Narodenie a smrť sú dva neoddeliteľné, fundamentálne piliere ľudskej existencie, ktoré sprevádzajú človeka od počiatku vekov. Kým narodenie predstavuje začiatok, príchod na tento svet, smrť znamená odchod, zanechanie pozemskej schránky. Oba fenomény sú predmetom hlbokých úvah, vedeckých štúdií, štatistických analýz, ale aj mystických a duchovných interpretácií. Na prvý pohľad sa zdá, že dátum narodenia je len náhodným určením začiatku života, zatiaľ čo smrť je neúprosným a nepredvídateľným koncom. Detailnejší pohľad však odhaľuje, že tak narodenie, ako aj úmrtie, sú obklopené prekvapivými súvislosťami, vzorcami a niekedy až kurióznymi zhodami okolností, ktoré ovplyvňujú nielen individuálny osud, ale aj celé spoločenstvá.
Pôrodnosť a jej štatistiky: Základné demografické pojmy
V demografii sa narodenie skúma prostredníctvom pojmu natalita, ktorá predstavuje pôrodnosť alebo mieru pôrodnosti. Hrubá miera pôrodnosti je daná pomerom celkového počtu narodených (prepočítaných na dĺžku jedného roka) v danom období k strednému stavu obyvateľstva v roku. Obvykle je výsledný podiel násobený 1000 a udáva tak mieru pôrodnosti na 1000 obyvateľov. Tento ukazovateľ je kľúčový pre pochopenie dynamiky rastu alebo poklesu populácie.
Na Slovensku sa rodí najviac detí v určitých obdobiach roka. Z publikácie „Skryté príbehy sčítania“, ktorá vychádza zo spracovania údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021, vyplýva, že najčastejším dátumom narodenia je 29. september. V tento deň sa narodilo 8601 žien a 8203 mužov. Obdobím, keď sa rodí najviac obyvateľov, je leto, konkrétne ide o 27 percent všetkých pôrodov. Mesiac, v ktorom sa rodí najviac detí, je júl. Desať najčastejších narodenín podľa analýzy denníka pripadá na obdobie od 20. do 30. septembra. Rebríčku absolútne dominuje 27. september, čo je presne deväť mesiacov od Vianoc, čo naznačuje zaujímavú súvislosť medzi sviatočným obdobím a následným nárastom pôrodnosti.
Pokiaľ ide o dni v týždni, najviac obyvateľov sa narodilo vo štvrtok - až 813 238, zatiaľ čo najmenej v sobotu - 711 665. Na priestupný deň, 29. február, oslavuje narodeniny 3517 obyvateľov Slovenskej republiky. Naopak, vianočné sviatky a začiatok nového roka sú dni, keď sa rodí najmenej detí. Tento jav je pravdepodobne spôsobený veľkým počtom štátnych sviatkov v tomto období, keďže v nemocniciach sa počas sviatkov spravidla rodí len prirodzene a vykonávajú sa len akútne cisárske rezy. To znamená, že pôrody, ktoré je možné naplánovať, sa odkladajú na iné dni.
Kuriózne zhody a pravdepodobnosť narodenín
Narodenie dieťaťa je jedným z najkrajších a najvýznamnejších momentov v živote rodiny, ktorý prináša so sebou radosť, lásku a očakávania. Čo však, ak sa tento radostný moment spája s kurióznou zhodou okolností - narodením dieťaťa v rovnaký deň, ako má narodeniny iný člen rodiny, alebo dokonca niekto úplne cudzí? Príbehy o deťoch narodených v rovnaký deň ako ich blízki sú skutočne fascinujúce a často až neuveriteľné. Napríklad, v myjavskej nemocnici sa narodil malý Jurko presne 24. februára, rovnako ako jeho staršie sestry Alžbetka (14) a Kristínka (15). Manželia Rácovci z Myjavy tak zažívajú trojnásobnú radosť, keďže osudový dátum budú oslavovať až traja členovia ich rodiny. Otec Juraj (35) bol z tejto zhody okolností nadšený a sestry Kristínka a Alžbetka sa tešili na bračeka ako na najkrajší darček.
