Kúpa novej detskej postele býva pre rodičov často tvrdým orieškom. Skĺbiť požiadavky detí a dospelých do jedného kusu nábytku, nie je jednoduché. Ak si dáte pozor na nasledujúcich päť vecí, budú spokojné obe strany. Prechod z postieľky pre bábätko do veľkej postele je pre väčšinu detí výnimočnou udalosťou. Zvyčajne sa rady a s oduševnením zapájajú do jej výberu. Bohužiaľ, to nie je ideálna cesta. Tie, ktoré sa páčia im, sú zvyčajne rozprávkové a menej praktické. Preto musíte mať pri výbere postele do detskej izby hlavné slovo vy. Je to investícia na niekoľko rokov. Aj obyčajná posteľ však môže vaše deti tešiť, ak ju ozdobíte.
Uprednostnite nadčasový dizajn pred trendmi
Deti rastú veľmi rýchlo. Rovnako rýchlo sa menia aj ich záujmy a obľúbené rozprávkové postavičky. Dnes túžia po postieľke s obrázkami macíkov a zajtra to bude Elza z Ľadového kráľovstva a neskôr pirátska loď. Posteľ do detskej izby nie je lacná záležitosť a takýmto požiadavkám sa nedá vyhovieť. Pre pokoj v rodine uprednostnite radšej jednoduchú bielu posteľ s nadčasovým dizajnom, za ktorý sa vaša ratolesť nebude hanbiť pred kamarátmi ani o 10 rokov. Vhodné sú drevené aj laminátové postele, dôraz klaďte na kvalitu roštov a matracov.
Na druhej strane sny a predstavy svojim deťom ľahko vyplníte menšími drobnosťami a doplnkami. Jednoduchšiu posteľ do detskej izby vylepšia veselé obliečky, farebné vankúše alebo baldachýn. Ďalšie hravé inšpirácie nájdete v článku 6 tipov na rozprávkovú detskú izbu. Kvalitná posteľ v univerzálnom štýle do dievčenskej i chlapčenskej izby. Je lakovaná organickými farbami a nájdete ju v predajni Meblik. Romantickú zostavu Boho s jemným nadčasovým motívom pre mladú dámu nájdete tiež v predajni Meblik.
10 TIPOV NA ZARIADENIE DOMOVA VHODNÝCH PRE CELÚ RODINU | NÁPADY NA FUNKČNÉ DEKORÁCIE
Radšej veľká ako malá
Posteľ patrí medzi najväčšie kusy nábytku v detskej izbe a zaberie pomerne veľa priestoru. Dobre si premyslite, kam ju umiestnite a kde bude ostatný nábytok. Na dĺžku by mala mať aspoň 180 centimetrov. Samozrejme, vyrábajú sa aj kratšie postele, ale tie majú viaceré nevýhody. V prvom rade sa do nej nezmestí dospelý človek, čo môže byť problém, ak dieťa vyžaduje večerné čítanie rozprávok alebo sa rado pred spánkom pritúli. Okrem toho menšiu posteľ budete musieť aj tak časom vymeniť za väčšiu.
Niektorí rodičia sa rozhodnú pre menšie postele, aby ušetrili priestor, avšak toto rozhodnutie môže mať nevýhody. Ako uvádza jeden z rodičov, "mala nám nechce už vyše pol roka spávať v postieľke, takže spáva vo veľkej našej manželskej… a spala tam aj sama napr. poobede, v pohode zíde hore aj dolu!!!" Tento prístup naznačuje, že aj keď priestor je obmedzený, flexibilita a adaptabilita dieťaťa môžu viesť k riešeniu spánku vo väčšej posteli. Avšak, z dlhodobého hľadiska, investícia do väčšej postele od začiatku môže byť ekonomickejšia a praktickejšia.
Počítajte s ďalším nocľažníkom
Pamätáte si ešte na to, aké to bolo dobrodružstvo, keď ste v detstve mohli prespať u kamaráta alebo sesternice? Po rovnakých zážitkoch bude túžiť aj to vaše dieťa. Riešením je posteľ s výsuvným lôžkom. Detské postele s prístelkou sú praktickým pomocníkom aj v prípade, ak dieťa ochorie a potrebujete si k nemu ľahnúť. Nie vždy je možné zobrať choré dieťa do spálne, predovšetkým, ak tam máte ďalšie bábätko. Posteľ s výsuvným lôžkom nájdete aj v prevedení s príjemným dizajnom. Napríklad táto nadčasová zostava z dielne Kočiš nesie v sebe jednoduché línie a praktickosť. Môžete si ju objednať v 30-tich farebných prevedeniach na mieru, takže ju ľahko zladíte s vaším interiérom.
