Nástup do školy predstavuje v živote každého dieťaťa významný míľnik a začiatok novej životnej etapy. Pre rodičov je to obdobie plné očakávaní, ale aj dilem, najmä pokiaľ ide o pripravenosť ich potomka na školské povinnosti a sociálne výzvy. Predpokladom na to, aby si dieťa obľúbilo školu, je, že bude na ňu dobre pripravené. Vstup dieťaťa do školy je veľká vec, obzvlášť ak ide v rodine o prvého potomka. Prvý stupeň ovplyvňuje v mnohom vzťah k škole a učeniu. Pre bezproblémové zvládanie vyučovacieho procesu je kľúčová tzv. školská zrelosť, ktorá sa týka rôznych aspektov vývinu dieťaťa. Odborníci zdôrazňujú, že vek je iba jedna charakteristika školskej zrelosti, nie je to jediný rizikový faktor nezrelosti dieťaťa.
Kľúčové Aspekty Školskej Zrelosti: Pohľad na Individuálne Schopnosti Dieťaťa
Dozrievanie mozgu v predškolskom období je rýchle, čo prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa, a tým aj k pripravenosti a zrelosti na školu. Medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja. Telesná vyspelosť síce nie je hlavným ukazovateľom celkovej zrelosti, no u detí, ktoré sú vzrastom menšie, alebo u tých s oneskoreným telesným vývinom, učiteľský personál často pozoruje nižšiu odolnosť voči fyzickej a psychickej záťaži. Približne v tomto veku sa u detí mení telesná stavba - menia sa telesné proporcie, končatiny sú dlhšie, postava sa celkovo predlžuje, stráca sa detská tuková vrstva. Je potrebná emocionálna, psychická a fyzická zrelosť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.
Zrakové Vnímanie a Jeho Význam
Pre úspešný nástup do školy je nevyhnutné aj dostatočne rozvinuté zrakové vnímanie. Je potrebné brať do úvahy, že deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov, nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Mnoho detí je preto až do veku 5 - 6 rokov ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo - ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami. Nejde o to, či má dieťa zdravé oči, ale či fungujú správne neurologické dráhy v mozgu. To je napríklad dôvod, prečo novorodeniatkam kupujeme čiernobiele knihy, pretože najprv vnímajú a vidia kontrasty. Keď sa rozprávame o predškolskom veku, zrakové vnímanie sa stále vyvíja smerom k tomu, že sa deti učia rozlišovať detaily a tiež smery vertikálnej roviny, keď hľadajú a krúžkujú, čo je iné a čo rovnaké. Na to výborne slúžia vyhľadávacie knihy, ktorých je teraz na trhu veľké množstvo. Ilustračná snímka. Napríklad, keď to tam mozog nemá, nie je zrelý na to, aby to bol schopný rozoznať. Vtedy môžu nastať problémy predovšetkým v čítaní. Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácií. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle.
Sluchové Vnímanie a Komplexnosť Reči
Vývin reči dieťaťa sa v predškolskom období dostal na úroveň, keď jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky, vie vypovedať svoje zážitky. Nehovorí maznavo, nezajakáva sa. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások - to sú kľúčové zručnosti. Špeciálna pedagogička Mgr. Renáta Kišová uvádza, že príčina častých problémov u detí pred vstupom do školy týkajúcich sa rečovej oblasti pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Svet rozprávok a príbehov im predkladajú takmer výlučne iba v digitálnej podobe. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným. Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Práve schopnosť počuť (a následne napr. rozlíšiť rozdiel medzi „koza“ a „kosa“) je dôležitá pre rozvoj čítania. V súčasnosti je pomerne veľa detí, ktoré potrebujú logopedickú pomoc. Pri akýchkoľvek nedostatkoch v reči dieťaťa je vhodné navštíviť logopedickú ambulanciu. Pohyb a reč sa vyvíjajú spolu, vzájomne. Veľakrát, ak má dieťa logopedické ťažkosti a naučí sa napríklad bicyklovať, rozbehne sa mu reč.