Podobné príbehy sa dejú po celom svete. V Spojených štátoch amerických sa na prelome roka narodili dvojčatá, ktoré mali rozdielny deň a rok narodenia - chlapec sa narodil na Silvestra a dievča na Nový rok. V Južnej Kórei zas existuje zvláštny systém výpočtu veku, ktorý spôsobuje, že deti narodené na Silvestra dovŕšia vek dvoch rokov len pár hodín po narodení.
Hoci sa nám môže zdať, že narodiť sa v rovnaký deň ako niekto iný je veľmi nepravdepodobné, štatisticky to až také zriedkavé nie je. Každý deň v roku predstavuje 1/365, teda približne 0,274 % šancu. Ak sa však narodíte 29. februára, šanca sa znižuje na 1/1461. Tieto čísla sú však len priemerné odhady, ktoré nezohľadňujú sezónne výkyvy pôrodnosti. Napríklad, v mnohých krajinách sa viac detí rodí v mesiacoch júl, august a september.
Málokto by hádal, že na to, aby sa v skupine 23 ľudí našli aspoň dvaja s rovnakým dátumom narodenia, stačí len 23 ľudí. Pravdepodobnosť, že aspoň dvaja ľudia v skupine 23 ľudí majú narodeniny v rovnaký deň, sa rovná 50,73 %. Pokiaľ by sme mali 69 ľudí, pravdepodobnosť, že aspoň dvaja z nich majú narodeniny v rovnaký deň, je 99,9 %. Tento fascinujúci štatistický jav je známy ako „paradox narodenín“. Ak sa v rodine alebo medzi priateľmi vyskytne zhoda narodenín, často sa organizujú spoločné oslavy. Tieto oslavy môžu byť skvelou príležitosťou na posilnenie vzťahov a vytvorenie nezabudnuteľných spomienok. V prípade spoločných osláv je dôležité zohľadniť aj vekové rozdiely a preferencie oslávencov. Niekedy sa používa jedna torta s dvoma rozdielnymi ozdobami pre každého oslávenca, inokedy sa pripravujú dve menšie torty.
Vplyv dátumu a sezóny narodenia na osobnosť a osud
Vraví sa, že človek sa nestáva veľkým len preto, lebo prišiel na svet, ale až svojimi skutkami. To však nie je tak úplne pravda. Dátum narodenia zohráva veľmi dôležitú úlohu v živote. Dátum, kedy človek prišiel na svet, je úžasná súhra, ktorá určila, akým človekom bude a čo dosiahne. Hoci sa to môže zdať ako hlúposť alebo len náhoda, mnohí veria, že je v tom kus pravdy.
Numerologický pohľad na osobnosťNumerológia, veda, ktorá pripisuje číslam veľkú moc a význam, ponúka jednu z perspektív. Spôsob na zistenie toho, čo o vás hovorí dátum narodenia, je jednoduchý. Ak sa niekto narodil napríklad 1.1.1990, jeho číslo je 3 (postup: 1 + 1 + 1 + 9 + 9 + 0 = 21 - 2 + 1 = 3). Jednoducho sa sčítajú všetky cifry z dátumu narodenia, súčet sa rozdelí na 2 cifry, ktoré sa znova sčítajú. Ak bude konečný súčet dvojciferný, znova sa dielčie číslice sčítajú.
- Číslo 1: S najväčšou pravdepodobnosťou ste ctižiadostivý človek a máte pevnú vôľu. Ste kritický, no nielen na svoje okolie, ale najmä na seba. Chcete vo všetkom vynikať a najradšej by ste boli vo všetkom prvý. Často môžete mať problémy s ľuďmi, ktorí nezdieľajú vaše názory.
- Číslo 2: Váš život je hotová rozprávka. Jediné, čo chcete, je šťastný a spokojný život založený na dobrých medziľudských vzťahoch a rodine. V súkromí ste veľmi príjemný človek a vynikajúci spoločník, no vo väčšej spoločnosti ste trošku pasívny.
- Číslo 3: Skvelí kreatívni optimisti. Neustála dobrá nálada je dôvodom, prečo je okolo nich vždy kopa ľudí a priateľov.
