Obdobie od počatia po pôrod je jednou z najvýznamnejších a najtransformačnejších etáp v živote ženy. Je to čas plný očakávania, zmien a nových poznatkov. Od prvých známok tehotenstva, cez samotný pôrod, až po bezprostredné chvíle s novorodencom a zotavenie v šestonedelí - každá fáza prináša svoje špecifiká a výzvy. Pochopenie tohto prirodzeného procesu je kľúčové pre zmiernenie obáv a pre podporu matky na ceste ku stretnutiu s bábätkom. Okrem samotného priebehu tehotenstva a pôrodu je pre čerstvé mamičky obzvlášť dôležitá aj téma návratu plodnosti po pôrode, aby boli pripravené na všetky aspekty tohto jedinečného životného obdobia.
I. Príprava na príchod bábätka: Posledné týždne tehotenstva
Tehotenstvo sa pomaly blíži ku koncu a budúca mamička cíti, že sa niečo veľké chystá. Tretí trimester tehotenstva je obdobím, kedy sa telo ženy intenzívne pripravuje na pôrod. Bábätko rastie, mení polohu a čoraz viac sa usádza do panvy. Len štyri percentá žien porodia presne v predpokladanom termíne. Väčšina bábätiek sa narodí medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva, čo sa stále považuje za fyziologický pôrod. Predčasný pôrod nastáva vtedy, keď sa dieťatko narodí pred dokončeným 37. týždňom tehotenstva, zatiaľ čo po 42. týždni tehotenstva lekári zvyčajne vyvolávajú pôrod umelo, pretože prenášanie dieťatku neprospieva a drobnejšie mamičky by potom s pôrodom väčšieho bábätka mohli mať problém.
Keď sa blíži pôrod, väčšina budúcich mamičiek venuje pozornosť výbavičke, pôrodnému plánu a tomu, ako zvládnu samotné narodenie dieťaťa. Príprava na pôrod zahŕňa nielen fyzickú, ale aj psychickú stránku. Ak ste navštívili predpôrodný kurz v pôrodnici, v ktorej sa chystáte rodiť, je vysoko pravdepodobné, že ste dostali inštrukcie k baleniu. Odporúčania, čo si vziať do pôrodnice so sebou sa môžu jemne líšiť, avšak pre uľahčenie je dobré mať pripravený všeobecný kontrolný zoznam, ktorý obsahuje zoznam dokladov, veci k pôrodu, veci na pobyt a veci pre bábätko. V niektorých pôrodniciach myslia na komfort mamičiek, a preto sú k dispozícii aj kozmetické balíčky so základnými hygienickými potrebami.
II. Rozpoznanie blížiacich sa známok pôrodu
Pôrod len zriedka prebieha tak rýchlo a dramaticky ako vo filmoch. Príchod bábätka okrem odtečenia plodovej vody spoľahlivo ohlásia kontrakcie. Tie najskôr pocítite ako tlak v podbrušku alebo ako nutkanie ísť na toaletu. Kontrakcie budú postupne častejšie a silnejšie. Za kontrakcie môžete považovať aj poslíčky alebo nepravé kontrakcie. Pri nich sa maternica ešte len pripravuje na pôrod, ale ešte nerodíte. Od kontrakcií ich rozoznáte tak, že sa bolesť nestupňuje. Ďalšie nepríjemné sťahy svalov môžete cítiť pri tvrdnutí bruška. To môže byť dočasne spôsobené napríklad tým, že ste zodvihli niečo ťažké alebo sa inak napínali. Takéto stvrdnutie by malo po chvíľke odoznieť. Ak sa ale opakuje častejšie, aj keď ste v pokoji, je vhodné o tom povedať svojmu gynekológovi. Pokiaľ bruško stvrdne viac než 20-krát za deň, hlavne po 34. týždni tehotenstva, treba navštíviť svojho lekára hneď.
Jedna z najčastejších otázok, ktoré si kladú prvorodičky, znie: „Ako zistím, že mi odtiekla plodová voda?“ Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože každá žena to môže zažiť inak. Môže byť náhle (prúdom) alebo pozvoľna. Odtečenie plodovej vody povie, kedy ísť do pôrodnice, zhruba len v polovici prípadov. Ďalším signálom blížiaceho sa pôrodu je ružový alebo hnedastý hlien, ktorý môže odchádzať bez bolesti aj niekoľko dní pred pôrodom. Keď už kontrakcie prichádzajú v pravidelných intervaloch a sú čoraz silnejšie, je čas vydať sa do pôrodnice.