Grafomotorika a Predpoklady pre Písanie
Výtvarný prejav je začiatok písomného prejavu, kreslením sa buduje schopnosť napodobniť určité grafické vzory. Veľkú úlohu zohráva rodič v predškolskom veku pri dohliadaní na správne držanie ceruzky, sklon zošita, primeranú manipuláciu a tlak pri kreslení. Chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú. Grafomotorika je časť motoriky, ktorá sa týka celkového grafického prejavu dieťaťa - nielen kresby postavy, potrebuje mať aj správny úchop písadla, uvoľnené zápästie, správny prítlak, dôležitá je obsahová stránka toho, čo dieťa kreslí, aké námety zobrazuje a pod. Grafomotorika sa vyvíja v závislosti od mnohých psychických funkcií - vnímania, pamäte, pozornosti, mentálnej vyspelosti. Oblasť grafomotoriky však v poslednej dobe vystupuje do popredia ako varovný signál. Deti mávajú stále väčší problém s ceruzkou, ktorej priveľmi konkurujú tablety a mobily, kde si deti vystačia ťukaním. Mária Juríčková poznamenáva, že táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod.
10 jednoduchých cvičení hrubej motoriky pre deti | Vývoj hrubej motoriky u detí
Rozumové Poznanie a Rozvoj Matematických Schopností
V oblasti rozumového poznania je samozrejmosťou, ak dieťa vie svoje meno a priezvisko, adresu, ovláda nejaké detské riekanky a pozná farby. Pre oblasť myslenia je typické, že dieťa má spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k vizuálnej a sluchovej diferenciácii, k rozlišovaniu tvaru a priestoru, ako aj k rozvoju kauzálneho myslenia. Ak má dieťa v škole rozumieť matematickým operáciám, je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo - veľa, viac - menej. Dokáže triediť prvky podľa druhu, napr. ovocie, oblečenie. Dokáže triediť prvky podľa 2 a viacerých kategórií, napr. veľký žltý kruh. Matematické číselné predstavy predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu, podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa.
Pozornosť, Pamäť a Pracovná Vyspelosť
Nevyhnutnou schopnosťou pre bezproblémové zvládanie vyučovacieho procesu je, že sa dieťa dokáže sústrediť na činnosť 15 - 20 minút, nedá sa vyrušiť, vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. Mária Juríčková konštatuje, že mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Čo býva najčastejším dôvodom na odklad? Najčastejším dôvodom je koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého.
Emocionálna a Sociálna Zrelosť
Zrelosť dieťaťa v emocionálnom a sociálnom kontexte znamená schopnosť vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa musí byť schopné odlúčenia od matky na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Adaptáciu na nové prostredie by malo zvládnuť bez výraznejších problémov, teda nemalo by utekať, schovávať sa pred autoritou a pod. Ďalším prejavom primeranej adaptácie dieťaťa na školu je schopnosť začleniť sa medzi rovesníkov, brať na nich ohľad, komunikovať s nimi. Zrelé dieťa by nemalo byť bojazlivé, plačlivé a ani agresívne v novom prostredí. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti. Škola totiž nie je a nemá byť len o výkone dieťaťa, ale má aj významnú sociálnu funkciu pre dieťa a rodinu. Ak je dieťa v týchto zložkách nezrelé, hoci po rozumovej stránke šikovné, nastúpi do školy a bude mať problémy v oblasti správania, emocionality, prijatia roly školáka, presadení sa v kolektíve, v komunikácii. Dieťa má vedieť nasledovať inštrukcie, musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Mária Juríčková ďalej vysvetľuje, že dôležitá je schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci.
