Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov rodinného práva a je neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosti vyplývajúcej z rodičovstva. Táto povinnosť nie je len morálnym záväzkom, ale predovšetkým zákonnou požiadavkou, ktorej nesplnenie môže mať závažné právne následky. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov jasne stanovuje, že rodičia majú povinnosť hradiť výživné na svoje dieťa priamo zo zákona. Táto povinnosť im vzniká narodením dieťaťa a zaniká až okamihom, kedy sa dieťa je schopné samé živiť. Pochopenie rozsahu tejto povinnosti, ako aj právnych nástrojov dostupných v prípade jej neplnenia, je kľúčové pre všetkých zúčastnených - rodičov, ktorí výživné platia, rodičov, ktorí ho prijímajú, a samozrejme, pre samotné deti. Neplatenie výživného nie je len morálnym zlyhaním rodiča, ale aj porušením zákona, ktoré môže mať vážne právne následky, od exekúcie až po trestné stíhanie.
Zákonná povinnosť rodičov a jej trvanie
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je dôležité zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Toto ustanovenie zdôrazňuje, že zabezpečenie potrieb dieťaťa je prioritou pred akýmikoľvek inými osobnými výdavkami rodiča.
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Zákon totiž upravuje inštitút tzv. minimálneho výživného, na základe ktorého každý rodič je povinný platiť výživné v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Tento minimálny rozsah zabezpečuje základné existenčné potreby dieťaťa aj v situáciách, keď sú finančné možnosti povinného rodiča obmedzené.
Plnenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. V prípade, že plnoleté dieťa naďalej študuje a nie je schopné sa samé živiť, vyživovacia povinnosť rodiča naďalej trvá.
Určovanie výšky výživného súdom
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Proces určovania výšky výživného je komplexný a vyžaduje si podrobné zistenie mnohých skutočností. Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje i vzdelanie rodičov, zisťuje či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. To znamená, že výdavky, ktoré nie sú pre zabezpečenie základných životných potrieb rodiča nevyhnutné, nebudú zohľadnené pri určovaní výživného. Rovnako je dôležité, aby rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, preukázal súdu svoje príjmy, predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Výživné na tvorbu úspor a v striedavej starostlivosti
Okrem bežného mesačného výživného pokrývajúceho aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať i k úhrade výživného na tvorbu úspor. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Zmena výšky výživného a jej podmienky
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa. Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objektívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy i v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne. Súd v konaní prihliada na to, či povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd.
Ako svedčiť na rozvodovom súde: Pozrite si video predtým, ako budete svedčiť!
Ak chce rodič znížiť sumu výživného, je potrebné, aby podal na príslušný súd návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ak súd zníži výšku výživného na dieťa, táto nová znížená výška výživného bude účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného.
Dôležité je tiež vedieť, že nie je prípustné, aby si povinný rodič svojvoľne znižoval výšku výživného. Ak exmanžel svojvoľne znížil súdom určené výživné, oprávnená osoba má právo podať exekučný návrh. Ak si otec želá platiť nižšie výživné, tak sa musí obrátiť na súd s novým návrhom na zníženie výživného.
Právne možnosti pri neplatení výživného
V situácii, keď rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné, toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, má oprávnená osoba k dispozícii niekoľko právnych nástrojov na jeho vymáhanie. Tieto možnosti sa navzájom nevylučujú a môžu sa uplatňovať súbežne, aby sa zabezpečilo plnenie vyživovacej povinnosti.
1. Exekučné konanie
Najčastejším a najefektívnejším postupom na vymoženie dlžného výživného je podanie Návrhu na vykonanie exekúcie. Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. To odôvodňuje možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom formulára zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh musí byť autorizovaný. Ak nemáte zriadenú elektronickú schránku, môžete ho podať prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora alebo advokáta. Za podanie návrhu sa platí správny poplatok vo výške 16,50 EUR. Prílohou takéhoto návrhu je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom a doklad o nesplatenom výživnom.
Súdny exekútor po podaní návrhu siahne na majetok povinného rodiča. Pri samotnom vymáhaní pohľadávky na výživnom môže exekútor uložiť donucovacie opatrenia, ktorými sú peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II. Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov povinného. Pohľadávka na výživnom je v Exekučnom poriadku zaradená medzi prednostné pohľadávky, čo znamená, že jej vymáhanie má prednosť pred inými pohľadávkami.
Upustenie od exekúcie po splatení dlhu
Podľa exekučného poriadku je exekútor povinný upustiť od exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Upustenie od exekúcie upravuje § 46 ods. 8 Exekučného poriadku. V takomto prípade samotný súdny exekútor rozhodne o ukončení exekúcie, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je oprávnený povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, kedy jej povinný plnil. Odporúča sa informovať sa priamo na súde alebo kontaktovať exekútora, najlepšie osobne, ak je v takejto veci potrebné preukázať splatenie dlhu a žiadať o zastavenie exekúcie.
2. Trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy
Ďalšou vážnou možnosťou je podanie trestného oznámenia. Ak druhý rodič najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie ste schopní dospieť k spoločnej dohode, máte možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine. Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.) dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Je dôležité zdôrazniť, že pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu teda postačuje, ak si povinná osoba nesplní zákonnú vyživovaciu povinnosť už dva mesiace, ktoré nemusia nasledovať nevyhnutne po sebe, avšak k nesplneniu musí dôjsť v rámci dvojročného obdobia. Toto je kľúčové v prípadoch, keď povinný rodič platí výživné nepravidelne alebo po častiach.
Trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy môže podať aj matka detí, aj keď sú plnoleté. Oznámenie možno podať na polícii alebo prokuratúre, a to buď písomne poštou alebo ústne do zápisnice. V trestnom oznámení je vhodné uviesť všetky relevantné údaje - rozhodnutie súdu, výšku výživného, sumy, ktoré boli uhradené, a obdobie, za ktoré nebolo výživné zaplatené.
Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné, vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania. Ich úlohou je prešetriť, či bola naplnená skutková podstata trestného činu a vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Skutočnosť, že bol podaný návrh na zníženie výživného, ešte neznamená, že nebol spáchaný trestný čin, alebo že vyšetrovateľ nebude v konaní ďalej postupovať. Ak sa situácia opakuje, odporúča sa postupovať najskôr exekučným vymáhaním a v prípade opakovaného neplatenia podať trestné oznámenie. Ak sa trestné oznámenie podá pred uplynutím troch mesiacov neplatenia, polícia môže vec odložiť ako predčasnú.
Zánik trestnosti a sankcie
Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak páchateľ svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Zákon pozná tzv. účinnú ľútosť pri výživnom, čo môže viesť k zániku trestnosti. Hoci v prípade odsúdenia je za tento trestný čin možné uložiť trest odňatia slobody, súdy väčšinu času ukladajú trest odňatia slobody s podmienečným odkladom (podmienka). Priamo z pojednávania by povinného mohli zobrať do väzenia až po rozhodnutí odvolacieho súdu a ak by bol trest vyšší ako 2 roky.
Rodič nemôže viazať svoju povinnosť vyživovať svoje dieťa na kvázi "povinnosť" dieťaťa s ním komunikovať. Bez ohľadu na citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom, rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu.
3. Žiadosť o náhradné výživné
Ak napriek predchádzajúcim krokom dieťa výživné nedostáva, možno po splnení zákonných podmienok požiadať o náhradné výživné. Podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov má oprávnená osoba nárok požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné v prípade, ak si povinný rodič neplní povinnosť platiť výživné v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinný rodič nezačal platiť výživné.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Nárok na náhradné výživné má oprávnená osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu.
Povinnosti oprávnenej osoby a Centra
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Taktiež je povinná na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
V prípade vymáhania výživného platia špecifické oznamovacie povinnosti. Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 Exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podobne, ak Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. b) zákona o náhradnom výživnom túto sumu oznámiť úradu. Centrum je tiež povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny. Toto Centrum sa zaoberá vymáhaním výživného v prípadoch, keď žije osoba, ktorá má platiť výživné na dieťa v zahraničí a oprávnená na území Slovenskej republiky a naopak, keď oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Centrum v exekučnom konaní zastupuje navrhovateľa.
Premlčacia doba a spätné výživné
Otázka premlčacej doby pri výživnom je často predmetom nepochopenia. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých súd môže rozhodnúť o povinnosti platiť výživné aj spätne. V takom prípade však súd môže priznať výživné iba do troch rokov spätne. Nato, aby Vám súd spätné výživné priznal, bude potrebné súdu argumentovať, aký je vo Vašom prípade dôvod osobitného zreteľa. Súd bude zaujímať, prečo nebol návrh na určenie vyživovacej povinnosti podaný skôr.
Všeobecne podľa ustanovení § 110 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. Ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia.
