Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí k základným princípom rodinného práva a je neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosti za výchovu a zabezpečenie potomstva. Hoci sa často spája predovšetkým s maloletými deťmi, v mnohých prípadoch trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto situácia je bežná najmä u študentov stredných a vysokých škôl. Pochopenie právneho rámca, podmienok a postupu pri uplatňovaní nároku na výživné pre plnoleté nezaopatrené dieťa je kľúčové pre zabezpečenie jeho životných potrieb a plynulého prechodu do samostatného života.
Právny základ vyživovacej povinnosti rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Túto povinnosť komplexne upravujú ustanovenia § 62 až 65 a § 75 až 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Je dôležité zdôrazniť, že táto povinnosť nezaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ani nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako napríklad 26 rokov. Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine, v konaní o výživné pre plnoleté dieťa ste procesne aktívna, to znamená, že si nárok na výživné musíte uplatňovať sama, keďže už nie ste maloleté dieťa.
Obaja rodičia prispievajú v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že výška príspevku každého rodiča závisí od jeho finančnej situácie, ale aj od iných faktorov, ako sú jeho vek, zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie a možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, ak matka pracuje v Rakúsku ako živnostníčka a jej mesačný plat je približne 750 €, súd túto skutočnosť zohľadní. Rovnako sa zohľadní aj situácia otca, ktorý síce platí mesačne 40 €, no jeho celkové príjmy a majetkové pomery budú predmetom dôkladného skúmania. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo podčiarkuje jeho prioritu v rodinných financiách.
Kto je považovaný za "nezaopatrené dieťa"?
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je nezaopatreným dieťaťom dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, a potom do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Preto, ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Ako uvádzame vyššie, tak aj v súlade s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodiča trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ak idete študovať do iného mesta a nastupujete na vysokú školu, je zrejmé, že v tomto čase nie ste schopná sama sa živiť.
Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom - Na kávičke s právnikom
Avšak, súd posudzuje aj iné formy štúdia. Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa bez objektívnych dôvodov, ako je choroba alebo úraz, nie je automaticky dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Špecifické prípady zahŕňajú zdravotné postihnutie. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré "len" obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
Kto podáva návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa?
V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Nakoľko ste už plnoletá, návrh na určenie výživného musíte podať sama. Dcéra môže podať návrh na súd na určenie výživného od otca hneď po dovŕšení 18 rokov, nie skôr. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 185 Civilného mimosporového poriadku oprávnený a povinný. To znamená, že účastníkmi budete Vy ako navrhovateľka a Váš otec ako povinný. Je dôležité poznamenať, že ak už syn dovŕšil 18 rokov veku, teda dosiahol plnoletosť, tak musí podať návrh na určenie výživného on sám. V rozvodovom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom.
Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Ako určiť výšku výživného: Faktory a metodika súdu
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd nie je viazaný návrhom a môže určiť aj vyššie výživné, ako navrhovateľ požaduje.Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch, a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Kritériá pre určenie výšky výživného:
- Odôvodnené potreby oprávneného: Súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. Ak idete študovať do iného mesta a nepridelili Vám internát, takže musíte platiť mesačný nájom 110 €, plus stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom, všetky tieto výdavky sú dôležité pre posúdenie Vašich odôvodnených potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu pre stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča: Súd však vezme do úvahy všetky príjmy Vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (napr. na bývanie, základné životné potreby, výživné na iné deti). Ak otec pije a hoci sa mama snaží s ním dohodnúť, je tvrdohlavý a tvrdí, že chce vychovávať môjho brata, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá).
- Životná úroveň rodiča: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). To znamená, že výška výživného nie je primárne o sčítaní výdavkov dieťaťa, ale o zabezpečení takej materiálnej kvality života, akú majú jeho rodičia. Ak má rodič vysoké príjmy, bude platiť výrazne viac ako rodič s nižšími príjmami, bez ohľadu na fixné výdavky.
- Tabuľkové výživné (Metodika Ministerstva spravodlivosti SR): V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Táto metodika má pre súdy odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady. Podľa tabuľky si viete vypočítať, akú sumu by Vám mal rodič prispievať mesačne. Vychádza sa vždy z čistého mesačného príjmu rodiča, pričom sa zohľadní vek oprávneného dieťaťa z výživného a počet vyživovacích povinností rodiča. Napríklad, ak má otec dve deti a vy máte 19 rokov, pričom jeho príjem je 1.500,- EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t.j. 300,- EUR. Ak váš brat teraz nastupuje na strednú školu, otec má dve vyživovacie povinnosti (na vás a na brata). Preto, ak váš príjem je napr. 1000,- EUR v čistom, potom ste povinná na ňu platiť 200,- EUR mesačne. Súd sa riadi stĺpcom dvoch detí. Na dcéru preto, ak má 19 a viac rokov ste povinná platiť (za predpokladu, že stále nie je schopná sa živiť sama) 20% z Vášho mesačného príjmu. Navyše, ak dospelá dcéra nevydokladovala výdavky na požadovanú sumu, súd to určite zohľadní pri rozhodovaní o zvýšení výživného.
- Minimálne výživné: Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine je každý rodič povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 1. 7. 2025 predstavuje minimálne výživné sumu 39,74 eur mesačne. Každý rodič je povinný platiť výživné aspoň v minimálnej výške, čo k dnešnému dňu predstavuje sumu 32,11 EUR.