Príbehy rodičov ilustrujú rôzne prístupy k spánku detí a výberu postele. Jedna z matiek zdieľa svoju skúsenosť: "prestahovali sme sa a malu (ma rok a pol) sme dali do jej izbicky spavat samu, lebo postielka sa nam nezmesti uz u nas v spalni:( lenze mala ma robi normalne nocne mory!!!" Tento príklad poukazuje na emocionálne dopady zmeny spánkového prostredia na dieťa, najmä ak je vynútená priestorovými obmedzeniami. Alternatívnym riešením, ktoré spomína iná matka, je posteľ s prístelkou: "Detské postele s prístelkou sú praktickým pomocníkom aj v prípade, ak dieťa ochorie a potrebujete si k nemu ľahnúť." Týmto spôsobom sa zabezpečí komfort pre dieťa aj rodiča bez nutnosti zdieľania hlavnej postele.
Pred pádom ochránia zábrany
V prípade menších detí sú nevyhnutnou súčasťou detskej postele zábrany. Dieťa ešte nedokáže pokojne spať a zvyčajne sa počas spánku prevaľuje a lozí po posteli. Ak chcete zabrániť pádu, budete potrebovať posteľ s bočnicou. V mnohých prípadoch sa zábrany na posteľ dajú dokúpiť alebo už sú súčasťou postele. Zvyčajne ide o samostatný kus, ktorý sa dá v prípade potreby z postele odstrániť. Na poschodových posteliach sú zábrany absolútnou nevyhnutnosťou.
Bezpečnosť dieťaťa pri spánku je prvoradá. Rodičia často zdieľajú svoje obavy a riešenia týkajúce sa tejto problematiky. Jedna matka píše: "V prípade menších detí sú nevyhnutnou súčasťou detskej postele zábrany. Dieťa ešte nedokáže pokojne spať a zvyčajne sa počas spánku prevaľuje a lozí po posteli. Ak chcete zabrániť pádu, budete potrebovať posteľ s bočnicou." Tento citát priamo zdôrazňuje dôležitosť bočných zábran pre bezpečnosť najmenších. Iný rodič dopĺňa, že "Na poschodových posteliach sú zábrany absolútnou nevyhnutnosťou," čím poukazuje na špecifické rizika spojené s výškovo umiestnenými lôžkami.
Plánujete ďalšie dieťatko?
V prípade jedného dieťaťa je voľba postele zvyčajne jednoduchá. Úplne iná situácia nastáva, ak máte ďalšie dieťatko alebo ho plánujete a viete, že budú mať spoločnú izbičku. V takomto prípade sa odporúčajú poschodové postele, ktoré ušetria miesto na hranie. Zo začiatku môže prvorodené dieťa spávať dole a hornú časť využívať na hranie. Časom sa môže presunúť hore a dolná posteľ sa uvoľní pre mladšieho súrodenca.
Poschodové postele predstavujú efektívne riešenie pre rodičov s viacerými deťmi, ktorí chcú maximalizovať priestor v detskej izbe. Jeden z rodičov uvádza: "V takomto prípade sa odporúčajú poschodové postele, ktoré ušetria miesto na hranie." Tento typ postele umožňuje deťom mať vlastný priestor na spanie a zároveň ponecháva dostatok miesta na hranie a aktivity. Ďalší rodič opisuje, ako sa dá poschodová posteľ využiť aj inak: "Zo začiatku môže prvorodené dieťa spávať dole a hornú časť využívať na hranie. Časom sa môže presunúť hore a dolná posteľ sa uvoľní pre mladšieho súrodenca." Toto flexibilné využitie ukazuje dlhodobú hodnotu poschodových postelí.