10 DÔLEŽITÝCH VECÍ, KTORÉ MUSÍTE VEDIEŤ PRED PÔRODOM!
III. Pôrod: Cesta na svet v troch fázach
Pôrod je jedným z najsilnejších zážitkov v živote ženy. Je to prirodzený proces, počas ktorého plod aj telo matky postupne a aktívne spolupracujú pri príchode novorodenca na svet. Na tejto stránke nájdete prehľad jednotlivých fáz pôrodu a informácie o tom, čo môžete očakávať, a praktické rady, ako sa pripraviť po fyzickej a psychickej stránke. Chceme vám pomôcť porozumieť tomuto prirodzenému procesu, zmierniť obavy a podporiť vás na ceste ku stretnutiu s vaším bábätkom.
Pôrod prebieha v troch fázach, označovaných aj ako pôrodné doby: prvá doba pôrodná (tzv. otváracia), druhá doba pôrodná (tzv. vypudzovacia) a tretia doba pôrodná (tzv. pôrod placenty). Okrem týchto troch fôrz sa niekedy hovorí aj o štvrtej dobe pôrodnej, ktorá trvá 2 hodiny a rodička je počas nej ponechaná na sále, aby sa zoznámila s bábätkom a pokúsila sa o prvé dojčenie. Existujú rôzne spôsoby, akými dieťatko prichádza na svet. Najčastejší spôsob je prirodzený pôrod, kedy sa novorodenec rodí prirodzenou cestou bez zásadných zásahov zdravotného personálu. Indukovaný pôrod nastáva v prípade, ak je pôrodník nútený z dôvodu určitých komplikácií, prípadne pri prenášaní, použiť jeden zo spôsobov indukcie. Cisársky rez je ukončenie tehotenstva chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa novorodenec vyberá cez brušnú stenu a maternicu. Túžba zažiť prirodzený pôrod po predchádzajúcej sekcii (nazývaný aj VBAC) je pre mnohé ženy silnou motiváciou, no často ju sprevádzajú obavy a množstvo nezodpovedaných otázok.
A. Prvá doba pôrodná - Otváracia fáza
V otváracej dobe dochádza k pravidelným kontrakciám, ktoré spôsobujú otváranie a následný zánik krčka maternice. Zánikom krčka maternice vzniká bránka maternice, ktorá sa postupne roztvára. Keď sa pôrodné cesty celé otvoria (na 10 - 11 cm), nie je už bránka maternice hmatateľná. Hlavička dieťaťa pozvoľne zostupuje pôrodnými cestami nadol. Prvorodičky by sa mali pripraviť na dĺžku 10 - 12 hodín, viacrodičky majú pôrodné cesty po predchádzajúcom pôrode už pretiahnuté a prvá doba pôrodná sa u nich pohybuje v dĺžke 6 - 8 hodín. Oba časové údaje sú len orientačné a dĺžka otváracej fázy sa môže u každej rodičky líšiť.
V prvej dobe pôrodnej odteká plodová voda, väčšinou samovoľne. Ak sa tak nestane, pôrodná asistentka môže uvoľneniu plodovej vody napomôcť tzv. amniotómiou - umelým prepichnutím (dirupciou) vaku blán. Pokiaľ začne plodová voda odtekať dlhší čas pred pôrodom, hovorí sa o predčasnom odtoku plodovej vody.
Počas tejto doby budete prijatá do priestorov pôrodnice, ktoré sú určené na váš pobyt. Vstupné vyšetrenie zahŕňa kontrolu vitálnych funkcií a srdcovej frekvencie plodu, posúdenie stavu pôrodu, teda vaginálne vyšetrenie a zhodnotenie kontrakčnej činnosti, a interný pohovor o zdravotnom stave a priebehu tehotenstva. Dôležité je odovzdanie všetkých potrebných dokumentov. Štandardná metóda, ktorá sleduje tepovú frekvenciu dieťaťa a kontrakcie maternice, je CTG vyšetrenie. Pomocou prístrojov sa každých 15 minút sleduje akcia srdiečka bábätka a každé 3 hodiny sa natočí záznam CTG. Mamičke sa každé 3 hodiny meria teplota, krvný tlak a pulz. Každú druhú hodinu sa rodička vyšetrí vaginálne a zistí sa stav pôrodu. Toto vyšetrenie umožňuje včas rozpoznať komplikácie a zabezpečiť bezpečný pôrod.
