Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších pokrokov v medicíne, ktorého hlavným zmyslom je chrániť deti pred závažnými infekčnými ochoreniami. Tieto choroby v minulosti spôsobovali vysokú úmrtnosť a vážne zdravotné následky. Vďaka systematickému očkovaniu sa mnohé z nich podarilo významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať, čím sa radikálne zlepšila kvalita a dĺžka života detí. Na Slovensku je zavedené povinné pravidelné očkovanie detí, ktoré je detailne upravené v očkovacom kalendári a predpisuje ho príslušná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR.
Očkovací kalendár: Kedy a proti čomu sa deti očkujú?
Vyznať sa v očkovacom kalendári nebýva pre rodičov vždy jednoduché. Je dôležité rozlišovať medzi povinným očkovaním, ktoré je plne hradené zo zdravotného poistenia, a nepovinným očkovaním, kde si rodič čiastočne alebo úplne dopláca. Základné očkovanie detí by malo byť ideálne ukončené do dovŕšenia roka a pol. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie tromi hlavnými typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou.
Kľúčové míľniky v očkovaní detí podľa slovenského kalendára:
- 3. mesiac života (od 10. týždňa): Podáva sa prvá dávka hexavalentnej vakcíny (DTaP-VHB-Hib-IPV), ktorá chráni proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B, hemofilu influenzae typu b a detskej obrne. Súčasne sa podáva prvá dávka pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV) proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam.
- 5. mesiac života: Druhá dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny.
- 11. mesiac života: Tretia dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny.
- 15. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): Podáva sa prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
- 5. rok života: Preočkovanie MMR vakcínou. Toto preočkovanie bolo v rámci pravidelného povinného očkovania detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) po novom presunuté z 11. roku života do 5. roku života, na základe Imunologického prehľadu z roku 2018. Deti narodené od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5. roku života.
- 6. rok života: Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV).
- 13. rok života: Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV).
Je dôležité poznamenať, že lekár môže očkovanie posunúť z dôvodu choroby dieťaťa. Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa často očkuje súčasne pri jednej návšteve pediatra, alebo sa tieto očkovania dajú rozdeliť. V prvom roku života sa týmito vakcínami očkuje celkom trikrát.
Výber vakcín a odporúčané očkovania
Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z dvoch typov vakcín: 13-valentná konjugovaná vakcína alebo 10-valentná konjugovaná vakcína. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku. Poisťovne preplácajú ako povinnú, tak aj niektoré nepovinné očkovania. Napríklad, poisťovne preplácajú aj nepovinnú vakcínu proti pneumokokom, ktorá je určená pre bábätká medzi tretím a piatym mesiacom života.
Okrem povinných očkovaní existuje aj celý rad odporúčaných očkovaní, ktoré sú mimoriadne dôležité pre komplexnú ochranu zdravia dieťaťa. Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nich s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto je nevyhnutné sa o nich vždy poradiť so svojím pediatrom.
Príkladom odporúčaného očkovania je očkovanie proti chrípke, ktoré je potrebné absolvovať každoročne pred chrípkou sezónou. Každý rok sa totiž vyvíja nová vakcína v závislosti od cirkulujúcich typov vírusov. V prípade záujmu o očkovanie proti ovčím kiahňam sa rodičia môžu informovať u detského lekára o možnosti zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Existujú kombinované vakcíny, ktoré umožňujú zaočkovať dieťa proti viacerým ochoreniam jednou injekciou, čím sa znižuje počet návštev u lekára a potenciálny stres pre dieťa.
Očkovacie látky môžu byť od rôznych výrobcov, preto sa rodičia môžu stretnúť s ponukou viacerých vakcín. Rozdiely môžu byť nielen v cene, ale aj v počte dávok alebo v šírke ochrany. Niektoré vakcíny vyžadujú ukončenie očkovania do 24 mesiacov veku dieťaťa, iné do 36 mesiacov. Ak sa rodičia rozhodnú pre niektoré z odporúčaných očkovaní, mali by sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni o možnosti preplatenia vakcíny.
Očkovanie proti chrípke, áno či nie? Odborník vám poradí
Bezpečnosť a nežiaduce účinky očkovania
Téma nežiaducich účinkov vakcín je v posledných rokoch veľmi diskutovaná, avšak netreba sa báť. Očkovanie je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám. Zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie a výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou. Riziká očkovania sú teda mnohonásobne prevýšené jeho výhodami.
