Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný prekvapení a míľnikov, ktoré sledujú rodičia s nesmiernym záujmom. Každé dieťa napreduje vlastným tempom a dosahuje tieto kľúčové momenty vo vývoji motoriky v rôznom čase. Tento článok sa zameriava na to, ako sa vyvíja motorika dieťaťa, od prvých reflexných pohybov až po vzrušujúcu schopnosť samostatnej chôdze, a poskytuje prehľad o tom, čo môžete očakávať v jednotlivých fázach vývoja.
Úvod do sveta motorického rozvoja
Každá mamička a otecko pozorne sleduje, či ich dieťatko zvláda to isté, čo jeho rovesníci a či náhodou v niečom nezaostáva. Je prirodzené mať tieto obavy, avšak je dôležité si uvedomiť, že neriadiť sa výhradne deťmi vo vašom okolí, ale skôr pochopiť všeobecné fázy vývoja. Pohybový vývoj u každého dieťaťa napreduje svojím tempom. Tabuľky motorického vývoja sú síce dobrým nástrojom na porovnanie oproti priemeru, nedržte sa ich však striktne. Motorický vývin nie je súťažná disciplína, ale dôležitá súčasť správneho a zdravého vývoja.
Prvé mesiace: Zoznamovanie sa s pohybom a reflexmi
Najintenzívnejší je vývoj dieťaťa v prvom roku života, potom sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku vo vývoji. Otázok o vývine bábätka je predovšetkým v prvých mesiacoch jeho života viac než dosť. Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Zároveň si treba uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
1. Mesiac: Prvé pohyby novorodenca
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
2. Mesiac: Rozvoj jemnej a hrubej motoriky
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami.
3. Mesiac: Kontrola pohybov hlavy a trupu
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).
4. Mesiac: Pretáčanie a posilňovanie svalov
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Nemusí byť dokonalá a nezriedka sa objaví škúlenie. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
5. Mesiac: Zdokonaľovanie koordinácie a uchopovania
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na bruško a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
6. Mesiac: Príprava na pohyb a samostatnosť
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus. V 6. mesiaci by malo vymiznúť škúlenie.
Lezenie, sedenie a státie: Predzvesť chôdze
Po prvom polroku sa začína obdobie intenzívnej prípravy na samostatný pohyb. Dieťa objavuje svet z novej perspektívy a posilňuje svalstvo potrebné na vzpriamenú chôdzu.
7. Mesiac: Lezenie a rozvoj úchopu
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu. Tiež súhra svalov jazyka a mimických svalov už funguje úplne bezproblémovo.
3 triky, ktoré odborníci používajú na to, aby naučili bábätká loziť skôr
8. Mesiac: Zdokonaľovanie pohybového aparátu
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala).
9. Mesiac: Pohyb a uchopovanie
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na bruško a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej drží predmet a druhou doň búcha. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia.
10. Mesiac: Štveranie a chôdza okolo nábytku
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome.
11. Mesiac: Prvé kroky do priestoru
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne.
Chôdza a ďalší vývoj: Osamostatňovanie a objavovanie
Dvanásty mesiac a obdobie po ňom prinášajú ďalšie pokroky v motorickom aj kognitívnom vývoji dieťaťa.
12. Mesiac: Samostatné kroky a rozvoj reči
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy.
13. a 14. Mesiac: Osamostatňovanie a trénovanie rovnováhy
Dieťa sa vo veku 13. mesiacoch stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami. V 14. mesiacoch dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo, žiada od vás, aby ste mu opa…
Dôležitosť lezenia po štyroch a správnej manipulácie
Chodiť po štyroch je zdravé. Spomínate si na chvíle, kedy vaše dieťatko začalo liezť a bolo doslova všade? Alebo vás tieto momenty ešte len čakajú? Mali by ste vedieť, že ‘štvornožkovanie‘ je jeden z najzdravších pohybov u malého bábätka a vplýva na jeho správny vývoj vo veľkej miere. Ide o dôležitý posun v pohybe a je akýmsi ‘medzistupienkom’ k prvému vykročeniu. Aj fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová vraví, že sa oplatí počkať si. „Dieťatko sa z lezenia štvornožky, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu,“ vysvetľuje.
Základom však je, aby pre správny a zdravý pohyb po štvornožky nebolo dieťa obuté. Prečo? „Pri ‘štvornožkovaní‘ by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Aj to je dôvod, prečo sa na začiatku objavuje nezrelé ‘štvornožkovanie‘. Spoznáme ho podľa toho, že dieťatko má dlane natočené mirne dnu, pohyb v panvovej oblasti je málo výrazný, krok je krátky a členky sú pokrčené strnule. Do cca 3 týždňov sa aktivujú všetky svalové súhry, členky sa uvoľnia a kopírujú pohyb končatiny - toto je tiež základ na tvorbu stabilnej klenby, preto je dôležité, aby topánky v tomto pohybe nezavadzali,“ objasňuje fyzioterapeutka.