- Číslo 4: Typickí workoholici, ale v tom najlepšom slova zmysle. Rýchlo dosiahnu svoj cieľ, sú pracovití a cieľavedomí. V súkromí to už také ružové nie je.
- Číslo 5: Tvrdohlaví ľudia, ktorí však svojím pohľadom na svet dostávajú množstvo kreatívnych nápadov, ktoré sú ale mnohokrát nezrealizovateľné. Na seba aj svoje okolie sú nároční, teda v medziľudských vzťahoch to môže občas škrípať.
- Číslo 6: Žiadny stres a konflikty. Ku šťastiu potrebujú iba pohodu a harmóniu v živote. Nemajú radi konflikty ani stresové situácie.
- Číslo 7: Šťastná sedmička. Citliví a empatickí ľudia. Už na prvom stretnutí vás dokonale odhalia. Sú však aj veľmi zraniteľní a nepoučiteľní.
- Číslo 8: Dynamickí ľudia, ktorí nedokážu prehrávať. Táto súťaživá povaha ich núti na sebe neustále pracovať.
- Číslo 9: Táto skupina ľudí je úplne jasná. Dobrá nálada, plní života. Sú skvelí spoločníci, ale vo svojej spoločnosti nevychádzajú s ľuďmi s negatívnou náladou.
Astrologický vplyv dňa v týždniMnohí veria, že deň v týždni, kedy sa narodíme, má vplyv na našu osobnosť a charakter. Podľa astrológie, každý deň v týždni je spojený s určitou planétou a vlastnosťami.
- Pondelok: Ľudia narodení v pondelok bývajú vnímaví, dobrosrdeční a prispôsobiví.
- Utorok: Ľudia narodení v utorok sú odvážni, konštruktívni a neboja sa výziev.
- Streda: Ľudia narodení v stredu sú bystrí, majú zmysel pre obchod a sú komunikatívni.
- Štvrtok: Ľudia narodení vo štvrtok sú optimisti, chápaví a považovaní za prirodzených lídrov.
- Piatok: Ľudia narodení v piatok sú nositeľmi mieru, harmónie a krásy, majú zmysel pre umenie a estetiku.
- Sobota: Ľudia narodení v sobotu majú zodpovedný prístup k životu, sú seriózni, pokojní a profesionálni.
- Nedeľa: Ľudia narodení v nedeľu sú optimisti, veľkodušní, majú radi život, sú kreatívni a komunikatívni.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto charakteristiky sú len orientačné a nemusia sa vždy zhodovať s realitou. Každý človek je jedinečný a jeho osobnosť je ovplyvnená mnohými faktormi, nielen dňom narodenia.
Veda a vplyv ročných období na vývinDlhé desaťročia sa vedci domnievali, že postavenie hviezd, Mesiaca a Slnka je kľúčovým faktorom pri narodení dieťaťa, avšak dodnes sa to nikomu potvrdiť nepodarilo, a tak od tejto myšlienky mnoho vedcov upustilo. Tí, ktorí sa však tejto hypotézy nevzdali, nakoniec prišli so zaujímavým výsledkom. Za výskumom stoja južní susedia zo Semmelweisovej univerzity v Budapešti, kde sídli výskumný tím pod vedením vedkyne Xenie Gonda. Práve ona prezentovala poznatok, ktorý šokoval širokú vedeckú verejnosť, na neuropsychofarmakologickej konferencii v Berlíne.
Výskum pracoval najmä s myšlienkou, že striedanie ročných období ovplyvňuje matku počas tehotenstva, teda aj počiatočný vývin dieťaťa. Jeho následné narodenie v určitom období roka predstavuje jeden z faktorov jeho ďalšieho vývoja. Príkladom je tzv. sezónna afektívna porucha, ktorá postihuje milióny ľudí po celej planéte každú zimu. Zimné dni sú kratšie, množstvo prirodzeného slnečného svetla je oveľa menšie ako v lete, a to ovplyvňuje každého, aj budúce matky. Keď vedci z Maďarska prišli na túto skutočnosť, rozhodli sa otestovať vysokoškolských študentov. Podľa ich prieskumov sú ľudia narodení na jar neobvykle pozitívni. Rovnako letné deti prekypujú dobrou náladou, vyskytujú sa u nich však aj časté zmeny nálad. Narodení v jeseni už tak optimistickí nie sú a najhoršie sú na tom tí „zimní“.