V pôrodnici budete mať možnosť využiť sprchu, masážne pomôcky, lopty, šatky, náparku, spríjemniť si atmosféru aromalampou či hudbou. Máte možnosť prechádzať sa, či využívať akékoľvek polohy, ktoré vám budú v týchto chvíľach príjemné a pomáhajú vám uvoľniť sa a znižovať bolesť. Každá rodička má právo na prítomnosť blízkej osoby počas pôrodu, čo môže byť partner, rodinný príslušník alebo iný podporný človek (dula) podľa výberu.
Pri kontrakciách by rodička mala svoju pozornosť zamerať na správne dýchanie: hlboký nádych nosom a pomalý výdych ústami. Pri otváracej dobe pôrodnej by sa rodička mala zamerať na dva typy dýchania: pomalé hlboké brušné dýchanie (nádych nosom, výdych ústami), ktoré rodička využije pri každej kontrakcii, a psie dýchanie, ktoré sa používa ku koncu prvej pôrodnej doby, keď sa kontrakcie zintenzívnia. Na začiatku dýchania sa rodička zhlboka nadýchne a potom dýcha s otvorenými ústami veľmi rýchlo.
Masáž by mala byť zameraná na oblasť bedier. Ťahy dlaní alebo päsťou pri masírovaní by mali byť pevné, pozdĺž chrbtice a do strán, môžu sa vykonávať aj krúživé pohyby. Niektorým rodičkám urobí dobre, keď si budú horúcou vodou sprchovať bruško alebo chrbát a zahrejú sa. Ak má rodička k dispozícii vaňu, môže sa do nej celá ponoriť, bruško celé ponoriť pod vodu a kúpeľ si spríjemniť kvapkou obľúbeného olejčeka. Do sprchovacieho kúta si môže žena vziať tiež fit loptu, na ktorej sa môže pri sprchovaní uvoľniť a poskákať si. Pôrod do vody je spôsob, ktorý si mnohé ženy želajú zažiť.
Použitie klystíru alebo holenie hrádze záleží na každej rodičke a je individuálnym rozhodnutím. Na tíšenie bolesti a na uvoľnenie sa najčastejšie používajú analgetiká a spazmolytiká v podobe čípkov alebo injekcií. Ak chce rodička pomôcť pri bolestiach, prejde sa k podaniu epidurálnej analgézie. Anestetikum sa podá injekciou do hornej časti bedrovej chrbtice, kedy je krčok maternice optimálne rozšírený, a o jeho použití si rozhodnete samy. Epidurál sa odporúča, keď má mamička astmu, epilepsiu, choroby srdca alebo diabetes, u rodičiek so závislosťou na nikotíne, alkohole alebo drogách, pri preeklampsii a v prípadoch rizikových pôrodov, kedy sa očakáva pôrod cisárskym rezom. Jeho veľkou výhodou je, že tíši bolesť, uvoľňuje svaly panvového dna, a tým aj pôrodné cesty. Keď rodička pocíti, že kontrakcie slabnú, podá sa oxytocín, ktorý kontrakcie znovu vyvolá. Ak záznam CTG vypovedá o hypoxii plodu, prechádza sa k akútnemu cisárskemu rezu.
B. Druhá doba pôrodná - Vypudzovacia fáza
Vypudzovacia doba nastáva po úplnom otvorení pôrodných ciest. Najčastejšie trvá 5 - 30 minút a nemala by presiahnuť dĺžku 1 hodiny. Rodička ju spozná tlakom na konečník, ktorý je spôsobený tlakom hlavičky dieťaťa. V tejto fáze sa dieťatko pomaly vydáva von na svet cez pôrodné cesty. Ak bábätko nepostupuje pôrodnými cestami a pôrod sa spomaľuje, alebo ak počas pôrodu nastanú náhle komplikácie u matky alebo dieťaťa, môže byť potrebné medicínske zasiahnutie.
