Téma fyzického trestania detí v školách a škôlkach je v spoločnosti neustále diskutovaná. Hoci telesné tresty sú zákonom zakázané, prípady, keď učiteľ udrie dieťa, sa občas vyskytnú. Táto problematika sa dotýka nielen priamych účastníkov - detí, rodičov a pedagógov - ale aj širšej spoločnosti, ktorá očakáva, že vzdelávacie inštitúcie budú bezpečným a podporným prostredím pre rozvoj najmladších. Článok sa podrobne zaoberá rôznymi aspektmi tejto témy, od konkrétnych prípadov až po možnosti riešenia a prevencie, s osobitným dôrazom na práva rodičov a ich možnosti konania.
Zákaz Telesných Trestov a Právny Rámec na Slovensku
Úplný zákaz telesných trestov vo výchove detí vyplývajúci z Dohovoru o právach dieťaťa ratifikovalo doteraz 193 krajín sveta. Táto medzinárodná zmluva jasne stanovuje, že každé dieťa má právo na ochranu pred všetkými formami fyzického alebo duševného násilia, ublíženia alebo zneužívania. Zákaz telesného trestania na školách zákonne stanovilo do súčasnosti už 127 štátov, čím sa prejavuje globálny konsenzus o nevhodnosti takýchto výchovných metód v edukačnom prostredí.
Na Slovensku situáciu ohľadom trestania na školách momentálne upravuje školský zákon, v ktorom je stanovený zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní v škole. Toto ustanovenie je kľúčové pre zabezpečenie bezpečného a rešpektujúceho prostredia pre všetky deti navštevujúce materské, základné a stredné školy. Ministerstvo školstva SR zdôrazňuje, že jedným z princípov výchovy a vzdelávania je aj zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií. Napriek tomuto jasnému legislatívnemu rámcu sa však občas stáva, že pedagóg neuznáva zákon a rodičia sa dozvedia o prípadoch, keď učiteľ bije deti knihou po hlave, alebo sa dopúšťa aj niečoho horšieho. V takejto situácii rozhodne netreba váhať a konať.
Incidenty v Slovenských Škôlkach: Svedectvá a Výzvy
V nedávnej minulosti sa objavilo niekoľko medializovaných prípadov, ktoré poukazujú na zložitosť tejto problematiky a rozmanitosť incidentov, ktoré môžu nastať v prostredí materských škôl. Tieto prípady často vyvolávajú ostré diskusie o zodpovednostiach, právach a povinnostiach všetkých zúčastnených strán.
Útoky Zvonku: Bezpečnosť Zariadení
Jedným z typov incidentov sú útoky na personál a priestory materských škôl zvonku, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť detí a zamestnancov. Napríklad, jeden z takýchto prípadov sa stal, keď učiteľku v materskej škole napadla agresívna matka. Dôvodom bolo, že učiteľka nepustila jej šesťročné dieťa samé zo škôlky, trvajúc na tom, aby si po dieťa prišli rodičia, ako to stanovuje školský poriadok. Matka dieťaťa sa rozzúrila a učiteľku fyzicky napadla. Napadnutá učiteľka bola práceneschopná a zotavovala sa zo zranení, čo podčiarkuje dôležitosť rešpektovania stanovených pravidiel.
Ďalší prípad sa odohral v cirkevnej materskej škole v Leviciach, kde dvaja mladí muži vtrhli do priestorov škôlky a brutálne napadli učiteľku, ktorá ich vyrušila pri krádeži. Incident sa odohral popoludní, keď deti oddychovali po obede. Útočníci preskočili plot a zamierili priamo do jednej z tried. Učiteľka utrpela zranenia a bola práceneschopná. Útok videlo niekoľko detí, ku ktorým bola následne zavolaná psychologička. Po tomto incidente sa vedenie školy aj škôlky rozhodlo usporiadať mimoriadne stretnutie s rodičmi, aby prediskutovali otázku zvýšenej bezpečnosti v priestoroch zariadenia. Tieto prípady jasne poukazujú na potrebu neustáleho dohľadu a posilňovania bezpečnostných opatrení.
Podozrenia z Nevhodného Správania Pedagógov: Hranice Etiky a Zákona
oveľa citlivejšou a závažnejšou problematikou sú prípady, keď dochádza k nevhodnému, či dokonca protizákonnému správaniu zo strany samotných pedagogických zamestnancov.