Vysvetlenie každej skrytej výhody vášho poradia narodenia
Dvojičky a viacnásobné pôrody: Historický a súčasný pohľad
Narodenie dvojičiek malo a má v rodine vždy špecifické miesto. V dnešnej spoločnosti je narodenie dvojčiat vnímané skôr kladne, pretože pri jednom tehotenstve prídu na svet hneď dvaja potomkovia. Na druhej strane je výchova dvoch detí náročnejšia a vyžaduje si zvýšenú pozornosť a zdroje.V minulosti, konkrétne v 18. a 19. storočí, sa výskyt dvojičiek v slovenských vidieckych farnostiach pohyboval od 1,3 % do 3,28 % zo všetkých narodených detí. V katolíckej farnosti Lúčky tvorili dvojičky 2,46 % zo všetkých narodených detí, zatiaľ čo v evanjelickej farnosti Turičky to bolo vyše 3 %. Štatistiky tiež ukázali, že sa rodilo viac chlapcov ako dievčat, avšak slabšia imunita chlapcov spôsobovala ich vyššiu úmrtnosť, čím sa pomer narodených viac-menej vyrovnával.
V minulosti bolo narodenie dvojičiek spojené aj s väčšími starosťami o sociálne zabezpečenie, stravu pre matku a náklady na pôrodnú babicu a krst. Táto ekonomická a sociálna záťaž bola pre mnohé rodiny významná. V niektorých obdobiach sa zaznamenávali aj mimoriadne vysoké počty narodených dvojičiek. Napríklad, v októbri 1778 sa v Lúčkach narodili tri páry dvojičiek v priebehu jedného mesiaca. Podobná situácia nastala aj v roku 1870 v tej istej farnosti, kedy sa v priebehu piatich mesiacov narodili tri páry dvojičiek. Tieto čísla poukazujú na fluktuáciu a lokálne anomálie v pôrodnosti dvojčiat, ktoré mohli byť ovplyvnené genetickými faktormi v rámci malých, izolovaných komunít.
Mortalita a faktory ovplyvňujúce dĺžku života
Na opačnom konci životného cyklu stojí mortalita, čiže úmrtnosť, ktorá predstavuje všeobecnú početnosť úmrtí v populácii. Hrubá ročná úmrtnosť je daná pomerom úmrtnosti v populácii počas kalendárneho roka k celkovému počtu populácie v polovici roka alebo, častejšie, k strednému stavu populácie počas roka. Tento demografický ukazovateľ poskytuje základný prehľad o počte úmrtí v danom spoločenstve.
Zistenia z Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum, ktoré sa opierajú o seriózne vedecké analýzy, naznačujú prekvapivú súvislosť medzi dátumom narodenia a dĺžkou života. Tieto dáta pochádzajú zo skupiny populácie Dánska a Rakúska staršej ako 50 rokov. Podľa ich analýz ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna. Jarní oslávenci v Rakúsku žili o 0,6 roka kratšie ako jesenní, zatiaľ čo v Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípky, ochorenia tráviaceho traktu, rakoviny či dokonca násilné príčiny.
Na vysvetlenie tohto javu testovali vedci štyri hypotézy: či priepasť spôsobuje chrípková sezóna vo vyššom veku jarných oproti jesenným, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v prvom roku života, alebo ide skôr o zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v maternici a v ranom veku. Len posledný mechanizmus sa výskumníkom podarilo štatisticky potvrdiť. To naznačuje, že podmienky v maternici a v ranom detstve, ovplyvnené sezónou narodenia, môžu mať dlhodobý dopad na zdravie a dĺžku života. Rovnaký vzorec usvedčili dokonca aj pre násilné úmrtia, ako sú autonehody či samovraždy. Ako ukázali dáta, tie totiž súviseli s vyšším výskytom srdcovo-cievnych a iných chronických chorôb u obetí. Tento model platil pre obyvateľov dvoch krajín zo severnej pologule; v južnej pologuli u Austrálčanov sa vzorec posunul o pol roka, čo podporuje hypotézu vplyvu sezónnych podmienok. Ak však rodený Dán či Rakúšan zomrel v Austrálii, pre jeho úmrtie platil model zo severnej pologule, čo naznačuje pretrvávajúci vplyv podmienok pri narodení.
