Rameno je jedným z najpohyblivejších kĺbov v tele a hrá kľúčovú úlohu pri každodenných činnostiach. Pre svoju unikátnu schopnosť veľkého rozsahu hybnosti a zároveň stability je však zároveň jedným z najzraniteľnejších kĺbov. Váš ramenný kĺb sa skladá z troch kostí: kľúčnej kosti, lopatky a ramennej kosti. Horná časť ramennej kosti má tvar gule, ktorá sa zmestí do miskovitého otvoru na lopatke. Rotátorová manžeta, komplex svalov a šliach situovaných okolo hlavy ramennej kosti, zabezpečuje normálny pohyb ramenného kĺbu. Vakovité štruktúry, takzvané burzy, napomáhajú jemnému kĺzaniu medzi jednotlivými štruktúrami.
Zlomenina kľúčnej kosti u novorodencov: Špecifické pôrodné poranenie
Zlomenina kľúčnej kosti (clavicula) patrí medzi pomerne bežné pôrodné poranenia u novorodencov. Hoci predstava zlomeniny u čerstvo narodeného bábätka môže vyvolávať obavy, vo väčšine prípadov ide o pomerne častý a dobre zvládnuteľný stav, ktorý sa zvyčajne zhojí bez komplikácií a trvalých následkov. Kľúčna kosť (clavicula) je dlhá kosť, ktorá spája hornú časť hrudnej kosti s lopatkou. Zohráva dôležitú úlohu pri stabilizácii ramena a umožňuje široký rozsah pohybu hornej končatiny. U novorodencov je kľúčna kosť relatívne krehká a náchylná na zlomeniny počas pôrodu, najmä pri komplikovaných pôrodoch.
Príčiny zlomeniny kľúčnej kosti u novorodencov
Zlomenina kľúčnej kosti u novorodencov môže vzniknúť z rôznych dôvodov, pričom najčastejšie ide o:
- Neprimeraná veľkosť bábätka voči pôrodným cestám matky: Väčšie bábätká (s vyššou pôrodnou hmotnosťou), bábätká matiek s úzkou panvou alebo prenášané bábätká majú vyššie riziko zlomeniny kľúčnej kosti.
- Náročný pôrod: Komplikované pôrody, pôrody koncom panvovým alebo dystokie ramienok (zaseknutie ramienok dieťaťa počas pôrodu) zvyšujú riziko zlomeniny.
- Úraz pri pôrode: Zriedkavo môže dôjsť k zlomenine kľúčnej kosti v dôsledku nesprávneho použitia pôrodníckych nástrojov, napríklad klieští alebo vákuumextraktora.
Príznaky a diagnostika zlomeniny kľúčnej kosti u novorodencov
U mnohých novorodencov prebieha zlomenina kľúčnej kosti bez zjavných príznakov. Niekedy sa zistí až neskôr, keď rodičia nájdu rastúci hrbolček (kalus) na poškodenej strane. Diagnostika tohto typu zlomeniny zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár vyšetrí bábätko a zhodnotí príznaky. Následne röntgenové vyšetrenie potvrdí prítomnosť zlomeniny a určí jej typ a rozsah. U pediatrických pacientov je možné využiť aj ultrazvuk.
Liečba a starostlivosť o dieťa so zlomenou kľúčnou kosťou
Vo väčšine prípadov sa zlomenina kľúčnej kosti u novorodencov lieči konzervatívne, čo znamená, že sa nevyžaduje žiadny špeciálny zákrok. Zlomenina sa zvyčajne zhojí spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. Dôležitá je opatrná manipulácia s bábätkom, aby sa predišlo zbytočnej bolesti. Prvých pár týždňov sa neodporúča polohovať bábätko na bruško ani na tú stranu, kde je zlomenina. Bábätko by malo mať ruku voľne, nemalo by byť zviazané v zavinovačke s rúčkami vystretými vedľa telíčka. Tiež sa bábätko nesmie ťahať za ruky do sedu. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť fixáciu poraneného ramienka pomocou rukáva pripnutého o okraj zavinovačky. Na opuch je možné prikladať studené obklady a v zriedkavých prípadoch môže lekár navrhnúť lieky proti bolesti pre bábätko.
