Tehotenstvo je významné obdobie v živote ženy, ktoré prináša nielen radosť, ale aj nové povinnosti a výzvy, a to aj v pracovnom prostredí. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), poskytuje tehotným zamestnankyniam špeciálnu ochranu a nároky, ktoré zabezpečujú ich zdravie, bezpečnosť a stabilitu v zamestnaní. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať tehotným ženám také pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom. Táto prevenčná povinnosť je uvedená priamo v Zákonníku práce, čo svedčí o nespornom záujme zákonodarcu na ochrane tehotných zamestnankýň ako do istej miery privilegovanej skupiny zamestnancov.
Základné princípy ochrany tehotných žien v Zákonníku práce sú rozsiahle. Zákonník práce je základným pracovnoprávnym predpisom, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov. V prípade tehotných žien Zákonník práce kladie dôraz na ochranu ich biologického stavu a osobitný vzťah s dieťaťom. Táto ochrana sa prejavuje v rôznych oblastiach, ako sú pracovné podmienky, úprava pracovného času, zákaz výpovede v ochrannej dobe, materská a rodičovská dovolenka a starostlivosť o deti. Je dôležité poznamenať, že niektoré pracovné vzťahy (napr. štátna služba, práca vo verejnom záujme) môžu podliehať osobitnému právnemu režimu, preto je potrebné overiť si rozsah platnosti Zákonníka práce a prípadné úpravy.
Slovenskej republike záväzky v tejto oblasti vyplývajú z viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov, ako aj z právneho poriadku Európskej únie. Taktiež je potrebné uviesť, že Zákonník práce poskytuje ochranu tehotným ženám ešte pred samotným vznikom pracovného pomeru, a to v tzv. predzmluvných vzťahoch, kedy má zamestnávateľ výslovný zákaz požadovať informácie od uchádzača o zamestnanie, ktoré sú taxatívne vymenované v Zákonníku práce, pričom jednou z týchto informácií je aj údaj o tehotenstve uchádzačky o zamestnanie. Výnimkou je situácia, keď sa osoba uchádza o prvé zamestnanie a informácie súvisia s prácou, ktorú má vykonávať, a nevyžaduje sa osobitná zdravotná spôsobilosť. Pokiaľ by zamestnávateľ tento zákaz porušil, s určitosťou by sa tým vystavil riziku možného sankcionovania.
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o právach a povinnostiach tehotných žien v práci, vychádzajúci zo Zákonníka práce a ďalších relevantných právnych predpisov, s osobitným zreteľom na situácie, kedy vo firme prebiehajú organizačné zmeny, a na čo si budúce mamičky majú dať pozor.
I. Kľúčová úloha písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi
Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi je osobné rozhodnutie, no z právneho hľadiska veľmi dôležité. Ak chcete čerpať ochranu a výhody, ktoré vám prináležia, je nevyhnutné, aby ste tak urobili písomne a s potvrdením od lekára. Po vzniku pracovnoprávneho vzťahu, keď sa žena dozvie o svojom tehotenstve, by mala zvážiť čas, kedy túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámi.
Definícia „tehotnej zamestnankyne“ podľa Zákonníka práce
Z pohľadu Zákonníka práce sa tehotná žena stáva „tehotnou zamestnankyňou“ len vtedy, keď písomne informuje zamestnávateľa o tejto skutočnosti a súčasne o svojom stave predloží lekárske potvrdenie. Je dôležité si uvedomiť, že z pohľadu Zákonníka práce nie je uvedené lekárske potvrdenie totožné s tehotenskou knižkou. Až po splnení tejto písomnej oznamovacej povinnosti patria tehotnej zamestnankyni zvýšená ochrana a osobitné pracovné podmienky. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná. Osobitná ochrana tehotnej ženy závisí od toho, či zamestnankyňa informovala o svojom tehotenstve zamestnávateľa alebo nie, nakoľko podľa Zákonníka práce sa za „tehotnú zamestnankyňu“ považuje iba tá zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 Zákonníka práce).