Prípad Riaditeľa v Bratislavskej Škôlke: V jednej z bratislavských materských škôl malo dochádzať zo strany riaditeľa k nevhodnému správaniu voči deťom, ale aj voči samotným zamestnankyniam. Prípad riešila polícia, muž však momentálne trestne stíhaný nie je. Podľa pedagogičiek z materskej školy riaditeľ na deti nemal trpezlivosť, často na ne kričal a rozkazoval im. Nazýval ich rôznymi vulgárnymi výrazmi. Krik a nadávky pritom nemali byť to jediné, čomu deti museli čeliť. Jeden z prípadov sa týkal päťročného chlapčeka, ktorého mal riaditeľ podľa slov jeho matky napadnúť. Chlapčeka, ktorý mával problémy so spánkom, sa mal povrtieť v posteli a niečo si zamrmlať. Riaditeľa mal popadnúť amok, mal podísť k postieľke, kde chlapček spal, odhodiť macka a plačúceho škôlkara násilne ťahať po zemi aj s paplónom von z triedy na chodbu. Tam naňho kričal a údajne ho aj udrel. Tento prípad je mimoriadne znepokojujúci, najmä vzhľadom na zraniteľnosť malých detí.
Ešte závažnejšie obvinenia sa objavili vo výpovedi učiteľky, ktorá uviedla, že riaditeľ mal po uložení 3-ročného dievčatka na poobedný spánok rukou hladiť pod perinou a šepkať jej do ucha, aká je krásna. „Videla som, že jej pod paplónikom hladí chrbátik aj zadoček. Keď žmolil dievčatám ušká a chytal ich po tvári, mal taký divný výraz, vždy očervenel,“ stojí vo výpovedi učiteľky. Zriaďovateľ materskej školy - mestská časť Staré Mesto - tvrdí, že konali ihneď. O nevhodnom správaní riaditeľa sa dozvedeli 7. novembra 2024. Na základe rozhodnutia mestskej časti prestal riaditeľ do priestorov škôlky chodiť o týždeň nato, 14. novembra, odkedy si čerpal dovolenku. Papierovo vo svojej funkcii ostal ešte mesiac - do 13. decembra. Policajné vyšetrovanie sa skončilo v marci tohto roku bez obvinenia. Matky dvoch detí následne podali v apríli sťažnosť na okresnú prokuratúru. Poškodení policajnému vyšetrovateľovi napríklad vytýkajú, že domovú prehliadku u podozrivého, počas ktorej mu zabavili elektronické zariadenia, vykonali až 26. novembra, teda týždeň po trestnom oznámení. Okresná prokuratúra po opätovnom prešetrení postupu bratislavskej kriminálky potvrdila záver polície - bývalý riaditeľ materskej školy sa sexuálneho zneužívania nedopustil. Napriek tomuto výsledku, samotná existencia takýchto obvinení podčiarkuje potrebu transparentnosti a dôkladného prešetrovania.
Svedectvá rodičov o fackách a ponižovaní: Rodičia sa často stretávajú s odlišnými verziami udalostí, čo sťažuje zistenie pravdy. Jedna matka opísala situáciu, keď jej dcéra, ktorá je veľmi živé dieťa a rada je v kolektíve, po príchode z materskej školy povedala, že už nechce ísť do škôlky, lebo pani učiteľka ju udrela po hlave pri obede. Matka okamžite volala kamarátke, aby sa opýtala syna, ktorý chodí s jej dcérou do triedy, či niečo videl. Chlapec potvrdil, že pri obede s ňou nesedel pri stole, ale keď dcéra kakala na záchode a spievala si pesničku, pani učiteľka jej dala dve facky. Keď sa matka spýtala dcéry, či kakala a či si spievala, dcéra sama potvrdila, že pani učiteľke sa to nepáčilo a dala jej dve facky. Túto udalosť potvrdil ešte jeden chlapec. Matka následne zvolala rodičovské združenie, pretože viac rodičov malo problém s autoritatívnym prístupom učiteľky. Deti vraj sáče, ťahá za vlasy, kričí na ne, kým sa nerozplačú, núti ich jesť, nedovolí im ísť na toaletu, keď potrebujú (napríklad, "deti pred spaním nemôžu kakať, len pišať, lebo deti stoja v rade na WC a na kakanie nie je čas"). Niektoré deti sa v dôsledku toho začali pomočovať a učiteľka im zakazovala „žalovať“, takže deti sa báli niečo na ňu prezradiť, a rodičia zistovali informácie nenápadne, vrámci hry. Pani učiteľka všetko poprela a riaditeľka sa za ňu postavila, tvrdiac, že neverí tomu, že dala facku dieťaťu. Učiteľka povedala, že jej len chytila ústa, aby bola ticho, zatiaľ čo dcéra a dvaja chlapci tvrdili, že to bola bitka.