Starostlivosť o dieťa so zlomenou kľúčnou kosťou si vyžaduje trpezlivosť a opatrnosť. Je dôležité pozorne sledovať bábätko a všímať si akékoľvek zmeny v správaní alebo nové príznaky, ako aj dôsledne dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa manipulácie, polohovania a prípadnej fixácie ramena. Pri obliekaní a kúpaní bábätka treba postupovať veľmi opatrne, aby sa predišlo bolesti. Pri kŕmení bábätka je vhodné podopierať rameno na postihnutej strane. Pravidelné kontroly u lekára sú nevyhnutné na sledovanie priebehu hojenia.
Možné komplikácie zlomeniny kľúčnej kosti u novorodencov
Zlomenina kľúčnej kosti u novorodencov sa zvyčajne zhojí bez komplikácií. V zriedkavých prípadoch sa však môžu vyskytnúť:
- Poranenie nervov alebo ciev: V blízkosti kľúčnej kosti prechádzajú nervy a cievy, ktoré môžu byť pri zlomenine poškodené.
- Porucha rastu kosti: Zlomenina v oblasti rastovej chrupavky (epifýzy) môže v zriedkavých prípadoch spôsobiť poruchu rastu kosti.
- Syndróm hrudného výstupu: Vzniká útlak ciev alebo nervov v priestore medzi kľúčnou kosťou a prvým rebrom.
Vykĺbenie ramena (Luxácia): Poranenie s rôznymi podobami
Vykĺbené rameno, známe aj ako ramenná luxácia, je bolestivý stav, pri ktorom hlavica ramennej kosti „opustí“ kĺbnu jamku a zakliní sa v nesprávnej polohe. Toto postihnutie je viditeľné a zreteľné na prvý pohľad. Ramenný kĺb je bohužiaľ aj jeden z najčastejšie vykĺbených, pretože jamka mu umožňuje široký rozsah pohybu vo všetkých rovinách. Kosti a väzy stabilizujú kĺb, ale pri nadmernom zaťažení môžu povoliť. Dislokácia môže byť čiastočná, keď je loptička len čiastočne mimo jamky, čo sa odborne nazýva subluxácia. Pri úplnom vykĺbení, teda luxácii, hlavica ramennej kosti úplne stratí kontakt s jamkou. V 93 percentách dochádza k prednej dolnej luxácii, ale rameno sa môže vykĺbiť všetkými smermi.
Ako poskytnúť prvú pomoc osobe s vykĺbením a zranením ramena
Príčiny a rizikové faktory vykĺbenia ramena
Ramenný kĺb môže byť vykĺbený z rôznych dôvodov. Najčastejšou príčinou vykĺbenia ramena je priamy náraz na ramenný kĺb, pád na vystretú hornú končatinu alebo priamy úder do ramena. Typicky k nemu dochádza pri kontaktných športoch, ako je hokej, ale je to bežné aj pre športy, ktoré vyžadujú rozsiahle pohyby v ramennom kĺbe, napríklad volejbal, hádzaná, či vodné pólo. Medzi najrizikovejšie športy patrí podľa štatistík hokej, lyžovanie a bicyklovanie. Ďalšou častou príčinou sú dopravné nehody. Vtedy sa tieto úrazy môžu komplikovať súčasnou zlomeninou kľúčnej kosti. Vykĺbené rameno sa môže stať každému, no častejšie sa vyskytujú u mladých mužov, ktorí sa častejšie venujú športu a iným pohybovým aktivitám. U starších pacientov si ho privodia pádom. Ďalším faktorom je vrodená hypermobilita alebo často opakované pohyby paží, hlavne u športovcov. Dislokácia môže spôsobiť, že vaše rameno bude nestabilné, a na jeho ďalšiu dislokáciu je potom potrebná menšia sila.
Príznaky a diagnostika vykĺbeného ramena
Vykĺbenie ramena rozhodne neprehliadnete. Najčastejším prejavom je prudká bolesť (ak k poraneniu došlo prvýkrát) a takisto viditeľne deformované rameno. Kĺbna jamka ostane prázdna a dostaví sa výrazná bolesť v ramene. Následne vzniká opuch a veľká modrina. Možno pozorovať aj limitáciu hybnosti a oslabenie ramena. Manipulácia s ramenom a celou rukou je v danom momente veľmi sťažená.
Diagnóza ramena sa stanovuje pomerne ľahko pri klinickom vyšetrení lekárom. Váš poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odoberie anamnézu a vyšetrí vaše rameno. Ortopedické vyšetrenie je zväčša prvé v slede ďalších diagnostických postupov. Röntgenová snímka ramena nález potvrdí a odhaľuje aj prípadné zlomeniny. MRI a röntgenové lúče môžu potvrdiť diagnózu a určiť prítomnosť ďalších poškodení, napríklad mäkkých tkanív.