Keď je hlavička dieťaťa ešte veľmi vysoko, je rodičke odporúčaná zvislá poloha (v stoji, na lopte, na stoličke), v ktorej žena tlačí, ale bez zadržiavania dychu, ktoré by ju zbytočne vyčerpalo. Dych by mal byť pomalý a hlboký ako v prvej dobe pri kontrakciách. V čase, keď hlavička zostúpi do pošvy, zaujme rodička polohu pre pôrod a začne tlačiť. Akonáhle je hlavička dieťaťa v panvovom východe, pôrodník zhodnotí, či radšej nastrihnúť hrádzu, aby hlavička lepšie prešla, alebo nie. Pri každej kontrakcii by sa mala žena poriadne zhlboka nadýchnuť, zavrieť oči a pusu a hlavu pritiahnuť k hrudníku a tlačiť. Všetko by malo trvať 10 sekúnd a pri jednej kontrakcii by sa tlačenie malo opakovať trikrát. Keď sa hlavička začína tlačiť na hrádzu a tá sa príliš napína, pôrodná asistentka môže po súhlase rodičky vykonať nástrih hrádze, tzv. epiziotómiu, aby sa predišlo samovoľnému natrhnutiu.
Ak bábätko nepostupuje pôrodnými cestami a pôrod sa spomaľuje, alebo ak počas pôrodu nastanú náhle komplikácie, môže lekár pristúpiť na použitie vákuumextraktora alebo pôrodných klieští, v niektorých prípadoch aj k cisárskemu rezu. Prirodzená cesta znamená, že pôrodník skontroluje, či dieťatko zostupuje pôrodnými cestami správne otočené, a keď je všetko v poriadku, môžete prirodzene v rytme vlastných kontrakcií začať tlačiť. Keď je vonku hlavička s plieckami, máte to najnáročnejšie za sebou.
C. Tretia doba pôrodná - Pôrod placenty
Trvanie tretej doby pôrodnej je zvyčajne od 10 minút až po 1 hodinu. Po narodení bábätka nastáva dočasný, chvíľkový pokoj. Následne sa znovu objavia kontrakcie, ktoré pomáhajú odlúčiť placentu od steny maternice a následne dochádza k jej vypudeniu. Po pôrode dieťaťa je pupočník zasvorkovaný a prestrihnutý. Pôrodná asistentka čaká na odlúčenie placenty. Počas toho je z pupočníka odobraná krv na zistenie jej pH a Rh faktora bábätka. Nasleduje samotné vypudenie placenty, ktoré býva zvyčajne oveľa menej bolestivé a kratšie než pôrod bábätka. Lekár alebo pôrodná asistentka skontroluje, či je placenta celistvá, aby vo vnútri maternice nezostali zvyšky, ktoré by mohli neskôr spôsobiť komplikácie. Ak sa placenta neodlúči, privedie sa pacientka do narkózy a placenta sa operatívne odníme. Počas tretej doby pôrodnej by rodička nemala jesť ani piť.
IV. Prvé okamihy života: Matka a dieťa po pôrode
Narodenie dieťatka je jeden z najintímnejších a najkrajších momentov v živote ženy. Je to chvíľa, ktorá si zaslúži pokoj, bezpečie, rešpekt a lásku. V pôrodnej sále nesmie teplota klesnúť pod 25 °C.
A. Bezprostredná starostlivosť o novorodenca
Už dávno sa deti tesne po pôrode neumývajú, ale sestra ich zľahka utrie plienkou od zvyšku mazu, plodovej vody či krvi a následne položí na bruško mamičky, kde prebehne ich prvé stretnutie. Panuje všeobecná predstava, že sa bábätko najskôr rozplače, ale nie je to tak. Prvú jeho reakciu po príchode na svet predstavuje kašeľ a kýchanie, pretože sa potrebuje oslobodiť od hlienov a zvyškov plodovej vody.
Asi tri až štyri minúty potom dochádza k spľasknutiu pupočnej šnúry, keď prestane jej pulzovanie. Pôrodná sestra ju zovrie svorkami a prestrihne. Občas má túto možnosť tiež otecko. Pozostatok pupočnej šnúry (pupočník) sestra ošetrí a podviaže pružnou gumou na bielizeň alebo zaškrtí špeciálnou svorkou. Týmto spôsobom zabráni krvácaniu z pupočných ciev. Následne je ranka ošetrená dezinfekčným prostriedkom a pupočník zabalený do gázy. V niektorých pôrodniciach v tomto okamihu sestričky oddelia dieťa od matky, označia číslom a pripnú mu identifikačný štítok. Inde označenie dieťaťa prebieha až počas vyšetrenia.
