Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou z najzásadnejších právnych povinností, ktorá presahuje rámec manželských či partnerských vzťahov. Ide o zákonnú povinnosť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho vývoja a potrieb dieťaťa. Pochopenie princípov, na ktorých je vyživovacia povinnosť postavená, ako aj jej uplatňovania a zmien, je pre rodičov nevyhnutné. Tento článok poskytuje podrobný prehľad vyživovacej povinnosti podľa slovenského práva a dotýka sa aj medzinárodných súvislostí, pričom čerpá z ustálenej súdnej praxe a relevantných právnych predpisov.
Základné princípy a právny rámec vyživovacej povinnosti
Pojem „výživné“ alebo „alimenty“ nemá svoju explicitnú definíciu priamo v Zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. V podstate ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Základným prameňom rodinného práva na Slovensku je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa tohto zákona je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Neexistuje teda časová hranica, ktorá by určila zánik vyživovacej povinnosti rodičov.
Každý rodič má voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve, ide o zákonnú povinnosť, ktorej neplnenie je trestným činom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Znamená to, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výška vyživovacej povinnosti sa určuje aj na základe majetkových pomerov rodičov, pričom vyživovacia povinnosť rodičov neznamená mechanickú rovnosť podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
Dôležité je uvedomiť si, že výživné ako výdavok na dieťa má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Trvanie vyživovacej povinnosti: Vek dieťaťa a štúdium
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Zánik takejto povinnosti nastane v prípade zániku samotného rodinnoprávneho vzťahu, t.j. smrťou dieťaťa alebo rodiča, alebo v prípade, že dieťa dosiahne schopnosť samostatne sa živiť.
Dosiahnutie plnoletosti, teda dovŕšenie veku 18 rokov, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. V prípadoch, ak dieťa študuje, tak vyživovacia povinnosť väčšinou zaniká až po skončení štúdia. Zákon o rodine stanovuje, že vyživovacia povinnosť trvá do doby, keď dieťa nie je schopné sa samo živiť. Prípad, keď vaše dieťa pracuje na polovičný úväzok, neznamená automaticky zánik vašej povinnosti platiť výživné. Je nutné zvážiť, či jeho príjem je dostatočný na krytie jeho životných nákladov v plnom rozsahu. Od tohto sa odvíja povinnosť platiť výživné. Navyše v zmysle judikatúry sú rodičia povinní platiť výživné svojmu dieťaťu do ukončenia druhého stupňa prvej vysokej školy za predpoklad, že sa nepretržite pripravuje na svoje budúce povolanie.
Pre plnoleté dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na svoje povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, vyživovacia povinnosť trvá bez ohľadu na jeho vek. Ak syn ešte neukončil vysokú školu a nezískal druhý stupeň vzdelania, pričom sa sústavne na svoje povolanie pripravuje štúdiom, vyživovacia povinnosť trvá.
Manželstvo dieťaťa a jeho vplyv na výživné
Situácia, keď sa dieťa, ktoré stále študuje a je naňho platené výživné, rozhodne uzavrieť manželstvo, je pomerne špecifická. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe uzavretím manželstva vyživovacia povinnosť voči deťom nezaniká. Táto platí naďalej (ak sú splnené zákonné podmienky), avšak stáva sa tzv. podpornou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To znamená, že si prioritne svoju vyživovaciu povinnosť musia plniť manželia navzájom. Až keď druhý manžel nevie zabezpečiť výživu (napríklad aj z toho dôvodu, že je tiež študentom), má svoju vyživovaciu povinnosť plniť rodič dieťaťa.
Napríklad, ak syn navštevuje vysokú školu dennou formou a je ženatý, jeho vyživovacia povinnosť zo strany rodiča stále trvá ako podporná vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To, či má rodič naďalej platiť výživné, závisí od toho, či si dokážu manželia navzájom zabezpečiť výživu. Ak je jeden z manželov tiež študentom bez vlastného príjmu alebo s nedostatočným príjmom na pokrytie životných nákladov, môže rodičovská vyživovacia povinnosť naďalej pretrvávať.
