V posledných rokoch zažíva nosenie detí v šatkách a ergonosičoch skutočnú renesanciu. Táto prastará praktika, ktorá poskytuje dieťaťu istotu a komfort a rodičom voľnosť, je čoraz populárnejšia. Často však rodičia kladú otázky, či je nosenie detí vhodné, či im neškodí a často pochybujú o jeho prospešnosti. Mnohé budúce mamičky si želajú jediné: aby ich bábätko dobre spalo, avšak realita často vyzerá inak než očakávania. Práve pochopenie potrieb novorodenca môže výrazne pomôcť. Preto sme oslovili odborníčku - Editku Vlkovičovú, známu pod menom Fyziomama. Editka je vyštudovaná fyzioterapeutka, ktorá sa pohybuje v oblasti detskej rehabilitácie a odborne sa venuje psychomotorickému vývoju detí. V tomto článku sa podrobne pozrieme na nosenie z pohľadu odborníka, jeho vplyv na spánok novorodenca a ako zabezpečiť bezpečné a prospešné nosenie.
Prečo je Nosenie pre Novorodenca Prirodzené a Vhodné?
Dieťatko je fyziologicky pripravené na nosenie ihneď po narodení. Jeho očakávaná poloha je na matkinom tele. Jeho vrodené reflexy, ktoré sú viditeľné už po narodení, slúžia k prežitiu, teda k dostaniu sa na matkinu hruď a k dojčeniu. Tak isto novorodenecké postavenie končatín, rúk aj nôh slúži na pridŕžanie sa na tele mamy. Či s nosiacou pomôckou alebo bez nej, dieťatku je poloha bruchom k mame prirodzená. Vidíme to aj pri položení na rovnú podložku - na chrbátiku je dieťatko veľmi nestabilné, vytáča sa, padá na strany, ľaká sa, je zraniteľné. Na brušku na rovnej podložke je dieťa oproti tomu oveľa stabilnejšie, je v tzv. polohe kurčaťa v mrazáku. Má skrčené nohy aj ruky, podsúva nohy pod seba, hlávku proti gravitácii zdvíha ťažko. Na rozdiel od hrudníka mamy, kde vďaka miernemu sklopeniu ťažiska, hlávku krátkodobo zdvíha na prisatie. Odpoveď na otázku, kedy začať nosiť, je teda tá, že dieťatko je na nosenie prispôsobené hneď po narodení; viac-menej je to skôr otázka, kedy je pripravený rodič. Nosiace pomôcky sú pomocníci pre nás rodičov, aby sme túto potrebu dieťatka vedeli pohodlne naplniť.
Príchod na svet je pre bábätko stresujúci. Po deväťmesačnom vnútromaternicovom vývine sa v širokom, otvorenom svete novorodenec nemusí cítiť bezpečne. Nosenie detí po pôrode má veľký význam, pretože nie je niečo, čo si vymysleli „moderné“ mamy, ale prirodzená potreba dieťaťa po narodení. Nosenie mu pripomína podmienky, ktoré pozná z obdobia tehotenstva, a tak sa môže v bezpečí učiť novému prostrediu. Novorodenec patrí z psychologického hľadiska na brucho matky, potrebuje s ňou udržiavať očný kontakt a mnohé bábätká vyžadujú prístup k prsníku. Bábätká si totiž nevedia samé regulovať základné fyziologické potreby a na to potrebujú kontakt s vami. V ergonomickej polohe v nosiacej pomôcke je spánok dieťatka v poriadku, dokonca často spia bábätká lepšie a pri prebúdzaní sa ochotne dojčia.
Nosenie výrazne posilňuje puto medzi rodičom a dieťaťom. Naladiť sa na rovnakú vlnu s novorodencom nie je vždy jednoduché. Puto medzi bábätkom a rodičom podporuje a posilňuje práve držanie v blízkosti tela. Bábätku, ktoré je vo vašej bezprostrednej blízkosti, sa naučíte lepšie rozumieť, pretože vám neunikne žiadny pohyb ani zvuk. Vďaka tomu sa naučíte rozlíšiť, či je bábätko unavené, hladné alebo potrebuje prebaliť. Toto všetko sa navyše deje bez veľkého plaču a kriku.