S detskými posteľami to je rovnako ako s akýmkoľvek iným nábytkom - vždy je najlepšie sa o ich kvalite presvedčiť na vlastné oči. Pri výbere postele je dôležité zvážiť nielen estetické hľadisko a preferencie dieťaťa, ale predovšetkým praktickosť, bezpečnosť a dlhodobú využiteľnosť. Investícia do kvalitnej a nadčasovej postele, ktorá rastie s vaším dieťaťom, sa v konečnom dôsledku vyplatí a zabezpečí pohodlný spánok a bezstarostné detstvo pre všetkých členov rodiny.
Jeden z rodičov sa pýta: "Dobrý deň mamičky…mám takú otázku…začali sme stavať domček a malička tam bude mať aj vlastnú izbu… pomaly ju máme zariaďovať a ja sa neviem rozhodnúť či už sa prichystať na to že malá bude v izbe sama spávať alebo ešte nie. Pred nasťahovaním bude mať dáko 2 roky…tak by som sa chcela spýtať odkedy ste vy zvolili to, že ste nechali dieťa samo v izbe a vy ste spali v druhej???…mala nám nechce už vyše pol roka spávať v postieľke takže spáva vo veľkej našej manželskej…a spala tam aj sama napr. poobede, v pohode zíde hore aj dolu!!!Dokonca som jednu noc ju nechala sama v spálni a ja som spala v obývačke kvôli žalúdočným problémom a zvládla to dobre…tak neviem nie je to ešte priskoro? pred 2 rokom dieťaťa?? a ak áno akú posteľ ste zvolili? lebo ani to sa neviem rozhodnúť….ďakujem za vaše odpovede!!!" Toto je typická otázka, s ktorou sa stretáva mnoho rodičov, keď sa ich dieťa blíži k veku, kedy by mohlo mať vlastnú izbu. Reakcie ostatných rodičov poskytujú rôznorodé pohľady a skúsenosti.
"Ahojte, prosím vás pomôžte mi niekto:(((( prestahovali sme sa a malú (má rok a pol) sme dali do jej izbičky spávať samu, lebo postieľka sa nám nezmestí už u nás v spálni:( lenže malá má robiť normálne nočné mory!!! Dokáže aj do 3tej rána vrieskať a plakať, a potom už od brutálnej únavy zaspí. Už sa normálne bojím, že susedia pošlú sociálku na nás:(((( ja neviem čo robiť, bojím sa každej noci čo ma prísť:(((( a ešte ona sa bojí tam byť sama…." Toto je extrémny príklad toho, ako môže byť prechod na samostatné spanie náročný, ak dieťa nie je pripravené alebo ak je podmienka (malá izba pre postieľku) nevhodná. Poukazuje na dôležitosť postupného zvykania si a citlivého prístupu.
"Izbičku sme si spolu upravovali, sama si ukladala hračky a aj sme spolu kreslili postavičky na stenu (no viac ja ako ona, ale bola pri tom). Hovorili sme jej, že aká je ona už veľká, keď má svoju izbičku a bude v nej môcť spinkávať. Najskôr som dcérku nechávala spávať vo veľkej posteli vo svojej izbe len cez obed a asi až po dvoch týždňoch sme vyskúšali aj na noc. Prespala celú noc bez prebudenia. Niekedy v noci sa vie zobudiť, že chce cikať, vtedy ju vieme preniesť aj k nám do izby a ona sa po 15 min zodvihne, že ona ide spinkať do svojej izby. Moja rada teda je, že ju skús najskôr nechávať spávať samu v izbe cez deň a až neskôr, keď si ako tak zvykne, tak skús nechať aj na noc." Tento prístup zdôrazňuje pozitívne posilňovanie, zapojenie dieťaťa do procesu a postupné zmeny.
"Ja by som poradila ako 'provoke' skúsit cez den najprv, ale to co by som radila hlavne, nenútiť dieta spat v inej izbe pokial reaguje negativne! aspon nie taketo male…" Toto je múdra rada, ktorá zdôrazňuje, že nie je vhodné dieťa do niečoho nútiť, ak to vníma negatívne.
"Moje obe dievčatá spávajú stále s nami v spálni. Keď bude mať mladšia tri roky, potom ich skúsime dať spolu do izby. Hlavne musí dieťa samé chcieť." Tento prístup preferuje dlhšie obdobie spoločného spania a rešpektuje individuálnu pripravenosť dieťaťa.