Vlastný príjem dieťaťa a jeho dopad na výživné
Ako už bolo spomenuté, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Ak má dieťa, ktoré je plnoleté a študuje na vysokej škole, popri štúdiu zamestnanie, napríklad na riadnu pracovnú zmluvu na polovičný úväzok s platom okolo 500 eur, povinnosť rodiča platiť výživné závisí od jeho schopnosti sa samé živiť. Prípad, keď vaše dieťa pracuje na polovičný úväzok, neznamená automaticky zánik povinnosti platiť výživné. Je nutné zvážiť, či jeho príjem je dostatočný na krytie jeho životných nákladov v plnom rozsahu. Od tohto sa odvíja povinnosť platiť výživné. Môžete požiadať súd o zníženie alebo zrušenie výživného, ak preukážete, že synov príjem mu umožňuje samostatne pokryť svoje potrebné výdavky. Súd pri posudzovaní takýchto žiadostí berie do úvahy všetky okolnosti prípadu, vrátane výšky príjmu dieťaťa a výšky jeho odôvodnených nákladov na život a štúdium.
Určenie a zmena výšky výživného
Určenie výšky výživného je komplexný proces, ktorý zohľadňuje mnoho faktorov. Rodičia môžu o výživnom uzavrieť aj rodičovskú dohodu. Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, ak ju neschváli súd. Nakoľko súd sa v prvom rade snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. Advokát vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená. Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi rodičmi, je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd.
V súčasnosti prejednávajú návrhy na určenie výživného súdy. Po podaní návrhu na určenie výživného s ďalšími potrebnými dokumentmi na súd nasleduje ústne pojednávanie, na ktorom sa vykoná výsluch účastníkov konania - rodičov a dieťaťa. Nasleduje potrebné dokazovanie.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
„Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby (kúpa športových / zdravotníckych potrieb, škola v prírode, letné tábory a pod.) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny (zabezpečenie bývania, telekomunikačného pripojenia a pod.) sa do nákladov dieťaťa započítavajú iba vo výške, pripadajúcej na jedného člena rodiny.“
Pokiaľ sa vyčíslujú súčasné náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia, týkajúcu sa jedného z detí (ak by to bolo potrebné). Zároveň je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Uvedený výrok je z Uznesenia (ÚS 730/2014-17) prijatého na neverejnom zasadnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Minimálne výživné a preukazovanie príjmov
Bez ohľadu na to, ako súd posúdi schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, zo zákona má povinný rodič povinnosť platiť výživné najmenej vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu vo výške 27,13 €. Ak má otec maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu formou výživného za predpokladu, že sa o deti osobne nestará, táto minimálna výška sa uplatňuje na každé dieťa.
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, platí v zmysle Zákona o rodine domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Táto domnienka bola uzákonená z dôvodu ťažkého dokazovania príjmov podnikateľov.
Zmena výšky výživného
Ak už raz súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti rodiča, neznamená to, že sa nedá zvýšiť alebo znížiť. Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Predtým, ako podáte návrh na súd, je nevyhnutné, aby ste zvážili dôvody, pre ktoré takto chcete postupovať. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď sa zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň maloletého. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného, alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadňuje aktuálne pomery, potreby dieťaťa a majetkové pomery, možnosti a schopnosti rodičov. Ak platíte viac, než je určené súdom, tieto „nadplatky“ sa spravidla nepovažujú za preddavok na budúce výživné. Na pojednávaní je odporúčané predložiť dôkazy o platbách (výpisy z účtu, potvrdenia o prevode) a argumentovať tým, že ste už dlhodobo platili vyššiu sumu, čo svedčí o vašej snahe zabezpečiť dieťaťu lepšie podmienky. Súd však nemusí priznať výživné v matkou navrhnutej výške.
Spätné výživné a jeho zrušenie/zníženie
Právo na výživné sa nepremlčuje. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa je možné žiadať výživné odo dňa začatia podania a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aj spätne, najviac tri roky.
Znížiť alebo zrušiť výživné je možné len pre budúce obdobia, nie spätne, pokiaľ ide o plnoleté dieťa. Ak súd zistí, že je nárok na výživné dôvodný, môže sa zaoberať znížením výživného vtedy, ak by ho otec navrhoval a patrične odôvodňoval. Ak od momentu posledného určenia výživného nedošlo na strane otca k zmene jeho majetkových pomerov alebo ak mu nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, potom nie je dôvod na zníženie výživného. Naopak, ak bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na syna ešte v čase, kedy neštudoval na vysokej škole, pričom od momentu nástupu na vysokú školu synove výdavky ešte vzrástli, je tu dôvod na strane syna ako oprávneného dieťaťa na zvýšenie výživného. V takomto prípade je vhodné pripraviť sumu mesačných výdavkov dieťaťa jednotlivo ku každej položke (strava, hygiena, oblečenie, náklady na štúdium, učebnice, školské potreby, hobby, voľný čas, kultúra, lekári, lieky a pod.) a tiež v súčte všetkých výdavkov.