Prvé skutočné kúpanie bábätka prebieha až na dojčenskom oddelení dve až tri hodiny po pôrode, keď sa na svete aspoň čiastočne aklimatizuje. Počas prvej celkovej prehliadky pediater zistí, či je všetko v poriadku. Postupnosť prehliadky je v rukách lekára, ale prebieha veľmi detailne, čo prispieva k nízkej úmrtnosti dojčiat v porovnaní so svetom.
Vykonáva sa test Apgar skóre, pri ktorom sa hodnotí tep srdca, farba kože, reflexy, dýchanie a svalové napätie. Vykonáva sa minútu po pôrode a následne po piatich a desiatich minútach. Následne prebehne odber krvi z pupočnej šnúry a meranie hodnôt kyslíka. Pupočná šnúra neobsahuje žiadne nervy, preto je odber pre bábätko bezbolestný. Sestra zmeria aj váhu a výšku, ako aj obvod hlavy a hrudníka. Hodnotenie „zrelosti plodu“ sa u novorodenca hodnotí podľa pokožky, nechtov, ochlpenia na tele, ryhovania na chodidlách, veľkosti prsných žliaz, tvaru uší, prítomnosti chrupaviek v ušniciach a zrelosti genitálií. Prevencia postihnutia očí, tzv. kredeizácia, sa vykonáva nakvapkaním do očí kvapiek s antiseptickým účinkom, aby sa zabránilo gonokokovému postihnutiu očí. Lekár u každého novorodenca zisťuje priechodnosť konečníka a meria telesnú teplotu. Každé dieťa dostane do svalu injekciu s vitamínom K ako prevenciu proti krvácavej chorobe.
Pri pôrode cisárskym rezom je bábätko po vytiahnutí z bruška zbavené pupočnej šnúry a potom nasleduje rovnaký postup ako pri normálnom pôrode. Ak mamička absolvovala zákrok pod plnou narkózou, prichádza samozrejme o prvé stretnutie s dieťaťom na brušku. Sled jednotlivých zákrokov pre deti je totožný.
B. Bezprostredná starostlivosť o matku
Starostlivosť o mamičku po pôrode prebieha veľmi rozdielne v závislosti od náročnosti a druhu pôrodu. Samotná placenta by mala vyjsť zo ženy do hodiny po pôrode, ale väčšinou k tomu dôjde po 5 - 15 minútach. Ak bol lekár mamičku nútený tzv. nastrihnúť a počas pôrodu došlo k ďalšiemu poraneniu, prebehne ošetrenie a šitie. V závislosti od zvyklostí pôrodnice sestrička mamičku umyje, pomôže jej na ležadlo, kde ju podloží vložkami proti krvácaniu a prípadne zaľaduje. Na sále môže ešte nasledovať osprchovanie a toaleta. Štvrtá doba pôrodná je potom preventívna. Lekársky personál vás ešte približne 2 hodiny po pôrode sleduje kvôli riziku silnejšieho popôrodného krvácania. Počas štvrtej doby pôrodnej je rodičke zašitá hrádza v prípade epiziotómie, skontrolovaný tlak, pulz a teplota. Štvrtá doba pôrodná slúži hlavne na zoznámenie sa s bábätkom a prvému priloženiu a pokuse o dojčenie.
V. Kľúčový okamih: Kontakt koža na kožu a skoré dojčenie
Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalosť nesmierneho biologického významu, a preto by, pokiaľ matku ani dieťa neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvíľu ustúpiť do pozadia a dať čas novorodenej matke a jej dieťaťu. Frankofónna aliancia pre rešpekt k pôrodu organizuje Svetový týždeň rešpektu k pôrodu so sloganom "Neodnášajte moje dieťa!". Napriek presadzovaniu BFHI (Baby-Friendly Hospital Initiative) je väčšina detí po pôrode od matky oddelená, a tak vyzdvihované prvé priloženie bábätka ešte na pôrodnej sále vôbec nie je umožnené, alebo prebieha mechanicky, neposkytujúc matke a dieťaťu čas si na seba zvyknúť, nájsť si k sebe cestu, a často k prisatiu dieťaťa vôbec nedôjde. Už v roku 1975 napísal Leboyer svoju prelomovú publikáciu Pôrod bez násilia.