Správna Poloha a Bezpečné Nosenie: Kľúč k Zdraviu a Pohodliu
Pre zaistenie bezpečnosti a správneho vývoja dieťatka je nevyhnutné dodržiavať ergonomické zásady nosenia. Medzi ne patria dobré podsadenie, opora hlávky a prirodzené roznoženie. Správna ergonomická poloha pri nosení - tvárou k nosiacej osobe - je, keď má bábätko zaoblený chrbátik, dostatočnú oporu spredu aj zozadu, kolienka vyššie ako bedrové kĺbiky a má možnosť oprieť si hlavičku spredu o vaše telo. Táto poloha je pre jeho chrbticu a telo úľavou. Podsadenie, teda zaguľatenie chrbátika, je odľahčujúce pre chrbátik dieťatka a súvisí s dobrým zapadnutím do šatky alebo ergonosiča. Nosič nesmie byť utiahnutý príliš tesne, ale ani príliš voľne. Pevným naviazaním a vycentrovaním bábätká na stred tela rodiča zabránime skrúcaniu tela dieťatka do písmena C, ktoré by mohlo podporovať asymetrické nevhodné zapájanie svalov. Pomáha tiež sledovať a korigovať postavenie rúk, buď ich má bábätko hore alebo dole vedľa tela. Ak je jedna ruka hore a druhá dole, často dochádza k prepadávaniu na jednu stranu.
Okrem toho treba dávať pozor na voľný pohyb prstov na dolných končatinách. Vyhýbať sa treba tesným dupačkám a overalom, tak isto popruhy viazať mimo chodidla, aby sa u dieťatka nepodporoval odrazový reflex. Neodporúčame používať dupačkové oblečenie, ktoré sa pri podsadení v nosiči napne a môže bábätku brániť v správnom uložení v nosiči a šatke. Zároveň by mohlo bábätku dráždiť nervové zakončenia na chodidlách a krčiť pršteky. Zvoľte radšej oddelené nohavičky, ponožky a samostatné bodynko.
Pre malé bábätká je najvhodnejšia tzv. „žabia“ poloha s nožičkami naširoko, pričom kolienka sú vyššie ako zadoček a nožičky tvoria tvar písmena M. Táto poloha je správna pre vývoj bedrových kĺbov a prevenciou vykĺbenia bedrových kĺbikov u dojčiat.
Zásady bezpečného nosenia sú zhrnuté aj v anglickej skratke T.I.C.K.S.:
- T (Tight) - tesne: Dieťatko má byť v nosiči vzpriamené a pevne zavinuté/zapnuté, aby neprepadávalo do strán a aby sa mu hlavička nekývala nebezpečne zo strany na stranu.
- I (In view at all times) - ihneď na očiach: Bábätku potrebujete celý čas vidieť do tváre. Tvárička dieťatka musí byť vždy viditeľná. Neprekrývajte tvár dieťatka žiadnou látkou, kvôli voľným dýchacím cestám. Šatku si uviažte tak, aby ste nemuseli okrývať látku, keď dieťatku chcete vidieť do tváre.
- C (Close enough to kiss) - dostatočne blízko na bozk: Dieťatko by ste mali mať dostatočne blízko na to, aby ste ho mohli pobozkať na hlavičku.
- K (Keep chin off chest) - kontrola brady a hrude: Medzi bradou a hruďou dieťatka musí byť priestor aspoň na dva prsty na šírku. Kontrolujte, či je priestor medzi bradičkou a hrudníčkom aspoň na jeden prst.
- S (Supported back) - stále podopretý chrbát v nosiči: Vo zvislej polohe má byť dieťatko pohodlne opreté o telo človeka, ktorý ho nosí. Dieťatko má mať pevne podporený chrbátik.