Obsah návrhu na určenie výživného a súdne konanie
Ak si budete pripravovať návrh vo vlastnej réžii, tak určite Vám odporúčame sústrediť sa hlavne na špecifikovanie Vašich odôvodnených mesačných výdavkov. Ako plnoleté dieťa máte nárok na platenie výživného do času, kým nebudete schopná sama sa živiť.
Návrh by mal obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (Vaše) a osobné údaje povinného rodiča (Vášho otca) s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt, príp. e-mail.
- Toho, čoho sa domáhate: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že žiadate súd o určenie výživného voči Vášmu otcovi a v akej konkrétnej mesačnej sume.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp. prečo je potrebné jeho zvýšenie. Popíšte Váš aktuálny stav a vysvetlite súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Uveďte, že idete študovať do iného mesta a nepridelili Vám internát, takže musíte platiť mesačný nájom 110 € plus stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. na Vaše štúdium. Opíšte tiež príspevok od matky (približne 750 € mesačne, plus očakávané výživné z Rakúska približne 150 €) a príspevok od otca (40 € mesačne). Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy.
- Dôkazy: K návrhu priložte dôkazy na preukázanie Vašich tvrdení. To zahŕňa Váš rodný list, potvrdenie o návšteve školy (denné štúdium na VŠ), potvrdenia o platbe nájmu (110 €), predpokladané náklady na stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom (napr. poplatky za zápis, študijné materiály). Súd bude taktiež skúmať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Môžete priložiť aj staršie rozhodnutie o výživnom, ak existuje.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva (Vy). Súd výživné určuje odo dňa podania návrhu. Ak by ste chceli žiadať výživné spätne, môžete tak urobiť len výnimočne a maximálne 3 roky spätne od podania návrhu, pričom by ste museli súdu vysvetliť, prečo ste nemohli žiadať skôr. Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade ust. § 229 ods. 1 Civilného sporného poriadku vyhlásiť za predbežne vykonateľný.
Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom - Na kávičke s právnikom
Zmena a zrušenie vyživovacej povinnosti
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane oprávnenej osoby (dieťaťa) alebo na strane povinnej osoby (rodiča) platiť výživné. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa spravidla neobnovuje. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ však pochybujete o tom, že syn študuje, môžete návrh na zrušenie výživného podať. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil.
Nevymožiteľnosť výživného a náhradné výživné
Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie. Neplatenie výživného po dobu viac ako 2 mesiace je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom sa náhradné výživné poskytuje oprávnenej osobe, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom alebo dohodou. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. V súlade s § 4 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom, žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade Vás usmernia.
Dôležité aspekty a špecifické prípady
- Retroaktívne výživné: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Súd môže priznať výživné spätne, a to maximálne za 3 roky spätne od podania návrhu, ak preukážete, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
- Platba priamo dieťaťu: Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
- Štipendiá: V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
- Dobré mravy: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
- Informačná povinnosť dieťaťa: Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčame povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
- Flexibilita nad rámec výživného: Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznanie týchto dvoch vecí preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Úloha advokáta a mediátora
Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné. Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie advokát pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.
Časté otázky a odpovede
1. Môže súd určiť výživné spätne?Áno, súd môže priznať výživné spätne, a to maximálne za 3 roky spätne od podania návrhu.
2. Ako dlho trvá konanie o výživnom?Konanie o výživnom plnoletého dieťaťa môže trvať spravidla niekoľko mesiacov v závislosti od zložitosti prípadu a počtu dôkazov. Súd je povinný konať prednostne, ak ide o maloleté dieťa.
3. Čo ak povinný rodič výživné neplatí?Ak povinný rodič neplatí súdom určené výživné, oprávnená osoba môže podať návrh na exekúciu na vymoženie dlžného výživného. Neplatenie výživného po dobu viac ako 2 mesiace je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Okrem toho, oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné od štátu.
4. Na ktorý súd sa podáva návrh na určenie výživného?Návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa sa podáva na okresný súd podľa bydliska plnoletého dieťaťa.
5. Ako sa zohľadňujú príjmy oboch rodičov?Súd prihliada na príjmy, majetok, schopnosti a možnosti oboch rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní svoju vyživovaciu povinnosť aj touto starostlivosťou. Súd skúma nielen oficiálne príjmy, ale aj celkovú životnú úroveň rodičov.
6. Je povinnosťou dieťaťa informovať rodiča o ukončení štúdia?Áno, plnoleté dieťa má povinnosť informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné, najmä o ukončení alebo prerušení štúdia. Ak tak neurobí, rodič môže podať návrh na zrušenie výživného.
7. Je možné, že súd návrh na výživné zamietne?Áno, súd môže návrh zamietnuť, ak zistí, že dieťa už je schopné sa samo živiť (napr. by odmietalo prácu alebo by malo príjem) alebo ak zistí, že nie je dôvod na zvýšenie výživného. Výška výživného dospelého dieťaťa by sa mala odvíjať od jeho skutočných potrieb, ale aj od vašej schopnosti plniť túto povinnosť (viď tabuľka výživného).
Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom - Na kávičke s právnikom
tags: #navrh #na #urcenie #vyzivneho #pre #plnolete