Štítna žľaza je drobný orgán v tvare motýľa, ktorý sa nachádza v dolnej časti krku a zohráva dôležitú úlohu v celkovom metabolizme. Má významnú úlohu pri otehotnení a donosení zdravého bábätka. Produkuje dva základné hormóny - tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3) pod regulačnou taktovkou hypofyzárneho hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Tieto hormóny riadia metabolické procesy v tele, medzi ktoré patria napríklad dýchanie, srdcový tep, činnosť centrálneho a periférneho nervového systému, menštruačný cyklus, regulácia telesnej teploty a mnohé iné.
Vplyv gravidity na fungovanie štítnej žľazy
Podľa posledných odhadov je až jednej žene z ôsmich počas života diagnostikovaná porucha funkcie štítnej žľazy. Počas prvých týždňov tehotenstva dochádza k zvýšenej činnosti obličiek, čo môže viesť ku krátkodobému zníženiu hladiny jódu a cirkulujúcich hormónov štítnej žľazy. Počas tehotenstva sa tiež zvyšuje spotreba hormónov štítnej žľazy kvôli tomu, že vyvíjajúci sa plod má stále vyššiu potrebu hormónov štítnej žľazy. Preto sa štítna žľaza fyziologicky zväčší až o 10 %.
Hladiny hormónov štítnej žľazy sú v tehotenstve ovplyvnené predovšetkým ľudským chóriogonadotropným hormónom a estrogénom, čo môže mať za následok sťaženú diagnostiku problémov spojených so štítnou žľazou. Navyše, samotné tehotenstvo sprevádzajú obrovské zmeny a na začiatku zvykne budúce mamičky potrápiť väčšia únava, čo sťažuje odlíšenie od symptómov ochorenia štítnej žľazy.
Význam hormónov štítnej žľazy pre vývoj plodu
Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre normálny vývoj mozgu a nervového systému plodu. V priebehu prvého trimestra, teda prvých troch mesiacov tehotenstva, je embryo úplne závislé od dostatočného prísunu hormónov štítnej žľazy matky, ktoré prechádzajú placentou. Približne od 12. týždňa tehotenstva začína štítna žľaza plodu pracovať sama, ale adekvátnu koncentráciu hormónov štítnej žľazy vytvára až v približne 18. - 20. týždni tehotenstva.
Správna koncentrácia hormónov je nevyhnutná aj pre zdravý rast kostí a chrupaviek plodu, a zároveň vývoj srdca, obličiek a pľúc. Nízke hladiny týchto hormónov pre plod môžu mať negatívne následky na vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy.
Prečo sa problémy môžu objaviť práve v tehotenstve?
Dôvodom, prečo môžu počas tehotenstva prepuknúť problémy so štítnou žľazou, sú zvýšené nároky na tvorbu hormónov. Samotné tehotenstvo nemusí byť priamou príčinou ochorenia štítnej žľazy, pretože porucha štítnej žľazy môže byť u ženy prítomná už aj pred graviditou, no budúca mamička o nej nemusí vedieť. Častým príkladom je autoimunitný zápal štítnej žľazy, pri ktorom žena nič nepociťuje, dokonca môže mať v krvi aj normálne hladiny hormónov. Záťažová situácia, ktorou tehotenstvo bezpochyby je, však môže všetko zmeniť a štítna žľaza už nemusí fungovať správne.
Naopak, tehotenstvo môže dobre vplývať na určitý typ ochorenia štítnej žľazy - autoimunitné zvýšenie činnosti štítnej žľazy. Keďže sa v gravidite prejavy imunitného systému potláčajú, priebeh tohto autoimunitného ochorenia sa môže prechodne zlepšiť. Bohužiaľ, tento stav nebýva trvalý a po pôrode sa stav môže opäť zhoršiť.
Skríning a diagnostika v období gravidity
Vyšetrenie fungovania štítnej žľazy podstúpi každá žena po potvrdení tehotenstva, v rámci odberu krvi počas gynekologickej prehliadky už na začiatku tehotenstva (do 12. týždňa). Vo vzorke krvi sa zisťuje koncentrácia tyreostimulačného hormónu (TSH), voľný tyroxín a protilátky proti štítnej žľaze.
Pre reprodukciu je potrebné mať hodnotu TSH do 2,5 mIU/ml. Ak sú negatívne protilátky, TSH sa akceptuje do hladiny 4 mIU/ml. Ženy, ktoré užívajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy, by sa mali nechať vyšetriť endokrinológom ihneď na začiatku tehotenstva, aby im lekár následne upravil dávkovanie liekov. U žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj 6 až 12 mesiacov po pôrode kvôli riziku vzniku popôrodnej tyreoiditídy.
Vyšetrenie stavu štítnej žľazy - Sprievodca OSCE | UKMLA | CPSA | PLAB 2
Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza)
Pri zníženej funkcii štítnej žľazy rastie riziko potratu, abrupcie placenty a neprospievania dieťaťa. Môže dôjsť k obmedzeniu vývinu mozgu dieťaťa, jeho inteligencie a psychomotorického vývoja, predčasnému pôrodu, či dokonca k pôrodu mŕtveho plodu. Medzi prejavy hypotyreózy patrí znížená psychická i fyzická výkonnosť, sklon k depresiám, únava, zimomravosť, priberanie na váhe, padanie vlasov, bolesť svalov a kĺbov, suchá koža a zápcha. Liečbu hypotyreózy zabezpečuje endokrinológ jednoduchou tabletkovou náhradou hormónov štítnej žľazy a pravidelnými kontrolami hladín týchto hormónov v krvi.
Zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza)
Neliečená zvýšená funkcia štítnej žľazy môže ohroziť tehotenstvo zvýšeným rizikom potratu, predčasného pôrodu alebo zlého zásobovania plodu živinami (preeklampsia), čo môže viesť až k ohrozeniu života a zdravia matky. Častým následkom hypertyreózy počas tehotenstva býva aj nízka pôrodná hmotnosť. U novorodencov je zvýšené riziko porúch srdcového rytmu, ktoré môže viesť až k srdcovému zlyhaniu či k vzniku strumy, ktorá bábätku môže sťažovať dýchanie.
Prejavy hypertyreózy zahŕňajú zrýchlený alebo nepravidelný srdcový rytmus, tras rúk, návaly tepla, zvýšené potenie, únavu, ale aj nevysvetliteľné zníženie telesnej hmotnosti. Žena musí užívať lieky tlmiace funkciu štítnej žľazy (tyreostatiká) v najnižšej možnej účinnej dávke, aby lieky neovplyvnili štítnu žľazu dieťaťa.
Význam jódu v strave
Jód je základným stavebným kameňom hormónov štítnej žľazy. Jeho význam počas obdobia tehotenstva narastá. Odporúčaný denný príjem jódu pre tehotné ženy predstavuje približne 250 mikrogramov denne. Vhodným zdrojom jódu sú predovšetkým mliečne výrobky, morské plody, vajcia, mäso, hydina a jodidovaná soľ. Jód môže pomôcť, ale len vtedy, ak je u pacientky zistený jeho nedostatok. Na druhej strane je treba byť opatrný s príjmom jódu vzhľadom k riziku predávkovania, čo môže spôsobiť nemalé ťažkosti vo funkcii štítnej žľazy.
Autoimunitné ochorenia a štítna žľaza
Autoimunitná tyreoiditída je zápalové ochorenie, ktoré sa objavuje približne u 11 % tehotných žien. Zápal postupuje pomaly a v utajení, pričom napáda tkanivo štítnej žľazy. Rizikovou skupinou sú ženy, ktoré už prešli ochorením štítnej žľazy v minulosti, ženy s cukrovkou 1. typu, ženy alergické na lepok (celiakia), ženy s reumatoidnou artritídou či fajčiarky.
Samostatnou kapitolou je popôrodná tyreoiditída, ktorá sa objavuje u žien do jedného roka po pôrode. Má rovnaké prejavy ako prechodná zvýšená funkcia štítnej žľazy, neskôr prechádza do zníženej funkcie. Akútna autoimunitná tyreoiditída môže imitovať laktačnú psychózu, kedy je žena nepokojná až agresívna.
Vplyv ochorení štítnej žľazy na mužskú plodnosť
Ochorenia štítnej žľazy postihujú dominantne ženy, avšak muži tvoria až jednu tretinu prípadov. U mužov s ochorením štítnej žľazy môže dôjsť k zníženiu kvality, počtu a pohyblivosti spermií, zníženej funkcii semenníkov, k poruchám erekcie a libida. Neliečenie ochorení štítnej žľazy môže viesť až k úplnej neplodnosti. Naopak, v prípade správnej liečby dochádza k zlepšeniu ukazovateľov plodnosti do niekoľkých týždňov až mesiacov.
Štítna žľaza v období klimaktéria
Hormonálne výkyvy počas klimaktéria a menopauzy môžu zhoršiť už existujúce ochorenia štítnej žľazy a naopak. Problémom je, že mnohé symptómy menopauzy, ako návaly horúčav, zmeny nálad a únava, sa prekrývajú s príznakmi dysfunkcie štítnej žľazy. Nedostatok estrogénu v tomto období ovplyvňuje produkciu hormónov štítnej žľazy, čo môže viesť k nesprávnej diagnóze. Preto sa ženám v menopauze odporúča pravidelný skríning funkcie štítnej žľazy, na základe ktorého dokáže endokrinológ správne určiť príčinu symptómov.
Liečba a manažment ochorení
Liečba ochorení štítnej žľazy patrí výlučne do rúk endokrinológa. V prípade hypotyreózy sa využíva hormonálna substitučná liečba, kedy pacientka prijíma tyreotropný hormón v tabletkovej forme. Lieky nijako neohrozujú plod a nemajú ani vedľajšie účinky na matku. Pri hypertyreóze endokrinológ predpíše tyreostatiká, ktoré tlmia tvorbu hormónov štítnej žľazy. V špecifických prípadoch sa môže využiť rádiojód (vždy mimo tehotenstva a dojčenia) alebo betablokátory na spomalenie srdcového tepu a zníženie krvného tlaku.
Je dôležité zdôrazniť, že preventívne zachytenie ochorenia a následná dispenzarizácia (pravidelné sledovanie) sú najlepšou cestou, ako predísť komplikáciám pri otehotnení a počas celého trvania gravidity. Ak je žene diagnostikovaná porucha štítnej žľazy, neznamená to automaticky nepriaznivú prognózu, pokiaľ je liečba nastavená správne a pacientka dodržiava pokyny lekára.
tags: #ochorenia #stitnej #zlazy #gravidita