Z prehľadu štúdií vedcov z Planckovho inštitútu vypadli aj ďalšie prekvapenia. Trebárs, že na jar narodené deti častejšie trpia schizofréniou, Alzheimerovou chorobou, Downovým syndrómom, autizmom a tiež cukrovkou. Spomedzi 90-tisíc Američanov s rakovinou zas zimní jubilanti žili približne o rok a pol dlhšie ako letní. Dáta hovoria aj to, že vo Švédsku ženy narodené v júni majú o 5 percent vyššie riziko rozvoja rakoviny prsníka ako tie, čo prišli na svet v decembri. Tieto zistenia poukazujú na komplexný vplyv prenatálnych a raných postnatálnych environmentálnych faktorov, ktoré môžu programovať telo pre rôzne zdravotné riziká. Všeobecná lekárka z Košíc Viktória Danková však oporu pre záver o vplyve dátumu narodenia na dĺžku života v iných dátach nevidí, avšak pripúšťa, že rozdiel môže súvisieť s výživou ženy počas tehotenstva. V lete a na jeseň je k dispozícii viac ovocia a zeleniny, a teda tehotná žena by mohla mať pestrejší výber potravín a väčšie a zdravšie dieťa. To by mohlo viesť k rozdielom v dlhovekosti.
Sezónnosť úmrtí a zdravotné riziká
Okrem vplyvu sezóny narodenia na dlhovekosť sa ukazuje aj jasná sezónnosť samotných úmrtí. Podľa jednej štúdie uverejnenej v eLife, ktorá analyzovala vyše 85 miliónov úmrtí z národných registrov Spojených štátov medzi rokmi 1980 - 2016, vyplýva, že najviac mladých ľudí umiera v lete a starých v zime. Konkrétne, muži nad 45 rokov a ženy nad 35 najčastejšie skonali v decembri, v januári a vo februári, najmenej v júni a v auguste. Avšak chlapci či muži medzi piatym a 34. rokom života najviac umierajú v júni a v júli, pričom u mladších ako 45 rokov to bolo pre smrteľné zranenia. Zlyhanie srdca či pľúc najviac podľa týchto údajov kosilo v januári a vo februári, a to bez rozdielu veku. Údaje autori čerpali zo všetkých štátov USA a závery platili bez ohľadu na podnebné pásmo s výkyvom v priemerných teplotách 13 stupňov Celzia.
Ako je to na Slovensku? Bratislavský patológ Michal Palkovič s 23-ročnou praxou potvrdzuje, že najviac práce má v pitevni na jeseň a na jar. Príslovie „Marec, poberaj sa starec“ absolútne platí. Na jeseň ide najmä o GIT-ové záležitosti, teda spojené s tráviacou sústavou, a na jar sú to hlavne srdcové infarkty, vysoký tlak a podobne. Košická všeobecná lekárka Diana Baranová dáva za pravdu, že počas svojej praxe sa stretáva oveľa častejšie s úmrtiami seniorov v zimných, prípadne v jesenných a skorých jarných mesiacoch. Po dlhej, studenej a náročnej zime vysilený a vyčerpaný organizmus často už nezvláda dlhšie fungovať na takzvaný kyslíkový dlh, v dôsledku nedostatku slnečného žiarenia, menšieho množstva pestrej stravy a pobytu vonku. Tieto pozorovania jasne demonštrujú vplyv sezónnych faktorov, ako sú chlad, nedostatok slnka a s tým súvisiace zmeny v životnom štýle a strave, na zdravie a úmrtnosť, najmä u zraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Záhada "staroby" ako príčiny smrti a gény dlhovekosti
Keď hovoríme o úmrtiach, často sa stretávame s pojmom „staroba“ ako príčinou smrti. Avšak, ľudia, ktorí umrú len tak pre „vysoký vek“ ako kráľovná Alžbeta II. či jej manžel princ Philip, sú ako šafranu. Geriater Vedamurthy Adhiyaman vo svojom blogu pre Britskú geriatrickú spoločnosť píše, že sa odporúča, aby sa „staroba“ v úmrtnom liste používala len vtedy, keď došlo k všeobecnému zhoršeniu zdravotného stavu osoby bez inej identifikovateľnej príčiny smrti. Možno to mohol byť prípad aj kráľovnej, ale predpokladá, že ďalším dôvodom je zachovanie dôvernosti. Podľa jeho rešerše v jednej štúdii len 8 percent ľudí z tých, ktorým ako príčinu smrti uviedli starobu, naozaj nemalo v čase smrti žiadne ochorenia, väčšinou skôr jedno až dve. Je teda zrejmé, že vysoký krvný tlak či cukrovka, teda odborne komorbidity, prítomnosť smrti výrazne priblížia. Mať ich čo najmenej sa zdá ako správna cesta k sfúknutiu aspoň 96 sviečok ako britská panovníčka.