"Ahoj..náš tiež išiel do svojej izby keď mal 1.5 roka..my sme to ale urobili napríklad tak, že sme menili spálňu za detskú..teda tam kde bola jeho nová izbička bola predtým spálňa v ktorej spával s nami a teda postieľka mu ostala presne na tom istom mieste… čiže nič sa na večerných rituáloch nemenilo len šiel do krajšej izbičky, ktorú miloval..ale otázne je, či dcérka spávala už doteraz sama vo svojej postieľke bez problémov? ako zaspávala? lebo náš bol zvyknutý, že som ho uložila do postieľky, dala pusinku a spinkal..to či už som ja potom tam prišla neskôr o pár hodín prestalo byť relevantné..ale…čo by si mohla- nedá sa ti dať do jej izbičky k postieľke trebárs madrac alebo nafukovačka tak, aby si tam mohla spať s ním nejaký čas? ja som tak spala pri malom, lebo ja som to znášala asi horšie ako on, že bude sám v izbičke, tak som tam pár dní ešte bola s ním….iné je ak dietatko spávalo s rodičmi v posteli a teraz má ísť do postielky a v novej izbe..tak skús tam v jej izbičke spať ty s ním ak sa ti dá." Tento prístup je veľmi kreatívny a zohľadňuje potrebu dieťaťa postupne si zvykať na nové prostredie, pričom rodič je stále prítomný.
"Fuuha, keď to tak zle zvláda, určite by som ju tam nenútila spávať… asi ešte neprišiel jej čas… môj malý má 20 mesiacov a spáva snami v posteli… Ináč náš malý mal 10 mesiacov keď spal sám v izbe, takže takéto problémy nepoznáme 😉" Tu vidíme dva diametralne odlišné prístupy. Jeden rodič zdôrazňuje, že dieťa netreba nútiť, zatiaľ čo druhý uvádza, že ich dieťa spalo samo od 10 mesiacov bez problémov. To ukazuje, aké individuálne sú deti.
"Ja neviem, čo je také doležité, že musí spávať malíčka, niekde sama opustená. Ako pochopím, keď je na to dieťa zrelé, a samo chce byť, ale keď plače?? Náš malý má svoju izbu, ale má tam zatiaľ len hračky, má aj svoju postieľku, ale spáva s nami v spálni, v manželskej posteli. A najskôr ho plánujem, ak bude chcieť, dať do svojej izby až tak o 3 roky, teraz má 2, alebo keď bude chcieť sám…" Tento rodič vyjadruje silné presvedčenie, že dieťa by nemalo byť opustené, ak plače, a uprednostňuje dlhé obdobie spoločenstva.
"My sa tiež za cca mesiac sťahujeme a počúvala som ,,múdre" rady ako ju dať spať samu lebo že si skôr zvykne keď pôjde do nového - lenže naša malá spáva s nami v posteli každúčku noc takže aj keby sa nám postieľka nezmestila malú by som si brala so sebou lebo ja zastávam názor, že maličkí sú len raz a keď budú mať 16 tak potom nám bude ľúto že nás už nepotrebujú a potom budeme chcieť aby mali zasa rok a pol a spali s nami v posteli 😉" Tento rodič má silný emocionálny postoj k blízkosti s dieťaťom a vidí v spoločnom spaní vzácne momenty.
"Je ešte malá na to aby spala sama, a keď píšeš, že sa bojí, tak ju tam nenechávaj samu. Neboj, zachvíľu bude v puberte, ani sa nenazdáš, a ešte ti aj ľúto bude… lebo sa bude zamykať vo svojej izbe. Pokiaľ pri zaspávaní, tak skús byť pri nej, kým nezaspí. Ak plače v noci, tak ju zober k sebe do postele, tam nech zaspí a potom ju znova prenes do izby. My to tiež niekedy tak robíme. Pokiaľ sa mi dcérka v noci zobudí, napr. sa bojí alebo má zlé sny, tak príde za nami do spálne (celú noc nám na chodbe svieti maličké svetielko, aby videla na cestu) a "usalaší" sa nám do postele. Buď na chvíľku, len nás chce asi cítiť a potom sama odcupká do izbičky alebo po chvíli zaspí pri nás. Keďže tiež nie sme zvyknutí, že spí s nami v posteli, väčšinou sa pri nej nevyspíme, tak ju jednoducho zanesieme spiace zasa do izbičky naspäť." Tento rodič ponúka praktické rady, ako postupne zavádzať samostatné spanie, pričom zdôrazňuje potrebu podpory a bezpečnosti pre dieťa.