Silvia Škultéty - Jak uvázat miminko do Minu šátku
Nosiace Pomôcky: Ako si Vybrať Tú Pravú?
Medzi vhodné pomôcky patria samozrejme správne naviazané šatky a ergonomické nosiče. V začiatkoch sa Editka Vlkovičová osobne prikláňa k šatke, pretože k tej netreba žiadne špeciálne skúšanie, nastavovanie. Uviaže sa hocijaká a pasuje dieťatku aj rodičovi, či je vysoký alebo nízky, chudý alebo objemnejší. Malinké bábätko vie roztiahnuť nôžky obmedzene a šatka len kopíruje toto postavenie, ktoré sa každým dňom mení. Rovnako je dôležité fixovanie hlávky, kedy šatku treba primerane utiahnuť v tejto oblasti, alebo krčný lem vyplniť kúskom plienky.
Ak by ste sa pýtali na ergonomické nosiče pred pár rokmi, odborníci by určite odporúčali minimálne na prvé mesiace šatku, kvôli jej prispôsobivosti a zároveň možnosti dokonalého ergonomického uloženia bábätka. Dnes však už existujú nosiče, ktoré spĺňajú aj pre najmenšie bábätká možnosť nastavenia rozpätia medzi nôžkami na úplné minimum, mäkkosť, aby tam bábätko mohlo zapadnúť a dobre sa podsadiť, zaguľatiť chrbátik, nastavenie výšky chrbtovej opierky, aby nebola zakrytá hlávka (oči a nos), aby bola voľne pohyblivá do rotácie, ale zároveň istenie krku proti pohybom dozadu, keď ešte dieťatko nedrží pevne hlávku. A veľmi dôležité je jednoduché nastavovanie, aby to začínajúcich nosiacich rodičov neodradilo. Príkladom takéhoto nosiča je Moyo, ktorý už prešiel aj testovaním.
Na trhu dnes existuje množstvo detských nosičov. Tu je prehľad najbežnejších typov:
- Mäkká (strečová) šatka: Je dlhý kus látky vyrobený zo zmesi bavlny a Lycry. Vzhľadom na druh látky je tento typ vhodný najmä pre menšie bábätká. Môžete nosiť v šatke hneď od narodenia, za predpokladu, že vám v tom nebránia žiadne zdravotné problémy a drobček váži aspoň 3,5 kg.
- Tkaná šatka: Je vyrobená z iného materiálu. Ten je tuhší a štruktúrovanejší, čo rodičom umožňuje pohodlnejšie nosiť väčšie bábätká a batoľatá.
- Ring Sling: Tento typ šatky sa nosí na jednom ramene a je vyrobený z pevnej tkanej látky a krúžku, cez ktorý prevlečiete šatku a upevníte tak bábätko.
- Nosič Meh dai (Mei Tai): Je hybrid medzi klasickou šatkou a pevným nosičom, bezprackový. Ramenné popruhy sú často široké a polstrované pre pohodlie, a obsahuje chrbtovú opierku pre dieťatko.
- Ergonomický nosič: Obsahuje popruhy, pracky, polstrovanie a opierky, vďaka čomu sa prispôsobí rôznym vekovým skupinám detí. Väčšinou sa nosia na prednej časti tela, ale nájdete aj také, ktoré môžete upevniť vzadu na chrbte alebo dokonca na boku. Sú veľmi praktické, dieťatko do nich ľahko uložíte a zapnete.