Iný prípad sa týka matky, ktorej syn prišiel domov zo škôlky s "poškriabanou až uderovanou" tváričkou. Učiteľka pri dverách upozornila matku, či má zranenie od domu. Matka odpovedala, že nie, a predpokladala, že si ho spôsobil pri hre vonku. Doma jej však syn neskôr pri hre povedal, že ho táto pani učiteľka v škôlke udrela a ukázal jej, akú facku mu dala. Potom neustále hovoril celý večer, že mu sľúbila, že mu kúpi auto transformera. Matka si to v prvom momente nespojila dohromady, až neskôr jej druhá učiteľka potvrdila, že skutočne vtedy došlo k incidentu, kedy ho tá prvá učiteľka udrela. Na druhý deň matka našla v skrinke balík cukríkov a čokoládku. Keď sa opýtala, za čo to dostal, učiteľka odpovedala, že mali súťaž a on ju vyhral a čokoláda mala byť pre matku. Na ďalšie ráno matka čokoládu vzala a so slovami "prečo mi ju dala" ju učiteľke vrátila. Učiteľka sa nakoniec priznala, že ho udrela a že ju to veľmi mrzí. Syn mal 4 roky a matka pevne stála za ním, že jej neklame a hovorí pravdu. Následne išla obratom za riaditeľom, aby situáciu riešil.
Petícia za odvolanie učiteľky v Považskej Bystrici: V Považskej Bystrici začali ľudia podpisovať petíciu za odstúpenie učiteľky materskej školy. Rodičia trojročného chlapca tvrdia, že spôsobila ich synovi bolestivé zranenia, keď ho ťahala za nohu po koberci. Peter Papšo, otec zraneného chlapca, vraví, že o incidente sa dozvedel od iných detí zo škôlky, predškolákov. Učiteľka, ktorá je zároveň zástupkyňou riaditeľky Materskej školy na Šoltésovej ulici, vraj na dieťa kričala, potom ho chytila za nohu a ťahala po zemi cez celú miestnosť. Otec uviedol: „Na ľavej strane chrbta v oblasti lopatky mal zošúchanú, akoby spálenú pokožku, veľký odretý fľak. Na chrbtici má odretý každý stavec, má tam teraz chrasty.“ Rodina chcela ísť na dovolenku, ale to pre zranenie neprichádzalo do úvahy, keďže chlapec má veľmi rád vodu, no nemohol sa kúpať. Malý škôlkar mal predpísaných 14 dní liečenia. Už mu dali dolu obväzy, ale nesmel do vody. Na základe záznamu z nemocnice, kam rodičia zaviezli zranené dieťa, sa prípadom začala zaoberať polícia. Podľa Pavla Kudličku z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne vyšetrovanie stále prebieha a momentálne k nemu nebudú poskytovať bližšie informácie. Incident sa stal minulý týždeň vo štvrtok, piatok bol posledný deň, keď bola škôlka otvorená. Znova začala fungovať až v septembri. Otec vyjadril svoj postoj: „Ja by som tam určite už svoje dieťa nedal, keby mala v škôlke ďalej učiť.“ Zbierajú podpisy pod petíciu, aby videli, aký postoj zaujme mesto. Zriaďovateľom materskej školy je mesto Považská Bystrica. Podľa jeho hovorkyne Ivety Kováčikovej je o tejto udalosti informované, zatiaľ však vyčkáva.
