Zabezpečenie primeranej výživy pre dieťa je jednou zo základných povinností rodičov, ktorá vyplýva priamo zo zákona. V momente, keď rodičia prestanú žiť spolu, či už v dôsledku rozvodu alebo inej formy odlúčenia, nastupuje proces určenia alebo úpravy vyživovacej povinnosti. Táto téma je často predmetom diskusií a právnych sporov, nakoľko potreby dieťaťa sa s pribúdajúcim vekom menia a rastú, rovnako ako sa môžu meniť aj majetkové pomery rodičov. Tento článok sa detailne zameriava na proces zvyšovania výživného na dieťa, na podmienky, ktoré musia byť splnené, a na praktické kroky, ktoré je potrebné podniknúť.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Zákon o rodine (ZR) jasne definuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí bez ohľadu na to, či rodičia žijú spolu alebo nie. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dôležité je, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Neznamná to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba čakať, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými. Na neopodstatnené výdavky ako napríklad exekúcie súd nebude prihliadať.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, a neexistuje dohoda o výživnom, súd na návrh určí rozsah vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Podmienky pre zvýšenie výživného: Zmena pomerov
Základnou podmienkou pre akúkoľvek zmenu v určenom výživnom, či už ide o zvýšenie alebo zníženie, je preukázanie podstatnej zmeny pomerov od času, kedy bolo pôvodné rozhodnutie o výživnom vydané. Toto ustanovenie nájdeme v § 78 ods. 1 ZR, ktorý hovorí, že „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“ Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. Súd prihliada len na zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia.
Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť. Toto ustanovenie sa nazýva aj tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 ZR, sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napríklad inflácia). Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané.
Čo konkrétne urobiť pre zmenu alebo zvýšenie príjmu
Zmena pomerov môže nastať na strane:
Maloletého dieťaťa
Toto je najčastejší dôvod pre zvýšenie výživného. S pribúdajúcim vekom dieťaťa prirodzene rastú aj jeho potreby a s tým spojené náklady. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napríklad liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
- Prirodzený rast dieťaťa: Ako dieťa rastie, menia sa jeho potreby. Napríklad topánky kúpené pred mesiacom už nemusia sedieť, nová bunda z jari už na jeseň bude malá. S nástupom na druhý stupeň základnej školy často pribúdajú nové krúžky a aktivity, ktoré vyžadujú dodatočné financie.
- Školské a vzdelávacie potreby: Zvýšené náklady sú spojené s nástupom na základnú školu, strednú školu alebo dokonca vysokú školu. Pribúdajú učebnice, školské potreby, poplatky za krúžky, školné, zápisné či poplatky za mimoškolské aktivity. Ak dieťa napríklad vyrástlo, s čím sú spojené aj väčšie výdavky, alebo ak dieťa začalo navštevovať vysokú školu, je to dôvod pre prehodnotenie výšky výživného.
- Zdravotné potreby: Ak dieťa trpí chronickou chorobou, alergiou, alebo vyžaduje špeciálne zdravotné pomôcky (napríklad strojček na zuby, okuliare), náklady na jeho liečbu a starostlivosť sa môžu rapídne zvýšiť.
- Špecifické potreby dieťaťa: Niektoré deti môžu mať špecifické potreby, ako napríklad bezlepková diéta alebo zdravotné postihnutie, ktoré vyžadujú dodatočné finančné prostriedky.
Povinného rodiča
Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ktorý je povinný platiť výživné. Súd pri určovaní výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. schopnosti a možnosti rodičov.
- Zvýšenie príjmu: Ak povinný rodič zmenil zamestnanie a získal lepšie platenú prácu, alebo ak mu narástli príjmy z podnikania, je to dôvod na zvýšenie výživného. Ak by napríklad otec zmenil zamestnanie, v ktorom dosahuje väčší príjem, je to dôvod na zmenu výživného. Súd si tieto informácie vie zistiť prostredníctvom potvrdení o zárobku alebo daňového priznania.
- Zlepšenie majetkových pomerov: Nadobudnutie novej nehnuteľnosti, luxusného automobilu, alebo iného hodnotného majetku môže signalizovať zlepšenie majetkových pomerov rodiča, čo môže byť podkladom pre zvýšenie výživného.