Pre tehotné mamičky sa odporúča šatka, s ktorou môžu uviazať aj bruško a odľahčiť tak krížom. Nakoľko nosič sa vyberá podľa váhy novorodenca a je dobré ho pred kúpou najskôr vyskúšať aj s bábätkom, neodporúča sa kupovať nosič pred narodením. Väčšina novorodeneckých nosičov je totiž vhodná až od minimálnej váhy 3,5 kg, čo neviete dopredu pred pôrodom odhadnúť. Ak ste po cisárskom reze, môžete začať nosiť, akonáhle vám to zdravotný stav dovolí, čo býva cca po 5-6 týždňoch, ak sa jazva dobre hojí a nemáte veľké bolesti. Počas tohto obdobia môžete nahradiť blízkosť nosenia spoločným ležaním v posteli v kontakte koža na kožu alebo držaním bábätka v náručí.
Spánok v Nosiči: Mýty, Fakty a Individuálne Potreby
Spánok bábätka je prirodzene premenlivý a úzko súvisí s jeho potrebou blízkosti. Mnohé mamičky sa pýtajú, či je vhodné, aby cez deň bábätko spalo v šatke alebo nosiči, a či je vertikálna poloha vhodná na spánok bábätka. Ako už bolo spomenuté, spánok na tele matky je v prvých týždňoch základom na vybudovanie vzťahu a hlavne komunikácie medzi rodičom a dieťaťom. V ergonomickej polohe v nosiacej pomôcke je spánok dieťatka v poriadku, dokonca často spia bábätká lepšie a pri prebúdzaní sa ochotne dojčia. Nosič alebo šatka sú na uspávanie veľmi praktické. Pri nosení v nosiči alebo šatke ste v pohybe a najmä malinkým deťom sa natriasanie veľmi páči. Energetické rytmické pohyby môžu u novorodencov spustiť tíšiaci reflex, pretože stimulujú senzory pohybu v hlave dieťatka. Kontakt s rodičom a natriasanie deťom pripomínajú ich život v maternici.
Príkladom sú skúsenosti mnohých rodičov. Jedna mamička zdieľala svoje obavy, keď jej štvormesačné dieťa spí v noci pekne v postieľke, ale cez deň sa po krátkom spánku v postieľke budí a nedá sa uspať. Naopak, v nosiči zaspí do piatich minút a potiahne dve hodiny, pričom je potom spokojné a vyspaté. Napriek „hubovej polievke“ od mamy, že si dieťa naučí len na sebe spať a robí to zle, si uvedomila, že je dieťa kontaktné a kvalitný spánok v nosiči vedie k oveľa lepšiemu dňu pre oboch. Spánok bábätka je prirodzene premenlivý a úzko súvisí s jeho potrebou blízkosti. Najčastejším dôvodom nepokoja je odlúčenie. Novorodenec ešte nechápe čas. Keď necíti blízkosť mamy, môže to vnímať ako ohrozenie. Bábätko tak zaspáva prirodzene, cíti sa bezpečne a jeho spánok je kvalitnejší.
Detský spánok funguje na princípe spánkových cyklov, ktoré sa skladajú z fáz REM a NREM spánku. Počas REM fázy je spánok ľahší a dieťatko je ľahšie zobuditeľné. V NREM spánku, ktorý má tri fázy, spia deti tvrdo a sú ťažšie zobuditeľné. Tieto fázy sa pravidelne striedajú. Keď prejde cyklus striedania týchto fáz, nastáva jemné prebudenie. Vtedy naše dieťatko sleduje a kontroluje stav. Potrebuje väčšinou, aby všetko bolo tak, ako keď zaspalo. Ak totiž nenájde stav, ktorý malo pri zaspávaní, budí sa, často s veľkým plačom. Toto môže nastať v noci aj každú hodinu alebo každé dve hodiny. Cez deň to môže spôsobiť krátke spánky, tzv. catnaping.
