V minulosti sa často tradovalo, že tehotná žena má jesť za dvoch. Tento predpoklad, spojený s prirodzeným obmedzením objemu stravy kvôli rastúcemu brušku, viedol k tomu, že si mnohé budúce matky dopriavali sladkosti a tučné jedlá. Svoje stravovacie "hriechy" v oblasti zdravého životného štýlu neraz ospravedlňovali, a ešte aj dnes tehuľky ospravedlňujú práve tehotenstvom. Málokto si však uvedomuje, že takéto, na prvý pohľad nevinné, prerieknutia sa môžu v budúcnosti prejaviť aj na stave vášho dieťaťa, keď vyrastie. Nielen nesprávna strava, ale najmä konzumácia návykových látok počas gravidity a dojčenia predstavuje závažné riziko s dlhodobými, a často aj trvalými, následkami pre nenarodené dieťa a jeho budúci život.
Vplyv Stravy Matky: Cukry, Tuky a Ich Dlhodobé Následky
Zatiaľ túto súvislosť dokázali vedci na potkanoch a ich mláďatách. V rámci svojich štúdií zistili, že matky mláďat, ktoré v tehotenstve jedli veľa tuku a cukru, porodili ťažšie mláďatá. Tieto mláďatá, keď vyrástli, následne konzumovali viac alkoholu. Mláďatká takýchto mamičiek, keď trošku vyrástli, tiež veľmi intenzívne reagovali na návykové látky, špeciálne na amfetamíny. Táto silná reakcia na dané látky predpovedá vysoké riziko závislosti.
Neurovedkyňa Nicole Avena z floridskej univerzity sa vyjadrila o svojom výskume pre denník Medical New Today, že „Väčšina žien v USA v plodnom veku trpí nadváhou, a to je pravdepodobne kvôli prejedaniu chutnými potravinami s vysokým obsahom cukru a tuku, ktoré sa dajú v našej spoločnosti nájsť všade“. Navyše, nepreukázal sa byť dôležitým ani rozdiel v druhu cukrov, ktoré tehotné ženy konzumovali. Nebezpečné sú rovnako prirodzené cukry vo forme sacharózy, ako aj fruktóza. Cukry a tuky totiž v mozgu plodu a neskôr novorodenca a batoľaťa pôsobia na centrá odmeňovania v mozgu tak, že dieťa bude po čase, a čoraz častejšie už aj v ranej mladosti, vyhľadávať alkohol a drogy. Tieto látky môžu meniť štruktúru a funkciu mozgu plodu, čo vedie k dlhodobým zmenám v správaní a zvýšenej náchylnosti k závislostiam.
Škodlivosť Návykových Látok v Tehotenstve: Komplexný Pohľad
Závislosť od drog a alkoholu v tehotenstve predstavuje obrovské riziko pre vývoj plodu. Návykové látky mu škodia v akomkoľvek množstve. Je ideálne, keď drogovo závislá žena začne odvykať už pred tým, než sa rozhodne stať matkou. Všetko, čo matka prijme, ovplyvňuje zároveň aj jej nenarodené dieťa. Plod je k drogám veľmi citlivý a nedokáže sa s nimi vyrovnať ako dospelý jedinec.
Zneužívanie alkoholických nápojov a drog môže viesť k vážnym poruchám plodu v zmysle embryopatie, fetopatie alebo dystrofie plodu. Miera poškodenia plodu závisí od dávky, pravidelnosti príjmu a obdobia gravidity, v ktorom je plod vystavený účinku toxickej látky. Plod je pasívnym konzumentom drogy. Drogy, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú plod, sa podieľajú na vzniku abstinenčného syndrómu.
Riziká spojené s užívaním drog v tehotenstve záležia predovšetkým na užívanej látke, jej množstve a na období, v ktorom bola látka užívaná. Vystavenie plodu alkoholu, tabaku a iným drogám počas prenatálneho obdobia môže ovplyvniť dieťa na celý život. Látky užívané počas tehotenstva môžu prejsť cez placentu, čím je ich efektu vystavený vyvíjajúci sa mozog plodu.