Otázka, či existuje niečo ako gén dlhovekosti, ktorý pomôže organizmu lepšie odolať smrteľným ochoreniam, zostáva. Jednoznačnú odpoveď zatiaľ nemáme. Štúdie ľudí, ktorí žijú dlhšie ako 100 rokov, však ukázali, že mnohí z nich majú neobvyklú verziu génu s názvom FOXO3. Tento gén má prispievať k zdraviu mozgu počas starnutia a chrániť mozgové kmeňové bunky pred škodlivým účinkom stresu. Profesor Ji-Hye Paik z Centra pre rakovinu Sandry a Edwarda Meyerovcov z Weill Cornell Medicine cituje: „Kmeňové bunky produkujú nové mozgové bunky, ktoré sú nevyhnutné pre učenie a pamäť počas celého dospelého života. Ak sa kmeňové bunky delia bez kontroly, vyčerpávajú sa. Zdá sa, že gén FOXO3 plní svoju úlohu tým, že zastavuje delenie kmeňových buniek, kým neprejde stres.“ Skúmajú sa aj ďalšie gény dlhovekosti ako APOE a CETP, no nenašli sa u všetkých dlhovekých ľudí, takže na „živú vodu“ si ešte, zdá sa, počkáme.
Zatiaľ však už dnes môžeme svoje dni na zemi začať predlžovať aj sami od seba. Doktorka Baranová hovorí: „V ambulancii máme zopár pacientov, ktorí majú skutočne tuhé korene a dlhovekú rodinnú anamnézu, keď sa prarodičia dožívali aj viac ako 90 rokov. Samozrejme, na gén dlhovekosti sa nikto z nás spoliehať nemôže. Ak žijeme uponáhľaným životným štýlom, stravujeme sa nezdravo, podliehame závislostiam, ani prípadná hypotetická existencia takéhoto génu nám nezaručí život do stovky.“ Jej kolegyňa doktorka Danková dopĺňa, že určite pomôže včasná prevencia a detekcia vyskytujúcich sa ochorení v rodine a, samozrejme, zdravý životný štýl - konzumácia ovocia, zeleniny, nenasýtených mastných kyselín a obmedzenie nasýtených, dva a pol až tri litre vody denne, 30 až 90 minút pohybu tri- až štyrikrát týždenne, menej solenia, alkoholu, fajčenia. Doktorka Diana Baranová uzatvára: „Neraz sa zvyknem pýtať svojich pacientov, ktorí sa v relatívne dobrom zdraví a výbornej telesnej aj duševnej kondícii dožívajú vysokého veku, či mi prezradia recept na dlhý a zdravý život. Zatiaľ som sa však vzorec dlhovekosti nedozvedela. No môžem povedať, že zo všetkých týchto pacientov vyžaruje pokoj, vnútorná rovnováha a pohoda. Za to, ako dlho budeme žiť, je určite zodpovedných množstvo faktorov, no ja osobne si myslím, že spoločným menovateľom je práve pozitívne vnútorné nastavenie a duševná rovnováha.“
Fenomén úmrtia v deň narodenín
Zaujímavým a morbídnym fenoménom je vyššia šanca, že človek zomrie v deň svojich narodenín alebo blízko tohto dátumu ako v iné dni. Jedna švajčiarska štúdia zistila, že až o 14 % viac ľudí vo veku 60+ rokov zomrelo v deň ich narodenín ako v iný deň. Iná štúdia, ktorá vychádzala z údajov 3 miliónov ľudí, ktorí zomreli v rokoch 1969 až 1990, zistila, že väčšina z nich zomrela blízko dátumu narodenia.Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia tento jav vysvetliť:
- Fyziologické dôvody: Naše telá pracujú na základe vnútorných hodín, ktoré sú nastavené na 24-hodinový a celoročný biologický cyklus. Tieto rytmy by mohli viesť k určitému oslabeniu organizmu v čase, ktorý sa zhoduje s cyklom narodenia.
