Život rodičov prináša nespočetné množstvo rozhodnutí týkajúcich sa ich detí. Od výberu školy či škôlky, cez súhlas s lekárskym zákrokom, až po zásadnú otázku vycestovania do zahraničia, rodičia často stoja pred úlohou nájsť spoločný konsenzus. Kým v bežných veciach rozhoduje každý rodič samostatne podľa vlastného uváženia, pričom má sledovať najlepší záujem dieťaťa, o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne obaja rodičia. Táto fundamentálna zásada je kľúčová pre zachovanie stability a súladu vo výchove, aj keď nie vždy sa ju podarí dodržať.
Rozhodovanie o Dieťati: Bežné Záležitosti verzus Podstatné Otázky
V každodennej praxi rodičovstva existuje jasné rozdelenie medzi bežnými záležitosťami a podstatnými vecami. Bežnými záležitosťami sa rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Sem patrí napríklad výber oblečenia, strava na daný deň, voľnočasové aktivity či bežné lekárske prehliadky. Pri takýchto rozhodnutiach má každý rodič slobodu konať samostatne, avšak vždy s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.
Na druhej strane stoja podstatné veci týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností. Ide o rozhodnutia, ktoré majú dlhodobý a zásadný vplyv na život dieťaťa. Patria sem otázky ako výber školy či škôlky, súhlas s významnejším lekárskym zákrokom, zmena mena alebo priezviska dieťaťa, a v neposlednom rade, vycestovanie s dieťaťom do zahraničia na dlhodobejší pobyt alebo s cieľom zmeny jeho obvyklého bydliska. Pri týchto rozhodnutiach je nevyhnutný spoločný súhlas oboch rodičov.
Veľa rodičov sa tiež mylne domnieva, že ak mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, tak má automaticky právo o dieťati v plnej miere rozhodovať sám. NIE JE tomu tak! Aj v takomto prípade sú obaja rodičia stále zákonnými zástupcami dieťaťa a majú právo podieľať sa na rozhodovaní v podstatných otázkach jeho života, pokiaľ neboli ich rodičovské práva obmedzené alebo im neboli odňaté. Tento princíp zdôrazňuje, že zodpovednosť a práva rodičov sú komplexné a nezmenšujú sa automaticky po rozvode alebo po určení výhradnej starostlivosti.
Súdne Riešenie Rozporov Medzi Rodičmi
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd v zmysle príslušných právnych predpisov. Ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na súd a súd rozhodne za nich, čo je pre dieťa lepšie a vhodnejšie riešenie. Pred podaním návrhu na súd však vždy odporúčame najprv viesť mimosúdne rokovania. Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, pretože dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý zastupuje maloletého v týchto otázkach a môže poskytnúť mediáciu alebo poradenstvo.
Proces Podania Návrhu a Konania Pred Súdom
Návrh na súd sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode, ktorého má dieťa bydlisko a kde sa aj reálne zdržiava. K návrhu ako prílohu musíte priložiť rodný list dieťaťa, resp. jeho kópiu.
Súd doručí Váš návrh vo veci samej druhému rodičovi na vyjadrenie sa, následne súd spravidla doručí vyjadrenie účastníkom konania na ďalšie vyjadrenie sa a potom vytýči termín pojednávania. Na tomto pojednávaní si súd vypočuje názor oboch rodičov a v zmysle ust. § 38 Civilného mimosporového poriadku (CMP) je súd povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň, ak je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť. Súd následne na podklade doložených dôkazov a výsluchov strán zhodnotí, čo je pre dieťa najlepšie.
V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musíte čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť neodkladnú potrebu. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné, čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom, je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného, uveďte sumu, ktorú požadujete, a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
Neodkladné Opatrenie: Rýchla Pomoc v Krízových Situáciách
V situáciách, kedy je potrebné rýchlo a dočasne upraviť pomery dieťaťa, prichádza do úvahy inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať.
Ak ste vo veci podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak o tomto rozhoduje súd UZNESENÍM do 30 dní odo dňa jeho doručenia súdu. Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné, keď je doručené účastníkom konania, a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť, ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme, každý dobrý rodič, keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať.
Konkrétne Prípady Aplikácie Neodkladného Opatrenia
Druhy neodkladných opatrení pre účely tohto článku zúžim len na tie, s ktorými sa v praxi stretávame najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:a) zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,b) výžive maloletého dieťaťa,c) úprave styku rodiča s dieťaťom,d) o podstatnej veci starostlivosti maloletého dieťaťa.