"Chcela by som sa poradiť. Všade vidno prípravy detských izbičiek a obrázky po stenách, ale na druhej strane som čítala, že dieťa by malo spať pri mame. Čo si myslíte vy?? Detská izbička alebo spálňa??" Táto otázka sa dotýka dlhodobej diskusie o tom, kde by malo dieťa primárne spať.
"Spálňa, manželská posteľ 🙂 aj keď postieľku má naša prekrásnu … 🙂spálňa. neviem si predstaviť, že by malé bábätko malo spať v inej izbe. muž bol v spálni. nám aj deťom to vyhovovalo. ale či to bude aj vám? to ťažko povedať. 😉" Tu je jasná preferencia spálne a spoločného spania, s dôrazom na individuálne potreby rodiny.
"Podľa mňa do 6 mes. pri mame potom detská izbička." Toto je jeden z názorov, ktorý stanovuje konkrétny vekový limit pre spoločné spanie.
"No pravdupovediac ja by som to nedokázala a vlastne tak to aj vyzerá malý má 4,5r. posteľ musí mať vedľa mňa a celú noc ma drží za ruku…. hrozneee" Tento rodič popisuje dlhodobý zvyk spoločného spania, ktorý je pre nich prirodzený a pohodlný.
"Podľa mna má každá mamina radosť, že môže chystať izbičku…Ale minimálne prvý rok by podľa mňa dieťa malo byť pri maminke, aj kvôli kojeniu, aj kvôli tomu, že dieťa chce mamu cítiť. Veď aj my dospelí neradi spávame sami, teda aspoň ja sa radšej túlim k mužovi 🙂 Samozrejme aj z praktickej stránky - asi nie každej mame sa chce v noci vstávať na každé zamrkanie a kojenie a chodiť do druhej izby kontrolovať. Moja malá má dva roky a doteraz spíme spolu v posteli aj s manželom, resp. ona je v postieľke a bočnicu máme dole, v noci sa prekotúľa k nám 🙂 Pre mňa sú to krásne momenty. Ale každému vyhovuje v staršom veku niečo iné." Tento komentár kombinuje emocionálne, praktické a zmysluplné argumenty pre spoločné spanie a zdôrazňuje, že každý rodič si musí nájsť svoje optimálne riešenie.
"keď budeš mať bábätko na rukách, sama budeš vedieť správnu odpoveď 😉" Toto je veľmi presný a intuitívny postreh, ktorý naznačuje, že rodičovský inštinkt je najlepším sprievodcom.
"z môjho pohľadu - prvé mesiace určite pri mame a potom podľa chuti, povahy dieťaťa, tvojej nálady, a iných okolností…ja mám skoro trojročného v spálni a nijako nás to neobťažuje, hoci začíname zariaďovať detskú…" Tento rodič zdôrazňuje flexibilitu a prispôsobovanie sa individuálnym potrebám dieťaťa a rodiny.
"Hovorím za seba, ja by som nedokázala pokojne spať, ak by som mala bábo v inej izbe….No my máme medzi detskou izbičkou a spálňou stenu iba 1,5 metra do výšky a prechodové dvere, takže v podstate sme akoby v jednej miestnosti. Obe moje deti majú do našej postele voľný prístup - keď im je zle alebo smutno môžu kedykoľvek prísť resp. zavolať na mňa. Takto sme to praktizovali v podstate od narodenia, Večer zaspávali na prsníku a keď zaspali, išli do svojich postieľok. Nad ránom keď sa zobudili na kojenie už ostávali u mňa do rána. Keď sme prestali kojiť, spali v postieľke kým spali a keď sa zobudili, preniesla som si ich…. Boli noci, kedy zaspávali u nás a spali tam aj celú noc, ale prioritne ich vždy nechávame v ich postieľkach - vyspia sa lepšie aj oni aj my…" Tento rodič popisuje veľmi otvorený a inkluzívny prístup k spánku, kde je neustála možnosť kontaktu s rodičmi, ale zároveň sa podporuje aj samostatné spanie v postieľkach.