Opakované problémy s učiteľkou a ich riešenie: Často sa stáva, že problémy s konkrétnym pedagógom nie sú ojedinelé. Tvrdenie, že bývalé vedenie úradu neriešilo problémy s učiteľkou Alžbetou M. nie je pravdivé. Najskôr jej písomné napomenutia dávala riaditeľka materskej školy, čo bola chyba, pretože napomenutie pre porušenie pracovnej disciplíny má dávať zriaďovateľ školského zariadenia, teda mestská časť. Rodič sa sťažoval, že učiteľka jeho syna nepustila na záchod a hrubo mu nadávala. Nestačili však len sťažnosti riaditeľky materskej školy, ktorá s ňou mala opakované konflikty, vedenie mestskej časti čakalo, či sa budú sťažovať aj ďalší rodičia. Po sťažnosti rodiča spred roka bola učiteľka preložená do triedy menších detí, konflikty s väčšími deťmi sa tak už neopakovali. Problémová učiteľka zrejme čakala aj na zmenu vedenia mestskej časti. Vedela, že bývalý starosta je v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny pripravený rozviazať s ňou zmluvu. Po voľbách nastúpila nová starostka a pani učiteľka si zrejme myslela, že všetko sa môže začať odznova. Ostatné riaditeľky ju odmietali zobrať na výpomoc v čase dovoleniek či práceneschopnosti svojich učiteliek. Nechce sa preto veriť, že nespokojnosť s jej prístupom k deťom mali len dvaja rodičia zo škôlky Špitálskej. Možno iní rodičia neprikladali ponosám detí na pani učiteľku náležitú pozornosť, možno sa báli, aby sa po sťažnostiach nepomstila na ich deťoch. Aj tu teda platilo, že kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu. Tvrdiť, že problémy s učiteľkou bývalé vedenie mestskej časti neriešilo dostatočne, nie je pravdivé.
Dôležitosť Bezpečnosti v Školách a Škôlkach
Vzhľadom na incidenty, ktoré sa stali v školách a škôlkach, je dôležité venovať zvýšenú pozornosť bezpečnosti detí. Zodpovednosť za ochranu detí spočíva na všetkých zamestnancoch zariadenia. Učitelia by mali byť ostražití a dôsledne dodržiavať bezpečnostné opatrenia, ako napríklad nepúšťať do budovy cudzích ľudí. Je absolútne nevyhnutné odmietať odovzdať dieťa osobe, ktorá nie je splnomocnená na jeho vyzdvihnutie.
Každá materská škola má svoj školský poriadok, ktorý stanovuje podmienky prevzatia dieťaťa zo škôlky. Tento poriadok je záväzný pre všetkých rodičov a personál. Vo všeobecnosti platí, že dieťa má zo zariadenia vyzdvihnúť zákonný zástupca (rodič). Ak to nie je možné, rodič musí písomne splnomocniť inú plnoletú osobu, ako je napríklad starý rodič, plnoletý súrodenec či známy. Dodržiavanie týchto pravidiel je základom pre predchádzanie nedorozumeniam a zabezpečenie bezpečnosti detí.
Kroky, Ak Učiteľ Udrie Dieťa: Práva Rodičov a Postup
Ak sa rodič dozvie, že učiteľ udrel jeho dieťa, je kľúčové konať rozvážne, ale zároveň rozhodne. Existuje niekoľko krokov, ktoré môže rodič podniknúť, aby sa situácia riešila a ochránili sa práva jeho dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že riešenie je možné na viacerých stupňoch, a niekedy môže postačiť aj rozumný dohovor.
1. Krok - Komunikácia s Učiteľom alebo Triednym Učiteľom
Stojí za úvahu zájsť za konkrétnym učiteľom, ktorého sa incident týka. Počas rozhovoru bude dobré krotiť svoje emócie a pokúsiť sa o vecný rozhovor. Možno sa to zdá zbytočné, ale ak nemáte videozáznam, môžete sa od učiteľa dozvedieť inú verziu situácie a možno sa na niektoré veci začnete pozerať inak. Alebo možno on získa nový pohľad na svoje správanie. Ak sa rodičovi do takéhoto priameho stretnutia nechce, alebo má obavy z reakcie učiteľa, môže osloviť triedneho učiteľa, ak to nie je tá istá osoba. Triedny učiteľ môže pôsobiť ako mediátor alebo sprostredkovať rozhovor s dotyčným pedagógom.
2. Krok - Návšteva Riaditeľa Školy
Ak ste prvý krok vynechali, alebo váš rozhovor s učiteľom nikam neviedol, určite zájdite osobne za riaditeľom školy. Je dôležité mať pripravené konkrétne informácie a prípadné svedectvá. Možno už riaditeľ takúto sťažnosť dostal, alebo je možno vinník v kolektíve nový a ani vedenie o jeho správaní nevie. Je málo pravdepodobné, že by vám riaditeľ nevyšiel v ústrety a nepokúsil sa riešiť tento problém, keďže má zodpovednosť za celkové fungovanie zariadenia a bezpečnosť detí. Sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy, preto je tento krok nevyhnutný.