Na začiatku stačí dieťa otrieť (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš veľa tepla) a všetky ďalšie vyšetrenia už môžu prebiehať v matkinej náruči, alebo ich môžeme odložiť po vzájomnom zoznámení sa a prvom prisatí na prsník. Dĺžka pupočnej šnúry umožňuje, nie náhodou, uchopiť ihneď dieťa do náručia, matka si ho môže dôkladne pozrieť, objímať a ponúknuť prsník. Dieťa, ktorého pohľad najlepšie zaostruje na 15 - 30 cm (vzdialenosť prsník - tvár matky), tak má ideálnu možnosť zapamätať si tvár matky a jej vôňu. Jej hlas pozná už z maternice, môže dokonca rozoznávať aj hlas svojho otca. Obaja, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu (uvádza sa lepšia stabilita telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi).
Viacero zdravotníckych organizácií (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode ako fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode. Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat, a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia - žena môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. - 4. deň po pôrode, a najmä - dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú dobu, nevypije dostatok mlieka, čo sa môže prejaviť úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či novorodeneckou žltačkou.
10 DÔLEŽITÝCH VECÍ, KTORÉ MUSÍTE VEDIEŤ PRED PÔRODOM!
Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, dýchanie či srdcovú činnosť. Z tohto dôvodu je kontakt koža na kožu dôležitý nielen pre zdravé, donosené deti, ale ešte o to viac aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný. Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej hrudníku. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a nadojčí sa.
Matka pri kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať, rozprávať sa s ním, pozerať sa mu do očí, vychutnávať si jeho prítomnosť a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať. Väčšina detí sa v kontakte koža na kožu prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Je to jednoduchý postup, ktorý si nevyžaduje zložité zaškoľovanie zdravotného personálu. Pôrodnice s plaketou baby-friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Platí to aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na hornú časť hrudníka k prsníkom, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie - teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku. Kontakt koža na kožu po pôrode je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Ich fyziologické funkcie sú v kontakte s pokožkou matky udržiavané omnoho lepšie než v inkubátore.
Prečo je to dôležité pre matku:
- Rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode.
- Tvorba oxytocínu (matky aj dieťaťa) - to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy.
- Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
- Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie.
- Zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa, podporuje pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
- Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa.
- Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa pije na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.
Prečo je to dôležité pre dieťa:
- Prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (ide o inštinktívne správanie). Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne.
- Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku.
- Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia.
- Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Dieťa má lepšie podmienky, aby sa naučilo dojčiť.
- Dieťa získava dostatok materského mlieka (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je dostatok na pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek). Získavanie mlieka v prvej hodine po pôrode má obrovský význam pre imunitu bábätka ako aj pre jeho prežitie.
- Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženie pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie.
- Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje.
- Lepšie naviazanie páru matka-dieťa a pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva. Môže pomáhať vývoju nervového systému dieťaťa a rozvíja mozog.
- Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).
Pre správne prisatie je nevyhnutné, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu, a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.
VI. Šestonedelie: Čas zotavenia a spoznávania
Ak ste už skúsenejšou mamou, pravdepodobne viete, čo vás v prvých týždňoch po pôrode čaká. Ak však čakáte svoje prvé bábätko, je úplne prirodzené, že cítite neistotu či dokonca obavy. Prvé týždne po pôrode sú plné nových podnetov. Na začiatku šestonedelia mamička po pôrode zaujme svoje miesto na izbe. Je to čas, keď si žena plne uvedomí, že sa stala mamou. Práve keď si chce oddýchnuť a spracovať zážitok z pôrodu, už jej prinášajú bábätko na prvé dojčenie. Po prvýkrát ho vidí pokojne, bez stresu. Popri oddychu sú tu aj nové povinnosti - pravidelné dojčenie, rozbehnutie laktácie. Čím viac sa bábätko prikladá k prsníku, tým lepšie sa nastavuje rovnováha medzi dopytom a tvorbou mlieka. Nemocničné prostredie ponúka podporu zdravotníkov. Lekári sledujú stav bábätka a mamičky, novorodenecké sestry dávajú praktické rady. Dojčenie je prirodzená vec - no to neznamená, že je vždy jednoduché. Skúsené mamy možno zvládajú bez problémov, no pri prvom dieťati sa treba naučiť správnu polohu, komunikáciu, vzájomné zladenie. Tieto dni sú o spoznávaní. Mama sa učí postarať o bábätko, dieťa spoznáva hlas svojej mamy, jej dotyky, vôňu a začína na ne reagovať.