Komplexná Definícia a Posudzovanie Školskej Zrelosti
Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením. Ak dieťa dosiahne taký stupeň vývinu, že bude disponovať schopnosťou zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, v ideálnom prípade s radosťou a novými očakávaniami, môžeme povedať, že je zrelé na školu. Školská zrelosť však nie je to, keď dieťa už v predškolskom veku pozná písmenká, alebo či vie narátať do sto. Podstatné sú iné kvality: zrelosť po stránke motorickej, grafomotorickej, psychickej - teda osobnostná stránka - emocionálna zrelosť, sociálna zrelosť, dobrá úroveň reči a jazykové schopnosti, zraková a sluchová percepcia, atď.
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Psychologička Mária Juríčková vysvetľuje, že ide vždy o kombináciu dvoch základných zložiek. Prvou je zrelosť centrálnej nervovej sústavy. Tá sa akoby vyvíja podľa vopred daného programu, no u každého dieťaťa vlastným tempom. To je školská zrelosť. Druhou je školská pripravenosť. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov: sebavedomie, zvedavosť, schopnosť smerovať k cieľu, sebaovládanie, schopnosť pracovať s ostatnými, schopnosť komunikovať a schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných. Mária Juríčková zdôrazňuje, že depistáž nie je o kognitívnych schopnostiach detí, nie je úplne ani o šikovnosti. Je o zrelosti. Netvrdí, že sa to v istých smeroch neprelína, ale nemôžeme si to zamieňať.
Zápisy sú väčšinou v apríli a následne je riaditeľ školy zaviazaný k tomu, aby do 15. júna vydal rodičom rozhodnutie o prijatí. Teda dovtedy by bolo dobré mať jasno v tom, či dieťa ide alebo nejde do školy. Školskú zrelosť posudzujú tri zložky: učiteľka v materskej škole, učiteľka pri zápise na základnú školu a psychológ. Všetko je to v trojuholníku: odborník ako psychológ, rodič, učiteľ a v strede dieťa. Počas zápisu môžu pedagógovia upozorniť rodiča, v čom je dieťa nezrelé a rovnako aj navrhnúť možné riešenie, napr. odklad. Autorky knihy Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy majú z praxe overené, že forma a obsah zápisu do základnej školy sú pre rodičov a materské školy základným návodom, v akom smere dieťa rozvíjať. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie metodicky zastrešuje centrá aj školských psychológov. Pracovali na istom projekte, skúmali rôzne vzorky a v januári tohto roka vydali metodiku pre učiteľov v materských školách, ktorá by mala slúžiť ako pomôcka v ich práci, a tiež ako podklad pre ďalších odborníkov. Prakticky to funguje tak, že učitelia počas roka trikrát zhodnotia každé dieťa a následne je odborník zavolaný iba k tým deťom, ktoré pravdepodobne potrebujú pomoc alebo odklad.
Vplyv Rodiny a Prostredia na Vývin Dieťaťa
Asi najväčší vplyv na rozvoj školskej zrelosti dieťaťa má jeho rodinné prostredie a rodičovské sprevádzanie predškolským obdobím. Prítomnosť jazykovo podnetného prostredia je základom pre rozvoj detskej reči, myslenia, a teda aj pre v škole tak potrebné čítanie s porozumením, naratívne a abstraktné myslenie nevyhnutné pre všetky vyučovacie predmety, zapamätávanie, logické myslenie aj vyjadrovanie samotné. Špeciálna pedagogička Mgr. Renáta Kišová uvádza, že príčina častých problémov u detí pred vstupom do školy týkajúcich sa rečovej oblasti pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Svet rozprávok a príbehov im predkladajú takmer výlučne iba v digitálnej podobe. Tejto téme sa intenzívne venuje PhDr. Ľudmila Hrdináková, PhD., ktorá tvrdí, že na rozdiel od čítaného textu sa príbeh v médiách dosť zvláštne transformuje.