Ako teda môžeme dieťatku pomôcť, aby sa začalo pohybovať na štyroch? Čím ho motivovať a stimulovať k tomuto zdravému pohybu? Každé dieťatko je jedinečné a potrebuje individuálny prístup.
Počas tehotenstva sú nohy dieťaťa neustále ohnuté a mierne roztiahnuté smerom von. Iste ste si všimli, že sa nenarovnali hneď po narodení a nejaký čas trvá, kým sa bábätko postaví a začne chodiť. Niektoré batoľatá začínajú chodiť už v 9 mesiacoch, no stáva sa, že dieťa potrebuje viac času a začne chodiť až v roku a pol. Viem, že všetci chceme, aby sa naše dieťa posadilo, postavilo a chodilo čo najskôr. Tento proces sa však nesnažte urýchliť. Kĺby bábätka potrebujú čas, aby sa úplne sformovali a pripravili na to, aby mohli niesť váhu po celý život, preto je správna starostlivosť obzvlášť dôležitá, pretože výrazne ovplyvňuje normálny vývoj a budúci život nášho dieťaťa. Poruchy vzniknuté v detstve môžu mať za následok bolesti chrbta alebo nesprávnu chôdzu.
- Snažte sa dávať bábätko na bruško čo najčastejšie. V tejto polohe môže bábätko sledovať svet z oveľa lepšej a zaujímavejšej perspektívy a je to veľmi dobré pre rozvoj jeho bedier a chrbtice. Ak vaše dieťatko nebaví ležať na brušku, skúste to robiť na kratšie obdobia, ale častejšie.
- Pamätajte, že počas hrania alebo prebaľovania neťahajte dieťa za nohy.
- Počas obliekania nenarovnávajte nožičky bábätka nasilu. Pokúste sa vybrať oblečenie, ktoré pri obliekaní nevyžaduje veľa naťahovania a námahy. Nohavice a spacie overaly s nohavicami na zapínanie sú veľmi užitočné.
- Myslite na to, že oblečenie by nemalo brániť v pohybe nôh, napr. príliš tesné alebo príliš krátke oblečenie môže viesť k patologickému formovaniu bedrových kĺbov. Keď si všimnete, že vaše dieťa nemôže roztiahnuť nohy, znamená to, že by ste mali zameniť overal za väčší.
- Keď bábätko leží na brušku, nikdy ho nechytajte za lýtka alebo stehná, aby ste ich vytiahli alebo ohli, a nikdy dieťa neťahajte za ruky do strán alebo dozadu.
- Vždy, keď je to možné, nechajte svoje dieťa si chvíľu kopať nohami bez plienok. Môže to byť pred a po kúpaní, obliekaní alebo prebaľovaní.
- Ak meriate bábätko doma sami, snažte sa mu nenaťahovať nožičky.
- Keď dieťa nosíte, snažte sa ho položiť obkročmo na bok tak, aby malo rozkročené nohy.
- Jedna zo starých, dobrých a osvedčených metód, ktoré ovplyvňujú normálny vývoj bedrových kĺbov, sa nazýva balenie naširoko, teda zabaľovanie do naširoko zložených plienok.
- Neurýchľujte učenie sa státiu a chôdze. Každé dieťa má svoj rytmus a to, že sa vaše dieťa dokáže postaviť o 2 mesiace neskôr ako kamarátkino, neznamená, že je horšie.
- A hlavne, ak vaše dieťa ešte nevie sedieť, za každú cenu mu nepomáhajte. Nepodporujte mu chrbát a nedávajte okolo neho vankúše.
Vyšetrenie bedrových kĺbov je jednoduché a úplne bezbolestné. Najskôr lekár skontroluje nohy novorodenca. Porovná ich dĺžku, počet sedacích záhybov a ich súmernosť. Prvé vyšetrenie kĺbov dieťaťa sa vykonáva v nemocnici po pôrode. Lekár by mal zapísať jeho výsledok do zdravotnej karty dieťaťa. Pred odchodom z nemocnice sa uistite, že vaše dieťa absolvovalo všetky požadované testy. Bez ohľadu na to, či je dieťatko zdravé, alebo mu bola diagnostikovaná dysplázia, musíte ho objednať na kontrolu v 6. týždni života. Ortopéd dôkladným vyšetrením dieťaťa zisťuje chyby vo vývoji bedrových kĺbov a vykoná ultrazvuk.