Hovoríme preto o takzvanej „spánkovej asociácii“ - spôsobe, s akým si dieťatko svoje zaspávanie a znovuzaspávanie spája. Niektoré detičky sú od svojho spôsobu zaspatia závislé viac a iné menej. Spánkový cyklus bábätka sa počas jeho veku vyvíja a predlžuje sa postupne z 40-45 minút až na 90 minút v približne predškolskom veku. Spánkové cykly cez deň sú kratšie a v noci sú dlhšie. Fyziologicky je jemné prebudenie pri prechode z fázy do fázy normálne a prirodzené pre každého človeka. Bábätká sa tiež v noci budia z rôznych dôvodov a nie je to len od hladu. Je dôležité, aby rodičia mali primerané očakávania voči veku a spánku svojho bábätká. Nečakajte od vášho 3-mesačného alebo ročného dieťatka, že musí prespať noc. Je úplne normálne, ak sa párkrát zobudí. „Kvalitný“ spánok je pre bábätká dosť iný ako pre dospelých. Bábätká väčšinou spia „kvalitne“, keď sú v tesnej blízkosti s matkou (v nosiči alebo v posteli), často potrebujú dojčenie, aby mohli zaspať na prsníku, a tiež potom, aby ďalej spali, ak sa prebúdzajú, a ich spánkové cykly sú krátke a trvajú oveľa menej, než si ľudia predstavujú a mamičky prajú. Nie je typické, aby dojčené bábätká spali súvisle dve či tri hodiny.
Mýty o Nosení Bábätiek
Nosenie detí v šatkách a ergonosičoch vyzerá ako moderný mamičkovský trend, na ktorý sa u nás mnoho ľudí pozerá cez prsty. V skutočnosti však nejde o žiadnu novinku, ani výdobytok doby. Práve naopak. Kým kočíkovanie zažilo boom až v posledných desaťročiach v západných krajinách, nosenie tu bolo od nepamäti. Aj v súčasnosti až dve tretiny mamičiek na celom svete nosia svoje deti v rôznych typoch úväzov. Má to svoju logiku. Nosenie poskytuje dieťaťu istotu a komfort, mamičke (ale aj oteckovi) zase voľnosť. Toto sú najčastejšie mýty o nosení bábätiek a fakty, ktoré ich vyvracajú:
Mýtus: „Také malé bábätká sa nenosia.“Často sa môžete stretnúť s názorom, že dieťa by sa malo začať nosiť až v období, keď začne sedieť, to znamená v 7. až 9. mesiaci života. Inak by sa mohol narušiť zdravý vývin jeho chrbtice a svalstva. Nie je to však pravda. Dieťa v nosiči totiž nesedí, ale je podsadené. To znamená, že jeho kolienka sa nachádzajú oveľa vyššie ako zadoček. Vďaka tejto polohe má bábätko prirodzene zaguľatený chrbátik a hlavičku opiera o hrudník dospelého. Je to veľmi prirodzená a pre dieťa príjemná poloha podobná embryonálnej. Rozhodne teda neohrozuje jeho zdravý vývoj. Pokiaľ sa však na zvislé nosenie bábätka necítite, stále môžete vyskúšať polohu horizontálnu, teda „kolískovú“. Bábätku však nosenie zo strachu o jeho zdravý vývoj nemusíte upierať, napokon, práve novorodenci profitujú z nosenia najviac. Zo zdravotného, ale aj psychologického hľadiska.
Mýtus: „Nenudí sa v nosiči?“Obava o dostatočný prívod vzduchu noseného dieťaťa je ďalším z častých mýtov, ktoré v prípade správneho nosenia nemajú opodstatnenie. Dieťa by malo byť v nosiči uložené tak, aby malo voľné dýchacie cesty a aby bol určitý priestor medzi jeho bradou a hrudníkom. Z pohľadu zvrchu máte o polohe jeho hlavičky sama najlepší prehľad. V prípade, že by dieťa nemalo dostatok vzduchu na dýchanie, bude sa mrviť, alebo dá svoj diskomfort jasne najavo. Pre deti s refluxom je poloha pri nosení dokonca oveľa vhodnejšia než ležanie v kočíku. Obsah pažeráka a žalúdka totiž môže stiecť dolu. Naopak, ak dieťa leží na chrbátiku v kočíku alebo postieľke, je vyššie riziko, že sa začne dusiť zvratkami. Pri nosení má matka bábätko stále pri sebe a má preto dokonalý prehľad o tom, ako dýcha, akú má teplotu a čo sa s dieťatkom deje.