Asi sme popritom, ako žijeme a ako ide všetko dopredu, zabudli na základné veci, ktoré robili naše babky. Sú nimi jednoduché čítanie kníh, spievanie a riekanky. Toto je nesmierne dôležité z neurobiologického hľadiska pre vývoj mozgu. Do veku šiestich až ôsmich rokov je výraznejšia pravá hemisféra - tá umeleckejšia, hudobná a rytmická. Aj deti sa preto jazyk naučia omnoho rýchlejšie prostredníctvom týchto aktivít. Takýmito jednoduchými činnosťami môžeme prispieť k tomu, že vývin reči nášho dieťaťa bude mať „hladší“ priebeh. Ale rozhodne do rúk deťom patrí skôr kniha než tablet.
Pohyb a reč sa vyvíjajú spolu, vzájomne. Rodičom dávam za veľké odporúčanie chodiť von, na ihriská, bicyklovať, plávať. Všetko to neskôr súvisí aj s jemnou motorikou, nielen s hrubou. Kamienky, ktoré deti chytajú, že sa hrajú s blatom. Zabúdame, že motorika nie je len papier a pero. Začína sa omnoho skôr, vonku, v kuchyni, kde miešajú cesto a zašpinia sa, kde solia, vyberajú kosti pinzetou. Nemusia to byť špecifické činnosti. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác.
Na obhajobu rodičov by som povedala, že potrebujú viac podpory. Nastúpia totiž do práce, prídu domov večer, majú s dieťaťom úlohy do ôsmej, poprípade varia na druhý deň. Spoločnosť tlačí na to, kto je aký rodič, či je niekto taká alebo onaká matka, ako zdravo varí, aké značky kupuje, či majú deti barefootové topánky a rodič sa v tom celom stráca. Často je vyhorený, dá dieťaťu tablet, pretože potrebuje výdych. Starkí bývajú ďaleko, alebo ešte nie sú v dôchodku a riešia svoje veci. Stretávame sa aj s deťmi, u ktorých by bol potenciál, ale stoplo ich prostredie. Ide napríklad o traumatizované deti, ktoré nie sú bezpečne zakotvené. Ani mozog tak nemôže správne zrieť. Ak by bol rodinný priestor v poriadku, dieťa na seba zrejme nepúta toľko pozornosti, bolo by schopné čakať a podobne.
Výzvy a Riešenia: Čo Ak Je Dieťa Nezrelé na Školu?
,,Ako chceme, aby si dieťa verilo a chodilo do školy rado, keď tam príde a všetkým to ide lepšie ako jemu? Nejde ani o to, či má jednotky, ale o to, že sa snaží a nejde to," pýta sa školská psychologička Mária Juríčková. Predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa. Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak má dieťa isté čiastkové ťažkosti v oblasti čítania, teda má ťažkosti v dekódovaní počutého, následne v prevedení do písomnej formy, ako sa môže bez ťažkostí neskôr učiť napríklad geografiu a dejepis? Deti si tak musia vymýšľať oveľa viac kompenzačných mechanizmov na to, ako to zvládnuť. Zamýšľanie sa nad školskou zrelosťou je neuveriteľná prevencia nielen voči akademickému neúspechu. Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Ak dieťa do 1. septembra dosiahne šesť rokov, je to rodič, kto rozhoduje o tom, či dieťa začne školu navštevovať a nepotrebuje na to žiadne potvrdenie. Ak však rodič zvažuje odklad školskej dochádzky, potrebuje na to vyšetrenie školskej pripravenosti a následne aj odbornú správu s odporúčaním odkladu. Oficiálne sa odklad nazýva „pokračovanie plnenia povinného predškolského vzdelávania“.