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov. Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR), pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať, alebo spomínaný súhlas s cestovaním do zahraničia.
Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná aj špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. Tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Neodkladné Opatrenie ako Prevencia Neoprávneného Odchodu Dieťaťa do Zahraničia
Jednou z najcitlivejších a potenciálne najzávažnejších situácií, kde prichádza do úvahy neodkladné opatrenie, je hrozba neoprávneného odchodu dieťaťa do zahraničia, často označovaná ako rodičovský únos. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu, je potrebný súhlas oboch rodičov (bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie). Obaja rodičia majú právo vedieť, kde sa ich dieťa momentálne nachádza a s kým. V prípade, že jeden rodič odchádza s dieťaťom do zahraničia dlhodobo, o tejto skutočnosti má vedieť a s ňou súhlasiť (písomnou formou) aj druhý rodič. Ak by druhý rodič na takýto odchod nedal súhlas, môže ísť o neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu, tzv. rodičovský únos.
Môže nastať situácia, že jeden rodič má dieťa zverené do svojej starostlivosti a odíde s dieťaťom do zahraničia. Samotný fakt, že jeden rodič má dieťa zverené do starostlivosti, neoprávňuje tohto rodiča k bezvýhradnému rozhodovaniu o dieťati. Pokiaľ druhý rodič nemá obmedzené rodičovské práva, alebo nebol pozbavený svojich rodičovských práv, stále je zákonným zástupcom dieťaťa a má právo podieľať sa na rozhodovaní v živote dieťaťa.
V prípade, ak sa manžel chce odsťahovať do zahraničia (napr. do Egypta), pokiaľ by ste ešte neboli rozvedení a nemali upravené zverenie dieťaťa do opatery, jeho práva sú úplne rovnaké ako tie vaše. Na hraniciach a ani nikde inde by ho nemohli zastaviť, pretože po právnej stránke by teraz nešlo o únos dieťaťa do zahraničia. Ak by sa vám podarilo dohodnúť sa s manželom, potom túto dohodu dajte do písomnej podoby a upravte si práva a povinností k dieťaťu.
Pokiaľ by ste už boli rozvedení a dieťa by bolo zverené Vám, potom vycestovanie s dieťaťom mimo SR môže byť kvalifikované ako únos dieťaťa, ak to bude mimo určeného styku a bez Vášho súhlasu. Manžel teda nebude môcť vycestovať do zahraničia bez Vášho súhlasu, len tak, kedy sa mu zachce. Únos dieťaťa (nielen do zahraničia) je trestným činom. Podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona: „Kto úmyselne odníme dieťa, ktoré je v osobnej starostlivosti iného, z jeho opatrovania, alebo ho zadrží proti vôli oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Opatrovaním v zmysle tohto ustanovenia je nielen bežná materiálna starostlivosť, ale aj všetky súvisiace úkony, ktoré sú potrebné na život a obhajobu záujmov opatrovanej osoby na základe zákona alebo úradného rozhodnutia. Pod pojmom ,,odníme z opatrovania" sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o unesenú osobu, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie, alebo zadržanie takej osoby. Nie je rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby alebo len k odňatiu na krátky, prechodný čas. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je taktiež bez významu, či unášaná osoba išla s únoscom dobrovoľne, pričom nezáleží na tom, aké prostriedky únosca použil (násilie, lesť, prehováranie a pod.). Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný okamihom odňatia takej osoby z moci toho, kto má povinnosť sa o ňu starať. Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Na základe konkrétneho prípadu, kedy matka dieťa bez vedomia otca vzala a odišla z domu, pričom dieťa má vážne diagnózy a bolo zistené v zanedbanom stave, je postup pri riešení takejto situácie obzvlášť naliehavý. Podanie žiadosti o neodkladné zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti je správnym krokom. Okresný súd má v takomto prípade rozhodnúť najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Odporúča sa preto kontaktovať príslušný úrad práce a príslušného kolízneho opatrovníka.
Medzinárodné Aspekty Rodičovských Únosov a Úloha Centra pre Medzinárodnoprávnu Ochranu Detí
V prípade, že sa dieťa už nachádza v inom štáte alebo hrozí jeho premiestnenie, situácia sa komplikuje medzinárodnými predpismi. Na Slovensku plní úlohu ústredného orgánu v oblasti medzinárodných únosov detí Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CMePODaM). Tieto orgány medzi sebou spolupracujú a dokážu riešiť takéto situácie.