Konkrétne, ak v právoplatnom rozhodnutí o určení výživného bolo určené, že povinný rodič má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a povinný rodič je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, tak premlčacia doba je tri roky. Teda mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe. Pokiaľ bolo v rozhodnutí určené, že povinný rodič má zaplatiť zameškané výživné na dieťa za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Praktické rady a dôležité upozornenia
Pri riešení otázok týkajúcich sa neplatenia výživného je nevyhnutné konať premyslene a informovane. Tu sú niektoré dôležité aspekty a praktické rady, ktoré môžu pomôcť v zložitých situáciách:
1. Včasné a riadne platenie výživného
Povinný rodič má povinnosť platiť výživné na dieťa, ktoré bolo určené súdom, bez ohľadu na to, koľko času s ním strávi, nakoľko existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Nie je prípustné, aby si povinný rodič svojvoľne znižoval výživné. Ak si otec želá platiť nižšie výživné, tak sa musí obrátiť na súd s novým návrhom. Ak povinný rodič posiela výživné po súdom stanovenom termíne (napríklad 16. dňa v mesiaci namiesto do 15. dňa), oprávnený by mal najprv upozorniť otca, najlepšie písomnou výzvou, aby výživné platil riadne, v súdom stanovenej lehote, inak sa dostane do omeškania, čo môže mať za následok podanie návrhu na vymáhanie výživného prostredníctvom súdneho exekútora.
V prípade chronického meškania s platbami, aj keď sú sumy nakoniec doručené, sa odporúča vyzvať manžela, aby si preštudoval rozsudok, keďže výživné sa platí vopred. Napríklad výživné na mesiac marec má byť uhradené v lehote do 15. februára. Náprava je nateraz jednoduchá: v mesiaci apríl uhradí výživné 2x, čím bude splnená podmienka úhrady výživného za mesiac máj a jún, a následne pri platbe výživného sa už nedostane do omeškania.
2. Evidencia a komunikácia
Je kľúčové viesť si presnú evidenciu všetkých platieb, ktoré boli zaslané, či už ide o výpisy z účtu alebo potvrdenia od exekútora. Táto dokumentácia je nevyhnutná pre prípadné exekučné alebo trestné konanie. Ak povinný rodič nereaguje na správy alebo odmieta komunikovať, je vhodné prejsť k formálnym právnym krokom. Predtým, ako oprávnený podá trestné oznámenie, mal by sa pokúsiť komunikovať s povinným rodičom a objasniť situáciu, ak to však nie je možné alebo nemá efekt, môže osloviť exekútora alebo podať trestné oznámenie na polícii.
3. Súbeh trestného konania a exekúcie
Je dôležité pochopiť, že trestné konanie a exekučné konanie sú dva samostatné procesy, ktoré sa navzájom nevylučujú. Zatiaľ čo exekúcia je zameraná na vymoženie dlžného výživného, trestné konanie má za cieľ potrestať rodiča za trestný čin zanedbania povinnej výživy. V trestnom konaní sa dlžné výživné nevymáha, na to slúži exekúcia. Avšak, hrozba trestného stíhania a prípadného odsúdenia môže motivovať povinného rodiča k splneniu si jeho záväzkov. Ak je už vedená exekúcia, je dôležité informovať exekútora o zmene situácie povinného rodiča (napríklad výpoveď z práce), aby mohol prípadne podniknúť ďalšie kroky (napr. zisťovanie nového zamestnávateľa, podanie návrhu na zadržanie vodičského preukazu a pod.).
Ako svedčiť na rozvodovom súde: Pozrite si video predtým, ako budete svedčiť!
4. Konzultácia s právnikom
Každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Vzhľadom na zložitosť právnych predpisov a rozmanitosť životných situácií je mimoriadne dôležité vyhľadať odbornú právnu pomoc. Advokát dokáže posúdiť konkrétnu situáciu, poradiť najvhodnejší postup a zastupovať klienta v konaniach pred súdom alebo inými orgánmi. To platí rovnako pre oprávneného rodiča, ktorý sa domáha výživného, ako aj pre povinného rodiča, ktorý sa snaží o zníženie výživného alebo rieši problémy s platením. Neodborné konanie môže viesť k zbytočným prieťahom, ďalším komplikáciám alebo k strate nárokov.
Dobré ste urobila, ak ste poslala exekútorovi kópie zaplatených súm výživného, Vaša vec je už zrejme v štádiu riešenia. Odporúča sa skúsiť sa dostať do kontaktu s exekútorom, hlavne osobne, a vyriešiť situáciu takýmto spôsobom a nájsť objektívne riešenie. Ak Vaša snaha i naďalej zostane neúspešná, a domnievate sa, že postup exekútora nebol v súlade so zákonom, čiže nereagoval na Vašu komunikáciu, a suma určená exekútorom je nereálna, aj napriek tomu, že exekútor je oprávnený vymáhať aj exekučné trovy konania, máte možnosť obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov so sťažnosťou.
V prípade, že matka odmieta platiť výživné na plnoleté dieťa, ktoré stále študuje a nie je schopné sa samé živiť, dieťa môže voči nej podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, nakoľko naň stále má nárok. Rodič nemôže viazať svoju povinnosť vyživovať svoje dieťa na kvázi "povinnosť" dieťaťa s ním komunikovať. Bez ohľadu na citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom, rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť každého z rodičov. Ak si ju rodič neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy.
tags: #neplati #vyzivne #na #dieta