10 jednoduchých cvičení hrubej motoriky pre deti | Vývoj hrubej motoriky u detí
V prípade, že dieťa nespĺňa požiadavky na školskú zrelosť, je vhodné zvážiť odklad povinnej školskej dochádzky. Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Rodičia musia začať fungovať so školou. Nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu. Teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť. Ak dieťa do 31. augusta dosiahne 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Zákon stanovuje povinnosť zápisu do školy u detí, ktoré do 31. 8. v danom roku dovŕšili (dovŕšia) 6 rokov fyzického veku. Na druhej strane dieťa môže ísť do školy aj vo veku nedovŕšených 6 rokov, ak v danom roku 6 rokov dovŕši (od 1. 9. do 31. 12.). Existuje aj tretí prípad, keď dieťaťu možno udeliť dodatočný odklad školskej dochádzky, a to pri problémoch po nástupe do školy (v polroku 1. ročníka).
Jednou z možností riešenia je aj nástup dieťaťa do prípravného ročníka, čo predstavuje stráviť takto „prechodný“ rok v škole pred prvým ročníkom, kde je dieťa po každej stránke pripravované na školu. Dieťa školu navštevuje, zvyká si na prostredie, spôsob práce, pracuje na svojich oslabených stránkach. Po roku je dieťa tak na školu veľmi dobre pripravené. Toto je možnosť riešenia pre deti, ktoré by sa v materskej škole už veľmi nudili a už sa nepotrebujú len hrať, sú šikovné, vyžadujú viac.
Kedy sa dieťa posiela späť do škôlky? Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy odmieta dieťa úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové.
Praktické Rady pre Rodičov: Podpora na Ceste k Školskej Zrelosti
Môže rodič pomôcť dieťaťu v dozrievaní na školu? Asi najväčší vplyv na rozvoj školskej zrelosti dieťaťa má jeho rodinné prostredie a rodičovské sprevádzanie predškolským obdobím. Medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve rodič môže v pripravenosti na školu svojmu dieťaťu významne dopomôcť. Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť.
Rodič dokáže veľmi ľahko posunúť dieťa aj vo vývine zrakového vnímania. Túto oblasť totiž možno rozvíjať hrami ako je pexeso (zapája sa postreh, pamäť, pozorovanie, vnímanie, sústredenie, bystrosť, rozhodnosť, analytické myslenie…), stavanie stavebníc podľa predlohy a pod. Dieťa tu získava schopnosť rozlišovať detaily a umiestnenie predmetov. Pri puzzle sa učí robiť zrakové analýzy a syntézy. Doma to cvičíme, ani nevieme ako. Už iba tým, že čítame knihu a spýtame sa dieťaťa, kde je na obrázku červené auto. Ono si tak cvičí zrakovú diferenciáciu a hľadá medzi ostatnými. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. hra na schovávačku (kde sa schovalo?), skladanie a stavanie zo stavebníc. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, (nie ich len pozerať), hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.
Tu je potrebné motivovať dieťa napríklad k hre so stavebnicami, k práci s nožnicami. Ide o činnosti založené na koordinácii oka a ruky. Rodič môže s dieťaťom precvičovať operácie s číslami. Dieťaťu dáme farbičky (10 kusov), dostane aj nejakú nádobu. Dieťa by malo byť schopné nasledovať pokyny typu: pravú ruku polož na ľavé ucho, ľavú ruku na ústa. Zatvor oči a vystri obe ruky.Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Ako môže viesť rodič svoje dieťa v bežnej komunikácii? Pri zisťovaní školskej zrelosti sa mapujú aktuálne schopnosti dieťaťa v rozumovej, sociálnej a citovej oblasti. Všeobecne však platí, že ak sa svojmu dieťaťu doma venujete, odplatí vám to počas školskej dochádzky vo veľkej miere. Mnoho rodičov si kladie otázku, či je správne určitým spôsobom zasahovať v predškolskom období do spontánneho vývinu dieťaťa. Pedagogičky Bednářová a Šmardová považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy.