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky dohovor z roku 1980) sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území. Ak sa dieťa neoprávnene premiestni alebo zadrží v zmluvnom štáte, môžu rodičia požiadať o jeho návrat.
V danom prípade však zohráva významnú úlohu množstvo faktorov, napr.: do akého zmluvného štátu bolo dieťa premiestnené (resp. skutočnosť, či je tento štát zmluvnou stranou dohovoru), znenie výrokovej časti rozsudku, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a pod. Avšak pred odchodom jedného rodiča s dieťaťom do zahraničia, musí dať na takýto odchod súhlas aj druhý rodič.
Ako príklad poslúži situácia, keď matka odíde s deťmi z Grécka na Slovensko. V otázke neuvádzate, či máte písomný súhlas manžela na návštevu Slovenska spolu s deťmi na dobu určitú. Pokiaľ Vám udelil súhlas len na návštevu Slovenska, môže sa domáhať cestou súdu prípadne cestou iného orgánu v Grécku, o navrátenie maloletých detí na územie Grécka nakoľko ako píšete v otázke, v Grécku ste žili niekoľko rokov a teda tam aj je obvyklý pobyt maloletých detí. V takom prípade by mohlo ísť o neoprávnené premiestnenie. Pre slovenské súdy by to znamenalo, že pre rozhodovanie o starostlivosti o deti musia zistiť, či je ich právomoc daná. Nevieme akú dlhú dobu ste už na Slovensku, či tu už máte bývanie, zamestnanie, deti škôlku alebo školu, ako je zabezpečená ich zdravotná starostlivosť a podobne. Ide o to, aby toto Vaše presťahovanie na územie Slovenska malo trvalejší charakter, nie je podstatné to, že tu máte trvalé bydlisko. Ak ste na území Slovenska stále a chcete tu aj natrvalo zostať, bude potrebné splniť podmienky zákona, aby slovenský súd o Vašej veci návrhu na zverenie maloletých do osobnej starostlivosti mal právomoc rozhodovať.
Nakoľko už došlo k premiestneniu dieťaťa na územie iného štátu, je najlepšie obrátiť sa na advokáta, ktorý sa uvedenej problematike venuje, prípadne ho vybrať zo zoznamu advokátov uverejnených na stránke Slovenskej advokátskej komory. Môžete sa so žiadosťou o pomoc obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Pre všetkých, ktorí potrebujú právnu pomoc v týchto zložitých medzinárodných situáciách, je Ústredný orgán v Británii (ak ide o Veľkú Britániu), ktorý má na starosti práve túto agendu, k dispozícii. Na Slovensku plní túto úlohu Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Tieto orgány medzi sebou spolupracujú dokážu riešiť takéto situácie.
Praktické Rady a Riešenie Krízových Scenárov
Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom.
Ak nedôjde k dohode rodičov a situácia eskaluje, je nevyhnutné konať rýchlo. Jedným z možných, resp. ďalších krokov by mohlo byť neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 368 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odporúčame preto kontaktovať príslušný úrad práce a príslušného kolízneho opatrovníka.
V súvislosti s názorom dieťaťa na styk s rodičom je dôležité, aby bol jeho názor riadne vypočutý. Ak dieťa matku odmieta, je dôležité, aby ste o tom informovali súd a kolízneho opatrovníka. Nemusíte dieťa nútiť k styku, ak by mu to spôsobovalo ujmu, ale vždy je vhodné mať o tom dôkazy (vyjadrenie psychológa, kolízneho opatrovníka). Ak by matka trvala na styku a dieťa to psychicky nezvládalo, požiadajte súd o úpravu alebo obmedzenie styku, prípadne jeho vylúčenie, ak by bol v rozpore so záujmom dieťaťa. Takýmito dôvodmi sú napríklad, že dieťa má z otca strach, nepozná ho, ešte sa s ním riadne nestretávalo, neprespávalo u neho, atď. Často sa styk obmedzuje na prítomnosť matky, ak je dieťa ešte veľmi maličké (do 1-2 rokov), kedy dieťa potrebuje stále matku.
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/181/2019-28 zdôrazňuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky bol zamietnutý, pretože matka neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov. Súd uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky a potrebujete poradiť, je vždy vhodné obrátiť sa na právneho odborníka.
tags: #neodkladne #opatrenie #aby #dieta #nebolo #vzate