Narodenie svätej Panny Márie nie je len historickou epizódou; je to ontologický zlom v dejinách ľudstva, kedy sa „neplodnosť“ padlej prirodzenosti stretáva so zázrakom Božej milosti. V kresťanskej tradícii ide o udalosť, ktorá predznamenáva príchod samotného Krista. Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Dátum 8. september sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme aj preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Korene a rodokmeň Presvätej Bohorodičky
Svätá Deva Mária sa narodila Joachimovi a Anne už v pokročilom veku. Jej otec pochádzal z Dávidovho pokolenia a matka z rodu Áronovho. A tak bola podľa otca z kráľovského rodu a podľa matky z archijerejského. Tým akoby predzvestovala toho, Ktorý sa z nej narodí, ako Kráľa a Veľkňaza. Jej rodičia už boli zostarnutí a nemali deti. Preto sa hanbili pred ľuďmi a boli skrúšení pred Bohom. Vo svojej pokore sa modlili k Bohu s plačom, aby Boh obdaroval ich starobu jedným dieťaťom, ako kedysi obdaroval Abraháma a Sáru synom Izákom. Všemohúci a vševidiaci Boh ich obdaroval radosťou, ktorá ďaleko prekonala všetky ich očakávania a všetky najkrajšie sny.
Blahodatná Mária, požehnaná medzi ženami, chrám Ducha Svätého, oltár Boha Živého, stôl nebeského chleba, truhla Božej svätyne, strom najsladšieho plodu, sláva ľudského rodu, pochvala ženského rodu, prameň panenstva a čistoty - tým bola Bohom darovaná dcéra Joachima a Anny.
Apokryfná tradícia a historické pramene
V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie. Nič sa nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.
Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi, jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Hoci tieto spisy nepatria do kánonu inšpirovaných kníh, formovali liturgický život a ikonografiu Cirkvi. Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny.
Miesto narodenia: Hľadanie historickej pravdy
Otázka presného miesta Máriinho narodenia zostáva predmetom rôznych tradícií. Neexistuje jednoznačný biblický konsenzus, čo viedlo k vzniku viacerých hypotéz:
- Prvá z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma.
- Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne.
- Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia.
Liturgický vývoj a význam sviatku
Je veľmi ťažké určiť presný čas, kedy sa sviatok Narodenia Bohorodičky objavil v liturgii, aj keď vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky. Existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí.
V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ľudská prirodzenosť sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď napriek tomu dostane Božie narodenie, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť.
Ikonografia: Posvätný priestor v obraze
Ikonografia sa zakladá podstatne na rozprávaní Jakubovho protoevanjelia. Anna upriamuje svoju pozornosť na novonarodenú, ktorá sa na väčšine ikon objavuje v náručí pôrodnej asistentky, ktorá ju práve kúpe, zatiaľ čo jedna slúžka sa stará o teplotu vody vo vaničke. Na niektorých ikonách úplne chýba postava Joachima. Celá ikona pôsobí dojmom atmosféry posvätnosti, akoby sa všetko odohrávalo v chráme, akoby ikona naznačovala, že Mária bude novým chrámom, v ktorom bude prebývať Kristus, náš Spasiteľ.
HUTKA ~ gréckokatolícká cerkva narodenia presvätej Bohorodičky
Mária ako orodovníčka a zázračná sila
Svätá Deva Mária robila silný a neobyčajný dojem na ľudí už počas svojho telesného života na zemi. Svätý Dionisij Areopagita opisuje nesmiernu radosť, žiaru zvonku aj zvnútra a nejakú neopísateľnú vôňu, ktorú pocítil v prítomnosti sv. Bohorodičky, keď ju navštívil v Jeruzaleme. V tomto oduševnení povedal, že keby nepoznal jediného pravého Boha, priznal by za Boha ju - svätú Devu Máriu. Neporovnateľne väčšiu moc a slávu však získala po svojej telesnej smrti, kedy bola podľa Božej vôle vyvýšená nad nebeské mocnosti. Jej sila prichádza od jej neustálej modlitby za verných, za všetkých tých, ktorí sa k nej obracajú o pomoc.
Možno povedať, že celá zem je pokrytá zázrakmi Jej milosti. V Belehrade donedávna žil jeden majiteľ kaviarne C. J., pôvodom z dediny Labunište pri Struge, ktorého matka ako nevidiaceho priviedla do kalištského monastiera, kde po kňazovej modlitbe nad ním pred ikonou sv. Bohorodičky znova začal vidieť. Prvý mních v Počajeve videl ohnivý stĺp od zeme k nebu a v tom ohnivom stĺpe videl sv. Bohorodičku.
Duchovný význam a teológia narodenia
Narodenie predstavuje nádej, a matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti. Narodenie Márie otvára ročný cyklus veľkých liturgických sviatkov. „Dnešné slávenie je pre nás začiatkom sviatkov,“ takto píše Andrej Krétsky. „Dnes je začiatok spásy sveta - dodáva Ján Damascénsky -, prevolávajte na slávu Pánovi, spievajte, jasajte.“
V tomto zmysle je sviatok Narodenia Božej Matky vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásenia našej skazenej prirodzenosti naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny.
Meno Mária: Milovaná Bohom
Dievčatko dostalo meno „Mária“. Podľa učencov meno „Mária“ pochádza z hebrejského Miryàm, čo znamená „milovaná Bohom“. Podľa svätého Gregora z Nyssy znamená „dar prijatý od Boha“, zatiaľ čo podľa svätého Maxima Vyznávača znamená „osvietiteľka“. Toto meno nesie v sebe prísľub obnovy celého ľudstva. Zjavuje sa večný Boží plán, začína sa obnova ľudstva, napĺňajú sa proroctvá, pretože neplodná Anna konečne porodila „Božiu dcéru“, ktorá bude príbytkom Stvoriteľa.
Bratia a sestry, Mária je vždy prítomná na ceste človeka k viere, aj dnes pozná naše starosti. Je našou orodovníčkou. Už nieto priepasti medzi nebom a zemou - ona stojí medzi nami a spája nás s tým, čo je Božie a nekonečné. Jej narodenie je víťazstvom svetla nad tmou, pretože z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie.
tags: #nedela #pred #povysenim #narodenie #presvatej #bohorodicky