Štúdia, ktorú uskutočnili vedci z americkej Harvardskej univerzity, sledovala celkom 35 detí vo veku 10 - 14 rokov, ktoré sa narodili závislým matkám. Tieto matky v priebehu tehotenstva užívali návykové látky, najmä kokaín, alkohol, alebo fajčili tabak či marihuanu. U detí bol skúmaný objem rôznych typov mozgového tkaniva a meraný obvod hlavy. Na výpočet objemu mozgového tkaniva bola použitá metóda nukleárnej magnetickej rezonancie (MRI), čo je metóda, ktorá sa používa pre zobrazenie mozgových štruktúr napríklad v neurológii alebo neurochirurgii.
Napriek tomu, že užívanie jedného typu návykovej látky v priebehu tehotenstva nemalo na objem mozgu dieťaťa výrazný vplyv, kombinácia dvoch a viacerých látok zapríčiňovala významný úbytok mozgovej hmoty. Deti takýchto matiek mali nielen výrazne menší objem mozgu ako ich zdraví vrstovníci, ale menší u nich bol aj obvod hlavy. Zároveň sa ukázalo, že čím viac látok matka v tehotenstve užívala, tým menší mozog potom jej dieťa malo. Ako však hovorí jeden z vedcov, doktor Michael J. Rivkin z Detskej univerzitnej nemocnice v Bostone, vďaka malému počtu dát a pacientov a individuálnym okolnostiam jednotlivých pacientov v štúdii nie je možné tieto dáta uvádzať ako absolútne. Napriek tomu sa však potvrdilo, že užívanie kokaínu, alkoholu, marihuany alebo tabaku počas tehotenstva môže mať trvalý dopad na štruktúru a funkcie vyvíjajúceho sa detského mozgu. Poškodenie je navyše o to horšie, čím viac látok matka užívala. Doktor Rivkin preto nabáda, že tehotné ženy by mali byť dôsledne poučené o rizikách a následkoch užívania jednotlivých návykových látok alebo ich kombinácií.
Špecifické Návykové Látky a Ich Dopad na Plod
Užívanie návykových látok nesvedčí nikomu, ale v tehotenstve je obzvlášť dôležité sa im vyhnúť. Žena nepoškodzuje už len sama seba, ale aj zdravie a dokonca aj život svojho nenarodeného dieťaťa. Vadí aj občasná cigareta či pohár vína.
Alkohol
Dôležitá poznámka: Alkohol môže mať vplyv na plod už v ranom období tehotenstva, kedy žena ešte o svojom inom stave nevie. To ale nemusí nutne znamenať významné a výrazné narušenia vo vývoji dieťaťa. Napriek tomu je vplyv alkoholu v tehotenstve stále podceňovaný, hoci jeho škodlivé účinky na plod sú preukázané. Tehotná žena by sa mala zveriť s konzumáciou alkoholu svojmu gynekológovi, ktorý všetko môže preveriť, prípadne ženu môže poslať na ďalšie vysoko špecializované vyšetrenia. Vedci citujú nedávny prieskum, podľa ktorého 45,7 percenta rodičiek v istej nemocnici počas tehotenstva konzumovalo značné množstvo alkoholu. Je dôležité si uvedomiť, že plod nedokáže odbúravať alkohol ako dospelý organizmus, čo môže viesť k tomu, že sa k jeho dôležitým orgánom nedostane kyslík.