- Návrat do zamestnania: Ak rodič, ktorý bol napríklad dlhodobo chorý, vyzdravel a nastúpil do zamestnania, jeho príjem sa tým pádom zvýši, čo môže viesť k zvýšeniu výživného.
- Zámerné znižovanie príjmu: Súd tiež berie do úvahy situácie, kedy sa rodič zámerne vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo berie neprimerané majetkové riziká, aby znížil svoj mesačný príjem. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Dôležité upozornenie:
Samotná skutočnosť, že výživné určené súdom alebo rodičovskou dohodou sa zdá byť rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nízke, nie je postačujúcim dôvodom na podanie návrhu na jeho zvýšenie. Vždy je potrebné preukázať konkrétnu zmenu pomerov. Ak však súd zistí, že partner zamlčal príjmy, môže to ovplyvniť aj jeho dôveryhodnosť a rozhodnutie o výživnom.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Každý rodič je povinný platiť výživné aspoň v minimálnej výške, čo k dnešnému dňu predstavuje sumu približne 38,92 EUR (od 1. júla 2025 je životné minimum pre nezaopatrené dieťa 129,74 eura, čo znamená minimálne výživné vo výške približne 38,92 €). Ak by bol podaný návrh voči povinnému rodičovi, ktorý si neplatí výživné, čo je zákonná povinnosť každého rodiča, súd mu uloží povinnosť platiť výživné aspoň vo vyššie uvedenej výške.
Maximálne výživné
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Proces podania návrhu na zvýšenie výživného
Proces zvyšovania výživného sa líši v závislosti od toho, či sa rodičia dokážu dohodnúť, alebo je potrebný súdny zásah. O výživné by ste vždy v prvom rade mali požiadať druhého rodiča neformálne. To znamená napríklad, môžete mu zaslať žiadosť, v ktorej ho požiadate o zvýšenie výživného. Žiadosť nemusí obsahovať nič špeciálne. Stačí osloviť druhého rodiča, vysvetliť mu situáciu a požiadať ho o to, aby prispieval dieťaťu na výživu. Ak sa dohodnete na sume, potom je vec v podstate vyriešená. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde.
Návrh na zvýšenie výživného na súde
Ak dohoda nie je možná, neostáva nič iné, ako podať na príslušný súd návrh na zvýšenie výživného. Ak sa neviete na výživnom dohodnúť a rodič nie je ochotný ho platiť, potom budete musieť požiadať o výživné na súde.
Na ktorý súd sa obrátiť?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. Ak sa jedná o maloleté dieťa, súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Čo musí návrh obsahovať?
Návrh na zvýšenie výživného musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa Občianskeho súdneho poriadku a špecifické náležitosti podľa Zákona o rodine. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate.
Mal by obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko, bydlisko a štátna príslušnosť navrhovateľa a povinného rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt príp. elektronickú poštu. Nie ste povinná v návrhu uviesť presný údaj o pobyte odporcu. Postačuje, ak osobu dostatočne identifikujete. Vzhľadom na to, ak uvediete jeho meno a priezvisko, dátum jeho narodenia a adresu jeho zamestnávateľa, resp. sídlo, malo by to postačovať.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp. zmenu v pomeroch. V návrhu je potrebné opísať zmenu pomerov a túto riadne preukázať. Ak dôjde k zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Ak vo Vašom prípade existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu zvýšenia výživného, je Vašim zákonným oprávnením podať návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp. na dieťa. V návrhu by ste mali opísať aj Váš príjem, bežné výdavky na domácnosť a starostlivosť o dieťa a priložiť základné dôkazy.
- Označenie dôkazov: Označte dôkazy, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Pôjde najmä o zisťovanie, či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Tvrdenia uvedené v návrhu je potrebné podkladať právne relevantnými dôkazmi (napríklad doklad o úhrade liekov nevyhnutných pre dieťa, doklad o úhrade školného a pod.).