Spôsoby platenia výživného a dôležitosť preukázateľnosti
Výživné je podľa slovenského práva možné platiť akoukoľvek formou, ktorá je preukázateľná a umožňuje dokladovať, že ste si svoju povinnosť splnili. Platba cez Western Union je technicky možná, avšak odporúča sa, aby ste si vždy uchovávali potvrdenia o odoslaní platby, kde bude jasne uvedené meno príjemcu, za aký mesiac výživné platíte, vrátane sumy a dátumu. Žiadnu zmenu v osobe odosielateľa nemusíte nikomu ohlasovať, teda ani súdu.
Ak by ste chceli mať istotu, že platby sú riadne evidované, môžete sa s druhým rodičom dohodnúť na platbe na bankový účet, čo je najprehľadnejšie a najľahšie preukázateľné. Ak dieťa dosiahlo plnoletosť, teda dovŕšením veku 18 rokov, môžete výživné posielať priamo jemu na bankový účet, ktorého je majiteľom. Súhlas druhého rodiča k tomuto nepotrebujete a nepotrebujete ani súdne rozhodnutie. Postačí, ak o tejto zmene druhého rodiča informujete.
Dôležité je tiež stanovenie termínu platby. Ak súd neurčil konkrétny dátum platby, často sa výživné posiela k 15. dňu v mesiaci. Je však možné požiadať súd o určenie presného dátumu platby výživného. V takomto návrhu by ste mali uviesť, prečo je pre vás dôležité mať stanovený konkrétny dátum platby a ako vám súčasná situácia komplikuje život alebo správu financií. Dôležité je mať na pamäti, že každá zmena súdneho rozhodnutia vyžaduje formálny postup, a preto sa odporúča pripraviť dôkladné odôvodnenie vašej požiadavky. Ak dieťa nie je plnoleté, potom ste ako rodič povinný zasielať výživné na účet rodiča, ktorý ho má zverené do svojej osobnej starostlivosti.
Následky neplnenia vyživovacej povinnosti
Neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany rodiča alebo inej povinnej osoby zakladá skutkovú podstatu trestného činu Zanedbanie povinnej výživy podľa ust. § 207 Zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestného zákona). Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Vzhľadom na uvedené, ak si povinný nesplnil svoju povinnosť najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov, potom na neho môže druhý rodič podať trestné oznámenie.
Rovnako však môže svoj nárok vymáhať aj exekučnou cestou za predpokladu, že výživné má priznané aj súdnym rozhodnutím. V takomto prípade sa odporúča povinnému oznámiť, že ak nebude platiť výživné riadne a včas, teda v termíne podľa rozsudku súdu a v plnej výške, bude podaný návrh na vykonanie exekúcie. Tým mu vzniknú náklady spojené s uvedeným konaním vrátane možnosti zadržania vodičského oprávnenia. Styk s maloletým nemá nič spoločné s platením výživného.
Špecifické aspekty: Tvorba úspor a prídavky na deti
Tvorba úspor pre dieťa
V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa. Tento účet zriadi v prospech dieťaťa rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že výška výživného na spotrebné náklady dieťaťa je limitovaná skutočnými a preukázanými potrebami dieťaťa. Ak by povinný rodič zarábal aj 10 000 EUR mesačne a náklady dieťaťa sú iba 1 000 EUR, nemožno určiť takémuto rodičovi povinnosť platiť výživné určené na spotrebné náklady dieťaťa vo výške vyššej ako sú tieto náklady skutočne preukázané a potrebné. V tejto súvislosti však možno použiť ust. § 63 ods. 4 Zákona o rodine a určiť takémuto rodičovi povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor, ktoré sa však poukazuje na osobitný účet. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že disponovanie s prostriedkami na tomto účte podlieha kontrole súdu.
Rodinné prídavky a ich odovzdanie
Otec maloletých detí je povinný prispievať na ich výživu formou výživného za predpokladu, že sa o deti osobne nestará. Súčasne ak poberá prídavky na deti on, je povinný ich odovzdať vám, nakoľko vy máte deti v osobnej starostlivosti a prídavky patria deťom. Preto, ak to chceme vypočítať, otec je povinný vám zasielať sumu rodinných prídavkov, a súčasne minimálne sumu minimálneho výživného na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa. Reálna výška výživného sa počíta podľa majetkových pomerov povinného rodiča vo vzťahu k oprávneným výdavkom maloletého dieťaťa.