- Psychologické dôvody: Ľudia, ktorí sú nevyliečiteľne chorí, si môžu stanoviť dožitie svojich narodenín ako cieľ. Dosiahnutie tohto cieľa by mohlo viesť k psychickému uvoľneniu a následnému zhoršeniu stavu. Tento fenomén, známy ako „dátumový efekt“, naznačuje vplyv mysle na telo v kritických obdobiach.
- Chyba v dátach: Je tiež možné, že dáta sú skreslené chybami v záznamoch, kde dátumy smrti mohli byť zamieňané s dátumami narodenia, čo by ovplyvnilo štatistické výsledky. Avšak, rozsiahle štúdie sa snažia tieto chyby minimalizovať.
Napriek možným vysvetleniam ostáva tento jav predmetom ďalšieho výskumu a pripomína, aké zložité a niekedy nevyspytateľné sú procesy života a smrti.
Príprava na smrť a znamenia z Tibetskej knihy mŕtvych
Zatiaľ čo moderná veda sa snaží pochopiť mechanizmy života a smrti prostredníctvom štatistík a biológie, starodávne kultúry pristupujú k týmto fenoménom aj z duchovnej perspektívy. Jedným z najznámejších a najkomplexnejších spisov je Tibetská kniha mŕtvych, ktorej autorom je údajne budhistický duchovný učiteľ (guru) a jogín Padmasambhava, žijúci v 8. - 9. storočí. Jej dodatok, „Spontánne vyslobodenie skrz pozorovanie príznakov smrti“, zdôrazňuje, že pozorovanie a výklad príznakov blížiacej sa smrti je organickou súčasťou prípravy človeka na odchod z tohto sveta a jeho neskorší návrat v novej existencii. Táto existencia pritom môže byť šťastnejšia, alebo horšia než tá predošlá, poprípade je podľa tohto budhistického spisu možné aj úplné vymanenie z kolobehu znovuzrodzovania (tzv. sansáry) a dosiahnutie oslobodenia, teda nirvány.
Predtým, než začneme skúmať príznaky smrti, je však podľa autora potrebné obetovať dary guruovi a ochranným božstvám. Medzi vonkajšie príznaky blížiacej sa smrti údajne patrí obmedzovanie potravy, zatemňovanie zmyslov, vrtkavá nálada, zmätené sny a nevýrazná farba pokožky. Nedostatočné prekrvenie a strata lesku nechtov na rukách a nohách svedčí o tom, že človek zomrie o necelých desať mesiacov; vypadávanie riasnic z očných viečok je predzvesťou toho, že smrť nastane po piatich mesiacoch; stáčanie vlasov v zátylku smerom nahor veští úmrtie po troch mesiacoch. V prípade, že sa človek pomočuje, vypúšťa výkaly a zároveň aj kýcha, mal by sa taktiež pripraviť na skorí odchod zo sveta. Stanoviť približný dátum smrti sa údajne dá aj pomocou jednoduchého testu - stlačením zavretých očí palcami. Ak človek pri takomto postupe vidí svetelné kruhy obidvoma očami, znamená to, že sa tak skoro v náručí smrti neocitne.
