narodenie 26. júla 1943 sa spája s začiatkami britskej bluesovej scény, definoval podobu moderného rocku. Rolling Stones majú na svojom konte 24 štúdiových albumov a patria k absolútnej špičke svetovej rockovej hudby. Ich vplyv presiahol hranice hudby a stal sa kultúrnym fenoménom.
Na slovenskej scéne nájdeme osobnosti ako Peter Nagy, ktorý sa narodil 9. apríla 1959 v Prešove. Ako spevák, skladateľ, textár, producent a fotograf, a predovšetkým frontman skupiny Indigo, priniesol do slovenskej populárnej hudby svojrázny rukopis, ktorý rezonuje v ušiach poslucháčov už niekoľko dekád.
Vzájomné ovplyvňovanie žánrov a osobností
Dejiny umenia nie sú izolovanými ostrovmi úspechu. Sú to prepojené cesty, kde operní speváci, ako boli napríklad Anna Kľuková či Andrej Bystran, v Banskej Bystrici a Bratislave nadväzovali na tradíciu a zároveň ju obohacovali o nové technické a výrazové prostriedky. Či už ide o 18. september 1959, alebo iné dátumy, ktoré sa vryli do pamäti ako dni narodenia umelcov, dôležitý je neustály dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou.
Reflexie o slovenskej hudbe, autoroch a dielach sa pravidelne objavujú v odborných zborníkoch, čo svedčí o tom, že ani po desaťročiach záujem o hĺbkovú analýzu tvorby osobností, akými boli Ján Cikker či Ilja Zeljenka, neochabuje. Umenie je živý organizmus, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a kritické zhodnotenie, aby jeho odkaz mohol pretrvať pre nasledujúce generácie.
tags: #narodenie #spevakov #september #18 #september #1959