Na dojčenie je potrebný dostatok tekutín - predovšetkým vody. Vyhnite sa sýteným a šťavnatým nápojom, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie bábätka. Tvorba mlieka je energeticky náročná, preto si doprajte čo najviac odpočinku. Z pôrodnice vás pri spontánnom pôrode prepustia po 72 hodinách. Pri cisárskom reze piaty deň po operácii. Pri prepustení dostanete tiež správu pre gynekológa. Ak cítite obavy z tejto „samostatnosti“, vedzte, že to je úplne normálne - najmä pri prvom dieťati. Pripravte si výbavu na cestu domov - oblečenie pre bábätko, plienky, prípadne sterilné vrecká na odložené mlieko. Návštevy ste si možno rozplánovali podľa svojich predstáv. Kým dieťa dojčíte a staráte sa oň, navzájom sa spoznávate. Väčšinu času bude spať - no medzitým rastie a vyvíja sa raketovou rýchlosťou. Otázky môžu nastať aj pri dojčení - laktačná poradkyňa či detská sestra vám ochotne pomôžu.
Fyzicky sa budete cítiť každým dňom lepšie. V šestonedelí by sa mali dodržiavať bežné hygienické opatrenia. Sprchovanie, nie kúpanie. Najmä na začiatku po každej toalete buď ísť do sprchy, alebo iným spôsobom oplachovať rodidlá. Vložky proti krvácaniu meňte nielen po každom dojčení, ale aj v prípade ich presiaknutia. V sprche pokojne používajte gél určený na intímnu hygienu. Ak máte šitie, starostlivo ho ošetrujte, aby sa predišlo infekcii. Pri odpočívaní podložte vložky pod seba a nechajte prípadné šitie rodidiel vetrať. Pre správne zavinovanie maternice je vhodné chodiť na toaletu každé dve hodiny, napriek tomu, že nemáte potrebu. Veľký dôraz sa kladie na hygienu rúk, najmä v momentoch, keď sa dotýkate pŕs. Pravidelná a správna starostlivosť o prsia je kľúčová. Špeciálne upravené podprsenky určené na dojčenie by sa mali stať bežnou súčasťou vášho šatníka. Pravidelne ich vymieňajte a z dôvodu samovoľne odchádzajúceho mlieka do nich vložte špeciálne prsné vložky. Tie je potrebné vymeniť po každom dojčení. Po sprche bradavky jemne utrite osuškou, netrite! Bradavky denne utierajte kúskom vaty namočenej v detskej pleťovej vode. Keď sa mlieko nevyprazdňuje správne, môže dôjsť k upchatiu mliekovodu. V počiatočnom štádiu pomôže jemná masáž.
Napriek množstvu povinností nezabúdajte na svoje emócie. Spracovanie pôrodu - nech bol akýkoľvek - je veľmi dôležité. Hormóny, nové úlohy, únava - všetko to môže kolísať. Niektoré bábätká sa nechcú, alebo nevedia prisať. Niekedy sú prsia príliš naplnené a bradavky sa ťažko uchopia. Inokedy je dôvodom tvar bradavky - to sa často ukáže už v nemocnici a dá sa riešiť. Častým sprievodcom tehotenstva a pôrodu sú hemoroidy, ktoré spôsobujú krvácanie, bolesť a svrbenie. Pomáha hygiena, vláknina a trpezlivosť - väčšinou samy zmiznú. Niektoré mamy trápia silné výkyvy nálad. Smútok, únava, nezáujem, plačlivosť - ak sa neviete tešiť z bábätka, môže ísť o popôrodnú depresiu, o ktorej sa dnes už otvorene hovorí.
VII. Plodnosť po pôrode: Čo by mala vedieť každá matka
Detí narodených hneď po sebe je naozaj veľa. Len malý počet z nich bol tak aj plánovaný, väčšinou je to o náhode, pretože mamičky krátko po pôrode zrejme nepočítali s tým, že sú už plodné. Návrat plodnosti po pôrode je téma, ktorá zaujíma mnohé čerstvé mamičky. Veď len teraz sa narodilo dieťatko a predstava ďalšieho tehotenstva je príliš znepokojivá. Nie je ničím nezvyčajným, ak žena otehotnie už v prvých mesiacoch po pôrode či dokonca v šestonedelí. Často však ide skôr o nečakané a nie veľmi chcené tehotenstvá, keďže žena v takom prípade nemala ešte ani čas zotaviť sa z prvého pôrodu. Preto je dôležité vedieť základné fakty o návrate plodnosti po pôrode a neveriť polopravdám a mylným názorom.