3. Krok - Podanie Sťažnosti na Štátnu Školskú Inšpekciu
Ak riešenie na úrovni školy nebolo uspokojivé, alebo ak sa situácia opakuje, môžete podať sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu. Tejto inštitúcii môžete podať sťažnosť voči riaditeľovi školy alebo školskému zariadeniu, nie však priamo voči učiteľovi. Ako už bolo spomenuté, sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy. V prípade, že Štátna školská inšpekcia takúto sťažnosť dostane, je povinná ju postúpiť riaditeľovi školy na prešetrenie. Oprávnenú žiadosť však zašlite príslušnému školskému inšpekčnému centru, ktoré sa nachádza v každom kraji. Zaslaním takejto sťažnosti ústrediu sa zbytočne zdržiava jej vybavenie.
Rodičia majú tiež možnosť obrátiť sa na políciu, najmä ak ide o podozrenie z trestného činu alebo ublíženia na zdraví, ako tomu bolo v prípade z Považskej Bystrice, kde sa prípadom začala zaoberať polícia na základe záznamu z nemocnice.
Názory Odborníkov a Alternatívne Prístupy k Výchove
Diskusia o fyzickom trestaní a nevhodnom správaní v školstve prináša aj názory odborníkov, ktorí zdôrazňujú škodlivosť takýchto metód a potrebu alternatívnych prístupov.
Klára Laurenčíková, špeciálna pedagogička a poradkyňa českej vlády, je zásadne proti fyzickým trestom detí. Tvrdí, že akékoľvek bitie deti vždy poškodzuje, zvyšuje ich agresivitu, náchylnosť na duševné choroby či závislosti. Laurenčíková zdôrazňuje, že bitie je ponižujúci zážitok, ktorý zraňuje a zanecháva nejaké následky. To sa prejavuje v celoživotných traumách a narušení vzťahu medzi dieťaťom a dospelým.
Martin Kríž, pedagóg z neziskovej organizácie Indícia, upozorňuje na dôležitosť nájdenia rovnováhy medzi voľnosťou a rešpektom. Uvádza, že priveľa voľnosti znamená málo rešpektu - k pravidlám, k iným ľuďom. A to je problém nielen v škole a škôlke, ale v živote vôbec. S takým človekom sa ťažko spolupracuje, radšej sa mu vyhýbajte a keď sa mu vyhnúť nedokážete, vznikajú konflikty. Treba si dať však pozor aj na opačný problém. Primálo voľnosti robí človeka nešťastným. Rovnováha medzi jasne stanovenými hranicami a priestorom pre rozvoj individuality je kľúčová pre zdravý psychický vývoj dieťaťa.
Gabriela Herényiová, detská psychologička, zase zdôrazňuje, že v rodine je najhoršie, ak jeden z rodičov niečo zakáže a druhý to povolí. Najmä rodičia, ktorí boli vychovávaní veľmi prísne, často vychovávajú deti veľmi liberálne a tie si môžu robiť, čo chcú. Myslia si, že budú dobrými rodičmi, ale je to opak. Dieťa nepripravujú na život a deti sú nesebaisté, lebo nevedia, v akej situácii sa ako správať. Keď máme doma presné pravidlá a všetci ich dodržiavajú, dá sa to potom využívať aj v škole, čo pomáha deťom lepšie sa adaptovať na sociálne normy a očakávania.
Komplexnosť Problému: Pohľady z Rôznych Strán
Problematika nevhodného správania v školstve je zriedkakedy čierno-biela a často vyvoláva vášnivé diskusie, v ktorých sa stretávajú rôzne názory a skúsenosti. Mnohí reagujú na sťažnosti rodičov s pochopením, iní s kritikou.