"Ono ja za najdôležitejšie považujem aby či s jedným alebo druhým riešením bola vyrovnaná hlavne mamina. Keď mamina pokojne spí, je pokojnejšie aj babo. Ak maminu cuká nervami tak to určite ovplyvňuje aj babo." Toto je kľúčový bod, ktorý mnohí rodičia prehliadajú - spokojnosť a pohoda matky priamo vplývajú na pohodu dieťaťa.
"ja si neviem predstaviť dať dieťa odomňa ďalej ako 1meter.. celýc h 9 mesiacov bolo vo mne a aj keď sa narodí, tak imaginárna pupočná šnúra ostáva… až časom sa predlžuje, prvý syn išiel do svojej izby v dvoch rokoch, ale je tam s tatom, aj to len preto, lebo so mnou v izbe je ďalšie bábo s krátkou imaginárnou pupočnou šnúrou 🙂 každý ale podľa svojho uváženia, ako tu už niekto napísal - keď bábo budeš mať v rukách sama budeš vedieť čo bude pre vás najlepšie..malá má postieľku u nás v spálni 🙂" Tu sa opäť zdôrazňuje pretrvávajúci pocit spojenia medzi matkou a dieťaťom, ako aj dôležitosť individuálneho rozhodnutia.
"môj malý má 3,5 roka a spí pri nás v posteli, a pokiaľ sa bude dať chcem aby sme tak spali. máme spojené tri postele dohromady aby sme sa mohli aj rozťahovať 😀 ale nie je nič krajšie ako keď sa malý v noci ku mne pritúli 🙂 😵 lebo ani sa nenazdám a bude v puberte, na verejnosti mi ani pusu nedá a mne neostane nič iné len spomínať" Tento rodič si uvedomuje, že obdobie blízkosti s dieťaťom je krátke a snaží sa ho maximálne využiť.
"Mne sa veľmi osvedčila postieľka na ktorej bola odmontovaná jedna bočnica a bola "prirazená" k manželskej posteli. Keďže som deti dojčila, tak v noci sa mladatko len zamrvilo, ja som sa otočila a nadojčila v polospánku. Dieťa malo papanie bleskovo rýchle, nestíhalo ani zamrnčať (nikoho nebudilo), ja som nemusela vstávať…všetko super, obojstranná spokojnosť (vlastne "trojstranná", lebo aj manžel sa nebudil) 🙂 Neviem si predstaviť, že by mi dieťa plakalo z druhej izby a ja by som musela vstávať, vytiahnuť ho z postieľky….." Toto je skvelý príklad praktického a efektívneho riešenia, ktoré minimalizuje narušenie spánku všetkých členov rodiny, najmä počas dojčenia.
"Spomínam si na moje veľké reči, že ak to bude možné, dcérka bude mať svoju izbičku (kým my nakúpime posteľ, skrine.. veci do spálne). Chvíľku aj mala. Ale potom som mala výčitky, že ja spím v objatí manžela, zatiaľ čo Lejka niekde medzi mrežami. Po niekoľkých týždňoch som ju nakoniec nechávala s nami. Potom sme si zariadili spálňu, no aj keď mala svoju postieľku, chcela spať pri mne. Toto mi po čase začalo prekážať, hlavne keď som sa zobudila na rachot (môj muž spadol z postele) 😀 Nakoniec a NAJIDEÁLNEJŠIE sme to zariadili na 4. pokus: Posteľka je pri stene, hneď vedľa nej je posteľ a bočnica z postieľky je preč. V spálni to tak nevyzerá súmerne a podľa našich predstáv, ale spí sa nám super! 🙂 a ani by som už nemenila. Doteraz sa len na kojenie privalí (a to niekedy zistím len tak, že mám odtiahnutú košeľu/pyžamo…), takže ma to absolútne neotravuje, nebudí a vytratili sa aj výčitky 🙂" Tento rodič popisuje dlhú cestu k nájdeniu ideálneho riešenia, ktoré kombinuje potrebu blízkosti s dieťaťom a funkčnosť spálne.