Mária Juríčková odporúča viesť deti k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič. Taktiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou. Dôležité je o škole dostatočne rozprávať, vyzdvihnúť jej dôležitosť a pozitívne stránky. Hovoriť s dieťaťom o škole tak, aby sa na školu tešilo. Zároveň je prospešné viesť dieťa k určitej disciplíne, podporovať ho k samostatnej činnosti, k spolupráci. Taktiež vyžadovať určitú trpezlivosť a sústredenosť. Čas a pozornosť, ktoré v tomto prípade venujeme dieťaťu v predškolskom veku, sa nám po jeho nástupe do školy pozitívne vráti.
Mária Juríčková by rodičom odporúčala, aby si s ratolesťami užili prázdniny. Môžu počítať mušle na dovolenke, môžu sa zahrať, na ktoré písmeno sa začína šikmá veža v Pise, keď ju uvidia, alebo hľadať farby áut. Môžu si zobrať papier a pero, ale keď dieťa nechce, nech si pokojne kreslí prstom do piesku. Nech spolu varia, pečú, učia ich zodpovednosti, aj keď príprava sa nezačína v lete ani mesiac pred nástupom. Robíme to od narodenia. Poradila by som byť dieťaťu oporou a v tom čase si na seba ako rodiča neklásť veľa. Chodiť s ratolesťami po škole veľa von, deti sa potrebujú vybehať, potrebujú vypnúť, smiať sa a hrať sa. Jedna veľká vec je, že deti neprestanú byť deťmi, keď prídu do školy. Napätie, ktoré v škole vzniká, musia odventilovať tým, čo im je najprirodzenejšie a ešte stále je to hra. Príprava môže spočívať aj v tom, že si ideme postupne spolu kúpiť peračník a aj novú tašku, a už sa cítia ako školáci, pretože majú svoju prvú aktovku.
10 jednoduchých cvičení hrubej motoriky pre deti | Vývoj hrubej motoriky u detí
Rodičia by mali na niečo špecifické myslieť ten prvý rok po nástupe do školy. Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Čo je smutné, veľa rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať. Svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti. Hľadajú napr. výhovorky, keď meškajú a pod. Toto by rodičia určite nemali a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Byť pri dieťati, kým si nájde dieťa v učení systém. Nesprotiviť mu učenie. Nechať mu čas tiež na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa.
Mýty a Dôležité Úvahy o Nástupe do Školy
Mária Juríčková sa stretáva s rodičmi, ktorí riešia dilemu, či patrí alebo nepatrí ich dieťa do školských lavíc. Keď odporúča odklad a rodičia s tým nie sú úplne stotožnení, dá si čas dva-tri mesiace a prídu opäť. Deti, ktoré sú zrelé, nabehnú, vidíme tam rozdiel aj to, že to bude do septembra v poriadku. Sú však deti, pre ktoré nástup nie je najlepší krok. Opakuje, nie je to o tom, že je dieťa nešikovné, ale mozog potrebuje čas. Keď to rodičom veľakrát takto vysvetlí a aj oni si pri cvičení zažijú, že sa doma sami trápia, je veľká pravdepodobnosť, že to takto budú mať od septembra. Zväčša si dajú poradiť. Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku.
Zaujímavá informácia je, že na Slovensku je tento vek ako štart do prvého ročníka zaužívaný od čias Jana Amosa Komenského, ktorý s tým prišiel. Sú však krajiny, kde deti začínajú navštevovať školské zariadenia už v piatich rokoch. Stretli sme sa s tým napríklad teraz, keď prišli na Slovensko ukrajinské deti. U nich je školský nástup vo veku päť rokov, rovnako aj v Spojenom kráľovstve. Nebolo by riešením posunúť aj u nás nástup do školy na 7 rokov podobne ako to majú vo Fínsku či Estónsku? Mária Juríčková hovorí, že vo Fínsku sú už v tomto veku deti určite na školu zrelé. Osobne sa jej to veľmi páči. V tom veku už dieťa vie, o čom škola je. Hlavne koncentrácia a myslenie je lepšie. U nás je to 6 rokov a vidíte, že hoci je mnoho detí na školu už zrelých, kopec ešte nie je. Každý mesiac je v tomto veku dôležitý. U nás vek 6 rokov vychádza z histórie, takže meniť sa to asi tak skoro nebude. Voľakedy sme ale nerobili ani žiadne testy zrelosti.