Prvá pomoc a akútna liečba vykĺbeného ramena
Pri vykĺbení ramena je potrebné ho čo najskôr vrátiť do správnej polohy. Napravenie hlavice ramennej kosti do kĺbnej jamky je potrebné vykonať čo najskôr, optimálne ihneď po úraze. Náprave vykĺbeného ramena do správnej polohy sa odborne hovorí takzvaná repozícia ramena. V praxi to realizuje výlučne vyškolený zdravotnícky personál priamo na športovisku alebo lekári v pohotovostných ambulanciách. Ak by sa o repozíciu ramenného kĺbu pokúšal niekto neznalý a neškolený, s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k poškodeniu okolitých tkanív či kosti kĺbnej jamky.
Ak sa vykĺbené rameno nedá napraviť, je potrebné ošetrenie na chirurgickej ambulancii. Pred repozíciou môžete najprv dostať liek na zmiernenie bolesti a uvoľnenie svalov ramien. Po repozícii sa rameno fixuje vo fixátore alebo iné zariadenie na udržanie ramena na mieste na približne 3 týždne. Na postihnuté miesto sa prikladajú studené obklady, a v prípade bolesti sa podávajú analgetiká. Samotná rehabilitácia trvá 6 až 8 týždňov.
Typy instability ramena a opakované vykĺbenia
Pri vykĺbení ramena dochádza k poškodeniu mäkkých štruktúr ramena. Väzivá a kĺbne puzdro sa natiahnu alebo až roztrhnú. Okrem samotného puzdra kĺbu sa môžu súčasne poraniť väzy alebo šľachy svalov, ktoré okolo kĺbu prechádzajú. Závažné poranenia sa potom spájajú aj s poranením nervov a ciev v blízkosti ramennej kosti. Najčastejší typ poškodenia je Bankartova lézia, ktorá často vedie, najmä u mladých ľudí, k vzniku chronickej nestability - opakovanej luxácii. Opakovanou luxáciou vzniká v okolí ramenného kĺbu stále väčšia vôľa a zranenie má preto tendenciu sa opakovať. Postupne takto môže vzniknúť chronická nestabilita ramenného kĺbu. K vykĺbeniu dochádza pri čoraz jednoduchších úrazoch, respektíve pri bežných pohyboch ramenného kĺbu. Pocit strachu z vykĺbenia je čoraz väčší, pretože k nemu dochádza čoraz „ľahšie“. Svetové štatistiky poukazujú až na 95% riziko opakovanej luxácie do jedného roku od úrazu v skupine do 20 rokov.
Existujú tri hlavné typy instability ramena:
- Poúrazová - Traumatická (TUBS): Vznik je vždy spojený s úrazom. Vyskytuje sa na jednom ramene v jednom smere a ide o najčastejšiu nestabilitu ramena, jej výskyt je 95 %. Na MRI je prítomná Bankartova lézia. Liečba je chirurgická.
- Vrodená - Atraumatická (AMBRI): Vzniká bez úrazu a je vrodeného charakteru. Je často prítomná vo viacerých smeroch (MDI) na oboch ramenách. Liečba je prevažne konzervatívna - ramená je potrebné stabilizovať a vyhýbať sa pohybom, ktoré by mohli rameno vykĺbiť. Vyskytuje sa asi v 5 % prípadoch.
- Mikroinstabilita (AIOS / OVERUSE): Najčastejšie vzniká z nadmerného opotrebovania ramena (OVERUSE) u vrcholových športovcov a ťažko pracujúcich ľudí. Kĺb nie je vykĺbený úplne, ale je prítomná chronická bolesť.
Bankartova lézia a chirurgická liečba vykĺbenia (Artroskopia)
Patologickým podkladom nestability ramenného kĺbu je Bankartova lézia. Ide o poškodenie kĺbneho puzdra a labra v mieste jeho úponu na kostný okraj kĺbnej jamky. Bankartova lézia môže vzniknúť aj spomínaným neodborným naprávaním ramenného kĺbu. Tento nález sa dá zistiť magnetickou rezonanciou. Pri klinickom vyšetrení lekárom je dominantný pozitívny Aprehentačný test, kedy pacient v určitej polohe ramena pociťuje strach z možnej luxácie. Doplňujúce rádiodiagnostické metódy ako je MRI, USG či CT vyšetrenie môžu upresniť rozsah poškodenia.