Optimálny čas na oznámenie tehotenstva
Zákon nestanovuje termín, v akom by ženy mali svoje tehotenstvo oznamovať zamestnávateľovi. Túto otázku budúce mamičky riešia najmä v prvom trimestri, ktorý môže byť rizikový, a preto často čakajú až do jeho skončenia. Právna ochrana platí až od momentu, keď je tehotenstvo oznámené písomne a doložené lekárskym potvrdením. Častokrát by tehotné ženy mali oznámiť svoje tehotenstvo zamestnávateľovi skôr ako pred ukončením 12. týždňa tehotenstva, najmä ak vykonávajú fyzicky náročnú alebo rizikovú prácu. Ak žena pracuje najmä fyzicky, musí o svojom tehotenstve povedať skôr ako napríklad žena pracujúca v kancelárii za počítačom. Je predsa jasné, že tehotná žena nesmie vykonávať náročné fyzické práce, dvíhať ťažké veci a podobne.
Faktory ovplyvňujúce načasovanie oznámenia
Načasovanie oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi môže ovplyvniť niekoľko kľúčových faktorov, ktoré je vhodné zvážiť pre optimálnu ochranu zdravia a práv zamestnankyne:
Rizikovosť pracovného prostredia: Ženy pracujúce v rizikovom prostredí - napríklad s chemikáliami, žiarením, veľkou fyzickou záťažou, nočnými zmenami či manipuláciou s ťažkými bremenami - by mali dať vedieť zamestnávateľovi svoj stav čo najskôr. Ak pracovná pozícia zahŕňa rizikové faktory, ako je práca s chemikáliami, vysoká miera stresu, zdvíhanie ťažkých bremien alebo nočné zmeny, je vhodné informovať zamestnávateľa čo najskôr. Ide najmä o ženy pracujúce v zdravotníctve na rádiodiagnostických oddeleniach, kde sú vystavované žiareniu, ženy pracujúce v prašnom prostredí, v kaviarňach a baroch s povoleným fajčením, kde sú vystavené pasívnemu fajčeniu, prípadne ženy pracujúce v prostredí s vysokou mierou hluku.
Zdravotný stav: Ženy, ktoré sú na rizikovom tehotenstve - často potrebujú pracovné voľno kvôli častejším vyšetreniam, hospitalizácii alebo sú priamo na práceneschopnosti (PN) - by mali zamestnávateľa informovať čo najskôr. Včasné oznámenie umožní zamestnávateľovi prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, ktoré zodpovedajú zdravotnému stavu tehotnej ženy.
Vzťahy na pracovisku: Vzťahy medzi kolegami a zamestnávateľom dokážu taktiež vplývať na to, kedy sa žena rozhodne vyjsť so svojím tehotenstvom "na svetlo". Pokiaľ na pracovisku panuje dobrá a priateľská nálada a kolegovia sú zároveň kamaráti, často im žena o svojom stave povie ihneď, rovnako je to i v prípade zamestnávateľa. Ak je váš šéf zároveň vaším kamarátom, s ktorým sem-tam v rámci partie vybehnete aj kdesi posedieť, bude sa vám určite omnoho jednoduchšie a uvoľnenejšie hovoriť aj o tom, že ste tehotná.
Lekár: Štúdia o práci počas tehotenstva je zavádzajúca
Forma a obsah oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi
Veľa tehotných žien rozmýšľa nad formou oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi. Najefektívnejšou formou je oznámiť tehotenstvo svojmu zamestnávateľovi písomne. Hoci je písomná forma podstatná pre uplatnenie všetkých práv, dôležité je aj jej správne doručenie.
Formy oznámenia:
Osobné oznámenie: Pokiaľ majú zamestnankyňa a zamestnávateľ spolu dobré vzťahy, o tehotenstve mu môžu jednoducho povedať bez veľkých formalít. Avšak pre plnú právnu ochranu je stále nevyhnutné, aby bolo oznámenie doložené písomnou formou a lekárskym potvrdením.
Písomné oznámenie: Môžete doručiť list zamestnávateľovi osobne a požiadať o potvrdenie prevzatia, alebo list odoslať doporučene poštou. Písomné oznámenie by malo byť podpísané a datované.