Podľa štúdie ELSPAC (prospektívna longitudinálna štúdia iniciovaná v 80. rokoch 20. storočia Svetovou zdravotníckou organizáciou, WHO) v šiestich európskych krajinách, ktorá na Slovensku sledovala 3100 detí narodených v Bratislavskom kraji od tehotenstva matky po dospelosť, boli zistené zaujímavé súvislosti. Výskumný tím zložený z vedcov z CEITEC Masarykovej univerzity, RECETOX Masarykovej univerzity a Torontskej univerzity sledoval skupinu 191 mladých dospelých. Ich matky poskytli začiatkom 90. rokov informácie o tom, či konzumovali alkohol pred počatím a v polovici tehotenstva. Ak ho konzumovali, uviedli, do akej miery. Deti boli potom sledované nasledujúcich 30 rokov. Mladí vyplnili aj dotazník týkajúci sa užívania návykových látok. Výskumníci tak mohli analyzovať, aká je pravdepodobnosť, že sa u potomkov žien, ktoré pili alkohol, objavia zvláštne zmeny. Sledovali, ako mozog týchto mladých dospelých reaguje na odmeny a prípadné straty, a tiež to, ako často užívajú návykové látky. Zaujímalo ich aj to, či je prípadný dlhodobý vplyv prenatálnej expozície alkoholu na funkciu mozgu a užívanie návykových látok iný v prípade mužov a žien. Môže to súvisieť s vnímaním stimulov indikujúcich absenciu straty, najmä v putamen, jednom z kľúčových centier odmeny, ktoré vykazuje výraznú aktiváciu pri závislom správaní. Napriek tomu, že sa odporúča počas tehotenstva abstinovať, je pitie alkoholu v tomto období stále bežné. Napríklad v Spojenom kráľovstve uviedlo 28,5 percenta žien, že počas tehotenstva pili alkohol, v Rusku to bolo 26,5 percenta a vo Švajčiarsku 20,9 percenta. Výsledky výskumu potvrdzujú, že počas tehotenstva neexistuje bezpečná miera pitia alkoholu.
Fajčenie (Tabak a Nikotín)
Asi polovica syndrómov náhleho úmrtia novorodenca (SIDS) sa pripisuje fajčeniu, a to ako pasívnemu fajčeniu v domácnosti novorodenca, tak predovšetkým aktívnemu fajčeniu jeho matky v dobe tehotenstva. Deti, ktoré sa narodia fajčiarkam, majú nižšiu pôrodnú hmotnosť (priemerne o 250 g). U týchto detí sú tiež častejšie zápaly stredného ucha a dýchacích ciest. Majú zníženú odolnosť imunitného systému a vyššie riziko vzniku astmy a vyvolania záchvatu u astmatikov. Pozoruje sa u nich aj poškodený rast a vývoj, ako aj problémy s správaním, ktoré možno vysledovať až do puberty. Fajčenie počas tehotenstva sa spája s rizikom spomaleného rastu plodu a s nízkou pôrodnou hmotnosťou, narodením mŕtveho plodu, predčasným pôrodom, detskou úmrtnosťou, syndrómom náhlej smrti a respiračnými problémami.
Nelegálne Drogy (Pervitín, Extáza, Kokaín, Heroín, Marihuana)
Pervitín, extáza, kokaín či heroín sú drogy, o ktorých počujeme často v médiách. Ruka v ruke s užívaním drog prichádzajú ďalšie extrémne rizikové faktory pre tehotenstvo, ako sú infekčné ochorenia matky (syfilis, AIDS, žltačka typu B, žltačka typu C). Dievčatá a ženy, ktoré podľahli drogovej závislosti, veľmi často žijú v narušenom sociálnom prostredí. Bolo by naivné sa domnievať, že tehotenstvo budú plánovať a podľa toho regulovať príjem drogy. Avšak, ak už tehotenstvo zistia, okamžite by mali vyhľadať odbornú pomoc. Na Slovensku, podobne ako v Českej republike, existujú lekári - pôrodníci, ktorí sa na obdobné prípady špecializujú. Odborná starostlivosť o tehotnú drogovo závislú ženu môže výrazne znížiť následky, ktoré droga spôsobuje už plodu v maternici. Je veľmi kruté vidieť novorodenca, ktorý má po pôrode rovnaké abstinenčné príznaky, aké vidíme u dospelých osôb.