Pri potvrdení Bankartovej lézie, najmä v mladej vekovej skupine, sa odporúča artroskopia ramenného kĺbu so súčasným prišitím poškodeného väziva ku kĺbnej jamke pomocou minikotvičiek - takzvaná Bankartova operácia. Svetovo uznávanou a doteraz najmodernejšou operačnou metódou riešenia je artroskopická operácia podľa Bankarta. Operáciou sa tak minimalizuje riziko opätovného vykĺbenia na 5 až 10 %.
Výhody Artroskopie ramena
Artroskopická operácia má oproti starším operačným technikám mnoho výhod. Dá sa realizovať na jednodňovej chirurgii, pretože trvá len v rozmedzí 30-90 minút a pacient môže odísť bezprostredne do 24 hodín po operácii do domáceho liečenia. Keďže ide o miniinvazívnu metódu, jazvy po operácii sú omnoho menšie, zvyčajne dve asi 1,5 centimetrové jazvičky. Chirurg používa endoskop, tenký optický kábel, na ktorého konci je kamera. Tá sa zavedie do kĺbu a na druhom konci je obraz z kamery premietaný do počítača. Takto lekár zistí rozsah a typ poškodenia tkanív, ktoré nie je možné získať inou metódou (RTG, MRI, USG, CT vyšetrením a pod.). Následne môže ihneď začať s liečbou. Pooperačná bolesť ramenného pleca je taktiež oveľa menšia a hybnosť lepšia. Rehabilitácia je rýchlejšia, nakoľko pooperačná fixácia trvá 3 týždne a po odstránení fixátora sa rameno rehabilituje okolo 4 až 7 týždňov. Pooperačná stabilita má približne 90 - 95 % úspešnosť a plné zaťaženie je podľa rozsahu poškodenia možné približne po 3-5 mesiacoch od operácie vrátane športových aktivít.
Najčastejšie indikácie artroskopie ramena sú:
- Luxácia ramenného kĺbu (vykĺbenie ramena).
- Odstránenie úlomkov spojivových tkanív vo vnútri kĺbu, ktoré spôsobujú problémy pri pohybe v kĺbe.
- Impingement syndróm - chronické ochorenie spôsobené degeneratívnym opotrebovaním rotátorovej manžety.
- Poškodenie rotátorovej manžety - ako dôsledok impingement syndrómu, kedy sa pretrhnú svalové úpony. Chirurg endoskopom vyšetrí stav svalov a v prípade potreby prišije šľachy ku kosti.
- Poškodené bicepsové šľachy pri chronickom zaťažovaní ramenného kĺbu, najčastejšie u “nadhlavových” športovcov (volejbalisti a hádzanári).
- Ošetrenie poškodenej chrupavky.
- Zápaly a reumatizmus.
- Ošetrenie zvápenatených tkanív.
- Diagnostika príčiny a ošetrenie stuhnutého ramena.
- Diagnostika chronických bolestí ramena.
Artroskopia ramena: Možné komplikácie
Aj keď má artroskopia mnohé výhody oproti otvorenej operácii ramena, predsa len ide o zásah do tela, a preto treba rátať aj s možnými komplikáciami. Rizikové faktory, o ktorých by ste mali informovať lekára, sú prekonaná trombóza alebo embólia, používanie hormonálnych preparátov, poruchy zrážania krvi, náchylnosť na tvorbu krvných zrazenín, obezita, dna, psoriáza alebo iné prekonané ochorenia.
Ďalšie možné komplikácie pri vykonaní artroskopie môžu byť nadmerná krvácavosť, neustupujúci opuch ramena, krvné zrazeniny, zanesenie infekcie a problémy spojené s podaním anestézie (artroskopia sa vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestéze). Účelom operácie je vždy zlepšiť pacientov stav, no treba rátať so všetkými scenármi a môže nastať stav, kedy sa hojenie nedeje podľa plánov. Pacient napríklad opätovne spadne na zranené rameno, čo celkový priebeh hojenia natiahne a skomplikuje. Alebo je pacient nedisciplinovaný a začne namáhať operovanú ruku skôr a v rozsahu, ktoré hojeniu neprospejú. Takisto spomínaný neustupujúci opuch, krvné zrazeniny alebo infekcia predstavujú výraznú komplikáciu.