Mýtus: „Bude rozmaznané a nesamostatné.“Na svete neexistuje dieťa, ktoré by kvôli noseniu v šatke či nosiči stratilo sebavedomie, alebo doživotne liplo na mamičke. Naopak. Ak v ranom detstve plníme dieťaťu jeho potreby a dávame mu dostatok lásky, napríklad aj tesným kontaktom pri nosení, vedieme ho správnou cestou k jeho osamostatneniu. Približne až od dvoch rokov je totiž dieťa schopné pochopiť, že keď mamička odchádza, neodchádza navždy. Nosenie zvyšuje vnútornú motiváciu dieťaťa vďaka podnetom, ktoré vníma v bezpečí tela rodiča. Nosené deti sa stávajú skôr „nezávislými“, skoro preukazujú „samostatnosť“ v dosahovaní potrieb (dojčenie a pod.).
Mýtus: „Pokazím si chrbticu.“Pri správnom použití nosiacej pomôcky sa hmotnosť dieťaťa rozloží rovnomerne, dokonca vedie nosiacu osobu k vyrovnanému postoju a bráni „hrbeniu sa“. Za bolesti a nepohodlie rodiča je často zodpovedný jeho stav svalstva ešte pred dieťatkom a pred nosením.
Mýtus: „Poškodím bedrové kĺby dieťaťu.“Práve naopak - správna poloha nôh v nosiacej pomôcke (žabia poloha, teda nožičky do tvaru písmena M) je prevenciou pred vykĺbením bedrových kĺbikov a napomáha ich správnemu vývoju. Preventívne balenie naširoko je už prežitok a skôr vedie k menšej pohyblivosti kĺbov a obmedzeniu pohybu bábätka. Ak však je problém pri centrácii bedrového kĺbu alebo nevyvinutým jadierkam, môže nosenie výrazne pomôcť práve kvôli centrujúcemu, ale zároveň mobilnému postaveniu kĺbov v nosiacej pomôcke pri vhodnom podsadení. Vtedy môže nosiaca pomôcka nahradiť aj balenie alebo viazanie naširoko.
Mýtus: „Plačom si dieťa trénuje pľúca.“Možno, ale zároveň plač je pre dieťa jediný spôsob, ako si volá o pozornosť/jedlo/prebalenie. To, že časom prestane plakať, znamená, že je vyčerpané a rezignuje, že sa časom naučilo, že pomoc aj tak nepríde. Nosené deti sú od narodenia pokojnejšie, menej plačú, pretože dochádza k bezprostrednému naplneniu nielen biologických, ale aj sociálnych potrieb (teplo, kontakt, výživa, starostlivosť a pozornosť matky, eventuálne otca).
Vplyv Nosenia na Zdravie a Vývoj Bábätka
Nosenie má mnoho pozitívnych vplyvov na fyzický aj psychomotorický vývoj dieťaťa. Nosenie psychomotorický vývoj dieťatka nespomaľuje. V podstate dieťatko v nosiacej pomôcke vždy len kopíruje určitú fázu motorického vývoja. Keď pasie dieťatko koníčky, opiera sa o lakte aj v pomôcke a rotuje hlavičku. Keď sa dieťatko na podložke zdvíha do druhého vzpriamenia, odtláča sa aj pri nosení, vyťahuje ruky z pomôcky. Keď pivotuje, točí sa na podložke okolo osi, rotuje chrbticu, skúša to aj v nosiacej pomôcke. Aj krivky chrbtice tak, ako sa postupne tvarujú, nosiaca pomôcka kopíruje, neobmedzuje. Naopak, zato, že dieťatko má viac priestoru na sledovanie, jeho vnútorná motivácia je silnejšia, preto niekedy rýchlejšie napreduje, ale nie je to pravidlo.