Užívanie nezákonných drog ako je kokaín, heroín a marihuana počas tehotenstva môže mať rôzne negatívne účinky na deti, od nízkej pôrodnej hmotnosti až po problémy vo vývoji súvisiace so správaním a poznávacími schopnosťami. Patrí sem narušená pozornosť, problémy s rozvojom jazyka a učením, a tiež problémy so správaním. Deti matiek, ktoré dlhodobo užívajú proti bolesti lieky obsahujúce opiáty alebo ktoré tieto lieky zneužívajú, sa môžu narodiť s fyzickou závislosťou, čo u nich vyvolá abstinenčné príznaky - stav zvaný neonatálny abstinenčný syndróm (NAS), čo si môže vyžadovať dlhodobú hospitalizáciu dieťaťa a jeho následnú liečbu. Úplný rozsah dôsledkov látkového užívania počas tehotenstva nie je známy, pretože veľa prekvapujúcich individuálnych, rodinných a environmentálnych faktorov, ako je výživa, rozsah prenatálnej starostlivosti a socio-ekonomické podmienky, sťažujú určenie priameho dopadu prenatálneho látkového užívania na dieťa.
Lieky
Tehotenstvo predstavuje z hľadiska užívania liekov tehotnou ženou veľmi špecifický stav, kedy je nutné zohľadniť nielen prínos liečby pre ženu, ale aj riziko či prínos pre plod. Klasifikácia liečiv podľa amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) delí liečivá do niekoľkých kategórií podľa ich bezpečnosti a uľahčuje prvotnú orientáciu týkajúcu sa bezpečnej farmakoterapie (podávania liečivých prípravkov) počas tehotenstva. Pre ľahšiu orientáciu sa v niektorých krajinách, ktoré sa tejto problematike viac venujú, používajú orientačné stupnice hodnotace liečivá z hľadiska ich bezpečnosti, respektíve schopnosti vyvolať poškodenie a defekty vyvíjajúceho sa zárodku. Tehotná žena by sa mala pred užitím akéhokoľvek lieku, a to aj voľnopredajného, poradiť s odborníkom. Popri ošetrujúcom lekárovi najpresnejšie rady poskytne špecialista na lieky: buď lekárnik, alebo klinický farmaceut.
Závislosť Počas Dojčenia: Riziká a Odporúčania
„Všeobecná rada je, aby sa matky pri dojčení úplne vyhli požívaniu silne návykových látok, pretože tie môžu s materským mliekom prejsť priamo do bábätka.“ Toto sa týka aj tehotenstva, kde je zasa prostredníkom pri prechode látok do plodu placenta. Po narodení totiž nejde len o samotné materské mlieko, ale aj o prostredie, v ktorom sa bábätko zdržiava. V rámci výskumu použili ako základ prepočtov priemernú dennú dávku materského mlieka pre dojčené dieťa, ktorá je 150 mililitrov na kilogram hmotnosti.
Zákonom Tolerované Návykové Látky
Prvú časť výskumu zamerali na zákonom tolerované návykové látky - nikotín, kofeín a alkohol.
- Nikotín: Mlieko fajčiacich matiek obsahuje 2 až 240 nanogramov (miliardtín gramu) nikotínu na mililiter. Bábätká tak dostávajú dávku 0,3 až 36 mikrogramov na kilogram hmotnosti denne. Výsledkom sú koliky a náchylnosť na infekcie dýchacej sústavy. Matky by počas tehotenstva a dojčenia mali prestať fajčiť. Alebo to aspoň prudko obmedziť. Dôležité je predĺžiť čas medzi poslednou cigaretou a kŕmením dieťaťa. Používať nikotínové náplasti. Fajčiť mimo domu a vyhýbať sa zadymenému prostrediu.
- Kofeín: Pri kofeíne, obsiahnutom v káve, čaji, rôznych kolových nápojoch a liekoch, spočíva riziko v podráždenosti a nespavosti bábätka. Pohlcovanie kofeínu je silne individuálne, no platí, že v prípade novorodencov má v tele dlhý polčas rozpadu.
- Alkohol: Riziká alkoholu zatiaľ neboli pri dojčení zreteľne definované. Niektoré výskumy naznačujú, že alkohol môže poškodiť rozvoj pohybových schopností bábätiek, narušiť im režim spánku, spôsobiť, že menej jedia a zvýšiť riziko hypoglykémie (prinízky obsah glukózy v krvi). Óscar García-Algar s kolegami dospel napriek rozšírenému presvedčeniu o zlučiteľnosti alkoholu s dojčením k záveru, že bezpečná nie je nijaká dávka. Dieťa treba dojčiť pred konzumáciou alkoholu, alebo aspoň dve až tri hodiny po nej. Alkoholičky by dojčiť nemali vôbec a deti kŕmiť iba z fľaše.