Vek nie je jediným rizikovým faktorom nezrelosti dieťaťa, ale realita je taká, že mozog detí, ktoré majú šesť rokov až v lete, má o deväť mesiacov menej času na vývin, než mozog ich spolužiaka, ktorý mal šesť rokov už v septembri. Tu vyvstáva otázka, ako môže také dieťa fungovať v škole? Schopnosť vydržať, čakať, chuť učiť sa a systematicky pracovať, ktorá prichádza spontánne vo vývine. Pri deťoch, ktoré ju ešte nemajú, hovoríme ako o ,,veľmi hravých“. Prídu do školy, ale nechcú tam sedieť, telo a ich fyziológia ich nepustia. Mária Juríčková nehovorí o iných pridružených poruchách ako ADHD a podobne, ale o zdravom vývine dieťaťa. Pri takýchto predškolákoch máme naozaj skúsenosť, že počas roku odkladu začnú chcieť. Motivačné faktory sa rozbehnú samy. Skúšajú a zažívajú úspech. Keby sa takéto dieťa nasilu dostalo do školy, celý prvý stupeň by sa mohol točiť okolo toho, prečo nechce, prečo by sa radšej hralo a nevie obsedieť. Emocionálne nezrelé dieťa chce napríklad dosiahnuť svoje potreby okamžite. Emocionálna nezrelosť je málokedy ako samostatná zložka, podľa ktorej sa odporúča odklad. Čo ak zostanú doma deti zrelé na školu? Sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy.
Je lepšie, že sa zápisy do školy posunuli až na apríl? Určite áno. Ak boli zápisy v januári až februári, tak do nástupu do školy to bolo pol roka. Viacero detí tak bolo v tom čase nezrelých. Za ten polrok sa však mohlo strašne veľa u dieťaťa zmeniť. Pre deti v tomto veku je každý jeden mesiac obrovským posunom. Dá sa s ním každý mesiac pracovať. Akonáhle je pripravené na školu, môžeme na neho klásť požadovanú záťaž a zvláda ju bez akýchkoľvek problémov. Idú mu vtedy veci ľahšie. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo.
Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by Mária Juríčková určite odporučila ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. U chlapcov toto vyšetrenie odporúča vždy, lebo chlapci sa nevedia sústrediť, sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané. V období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Toto si musíme uvedomiť a snažiť sa dieťaťu pomôcť.Dať dieťa do školy o rok neskôr nie je žiadna hanba, dať ho tam napriek odporúčaniu odborníkov, len aby bol v rodine kľud, je choré. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť. Treba si uvedomiť, že to nie je hanba ani niečo, čo dieťa znevýhodňuje. Je absolútne jedno, kedy nastúpi do školy, o desať, dvadsať rokov to nikto nebude riešiť a vlastne neviem, prečo to riešiš ty teraz. Chápem, že je švagrinej asi trápne, keď sa vždy vystatovala, ako je jej dieťa šikovnejšie, ale to, že nešlo do školy, absolútne nič neznamená, môže byť naopak nadpriemerne nadané, len hravé. Alebo má problém v jednej oblasti, napr. v tej grafomotorike, nezvládlo by ešte na dostatočnej úrovni písanie, ktoré mu tak či tak raz bude na dve veci, lebo sa ručne okrem podpisu nepíše nič. Ale môže byť popri tom nadpriemerne šikovné v ostatných oblastiach. Takže dieťa vôbec nemusí mať nejakú diagnózu a keby aj, vieš koľko ľudí s určitou diagnózou skončilo aj veľmi ťažké VŠ? Dokonca dve?
tags: #nezrele #dieta #v #skole