Totálna endoprotéza ramena (TEP) - Posledná možnosť
V prípade, že sa už ramenný kĺb nedá nijako zachrániť, je efektívnym riešením jeho výmena takzvaná TEP - totálna endoprotéza. Špecialisti v Nemocnici Medissimo vykonávajú náhrady kĺbov (rameno, koleno, bedro) najmodernejšími endoprotézami, ktoré zabezpečujú pacientom vysoký štandard pohybu a výraznú úľavu od bolesti. Po komplexnej diagnostike nasleduje operácia v celkovej anestézii. Operatér nahradí veľmi šetrnou technikou kĺbne plochy, hlavu ramennej kosti a jamku kĺbu. Zákrok trvá približne 90 minút. V kombinácii s kvalitnou rekonvalescenciou a rehabilitáciou ste späť v aktívnom živote, na ktorý ste boli zvyknutí, za pomerne krátky čas.
Ďalšie časté ochorenia a poranenia ramena
Nemocnica Medissimo ponúka širokú škálu služieb zameraných na liečbu problémov spojených s ramenným kĺbom, vrátane artritídy, zlomenín, dislokácií a iných poranení ramena a ramenného kĺbu. S odbornou starostlivosťou a s najmodernejšou technológiou v Nemocnici Medissimo môžete získať späť pohyb a pohodlie vo vašom ramennom kĺbe.
Poškodenie rotátorovej manžety
Rotátorovú manžetú tvorí komplex svalov a šliach situovaných okolo hlavy ramennej kosti. Jej poškodenie môže spôsobiť celkovú bolesť ramena a obmedzujúci pohyb. Ide o poúrazový stav alebo stav podmienený dlhodobým preťažovaním. V oboch prípadoch to vyžaduje operačný zákrok - operáciu ramena. V Nemocnici Medissimo majú bohaté skúsenosti s operáciami ramena u profesionálnych športovcov, ako aj aktívnej verejnosti. Operatér zrekonštruuje manžetu pomocou vstrebateľných implantátov počas asi hodinovej artroskopickej operácie, pri ktorej ste v celkovej anestézii. Rezy majú približne pol centimetra. S vhodnou liečbou a preventívnymi opatreniami je možné zmierniť príznaky a obnoviť funkciu ramena.
Impingement syndróm
Impingement syndróm je bolestivý stav ramenného kĺbu spôsobený iritáciou až zápalovou reakciou synoviálneho vačku (subakromionálna burza) pod akromionom (lopatkový výbežok). Funkciou burzy je lubrikačný efekt medzi šľachami rotátorovej manžety a akromionom. Ak dochádza k postupnému zužovaniu priestoru medzi akromionom a hlavicou ramennej kosti, pociťujeme bolesť ramena, ktorá sa často mení na chronickú. Pritom dochádza k porušeniu optimálnej biomechaniky ramena. Tak môže dôjsť k zápalu až poškodeniu šľachy m. supraspinátus (rotátorova manžeta) najmä pri mechanickom kontakte hlavice humeru s akromionom.
Impingement ramena môže byť aj dôsledkom úrazu pri športe, najčastejšie ide o pád na lyžiach či z bicykla, keď hlavica ramena narazí do akromionu a spôsobí stlačenie a poškodenie rotátorovej manžety. V týchto prípadoch môže dôjsť k zakrvácaniu do subakromionálnej burzy a poškodeniu šľachy m.supraspinatus. Pacient však po absolvovaní konzervatívnej liečby môže pociťovať kolísavé ťažkosti s postupným zhoršovaním. S pribúdajúcim časom môže dôjsť ku zväčšovaniu poškodenia šliach rotátorovej manžety a výraznému obmedzeniu hybnosti ramena, čo komplikuje následnú liečbu.
Operačná liečba impingement syndrómu je indikovaná pri zlyhaní konzervatívneho postupu v rozvinutých štádiách. Artroskopicky môžeme nielen diagnostikovať, ale zároveň aj ošetriť degeneratívne a zápalové zmeny. Využívanie artroskopických metód operácie impingement syndrómu je z dôvodu čo najmenšej traumatizácie okolitých štruktúr. Ďalšími výhodami sú kratšia doba operácie, menšie vedľajšie účinky a skrátenie doby fixácie. Pri zápale, zväčšení a zrastoch subakromionálnej burzy (subakromionálnej burzitíde) pri tejto operácii uvoľňujeme zrasty (adhézie) a vykonávame jej čiastočné alebo úplné odstránenie (bursectomiu). Mechanické zúženie subakromionálneho priestoru s prípadnými kalcifikátmi sa ošetruje artroskopicky pomocou tenkej frézky s odsávaním, pričom odstraňujeme aj cca 2-3 mm prednej časti akromionu (subakromionálna dekompresia). Pri kompletnom poškodení - roztrhnutí rotátorovej manžety je operačná liečba rozšírená o takzvanú rekonštrukciu.