Nelegálne Drogy a Niektoré Lieky Počas Dojčenia
Druhá časť výskumu sa týkala nelegálnych drog a niektorých liekov.
- Marihuana: Marihuana, ktorej sú bábätká vystavené v mlieku aj v dyme, im spôsobuje nadmernú pasivitu až letargiu, slabosť a zlý režim stravovania. Niektorí vedci hovoria aj o dlhodobých rizikách marihuany, respektíve trvalých následkoch.
- Kokaín: Kokaín v materskom mlieku spôsobuje podráždenosť, chvenie, rozšírené zrenice, tachykardiu (zrýchlený tep srdca) a vysoký tlak bábätiek. Odporúčanie matkám je úplne prestať s jeho užívaním.
- Amfetamíny: To isté platí pre užívateľky amfetamínov, ktoré spôsobujú nepokoj, plač a nespavosť bábätiek, a tiež zníženie schopnosti matiek postarať sa o deti.
- Heroín: Heroínu sa dostáva do materského mlieka toľko, že to u dieťaťa môže vyvolať závislosť. Keď už závislá matka nemôže odolať, od dávky k dojčeniu by mali uplynúť aspoň 1-2 dni, čo prakticky dojčenie vylučuje. Východiskom je jedine odvykacia liečba pomocou metadónu.
- Ostatné Opiáty a Benzodiazepíny: Ostatné opiáty používané v liekoch, ako morfín, meperidín a kodeín, sa do materského mlieka dostávajú iba v minimálnom množstve a nevylučujú dojčenie. Takisto benzodiazepíny, ak sa berú v primeraných dávkach. Preto sa ženám v tehotenstve a počas dojčenia najčastejšie predpisujú lieky s týmito účinnými látkami.
- Antidepresanty a Antipsychotické Lieky: Ako posledné Oscár García-Algar s kolegami posudzoval antidepresanty a antipsychotické lieky, pričom ich vplyv vyžaduje špecifické posúdenie lekárom.
Štatistiky Závislosti na Slovensku
Najčastejším spôsobom užívania primárnej drogy je injekčné podanie a fajčenie. V poslednom desaťročí klesá injekčný spôsob užitia drogy, čo súvisí aj so znižovaním užívania heroínu. Mierne sa zvyšuje podanie drogy šnupaním a fajčením. Podanie drogy fajčením je spojené hlavne s užívaním cannabisu, zatiaľ čo šnupanie je najčastejším spôsobom príjmu pervitínu. Najčastejšie liečenými užívateľmi drog na Slovensku sú najmä mladí ľudia vo veku 20 - 34 rokov, ktorí tvoria takmer 70% všetkých liečených. Z tejto skupiny je 85% mužov. Tieto údaje podčiarkujú aktuálnu dynamiku a prevalenciu drogovej závislosti v slovenskej populácii, ktorá môže mať nepriame, ale vážne dôsledky aj na budúce generácie prostredníctvom ovplyvnenia zdravia tehotných žien a dojčiacich matiek.
Podpora a Pomoc pre Tehotné Ženy so Závislosťou
V prípade, že sa dieťa narodí závislej matke, nemusí byť jej závislosť dôvodom na odobranie dieťaťa. Pokiaľ počas tehotenstva riadne navštevovala lekára a má tehotenskú knižku, môže sa to zaobísť bez komplikácií. Matka však nesmie byť v čase pôrodu pod vplyvom drog alebo mať predchádzajúce problémy so starostlivosťou o dieťa. V takom prípade jej hrozí odobratie dieťaťa hneď po pôrode. Dôležité je, aby matky, ak už neustále, tak minimálne počas tehotenstva a dojčenia konzumovali zdravú stravu, veľa zeleniny a bielkovín, a predovšetkým sa vyhýbali akýmkoľvek návykovým látkam.
Čo môže alkohol urobiť s plodom?
tags: #navykove #latky #a #gravidita