Dar reči je vlastný len človeku. Reč je špecifickou ľudskou schopnosťou a zároveň zložitým systémom znakov a symbolov vo všetkých jeho formách. Umožňuje odovzdávanie pocitov, prianí a myšlienok okoliu. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť rozvoju reči už od útleho veku dieťaťa. Rozvoj tejto schopnosti skúmal ruský profesor D. B. Eľkonin. Komunikácia predstavuje výmenu významov a informácií medzi ľuďmi a slúži k vytváraniu, udržovaniu a pestovaniu medziľudských vzťahov. Bez komunikácie nemôže existovať a rozvíjať sa žiadna spoločnosť. Význam a dôležitosť komunikácie pre život ľudí sa nedá dostatočne oceniť; bez nej by dorozumievanie pripomínalo komunikáciu so strojom.
Základné charakteristiky ľudskej reči a komunikácie
Komunikovať môžeme verbálne, teda slovami, alebo neverbálne prostredníctvom gest, mimiky, pohybov očí, kvality hlasu a podobne. Každý z nás má vrodenú schopnosť komunikovať a nevedieť komunikovať je patologický stav. Pritom aj nekomunikovať je významným komunikačným aktom. Ľudská reč má tri základné stránky: sluchovú, hovorenú a významovú. Aby človek mohol hovoriť, musí ovládať jazyk. Impresívna zložka reči zahŕňa vnímanie a chápanie hovorenej reči a postupuje k chápaniu zložitého rečového oznámenia. Expresívna zložka reči je artikulačná schopnosť označovania predmetov a javov slovami. U normálne vyvíjajúcich sa detí sa tento medzník pozoruje okolo 8. mesiaca života, kedy sa prejavujú prvé slová či vety.
Rozvoj reči prebieha v ôsmich po sebe nasledujúcich štádiách. V prvom štádiu sú to jednoduché vety obsahujúce dve významové jednotky, v ôsmom je to už 21 významových kategórií. Sémantické vzťahy sú čoraz zložitejšie. Rozlišujeme nasledovné obdobia: obdobie pragmatizácie (približne do konca 1. roku života), obdobie sémantizácie (1. - 2. rok života), obdobie lexémizácie (2. - 3. rok života), obdobie gramatizácie (3. - 4. rok života) a obdobie intelektualizácie (po 4. roku života).
Narušený vývin reči a jeho súvislosti
V odbornej literatúre aj v logopedickej praxi je od 90. rokov 20. storočia narušený vývin reči chápaný ako najtypickejší. Narušený vývin reči nie je vždy vrodenou poruchou, môže ísť aj o získanú poruchu. V mnohých prípadoch je narušený vývin reči príznakom iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia či narušenia. Prevažná väčšina detí sa vyvíja normálne a to platí aj o vývine reči. Avšak, niektoré deti majú v tejto oblasti problémy, ktoré môžu v rôznej miere spôsobovať ďalšie komplikácie. Niekedy tieto problémy samy pominú, avšak narušený vývin reči má širšie vývinové súvislosti a systémovo ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa.
Diagnostika skúma priebeh doterajšieho vývoja človeka aj s jeho etiológiou. Potrebné je zhodnotiť slovnú zásobu, ktorá dieťaťu umožňuje chápať inštrukcie a rozumieť situáciám. Dôležitú úlohu zohráva aj podpora z prostredia a kvalitný rečový vzor. Najmä rodina a materská škola sú kľúčové pre predškolské vzdelávanie.
7 TIPOV, AKO POMÔCŤ BATOĽATÁM, KTORÉ ZAČNÚ NESKOR ROZPRÁVAŤ, OD LOGOPERAPEUTA: Zlepšenie reči a jazyka doma
Motorika a fonematické vnímanie
Motorikou rozumieme celkovú pohybovú schopnosť človeka. Motorika a reč sa navzájom ovplyvňujú vo vývine ľudstva aj vo vývine jednotlivca. Reč sa sformovala v závislosti od rozvoja motoriky a vývoja mozgu. Pri ťažšom poškodení pohybového ústrojenstva býva často porušená aj reč. Preto je dôležité u detí rozvíjať hybnosť celého tela, rúk a obratnosť hovoridiel.
Správne vnímanie bežnej hovorenej reči je základom celkového rečového rozvoja. Je to predpoklad na osvojenie si čítania a písania, na osvojenie si tvaroslovného systému jazyka. Fonematické vnímanie je proces rozlíšenia foném i radov foném (slov). Je to schopnosť rozlišovať zvuky reči, analyzovať a syntetizovať zvukovú štruktúru slova. Najintenzívnejšie sa fonematický sluch formuje v období od 1. do 2. roka života a končí až pri výuke písania a čítania.
Rodina ako primárne prostredie rozvoja reči
Rodina je miestom prvotného a celoživotného ukotvenia človeka v sociálnej, psychologickej a duchovnej realite života. Úplná rodina najlepšie podporuje zdravý, harmonický vývin dieťaťa. Strata alebo rozvod rodičov môžu mať nepriaznivý vplyv na reč dieťaťa. Jediné dieťa v rodine rodičia často rozmaznávajú, alebo majú naň neprimerané nároky. Tieto výchovné postupy sa môžu negatívne prejaviť na rečovom rozvoji, pričom z nedostatkov vzniká nedbalá reč a chybná výslovnosť.
Rodina ako jedinečná skupinová bytosť podáva o sebe svedectvo prostredníctvom správania a konania jednotlivých svojich členov. V prípade komunikačnej invázie sa členovi rodiny vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si; odborne povedané ide o psychologický jav introjekcie. Naopak, pri projekcii osoba reaguje na nátlak útokom alebo domáhaním sa svojej pravdy. K stavu komunikačnej deprivácie dochádza vtedy, keď osobe nie je vyhovené v jej základnej sociálnej potrebe mať s členmi rodiny láskyplný funkčný vzťah. Rozvoj osobnosti členov rodiny podporujú také vzťahy a komunikácia v rodine, ktoré členom umožňujú vyjadriť svoju osobnosť spontánne.
Analýza kazuistík v školskej praxi
Výskum realizovaný v bežnej materskej škole so 120 deťmi ukázal rozmanitosť v logopedických potrebách. Pri diagnostike sa kládol dôraz na analýzu a syntézu slov, sluchovú diferenciáciu a podporu motoriky. Napríklad u dieťaťa s diagnostikovanou dysláliou a oslabenou krátkodobou sluchovou pamäťou bolo odporúčané docvičiť analýzu a syntézu slov. Iné dieťa s pomalším psychomotorickým tempom vyžadovalo špeciálnopedagogické vedenie.
Významným faktorom je aj lateralita, ktorá sa obvykle vyhraňuje v priebehu predškolského veku. Pri riešení úloh mozgové hemisféry spolupracujú a akékoľvek narušenie tohto procesu sa môže prejaviť v komunikačnej kompetencii. Kvalita komunikácie tvárou v tvár predurčuje povahu spolužitia v rodine a je základom pre psychologicky i sociálne zdravý rodinný život. Rodičia a najbližšie osoby tvoria spolu s logopédom kľúčový tím, ktorý dieťaťu zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Včasná intervencia je rozhodujúca pre predpoklady sociálnej integrácie každého dieťaťa.
tags: #socialna #reprodukcia #jazykovych #sposobilosti #v #rodine