Hovorí sa, že dojčenie je prirodzenou antikoncepciou. Už menej často sa ale zdôrazňuje fakt, že to platí len pri tzv. ekologickom dojčení. To znamená, že dojčenie vás chráni pred počatím, IBA AK:
- dojčíte dieťatko na požiadanie (nie podľa časových intervalov, ale kedykoľvek má o dojčenie záujem)
- dojčenie je výlučné, bez prikrmovania a nachádzate sa v prvých 6 mesiacoch po pôrode
- nepoužívate cumlík ani fľašu
- matka a dieťa sú v blízkom kontakte takmer neustále, a to aj v noci
- matka sa nesnaží dieťa v noci naučiť spať bez dojčenia alebo obmedziť nočné dojčenie
- matka nie je nadmerne vyčerpaná a stresovaná
Za týchto predpokladov je možné, že vás dojčenie spoľahlivo ochráni pred ďalším tehotenstvom. Ak však tieto podmienky nespĺňate alebo spĺňate len čiastočne, nemôžete sa celkom spoliehať na antikoncepčný účinok dojčenia.
Bohužiaľ, v tomto smere nie vždy platí, že na návrat plodnosti vás upozorní prvá menštruácia po pôrode. Môžete pokojne otehotnieť aj pred nástupom menštruačného cyklu, nakoľko u určitého percenta žien sa objaví najskôr ovulácia a menštruácia až po nej. A na to, aby ste otehotnela, je kľúčovou práve ovulácia. Nemožno sa teda spoliehať na prvú menštruáciu a ochranu pred počatím riešiť až potom. Prvá menštruácia sa môže u ženy po pôrode dostaviť v rôznych časových intervaloch. Niektoré, obzvlášť ak nedojčia alebo dojčia len čiastočne, môžu dostať menštruáciu už po šestonedelí, pri výdatnom dojčení aj po 12 mesiacoch či neskôr.
Prvá menštruácia prichádza po pôrode skôr, ak:
- žena nedojčí alebo dojčí s rôznymi „výlukami“ (používa cumlík, ktorý môže predlžovať intervaly medzi dojčeniami, prikrmuje, snaží sa čo najviac odďaľovať ďalšie dojčenie, trávi viac času oddelene od dieťaťa, atď.)
- ak je žena vyčerpaná a nemá dostatok spánku (pri výraznom vyčerpaní a nedostatku odpočinku, môžu tieto faktory viesť k skoršiemu nástupu menštruácie aj u žien, ktoré dojčia výlučne)
Ako náhle sa objaví prvá menštruácia, platí prakticky normálny režim a teda viete, že tehotenstvo môže prísť kedykoľvek. Pokiaľ ste do prvej menštruácie od pôrodu neužívali žiadnu antikoncepciu alebo sa nijako nechránili pred tehotenstvom, teraz je už naozaj najvyšší čas. Prvá menštruácia môže byť slabšia, respektíve môžete spozorovať len nejaké špinenie. Aj tu už ale treba zbystriť pozornosť a pokladať to za možný nástup plodnosti. Pomôcť vám v tomto smere môžu ďalšie signály tela (bazálna teplota, výskyt plodného hlienu, samovyšetrenie krčka).
Aj dojčiace mamičky môžu užívať niektoré druhy antikoncepcie. O vhodných možnostiach sa poraďte s vaším gynekológom, ktorý vám dá na výber z dostupných možností. Okrem hormonálnych prípravkov sú aj iné možnosti. Niektorým párom vyhovuje kondóm či pesar, iné sa spoliehajú na spermicídne prípravky a podobne. Počas dojčenia môžu byť však príznaky, najmä bazálna teplota, dosť mätúce, a preto je dobré absolvovať kurz symptotermálnej metódy a vedieť presne, podľa čoho sa v období dojčenia riadiť a na čo sa možno spoliehať, aby metóda fungovala naozaj spoľahlivo. Ak ešte dojčíte a chcete hormonálnu antikoncepciu, tú vám poradí lekár, ako sme už spomínali, alebo si zvoľte inú metódu, ktorá vám vyhovuje.
tags: #obdobie #od #pocatia #po #porod