"mnw bolo pri všetkých troch de-ťoch pohodlnejšie mať ich pri sebe ako bábätká v spálni a postieľka bola nalepená na manželskú posteľ…kým sme dojčili, len som načiahla ruky a drobca som mala pri seba žiadne vstávanie a budenie a čakanie kým sa malé rozplače na papanie na plné ústa a tým pádom sa aj preberie ..potom ak boli teplotky, soplíky a nočné nepokoje stačilo mi natiahnuť ruku a malinké malo pocit istoty a tým pádom aj pokojnejší spánok a bez toho aby som niekde vstávala do druhej izby ..jednoducho je to uľahčenie a pohodlie matky mať drobčeka pri sebe …jednoznačne spálňa..neviem si predstaviť žeby som malinke bábo dala samo do vlastnej izby..a okrem toho my sme sa kojili tak si ani neviem predstaviť žeby som každé dve hodiny chodila z izby do izby..a asi by som ani nevedela pokojne spať, aj keď spal pri nás aj tak som ho kontrolovala či dýcha alebo či je všetko v poriadku 🙂" Opäť silné argumenty pre spoločné spanie, najmä s ohľadom na dojčenie a pocit istoty dieťaťa.
"Spálňa vo vlastnej postieľke" a "spálňa ale vlastná postieľka, tesne pri tej Vašej 🙂" sú stručné, ale jasné vyjadrenia preferencie pre blízkosť dieťaťa.
"máme obrovskú posteľ a väčšinou spávame všetci 4 spolu 🙂 kotúľky nechcú spávať v detskej, mne to absolútne nevadí, ja sa vyspím a mám taký dobrý pocit keď sú so mnou, chvíľami spávali v postieľkach v detskej, ale potom sa po čase presunuli ku nám 😉 😀" Tento rodič prijal realitu a našiel spokojnosť v spoločnom spaní celej rodiny.
"Moja malá postieľku do 6 mes. u nás v spálni potom izbička a neuspávala som takže nebol problém s prechodom do izbičky ešte dokonca začala lepšie spávať, nerušili sme ju svojim pochrapkávaním a prehadzovaním. 🙂" Toto je príklad úspešného prechodu na samostatné spanie, ktorý bol uľahčený tým, že dieťa nebolo zvyknuté na uspávanie rodičom.
"od 2. mesiaca bol vo vlastnej izbe…. lepšie spal, nebudil sa keď sme my prišli do izby. samozrejme to bolo jednoduchšie ho tam preložiť vďaka tomu, že bol na UM pri kojení je to trocha obtiažnejšie" Tento rodič uvádza príklad dieťaťa, ktoré lepšie spalo vo vlastnej izbe, a poznamenáva, že umelé mlieko uľahčuje tento proces.
"máme skoro 5 rokov, má vlastnú izbičku, poschodovú posteľ so šmykalkou, a kde spí? no predsa u mami a tati v spálni, ledva sa pomestíme, asi sa pôjde kupovať posteľ ešte vedľa manželskej 😀 😀 😀" Toto je humorné, ale zároveň realistické zobrazenie toho, že aj staršie deti môžu preferovať spanie s rodičmi.
"mali sme to tak spravené v spálni, že sme dali dole jednu stranu postielky a našu posteľ sme pritlačili teste k postielke a spinkal tak, ale už sa do nej nezmestí, museli sme ju zložiť …" Tento rodič opisuje riešenie, ktoré bolo funkčné počas určitého obdobia, ale s rastom dieťaťa sa stalo nepostačujúcim.
"Obe moje deti spia od narodenia vo svojej postieľke a v detskej izbe. Spálňu mám hneď vedľa, dvere otvorené a zobudím sa vždy, keď je hore - alebo lepšie povedané, keď sa len začne hemlesiť tak už vstávam, lebo viem, že ide papať. Ja keby ich mám v spálni, tak nespí absolútne vôbec - ja sa zobudím už len na to, že otočí hlavičku alebo pohne rukou…." Tento rodič preferuje samostatné spanie, ale zachováva si vysokú úroveň pozornosti voči potrebám detí.
"my máme obe deti od prvého dňa každé vo svojej izbe a svojej postielke. ale teraz máme obdobie, že spíme v spálni niekedy všetci 4 v jednej posteli, niekedy traja a občas je len mužova a naša 😀 podľa toho ako deti spia, dcéra príde sama keď potrebuje, syna donesiem." Tento rodič tiež uvádza, že aj keď deti spali samostatne od začiatku, občasné spoločenské spanie je súčasťou ich rodinného života.