Medzinárodné súvislosti: Výživné v zahraničí
Ak má dieťa trvalý pobyt v inej krajine, napríklad v Rakúsku, nemôže sa o zvýšenie výživného požiadať na Slovensku, pretože maloletá žije v Rakúsku. V takýchto prípadoch sa uplatňujú právne predpisy a postupy danej krajiny. Pre lepšie pochopenie medzinárodných aspektov výživného si pozrime príklad rakúskej právnej úpravy, ktorá je často referenčným bodom v cezhraničných prípadoch vzhľadom na geografickú blízkosť a frekvenciu pohybu osôb.
Výživné v rakúskom právnom systéme
V Rakúsku je účelom výživného pokryť všetky primerané, teda nevyhnutné a bežné hmotné potreby oprávnenej osoby s ohľadom na okolnosti každého prípadu. To zahŕňa najmä stravu, oblečenie, bývanie (vrátane kúrenia a elektriny), lekársku starostlivosť a hygienu, doplnkové príspevky na sociálne poistenie, voľnočasové a rekreačné aktivity, kultúru a šport, komunikačné médiá a masmédiá (telefón, rádio, televíziu, internet), ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu. Vyživovacou povinnosťou sa rozumie povinnosť platiť zodpovedajúce výživné. Veková hranica pre poberanie výživného nie je ani v Rakúsku stanovená, čo je podobné slovenskej úprave.
Nárok na výživné na dieťa sa uplatňuje v nesporovom konaní. Poručnícky súd (Pflegschaftsgericht) - v praxi Rechtspfleger (vysoký úradník rakúskeho systému súdnictva s právomocou vydávať rozhodnutia) - rozhodne na základe dokazovania rozhodnutím. Dieťa navyše môže v súvislosti s konaním o výživnom požiadať o dočasné opatrenie zaisťujúce predbežné vyplácanie výživného. Súd o veci rozhodne v tzv. osvedčovacom konaní. Návrh na určenie alebo vymoženie výživného na maloleté deti môže podať zákonný zástupca, teda osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti. Podľa § 114 rakúskeho zákona o súdnej príslušnosti (Jurisdiktionsnorm, JN) rozhoduje o nárokoch maloletých osôb na zákonné výživné aj poručnícky súd. O nárokoch na zákonné výživné pre ďalších príbuzných vo vzostupnej alebo v zostupnej línii rozhoduje všeobecný súd oprávnenej osoby pre sporové konania.
Súdne poplatky a právna pomoc v Rakúsku
V prvom stupni účastníci konania o výživné na dieťa nemusia byť zastúpení. Ak však chcú byť zastúpení, môže ich vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia alebo peňažnej hodnoty vyššej ako 5 000 EUR zastupovať jedine advokát [relatívna požiadavka na právneho zástupcu, § 101 ods. 1 rakúskeho zákona o nesporových konaniach, (Außerstreitgesetz, AußStrG)].
Poplatky za súdne konanie vo veci výživného sa vypočítajú na základe hodnoty priznaného výživného. Základom na výpočet je teda výživné, ktoré už bolo priznané v minulosti. Ak sa vec týka budúceho výživného, suma, ktorá sa použije ako základ na posúdenie, je ročná suma výživného. V prípade plnoletých navrhovateľov je paušálny poplatok za rozhodnutia a dohody týkajúce sa nárokov na výživné na dieťa 0,5 % hodnoty priznaného výživného (položka 7, GGG). Tento poplatok platí povinný na plnenie výživného. Ak plnoletý povinný na plnenie výživného podá návrh na zníženie výživného, (pevne stanovený) paušálny poplatok je 15 EUR.
V občianskych konaniach sa na požiadanie môže priznať právna pomoc v rozsahu, v akom účastník nie je schopný zaplatiť trovy konania bez ohrozenia svojej nevyhnutnej výživy. Nevyhnutná výživa je abstraktný pojem a je stanovená na úrovni medzi štatistickým priemerným príjmom zamestnanca a hranicou životného minima. Právna pomoc sa môže poskytnúť len vtedy, ak zamýšľaný návrh alebo obhajoba nie sú očividne svojvoľné alebo zbytočné. Právna pomoc zahŕňa najmä dočasné oslobodenie od súdnych poplatkov a odmien svedkov, znalcov a tlmočníkov, ako aj náhradu cestovných nákladov účastníkov, ak sa musia na konaní zúčastniť osobne. Ak sa zo zákona vyžaduje zastupovanie advokátom (t. j. v konaniach na krajinských súdoch) alebo ak sa to považuje za potrebné vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, účastníkovi sa predbežne bezplatne ustanoví rakúsky advokát.