Silvia Škultéty - Jak uvázat miminko do Minu šátku
Z fyzického aspektu je rozdiel v zaťažení chrbtice a kĺbov. Pri podsadení je váha hlavičky prenášaná mimo stavcov a naopak, pri pasívnom podsadení dochádza k ich útlaku. V pasívnom sede je priamo zaťažená krížová oblasť, pri nosení je táto oblasť zaguľatená, teda odľahčená a váhu tela prenáša nosiaca pomôcka. Okrem toho nosenie pomáha rozvíjať svalový tonus a rovnováhu vďaka hojným zmyslovým vnemom a skúsenostiam.
Ďalšími zdravotnými prínosmi sú:
- Prevencia plagiocefálie: Ploché záhlavie u detí ležiacich na chrbte.
- Prevencia rizika SIDS: Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa.
- Prevencia dojčenských kolík: Tlak na bruško a poloha v šatke zlepšujú peristaltiku (pohyb) čriev. Nosenie v nosiči ocenia aj rodičia detí s refluxom.
Špeciálny význam má nosenie pre predčasne narodené deti, ktoré prišli o niekoľko týždňov času v brušku. Nosenie im pomáha tento čas doplniť. Dieťa sa vďaka noseniu stáva prirodzenou súčasťou sveta svojich rodičov a vďaka tomu zažíva situácie, o ktoré by v kočíku prišlo. Pri spoznávaní nových vecí stále pred sebou zároveň vníma aj svojho rodiča, ktorý mu vysvetľuje, čo sa práve okolo nich deje. Nosenie pomáha vyvíjajúcemu sa mozgu bábätka rozvíjať sa správnym spôsobom. Pri spoznávaní nového sveta sa k nemu dostávajú podnety, ktoré vyberá rodič a chráni ho pred podnetmi, ktoré by preťažovali jeho nervový systém.
Niekedy sa však stane, že dieťatko v nosiacej pomôcke aj napriek všetkým ergonomickým zásadám nie je spokojné, odtláča sa, plače. Treba to rešpektovať. Často sú to bábätká, ktoré majú zvýšené svalové napätie a je pre nich obtiažne schúliť sa v ergopolohe. Sú to deti, ktoré môžu mať skrátené vnútorné svaly stehna a pri podsadení ich to môže bolieť, sú to deti, ktoré majú vrodenú skoliózu, ktorú ani vhodným podsadením nevieme zrušiť, môžu to byť deti s poškodeným centrom rovnováhy a vertikálne nosenie im neumožňuje vyhodnocovať senzorické podnety správne. V takýchto prípadoch je vhodné konzultovať nosenie s rehabilitačnou lekárkou alebo detskou lekárkou, ktorá má dostatočné vedomosti a znalosti aj o nosení. Pri diastáze brušnej dutiny bábätka, pruhu, nízkom alebo vysokom svalovom tonuse je nosenie veľkým pomocníkom a určite nie sú prekážkou v ergonomickom nosení bábätka.
Nosenie a Pohoda Rodiča
Nosenie má pozitívny vplyv nielen na bábätká, ale aj na ich rodičov. Keď držíte bábätko na rukách, ste automaticky zaneprázdnení. Nosenie v nosiči alebo šatke vám uvoľní ruky a vy môžete vykonávať aj iné činnosti. Toto ocenia najmä aktívni rodičia, ktorí nedokážu obsedieť a radi robia viac vecí naraz. Chcete navariť alebo upratať, ale máte na rukách bábo? Uviažte ho do šatky a je to! Nosenie bábätka uľahčí aj prechádzky, a to najmä vo veľkomeste. Nosiaci rodičia sa dokážu ľahšie naladiť na potreby svojich bábätiek a naplniť ich skôr, ako sa dostanú do veľkej nepohody. To pomáha aj psychickému zdraviu rodičov - málokedy zažívajú pocit, že nerozumejú svojmu dieťaťu a nedokážu mu pomôcť. Nosenie tiež pomáha predchádzať rozvoju popôrodnej depresie u matiek a laktačnej psychózy vďaka zvýšenej sekrécii hormónu oxytocínu pri častom dráždení prsníka.