"No ja mám túto otázku vyriešenú, bude s nami v spálni. 🙂 Ja som vyrastala s mojimi rodičmi v jednoizbáku do cca 7 rokov a bolo to super 🙂 spala som síce vo svojej postieľke ale vždy keď sa mi niečo snívalo alebo cez víkend ráno som si vhupsla k našim do postele. Milovala som tie chvíle. Dúfam, že aj moji rodičia 😉 😀" Tento rodič nachádza pozitívne spomienky na vlastné detstvo a snaží sa ich preniesť do svojej rodiny.
"Už len z praktického hľadiska je detská izba podľa mňa nevhodná. Namiesto toho, aby som podala dudlík len tým, že natiahnem ruku, musela by som utekať vedľa do izby. Veľký už má svoju izbu s veľkou posteľou." Praktické hľadisko je pre mnohých rodičov rozhodujúce, najmä v noci.
"aj ja som zástanca dieťa pri mame, je predsa malinké, krehučké, treba ho kontrolovať a chrániť a pokiaľ má maminka kojiť a vstávať každé dve hodiny tak je asi praktickejšie mať ho pri sebe..teda mne to tak vyhovovalo…sme štyria..našťastie veľká spálňa… pri stene veľká posteľ - 3,5 ročná dcéra(je tam už od pol roka), k tomu prirazená naša posteľ - manžel, ja, malinká 11mesiacov a postielka, ktorá slúži len ako zábrana aby malá nespadla🙂))….akurát teraz uvažujeme ako postielku dať preč a dať tam ešte jednu posteľ….to bude letisko…všetci pokope ale každý na svojom, teda aspoň staršia spáva na svojej časti tak dúfam že aj menšia bude" Tento rodič popisuje veľmi priestranné riešenie pre spoločné spanie celej rodiny, ktoré je funkčné a pohodlné.
"od 6 mesiacov sa až môže / má dať dieťatko do vlastnej izby, my ste to tak spravili, úplne spokojná som, nemala som nikdy problémy s uspávaním, teraz má malý 2,5 roka - nadránom keď sa budí príde ku nám, spravím mu fľašu mliečka hodinku ešte si pospí s nami" Toto je ďalší príklad úspešného prechodu na samostatné spanie, ktorý bol realizovaný v súlade s odporúčaným vekom.
"Od 6 mesiacov vo vlastnej izbe v postieľke. Všetci si perfektne oddýchneme nerušíme sa a naplno využijeme celý deň a sme svieži. A zaspáva sama aj na obed aj večer asi od 16 mesiaca." Tento rodič zdôrazňuje výhody samostatného spania pre celkovú pohodu a energiu celej rodiny.
"v prvom rade jej prestaň pri zaspávaní pomáhať … polož ju BDÚCU do postieľky a odíď. Je jasné, že bude protestovať, ale ty sa len vždy vráť, znovu ju ulož a zasa odíď. Tak isto v noci, nesvieť, neprihováraj sa jej, ak treba jej daj čo potrebuje (čajík, cumlík) a ulož ju, aj ty si ľahni a tvár sa, že spíš. Pár dní sa priprav, že bude plač (možno aj riadny rev), ale prejde to. NIKDY nenechávaj dieťa plakať dlhšie ako pár minút. Nie je cieľom aby sa uplakala a od únavy zaspala. Cieľom je, aby zaspala bez pomoci, ale s istotou, že si nablízku, nemusí sa báť a máš ju stále rada. Čím je dieťa staršie, tým dlhšie môže nácvik trvať a dieťa môže robiť väčší „cirkus“. ja som takto syna naučila zaspať asi v 3 mesiacoch a máme kľud. Uložíme ho vždy v rovnakom čase do postele, dáme pusinku a odchádzame. Nikdy som ho nenosila, nehompálala v kočíku, neskákala s ním na žiadnej lopte a podobné veci." Toto je podrobný návod na metódu postupného odvykania od pomoci pri zaspávaní, ktorá zdôrazňuje dôležitosť istoty a bezpečnosti dieťaťa.
tags: #nezmesti #sa #mi #postielka #do #soalbe