Doručenie písomného oznámenia:
List odovzdaný osobne: Zamestnávateľ, resp. poverená osoba potvrdí prevzatie listu na kópii, ktorú si zamestnankyňa ponechá. Toto potvrdenie slúži ako dôkaz o doručení.
Doporučený list s doručenkou: Zakúpite si obálku s doručenkou, pošlete poštou. Adresát podpisom a dátumom potvrdí prevzatie. Doručenka je následne doručená späť odosielateľovi ako nespochybniteľný dôkaz o doručení.
Čo má obsahovať oznámenie o tehotenstve?
Zákonník práce nepredpisuje, čo presne má obsahovať oznámenie o tehotenstve. Do písomného oznámenia netreba vkladať viac informácií, než zákon skutočne vyžaduje. Stačí krátka veta a lekárske potvrdenie. Takisto netreba v oznámení o tehotenstve zamestnávateľa vyslovene žiadať, aby umožnil zamestnankyni absolvovať tehotenské prehliadky, ktoré jej určí ošetrujúci lekár. Zamestnávateľovi totiž vyplýva zo Zákonníka práce povinnosť poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času.
Oznámenie o tehotenstve a žiadosť o preradenie na vhodnú pracovnú pozíciu je možné spojiť do jedného písomného podania. Z pohľadu Zákonníka práce nie je stanovená povinnosť tieto úkony oznamovať oddelene. Práve naopak, z praktického hľadiska je efektívnejšie a prehľadnejšie, ak zamestnávateľ dostane všetky relevantné informácie naraz, teda v jednej listine. Vo vašom oznámení sa odporúča jasne uviesť, že ste tehotná a zároveň požiadate o preradenie na inú, pre tehotné ženy vhodnú pracovnú pozíciu, ak vaša súčasná práca nie je pre tehotné ženy vhodná alebo je zakázaná podľa príslušného zoznamu prác. Priložte aj prípadné lekárske potvrdenie, ak ho už máte k dispozícii - nie je to však vždy povinné, ale môže to urýchliť proces.
Vzor oznámenia o tehotenstve:
Môžete oznámenie o tehotenstve napísať sama na počítači v textovom editore, vlastnoručne ho podpísať a odovzdať zamestnávateľovi spolu s lekárskym potvrdením.
Príklad:
V súlade s ustanovením § 40 ods. 6 Zákonníka práce Vám týmto oznamujem, že som tehotná. Predpokladaný termín pôrodu je …………….. Zároveň Vás žiadam, aby mi bolo umožnené absolvovať všetky povinné lekárske prehliadky určené lekárom. Ďakujem.
V…….. dňa ……………….
K oznámeniu o tehotenstve priložte potvrdenie od lekára. Toto potvrdenie vám vydá váš gynekológ, ako osobitný dokument, alebo len jednoducho prefotíte tehotenskú knižku. Oznámenie samozrejme podpíšte a datujte.
II. Osobitné pracovné podmienky a úprava práce tehotných žien
Zamestnávateľ je povinný rešpektovať práva tehotnej zamestnankyne a zabezpečiť jej vhodné pracovné podmienky. Táto povinnosť je zásadná pre ochranu zdravia tehotnej ženy a jej nenarodeného dieťaťa, pričom jej rozsah je presne vymedzený právnymi predpismi.
Zákaz prác zakázaných tehotným ženám a rizikových povolaní
Tehotné zamestnankyne nesmú vykonávať práce, ktoré sú zakázané tehotným ženám, resp. ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Ustanovuje sa aj zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. Medzi tieto práce patria napríklad práce so škodlivými chemickými látkami, výškové práce, práce s výbušninami, banské práce, práce v prostredí s nadmerným hlukom, otrasmi, nadmernou záťažou chladom alebo teplom a pod.
Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v citovanom nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku. Zamestnávateľ nemôže nútiť tehotnú ženu do vykonávania prác, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti a zdravia a možné účinky na jej tehotenstvo alebo dojčenie. Zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám a zoznamy prác a pracovísk, spojených s osobitným rizikom pre tehotné ženy ustanovujú prílohy č. 1 a č. 2 nariadenia vlády č. 272/2004 Z. z.