Nosenie dieťatka uľahčuje aj jeho dojčenie. Stačí bábätko uviazať správnym spôsobom a keď príde čas kŕmenia, celý proces od začiatku až do konca dojčenia je omnoho jednoduchší. Je potrebné zvoliť správny úväz, upraviť ho, prípadne nastaviť nosič, aby bolo dojčenie možné. Nosenie a dojčenie patria k sebe a sú základnými piliermi vzťahovej väzby a kontaktného rodičovstva. Pri nosení pohodlne nadojčíte, bábätko uspíte a môžete ho buď ďalej nosiť a robiť činnosti podľa potreby, alebo ho môžete skúsiť položiť na spánok do postieľky.
Neexistuje žiadne striktné odporúčanie, ako dlho nosiť dieťa. Dieťatko má prirodzenú potrebu hýbať sa, objavovať a je geneticky naprogramované na rozvíjanie motorických pohybových schopností. Pokiaľ rodičia sledujú a rešpektujú potreby bábätká, tak to s nosením nemôžu prehnať. Ako dieťatko rastie, viac a viac je schopné tráviť čas mimo tela rodiča a jeho túžba objavovať je silná, preto vám ako rodičovi dá jasne najavo, že už dosť nosenia, idem na zem a naopak. Keď je fyzicky alebo psychicky unavené, dá vám jasne najavo, že potrebuje si oddýchnuť na vašej hrudi. Každé dieťatko je iné; niektoré v nosiči trávi spánok, ale na bdenie je radšej mimo tela. Naopak niektoré deti spia radšej mimo nosiacej pomôcky a rady sa ponosia v rámci záujmu, keď sú bdelé a môžu sledovať. A tieto preferencie sa postupom týždňov menia. Základ je striedať aktivitu s odpočinkom, nosenie s objavovaním, čo telo dokáže aj mimo tela rodiča.
Každý rodič si má právo zvoliť, kde bude spinkať jeho dieťa. Ak sa ocitnete v situácii, že je pre vás alebo vašu chrbticu uspávanie v nosiči alebo šatke náročné, môžete kedykoľvek začať dieťatko uspávať iným spôsobom. Nosenie by malo byť príjemné nielen pre dieťatko. Jeho doba a frekvencia musí vyhovovať aj mamičke alebo oteckovi. Ak nájdete správny balans, nosenie obohatí vaše materstvo a prinesie veľa krásnych spoločných chvíľ. Bola by škoda nechať sa o ne ukrátiť zlomyseľnými komentármi okolia. Je veľmi dôležité, aby rodičia mali primerané očakávania voči veku a spánku svojho bábätká.
Nosenie dieťaťa po pôrode má veľký význam. Nie je to niečo, čo si vymysleli „moderné“ mamy, ale prirodzená potreba dieťaťa po narodení. Dieťa bolo nosené deväť mesiacov v brušku a narodením prichádza do úplne nových, neznámych a stresujúcich podmienok. Nosením v šatke alebo nosiči mu pomáhame sa im postupne prispôsobiť. Nosenie mu pripomína podmienky, ktoré pozná z obdobia tehotenstva, a tak sa môže v bezpečí učiť novému prostrediu. Nosenie pomáha rodičom, keď potrebujú mať voľné ruky a niečo spraviť v domácnosti, robiť si úlohy so starším dieťatkom alebo len tak vybehnúť niekde bez kočíka. V niektorých zdravotníckych zariadeniach je dokonca možnosť zapožičať si nosiace pomôcky pre novorodencov, ktorí sú hospitalizovaní dlhšie, čo podčiarkuje dôležitosť kontaktu a nosenia v ranom veku.
tags: #novorodenec #v #nosici #vzdy #spi