Medzi najčastejšie a mierne nežiaduce účinky patria lokálne reakcie v mieste vpichu ako začervenanie, opuch či bolesť. Môže sa objaviť aj mierne zvýšená teplota, ospalosť či strata chuti do jedla. Tieto príznaky sú zvyčajne prechodné a samy odoznejú. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé a lekársky personál je na ne pripravený.
Je dôležité zdôrazniť, že moderné vakcíny prechádzajú prísnym testovaním a monitorovaním bezpečnosti. Každá očkovacia látka je podrobená rigoróznym klinickým štúdiám pred tým, ako je schválená na použitie. Po uvedení na trh je bezpečnosť vakcín naďalej sledovaná prostredníctvom systémov farmakovigilancie.
Kolektívna imunita a prijímanie detí do predškolských zariadení
Kolektívna imunita je kľúčovým konceptom v prevencii šírenia infekčných ochorení. Vytvára sa v populácii vtedy, keď je dostatočne vysoký podiel zaočkovaných jedincov. Tým sa znižuje pravdepodobnosť prenosu ochorenia z človeka na človeka, čím sú chránení aj tí, ktorí nemôžu byť očkovaní z rôznych zdravotných dôvodov (napr. deti s oslabenou imunitou, po transplantácii, s onkologickým ochorením).
V Slovenskej republike sa v poslednom čase prejavuje pokles zaočkovanosti detí proti niektorým ochoreniam, čo ohrozuje kolektívnu imunitu. Tento trend je čiastočne spôsobený tým, že priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť k domnienke, že očkovanie proti ochoreniam, ktoré sa u nás nevyskytujú, je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do krajiny vylúčené, čoho príkladom boli epidémie osýpok v rokoch 2018 a 2019 na východnom Slovensku.
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnej na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR.
Vzhľadom na tieto skutočnosti Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR pristúpili k legislatívnym zmenám. Po odbornej diskusii sa navrhuje, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba dieťa, ktoré absolvovalo povinné očkovanie. Cieľom tohto opatrenia je ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva - deti v kolektívnych zariadeniach, kde sa vytvárajú podmienky uľahčujúce zavlečenie a šírenie nákazy. Deti v predškolských zariadeniach tak budú efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu.
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu dosiahnuť celkovú výšku 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12 rokoch od ich zavedenia do praxe. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia, pričom poukazuje na to, že deti, ktorých rodičia odmietli očkovanie, zneužívajú kolektívnu ochranu tvorenú zaočkovanými deťmi, čo je neetické. Neočkované deti totiž ohrozujú aj tie zaočkované deti, ktoré si napriek očkovaniu nevytvorili dostatočnú hladinu protilátok (z dôvodu oslabeného imunitného systému, chronického ochorenia, alebo preto, že očkovacie látky nie sú stopercentne účinné). Taktiež ohrozujú deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované.
Odborníci zdôrazňujú, že toto opatrenie by malo byť vnímané nie ako represívne, ale predovšetkým preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Je potrebné si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa.
V posledných rokoch sa v Slovenskej republike, ale aj v celej Európe, zaznamenáva zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním, najmä osýpok. Ochorenia, proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania, majú často závažný priebeh alebo vedú k závažným komplikáciám. Keďže mnohé deti nemôžu byť očkované z dôvodu ich zdravotného stavu, ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita. Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, dostatočnú kolektívnu imunitu nie je možné zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, sa potom môže stať zdrojom nákazy alebo uľahčovať šírenie ochorenia.
Priemerný počet odmietnutých očkovaní každý rok je značný. Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR), v priemere 1 700 odmietnutí ročne. Nasleduje odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (priemerne 1 200 odmietnutí ročne) a očkovanie hexavalentnou vakcínou (priemerne 1 100 odmietnutí ročne). Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa drží približne na rovnakej úrovni pri všetkých druhoch očkovania.
Je dôležité pochopiť, že očkovanie nie je len individuálnou voľbou, ale aj zodpovednosťou voči celej spoločnosti, najmä voči tým najzraniteľnejším. Napriek diskusii o nežiaducich účinkoch, vedecké poznatky a dlhoročné skúsenosti potvrdzujú, že výhody očkovania ďaleko prevyšujú jeho riziká, a predstavuje tak najefektívnejší nástroj na ochranu zdravia detí a celej populácie.
tags: #ockovanie #dieta #celozivotne