V tejto sérii článkov sa plánujeme venovať psychomotorickému vývoju deťatka. V prvom článku sme sa venovali najmä obdobiu pred narodením bábätka a tomu, akými všetkými zmenami prechádza bábätko po narodení, s čím sa musí vyrovnať a ako mu pritom môžeme pomôcť, aby to bolo preň čo najmenej stresujúce. Nie je to vôbec jednoduché a na to, aby to dobre zvládalo, je nutné mu vytvoriť tie najlepšie podmienky. Ak novorodenca položíme na rovný pevný podklad na chrbátik, tak uvidíme, že zväčša nevie ležať rovno na chrbte. Je nestabilný a “prepadáva” na jednu stranu. Môže byť vidno, že hlavička padá na opačnú stranu ako panva a nožičky. Hlavička je v miernom záklone, nevie sa oprieť o chrbátik, ruky a nohy sú schúlené ešte z bruška blízko pri tele (v takzvanom “flekčnom” postavení). Keď dáme novorodenca na bruško, túto polohu by sme mohli prirovnať k polohe “zmrznutého kurčaťa”. Hlavička je otočená nabok, na druhú stranu ju samovoľne otočiť ešte nedokáže, ruky sú pokrčené za telom, lakte vysoko, panva dieťatka je vyššie ako hlavička, pretože má ťažisko hore na hrudníku a hlavičke. V tomto období má dieťatko šancu na veľmi dobrý začiatok pohybového vývinu. Prvá zásada, ako zaobchádzať s novorodencom, znie: pomaly, jemne, pokojne. Tak, aby sa pri tom pomalom pohybe dokázal aspoň trošku zorientovať, uvedomiť si priestor a čo sa s ním deje. Aj keď je psychomotorický vývin geneticky determinovaný, napriek tomu naň vplýva množstvo faktorov, ktoré dokážeme ovplyvniť. Preto ďalšou, veľmi dôležitou zásadou je správna manipulácia s dieťatkom. Skúste si spočítať, koľkokrát za deň vaše dieťatko dvíhate (z postieľky, kočíka, vajíčka, gauča…), pokladáte, otáčate, obliekate, prebaľujete, kojíte a pod. Mozog novorodenca môžeme prirovnať k čistému pevnému disku, na ktorý sa neustále zapisujú informácie. A podľa toho, ako a aké informácie sa naň zapisujú, tak sa bude v budúcnosti správať.
Nedržať dieťatko vo zvislej polohe. Vo zvislej polohe by sa dieťatko nemalo držať, kým samo nesedí (to je cca v 9. mesiaci). Hovoríme o tej najznámejšej klasickej polohe, ktorá je najčastejšou prvou voľbou držania dieťatka v náručí. Dieťa na túto polohu nemá ešte pripravené svaly a môže z nej vznikať veľa neskorších problémov s pohybovým aparátom. Hlavička ako najťažšia časť tela tlačí na celú chrbticu, dieťa nemá tzv. posturálnu stabilitu a je vyosené - vykrivené do strán. Takéto držanie mu dáva nesprávne informácie o zapájaní svalov, provokuje sa viac záklon, zapažovanie ručičiek, dieťatko je napätejšie a táto poloha môže nepriaznivo ovplyvniť celý nasledujúci psychomotorický vývin. Existuje mnoho úchopov, ktoré naopak podporujú správny vývin dieťatka, či už aktívne, kde sa musí samo zapájať a spolupracovať (napr. klokan, koníček) alebo polohy, ktoré sú určené na relax a odpočinok.
Nechytať bábätko za krk. Krk je veľmi citlivá oblasť a jeho časté dráždenie tiež môže viesť k neželaným záklonom. Predstavte si, že by vás niekto chytil 30-krát za deň za krk, ešte aj studenou rukou. Reakciou by bol automaticky záklon a zdvihnuté ramená. A presne to nechceme, aby dieťa robilo kvôli neskoršiemu správnemu pohybovému vývinu.
Striedať ruky. Je úplne prirodzené, že keď je človek pravák, tak mu idú veci automaticky lepšie pravou rukou. No a potom, bez toho, aby sme si to nejako uvedomili, aj to naše bábo držíme viac v pravej ruke alebo viac pretáčame do jednej strany, čo zase vedie k tomu, že aj dieťa začne samo preferovať tú jednu stranu, začne viac používať svaly na jednej strane, otáčať hlavičku viac na jednu stranu a pod. Správna manipulácia s dieťatkom je kľúčová pre jeho správne napredovanie.