Rehabilitácia: Kľúč k obnove funkcie a prevencii
Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou procesu zotavenia po poranení ramena, či už ide o vykĺbenie, zlomeninu alebo operačný zákrok. Po napravení je nutné rameno fixovať. Akonáhle sa bolesť a opuch zmiernia, rehabilitácia môže začať. Rehabilitačný program môže výrazne viesť k obnoveniu pôvodného rozsahu ohybnosti a k posilneniu okolitých svalových skupín. Cieľom celého procesu rehabilitácie je, aby sa pacient mohol vrátiť k bežným aktivitám s minimálnou bolesťou a plnou funkciou ramena.
Fyzioterapia po operácii ramena
Po operácii ramena alebo jeho vykĺbení a napravení, a po nutnom oddychu je dôležité začať s rehabilitáciou u fyzioterapeuta. Fyzioterapia sa delí na poúrazovú a pooperačnú. V prípade operácie bola funkcia ramena narušená už dávno pred operáciou. Preto bude zámerom fyzioterapie nielen rameno opätovne rozhýbať a posilniť, ale zároveň nájsť a odstrániť príčinu problému, ktorý by sa časom mohol znova ukázať. Rehabilitáciu netreba podceniť, je rovnako dôležitá, ako operácia, ak po nej chceme fungovať bez obmedzení. Rameno je vcelku komplikovaný kĺb a na rozdiel od bedrového kĺbu, aj omnoho zraniteľnejší, pretože je tvorený prevažne mäkkými tkanivami. Fyzioterapia sa začína polohovaním ramena a vhodnou fixáciou. Je nutné takisto pracovať s polohou hlavy, šije a krku. Osobitá pozornosť sa venuje funkcii lopatkám, ktoré sú pre správne fungovanie ramena nesmierne dôležité.
Rehabilitácia po operácii rotátorovej manžety a TEP ramena
Rehabilitácia ramena po operácii rotátorovej manžety ramena je kľúčová pre obnovenie plnej funkcie a posilnenie ramena a začína hneď po vybratí stehov, čiže o týždeň. Doba rekonvalescencie je vždy individuálna a prebieha vo fázach. Po prepustení z nemocnice ste v sledovaní ortopéda, ktorý úzko komunikuje s fyzioterapeutom o vašej rehabilitácii.
Rehabilitácia po operácii ramena a výmene ramenného kĺbu (tzv. totálna endoprotéza ramena - TEP) je dôležitá na obnovenie pohyblivosti, sily a funkčnosti ramena. Tento proces je postupný, pacient je v sledovaní ortopéda, ktorý úzko komunikuje s fyzioterapeutom o vašom pláne na rekonvalescenciu a rehabilitáciu. Fyzická rehabilitácia - posilňovacia fáza je narade zväčša 3-6 mesiacov po TEP operácii ramena. Posledná fáza rekonvalescencie po TEP ramena je v priemere 6-12 mesiacov po operácii ramenného kĺbu. Pacient je zvyčajne schopný vykonávať väčšinu bežných denných aktivít.
Prevencia poranení ramena a podpora zdravia kĺbov
Znížiť riziko vykĺbenia a iných poranení ramena je možné viacerými spôsobmi.Medzi základné pravidlá patria:
Pravidelný pohyb a kvalitná rozcvička
Pravidelný pohyb aj vo vyššom veku je dôležitý, pretože s vekom dochádza k zmenám v našom tele. Nedostatočné zásobovanie tkanív a neprimeraný prietok krvi môžu viesť k úrazu aj pri zdanlivo bezpečnom pohybe. Preto je dôležité dopriať si rozumnú pravidelnú dávku pohybu. Dôležitá je aj pravidelnosť vo vašom snažení. Pokiaľ vykonávate aktívne kontaktný alebo fyzicky náročný či dynamický šport, je väčšia pravdepodobnosť, že dôjde k pádom a k následnému vykĺbeniu ramena. Nezabúdajte preto vždy na kvalitnú rozcvičku, zahriatie a strečing. Taktiež pri dvíhaní ťažkých závaží nesprávnou technikou môže dôjsť k poškodeniu tkanív v okolí ramenného kĺbu a úraz je už len otázkou času. Nechajte si preto poradiť od študovaných profesionálov. Ideálne je pravidelné cvičenie cvikov na stabilizáciu a posilnenie ramena pod dohľadom fyzioterapeuta.