Vnútorné príznaky blížiacej sa smrti je možné určiť prostredníctvom pozorovania „vetru“ (pránickej energie). Takýmto spôsobom je možné predvídať napríklad smrť ťažko chorého človeka - ak vydychuje z oboch nosných dierok a úst zároveň, zomrie ešte v ten istý deň; ak nedokáže vdychovať nosom, ale iba ústami, zomrie okamžite. Čo sa týka snov, kniha radí analyzovať len tie, ktoré sa zdali v čase medzi svitaním až ránom. Smrť predznamenávajú sny, v ktorých „jazdí na mačke alebo na opici s bielou či červenou tvárou a smeruje pritom stále na východ“. Rovnakým snovým znamením blížiacej sa smrti je aj sen, v ktorom uteká preč na chrbte tigra, na líške, byvolovi, prasati, ťave alebo na oslovi a má zamierené na juh. Znamením smrti sú aj sny o rozhnevanej čiernej žene s obnaženým bruchom, kostlivcoch či blúdení po ďalekých neznámych krajinách. Pri stanovení príznakov smrti autor do značnej miery vychádzal z klasického diela indickej medicíny Čatuštantra, pripisovaného Budhovi Gautamovi, ktorý pôsobil v 6. - 5. storočí p. n. l.
Tajomné príznaky blížiacej sa smrti je možné skúmať v prípade, že sa nepodarí odvrátiť spomenuté vonkajšie a vnútorné príznaky „postupným a opakovaním vykrúcaním sa a prekabátením“ smrti. Ako upozorňuje Josef Kolmaš vo svojich poznámkach k prekladu Tibetskej knihy mŕtvych, o tomto tajuplnom obrade oklamania, resp. odvrátenia smrti, tvorenom sústavou zariekadiel a okultných praktík, sa píše v texte Mystérium podvádzania smrti. K samotným tajomným príznakom blížiacej sa smrti patrí stmavnutie mužského ejakulátu či jeho samovoľný únik, a smrť veštia i čierne škvrny na penise v spojení s neprestajnou sexuálnou túžbou, ktorá zosnulého privedie do pekla.
Vzdialené príznaky smrti je možné vypozorovať prostredníctvom skúmania oblohy a ročných období. Blízke príznaky smrti sa dajú spoznať iba vtedy, keď je už človek (ťažko) chorý. Podľa budhistov jestvuje šesť ríš existencie a teda i šesť možností znovuzrodenia. Časť Znamenia znovuzrodenia vysvetľuje, ako sa dá zistiť, kde spočinie mŕtvy človek po smrti na tomto svete. Jednou z možností je pozorovanie oblohy, ktorú je však potrebné sledovať niekoľko dní. Ak v čase smrti a v dňoch po nej nebo nadobudne červeno-čiernu farbu a je zakalené oparom, ak zúria víchrice, padajú ľadovce (krúpy) a vonku je fujavica, človek sa narodí v pekle a stane sa „pekelnou bytosťou“. V prípade, že je nebo pokryté čiernymi mrakmi, duje silný vietor, ozývajú sa hromy a bijú blesky a Slnko i Mesiac sú zahalené, danú osobu čaká zrodenie vo svete polobohov, kde prebýva Jama, hinduistický a budhistický boh smrti a Pán podsvetia.
Záver náuky o pozorovaní príznakov blížiacej sa smrti obsahuje viaceré odporúčania. Pozostalí by mali spáliť mŕtve telo zosnulého najneskôr do siedmych dní, čítať pri zosnulom Tibetskú knihu mŕtvych a v záujme dlhšieho života uskutočňovať obrad odvrátenia smrti. Text dopĺňa upozornenie, že: „Dovtedy, kým neustane kolobeh zrodení, nepominie ani význam tohto poučenia.“ Celý spis ukryla Padmasambhavova žiačka a družka Ješe Cchogjal kvôli obavám z možného zničenia náuky ešte počas života svojho partnera v 8. storočí a v 14. storočí ju objavil budhistický svätec Karmalingpa. Tieto starodávne texty odkrývajú hlboké presvedčenia o prepojení života a smrti, poskytujúc komplexný rámec pre pochopenie ľudského osudu, ktorý presahuje čisto biologickú existenciu.
tags: #narodenie #umrtie #cloveka #referat