Niekedy sa rodičia stretávajú s otázkou, či je v poriadku, ak dieťa napríklad pri návšteve reflexívne napne telo, odtiahne hlavu dozadu a plače. Tento jav, ak nie je sprevádzaný bolesťou, môže byť spojený s frustráciou alebo neznámou situáciou. Nezrelosť nervového systému bábätka je proces, ktorý prebieha individuálne. Okrem pozorovateľného vývoja dochádza aj k jemným zmenám v nervovom a svalovom vývoji. Ak je napínanie spojené s bolesťou, bude to sprevádzané silným plačom a dieťa sa ťažko upokojí. Kŕče v brušku alebo pálenie záhy pri refluxe môžu bábätko veľmi znepokojovať. Komplikácie pri pôrode, ako napríklad dočasný nedostatok kyslíka, môžu mať vplyv na svalový tonus a nervy. Deti sú veľmi citlivé na pohyby, zvuky a drobné podnety. Keďže bábätká nemajú iné prostriedky na vyjadrenie svojich pocitov ako hlas či svaly, pokúsia sa tieto pocity vyjadriť napnutím tela a plačom.
V prípade, že dieťa v polohe na brušku predvádza tzv. „lietanie“ (Landau reflex), kde vystrie ruky a nohy a pozerá sa dopredu, nejde o problém, ale o dôležitý vývojový krok. Tento reflex sa objavuje okolo štvrtého mesiaca a efektívne posilňuje chrbtové svaly dieťaťa, pripravuje ho na ďalší pohybový vývoj.
Ak si nie ste istí, prečo sa vaše dieťa napína, poraďte sa s odborníkom. Niekedy je užitočné spraviť video, ktoré môže pomôcť lekárovi pri diagnostike.
Prvá chyba, ktorú často rodičia robia, je časté nosenie bábätka od narodenia vo zvislej polohe tvárou k sebe. Je to, žiaľ, častá chyba, ktorá nepriaznivo ovplyvní celý psychomotorický vývoj dieťatka. Bábätko nemá ešte dostatočne vybudované najmä chrbtové svalstvo, ťažká hlavička, ktorá tvorí po narodení 2/3 tela, tlačí nepriaznivo na krčnú chrbticu. Môžu vznikať prvé odchýlky vo vývoji, ktoré sa prejavujú záklonom hlavičky, asymetriou, uprednostňovaním jednej strany/ruky pri dôležitých zručnostiach.
Každý rodič sa teší, ak má doma šikovné dieťatko, ktoré je na prvý pohľad o krok pred ostatnými rovesníkmi - vie skôr sedieť či chodiť. No nie vždy je to výhoda. Dieťa si musí prejsť postupnými krokmi vývoja, ktoré sa na seba prirodzene nadväzujú. Kým sa z ležiaceho bábätka stane dieťa, ktoré urobí prvý krok, je to proces. Nejde o súťaž, kto vie skôr sedieť, chodiť, rozprávať. Pasívne posádzanie, chodúľky či vodenie dieťaťa do chôdze ťahaním za ruky sú veľmi škodlivé pozostatky z minulosti a doslova brzdia správny vývoj dieťaťa. Od bábätka až po prvé kroky prejde dieťatko obrovskými zmenami. Vertikalizácia je proces, ktorý v sebe zahŕňa všetky fázy psychomotorického vývoja. Inak povedané, na to, aby sa dieťatko postavilo, musí prejsť inými míľnikmi, vďaka ktorým sa posilnia jeho svaly a telo tak, aby bolo schopné stáť a urobiť prvé kroky.
„Bábätko by malo na začiatku tráviť čo najviac času na chrbte - je to poloha, ktorá dieťatko rozvíja. Prvá veľká zručnosť dieťaťa sa prejavuje už v 3. mesiaci života, kedy by malo ležať na chrbte bez vyosenia alebo prepadnutia na stranu. Na to nadväzujú následné zručnosti - zdvíhanie rúk a nôh nad podložku (4. mesiac), pretočenie sa na bok cez bočné vzpriamenie a následne dotočenie na brucho. Na to, aby bábätko mohlo ležať na brušku, je dôležité, aby zvládlo polohu na chrbte. Fázy psychomotorického vývoja do 1. roka: každé tri mesiace by malo dieťa objaviť novú zručnosť v polohe na chrbte aj na bruchu. 3. mesiac: dieťa by malo zvládnuť v polohe na chrbte ležať v osi (nos/brada/hrudná kosť/lonová kosť) stabilne bez prepadnutia na strany s ťažiskom na celom chrbte. 6., 9., 11. mesiac: stoj bez opory v priestore. Hranica pre samostatnú chôdzu sa posunula, to znamená že do 18. mesiaca je považovaná za normu. Fyzioterapeut však odporúča spozornieť už v prípade, ak dieťa v 15. - 16. mesiaci ešte nechodí.“
tags: #novorodenec #ktory #sa #postavil #na #svoje