Úloha stravy a výživových doplnkov
Ak máte problémy s ramenným, respektíve akýmkoľvek kĺbom, jednoznačne si upravte jedálniček. Zahrňte doň veľa bielkovín, najmä obilniny, chudé mäso a sóju. Obmedzte cukor, bielu múku a kávu, ktoré výžive chrupaviek vôbec neprospievajú. Kĺbom môžete pomôcť aj užívaním kolagénu vo forme výživového doplnku, ktorý dodáva tkanivu potrebnú pružnosť. Nezabudnite tiež na dostatočný prísun vitamínu C, ktorý zachytáva voľné radikály prispievajúce k poškodzovaniu chrupavky a dopĺňajte aj chondroitín a glukosamín, ktoré takisto prispievajú k zdraviu chrupaviek. Tieto látky môžu pomôcť vyliečiť zápal a odstrániť bolesť, prípadne pomôcť regenerácii tkanív. Niektorí odborníci však tvrdia, že je to len marketing, pretože stále neexistujú dostatočné vedecké dôkazy. Mnoho závisí aj od spôsobu užívania doplnkov a ich vstrebateľnosti. Aj naši starí rodičia jedávali živočíšne tuky, ako huspeninu, silné vývary z hovädzích alebo bravčových kostí, z ktorých získavali kolagén. Ak trpíte nadbytočnými kilami, odporúča sa schudnúť, pretože nadváha zaťažuje kĺby. Coloxio Complex s účinným zložením zameraným na podporu kĺbov, šliach a chrupaviek predstavuje spoľahlivého spoločníka pre každého, kto túži po zdravých pohybových schopnostiach.
Zlomeniny kľúčnej kosti u detí a dospelých a širší pohľad na detské úrazy
Zlomenina kľúčnej kosti je bežné poranenie aj u detí a dospelých, pričom najčastejšie vzniká pri pádoch, športových úrazoch alebo dopravných nehodách. Spadli ste a pociťujete bolesť ramena? Je celkom možné, že máte vykĺbené rameno. U mnohých ľudí s odlúčením ramena typu I alebo typu II sú röntgenové snímky normálne.
Deti padajú často. Niekedy zo zjavných dôvodov ako zakopnutie, inokedy z dôvodov dospelým nie úplne jasných, keď dokážu spadnúť aj na rovnej ceste. Príčinou pádov u najmenších detí, ktoré sa učia chodiť, je neobratnosť a potreba skúšať nové veci. Aj na väčšie deti treba dohliadať a adekvátne ich vzdelávať, aby sme predišli najzávažnejším úrazom, ktoré sú najčastejšie dôsledkom dopravných nehôd a zanedbávania nosenia ochranných pomôcok pri športe, ako sú prilba či chrániče. Aké sú teda najčastejšie detské úrazy? Patria medzi ne odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Je samozrejmé, že vážnejšie úrazy patria vždy do rúk lekára, pri jednoduchších však vieme našim deťom pomôcť aj doma. Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Medzi príznaky závažného úrazu hrudníka patria pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním, bolesti na hrudníku, prípadne kašeľ alebo malátnosť. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
Modriny a odreniny
Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu. Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.
Rany
Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu, napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka. U starších detí postupne pribúdajú rany tržné, napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla, a rezné, ktoré môžu byť náhodné pri porezaní. Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi. V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia.
Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén. Tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri takzvanej primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní. Možné je aj ošetrenie rany takzvanými lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii. Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
Detské zlomeniny
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu. Medzi typicky detské zlomeniny patria takzvané epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj takzvaná porovnávacia snímka zdravej končatiny. Rovnako typické pre deti sú takzvané zlomeniny s nárazom (greenstick fracture), kedy kosť nie je zlomená úplne, ale len „naprasknutá“ z jednej strany. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti. Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná takzvaná „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti takzvané Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
tags: #novorodenec #vyklbene #alebo #zlomene #rameno