Niektorí rodičia sa zamýšľajú nad tým, ako sa niektoré mamičky sťažujú na učiteľky, ale zároveň si kladú otázku, či sa ich deti vedia správať. V diskusii sa objavujú výroky ako: „My tak doma nerozprávame… Učiteľku si nevážia, bez zábran jej povedia, že je sprostá a podobné aj neslušné pomenovania (ty stará krava, a pod.).“ Rodič sa potom diví: „Odkiaľ to dieťa má? My tak doma nerozprávame. Nosí si to zo škôlky.“ Zaznieva aj otázka: „Prečo učiteľky musia znášať takéto neslušné správanie vašich detí a ešte iné vyčíňanie, ubližovanie iným deťom, pútanie na seba pozornosti neslušnými slovami, kedy sa zapojí celý kolektív a opakuje to.“ To potom môže viesť k tomu, že aj iné deti prídu domov s „takýmito“ výrazmi, a rodič povie, že to má zo škôlky. Takéto reakcie vyvolávajú otázku, či takto rozprávajú učiteľky, alebo či naozaj všetko zlé učia deti učiteľky. Niektorí komentujúci sa pýtajú, prečo si potom rodičia dávajú deti do škôlky a nezostávajú s nimi doma, ak majú toľko problémov. Poukazujú na to, že rodičia by mali byť radi, že kým sú v práci, je o ich dieťa postarané a dávajú sa mu široké vedomosti a poskytuje sa mu všetko, čo dieťa potrebuje. Zdôrazňuje sa, že učiteľky sú tiež ľudia a matky a sú profesionálky. Ich prácu denne sleduje kolegyňa, upratovačka, kuchárka, ostatné kolegyne, riaditeľka. Sú neustále pod dohľadom a ešte ich „mapujú“ aj deti. Veď na svoje učiteľky sa hrajú aj doma a tam vidieť, ako sa to dieťa správa „ako jej učiteľka“ k svojim bábikám. Nie všetci obhajujú všetky učiteľky, uznávajú, že sú rôzne, ale poukazujú na to, že sa číta iba o učiteľkách, že iba ony sú všetkému na vine. Odporúčajú, aby sa mamičky najprv zamysleli nad správaním svojho dieťaťa a potom obviňovali.
Zaznievajú aj názory, že „minimálne tretina detí si zaslúži výprask,“ a že „väčšina rodičov absolútne nezvláda svoje deti a dovoľuje im už v malom veku vystrájať.“ Objavujú sa aj argumenty, že učiteľka „má len jedny nervy“ a že „niektoré decká sú totálne nevychované a rozmaznané,“ s priznaním, že „niekedy aj mne rupnú nervy a musím jednu tasiť synovi, aby poslúchol, aby vedel, kto je autorita, keď to nechápe podobrotky!!!“ Samozrejme, s doplnením, že najprv sa mu to vysvetlí normálne. Toto odráža názor, že „jednou rukou hladkaj, druhou praskaj,“ čo bola rada, ktorú dala už nejedna mama.
Na druhej strane, je tu silný protiargument, že učiteľ je povinný za každých okolností zvládnuť situáciu. Ak má niekto slabé nervy, nech nerobí učiteľa. Kritizuje sa tiež predstava o práci učiteľa ako o „sedení 4 hodiny v robote s vyloženými nohami na stole, mať voľné víkendy, sviatky a dva mesiace voľna,“ pričom skutočnosť je často iná. Zaznieva aj argument, že „Dostávať máš od rodičov a nie od kadekoho, koho to napadne.“ Ak bol s dieťaťom taký neprekonateľný problém, mali zavolať rodičov. Ak by sa to opakovalo, majú možnosť také dieťa vylúčiť. Niektorí komentujúci zdôrazňujú, že „niektoré učiteľky túto prácu nezvládajú a nosia si do práce svoje rodinné problémy, potom sa navršujú na deťoch.“ Poukazujú na to, že ak vodič profesionál musí robiť psychotesty, mali by ich robiť aj učitelia.
Dochádza k porovnávaniu s minulosťou: „Za socíku bol extrém v tom, že učiteľ mal všemocné právo oproti dieťaťu a teraz je to naopak. Učiteľ nemá žiadne právo a deti hľadajú hranice, pokiaľ až možno zájsť. Benevolentný prístup rodičov vo výchove ich v tom iba podporuje.“ Zároveň sa pripomína, že za socializmu boli učitelia, ktorí deti vyslovene ponižovali a dávali facky pred celou triedou, čo bolo neprávom a traumatizujúce. Reaguje sa aj na to, že „dnes už sa za napadnutie považuje aj to, keď plesne človek dieťaťu jemne po zadku.“ Výsledkom je podľa niektorých, že „dieťa šikanuje dospelého, či už učiteľa alebo rodiča, a to je akože prípustné, lebo však je to 'len dieťa'.“
Táto komplexnosť názorov a skúseností podčiarkuje, že riešenie problémov v materských školách si vyžaduje nielen striktné dodržiavanie zákonov, ale aj otvorenú komunikáciu, vzájomný rešpekt a hľadanie rovnováhy medzi právami detí, právami a povinnosťami rodičov a podmienkami, v ktorých pracujú pedagógovia. Je dôležité rozlišovať medzi ojedinelým, nešťastným incidentom a dlhodobým nevhodným správaním pedagóga, a zároveň si uvedomiť zodpovednosť, ktorú majú rodičia pri výchove svojich detí a pri rešpektovaní práce učiteľov.
tags: #ucitelka #udrela #dieta #v #skolke #polov