Výpočet výživného v Rakúsku
Súd stanovuje výživné ako peňažné plnenie. Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom. Výška výživného na dieťa závisí od schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa. Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci. Ak je osoba povinná platiť výživné na niekoľko detí, zohľadní sa to príslušným znížením percenta.
Výška výživného má na základe judikatúry hornú hranicu (známu ako „Luxusgrenze“ - hranica luxusu), ktorá je dvojnásobkom až trojnásobkom priemernej sumy základných potrieb (Regelbedarf) stanovenej takisto v judikatúre. Regelbedarf sú pravidelne aktualizované sumy, ktoré súdne orgány používajú ako orientačný bod pre základné potreby dieťaťa v závislosti od veku. Napríklad, k 1. 1. 2023 bol Regelbedarf pre dieťa do 3 rokov 243 EUR, pre 3-6 rokov 312 EUR, pre 6-10 rokov 396 EUR, pre 10-15 rokov 449 EUR a pre dieťa nad 15 rokov 535 EUR. Tieto sumy slúžia na pokrytie bežných mesačných nákladov.
Výživné sa musí platiť vopred na začiatku príslušného mesiaca [§ 1418 rakúskeho Občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, ABGB), § 70 rakúskeho zákona o manželstve (Ehegesetz), § 22 ods. 1 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, EPG)]. Povinnému na plnenie výživného (vo vykonávacom konaní dlžník) sa musí ponechať minimálna suma, ktorá sa rovná hranici životného minima (Existenzminimum). Hranica životného minima sa stanovuje každý rok a závisí od viacerých faktorov. Podľa § 291b rakúskeho exekučného poriadku (Exekutionsordnung, EO) sa dlžníkovi v prípade núteného výkonu rozhodnutia o výživnom musí ponechať aspoň 75 % životného minima. Z rozdielu medzi touto zníženou hranicou životného minima a štandardnou hranicou životného minima sa najskôr musia uspokojiť všetky súčasné pohľadávky na zákonnom výživnom, a to bez ohľadu na poradie prednosti záväzkov stanovené pre takéto pohľadávky a úmerne aktuálnej mesačnej platbe výživného.
Účelom náhradného výživného (Unterhaltsvorschuss) je zabezpečiť, aby maloleté deti dostali výživné aj vtedy, keď rodič povinný na plnenie výživného neuhrádza výživné pravidelne alebo ho neplatí vôbec. Náhradné výživné platí na základe žiadosti štát. Náhradné výživné sa priznáva od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná príslušná žiadosť, a môže sa vyplácať maximálne päť rokov. Ak povinný na plnenie výživného žije v zahraničí alebo ak v Rakúsku nemá žiadny exekvovateľný majetok, nútený výkon rozhodnutia sa musí uskutočniť v zahraničí. Služba pre starostlivosť o deti a mládež (okresné orgány alebo magistráty) a okresné súdy poskytujú pomoc oprávneným na výživné pri uplatňovaní ich nárokov alebo vymáhaní pohľadávok.
Dôkazné prostriedky v konaniach o výživné
V súdnom konaní o zvýšenie výživného sa odporúča poukazovať na to, ak je matka dieťaťa dobrovoľne nezamestnaná a neprejavuje žiadnu snahu nájsť si prácu a tým zabezpečiť dostatočný príjem nielen pre seba, ale aj pre maloleté dieťa. Obaja rodičia majú totiž povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rovnako je vhodné poukázať aj na fakt, ak máte informácie, že výživné, ktoré sa posiela dieťaťu, sa používa na splácanie vlastných dlžôb druhého rodiča.
V tomto smere však nemôžete použiť nahrávku rozhovoru, nakoľko ak ste ju nahrali bez súhlasu nahrávanej osoby, je to protizákonné. Túto skutočnosť však môžete preukázať výpoveďou ako svedkyňa vy a rovnako počas výsluchu aj váš manžel. Rovnako by sa v súdnom konaní dalo poukázať na časté striedanie partnerov a tým pádom i výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Je však dôležité dodať, že súd vo veciach starostlivosti o maloleté deti vždy prihliada na ich záujem.
Súvisiace nároky: Príspevok na výživu nevydatej matke
Ak s otcom maloletej nie ste zosobášení, je otec dieťaťa povinný prispievať primerane na úhradu vašej výživy, a to po dobu najviac dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu. Podľa súdnej praxe a znenia zákona je výška príspevku daná primeranosťou, čo treba vykladať tak, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa. V tomto prípade musíte súdu preukázať, aké boli vaše zárobkové pomery pred tehotenstvom a aké sú teraz (materská, rodičovský príspevok).
tags: #vyzivne #na #dieta #pravnik