- Prílohy: Rodný list maloletého dieťaťa, staršie rozhodnutie o výživnom, potvrdenie o Vašom príjme za posledných 12 mesiacov, prípadne pracovná zmluva, alebo daňové priznanie, nájomná zmluva, prípadne ak ste vlastníkom nehnuteľnosti tak list vlastníctva (stačí z internetu), doklady týkajúce sa výdavkov na bývanie a pod. Pri nákladoch na domácnosť a dieťa sa zamerajte na základné „okruhy„, a to bývanie, strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, cestovanie, školské potreby, iné (napríklad mobilný telefón, internet). Nezabudnite rozpísať náklady na dieťa a uviesť napríklad školné, krúžky, šport.
- Žiadana suma výživného: Na záver musíte uviesť tzv. petit, čiže návrh súdu, ako má rozhodnúť, a v akej výške chcete určiť výživné.
Návrh v 3 vyhotoveniach je potrebné zaslať doporučene, prípadne môžete aj osobne do podateľne súdu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete. Za podanie návrhu na zvýšenie výživného sa neplatí žiadny súdny poplatok, nakoľko toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené.
Špecifické situácie a výzvy
Živnostníci a skryté príjmy
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Pri takýchto podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou nemožno percentá použiť pri určení výšky výživného.
Ak máte podozrenie, že bývalý partner neuvádza pravdivé údaje o svojom príjme a o príjme svojej súčasnej manželky, odporúča sa nasledovný postup:V prvom rade, na súde je dôležité, aby ste jasne a konkrétne uviedli svoje podozrenia. Ak viete, v ktorom štáte EÚ obaja pracujú, oznámte to súdu, prípadne aj Soc. poisťovni. Súd môže na základe Vašej žiadosti vyžiadať informácie o príjme priamo od zamestnávateľa alebo príslušných úradov v danom štáte prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje skutočné majetkové pomery rodiča, nielen tie, ktoré rodič sám prizná.Ak nemáte dôkaz, ale máte aspoň indície (napr. viete názov zamestnávateľa, miesto výkonu práce, alebo ste videli pracovnú zmluvu, výplatnú pásku, prípadne viete, že partner žije na vyššej úrovni, než tvrdí), uveďte tieto skutočnosti v podaní alebo priamo na pojednávaní a žiadajte preukázanie výdavkov konkrétnymi pokladničnými dokladmi prípadne zmluvou (bývanie). Súd môže zohľadniť aj životnú úroveň rodiča, ktorá je zjavne v rozpore s jeho tvrdeniami o príjme.Ak ide o príjem manželky, ten sa priamo nezohľadňuje pri určení výživného na dieťa, ale môže byť relevantný pri posudzovaní celkových životných podmienok domácnosti. Ak bývalý partner tvrdí, že manželka nepracuje, a Vy viete opak, požiadajte súd, aby súd tieto skutočnosti overil. Odporúčam poukázať na to, že evidencia na ÚP je zrejme len účelová, keďže sa otec detí nechce zamestnať len z dôvodov tých, aby mu bolo schválené minimálne výživné.
Nezamestnanosť rodiča
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd môže prihliadnuť aj na tzv. nepriame dôkazy - napríklad, že otec spláca úver, platí výdavky, ktoré by z dávok nezvládol, a teda jeho reálne príjmy môžu byť vyššie, než oficiálne priznáva.
Brigádnická práca dieťaťa
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Plnoleté dieťa a výživné
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Zročné výživné a splatnosť
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka. Súd výživné určuje odo dňa podania návrhu. Ak by ste chceli žiadať výživné spätne, môžete tak urobiť len výnimočne a maximálne 3 roky spätne od podania návrhu, pričom by ste museli súdu vysvetliť, prečo ste nemohli žiadať skôr.
Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Flexibilita a dohody rodičov
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Informačná povinnosť a právne zastúpenie
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe advokáti dlhodobo špecializujúci sa na rodinné právo ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vedia pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva je ponúkané aj zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.Mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID19 vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom sa realizujú na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je možné aj bez osobného stretnutia. Z pohodlia domova je možné udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Je tiež možná príprava zmlúv a iných právnych dokumentov.
tags: #navrh #na #zvysenie #vyzivneho #pre #neplnolete