Vo vzťahu k vymedzenému osobnému rozsahu žien v práci nemožno tehotné ženy nútiť k výkonu prác, pri ktorých sa zistilo ohrozenie bezpečnosti a zdravia, ako aj možné účinky na tehotenstvo. Zamestnávateľ je tiež povinný posudzovať charakter, stupeň a trvanie vystavenia pôsobenia škodlivých faktorov, vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok, ako aj posúdiť charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia. Zamestnávateľovi je akiste známe aj nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, z ktorého okrem iných vyplýva, že "u tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien, vykonávajúcich ručnú manipuláciu s bremenami, treba rešpektovať odporúčanie príslušného lekára týkajúce sa úpravy režimu práce a odpočinku, prípadne časového obmedzenia a trvania ručnej práce s bremenami, ak si to vyžaduje zdravotný stav ženy, ochrana plodu a nerušený priebeh tehotenstva."
Povinnosti zamestnávateľa pri úprave pracovných podmienok
Ak máte rizikové povolanie, či prácu, ktorá ohrozuje vaše tehotenstvo, zamestnávateľ má k dispozícii niekoľko riešení situácie. Zákonník práce upravuje aj predpísaný postup zamestnávateľa vo forme zákonných povinností v prípade tehotenstva zamestnankyne, ak ide o zamestnankyňu, ktorá vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo.
V prvom rade, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok tehotnej zamestnankyne. O dôvode a trvaní preradenia je zamestnávateľ povinný vydať písomné oznámenie.
Preradenie na inú prácu a vyrovnávací príspevok
Zamestnávateľ je podľa § 161 Zákonníka práce povinný preradiť tehotnú zamestnankyňu na inú vhodnú prácu, ak vykonávaná práca je pre ňu zakázaná alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo. Nie každý zamestnávateľ vie upraviť pracovné podmienky tak, aby tieto presne zodpovedali pracovnej zmluve. Ak tehotnú ženu nie je možné dočasne preradiť na inú prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, zamestnávateľ ju môže preradiť po dohode s ňou aj na prácu iného druhu.
Pri poklese zárobku v takomto prípade prevedenia na inú prácu sa poskytne tehotnej zamestnankyni vyrovnávacia dávka z nemocenského poistenia, ktorá kompenzuje stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Ak dosahuje tehotná žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Často však dochádza k situácii, že preradenie na inú vhodnú prácu nie je možné. A to preto, že zamestnávateľ jednoducho takú prácu nemá k dispozícii alebo tehotná zamestnankyňa nesúhlasí s preradením na iný druh práce. V takom prípade, ak sa vo firme vhodná práca pre tehotnú ženu nenájde, zamestnankyňa má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy počas trvania tehotenstva, keďže pôjde v tomto prípade o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Naopak, ak zamestnávateľ ponúkne vhodnú prácu, ale tehotná zamestnankyňa ju odmietne bez vážneho dôvodu, ide o prekážku v práci na strane zamestnankyne.
Úprava pracovného času, práca v noci a nadčas
Zákonník práce pamätá na úpravu pracovného času tehotných žien v prípade požiadaviek na kratší pracovný čas, práce v noci, či práce nadčas. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti (§ 164 ods. 1 ZP).
Kratší pracovný čas: Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Právne povinnosti zamestnávateľa, pokiaľ ide o úpravu pracovného času tehotnej ženy, je podmienená jej žiadosťou o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času.
Práca v noci: Pokiaľ ide o tehotnú zamestnankyňu pracujúcu v noci, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci. Tehotná žena pracujúca v noci môže zamestnávateľa požiadať a ten je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci. Ak požiadate zamestnávateľa o preradenie z nočných zmien na denné zmeny, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť. Dôležitým ustanovením Zákonníka práce je, že ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
Práca nadčas: Dôležité je zdôrazniť, že zamestnávateľ môže nariadiť tehotnej zamestnankyni prácu nadčas len s jej súhlasom. To isté platí aj vtedy, ak ide o ženu alebo muža trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky, osamelú ženu alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť, zamestnávateľ ju nemôže nariadiť. V zásade ak s tým tehotná zamestnankyňa súhlasí, môže aj naďalej pracovať aj v noci a aj nadčas.
Dôležitá úprava nerovnomerného pracovného času sa týka taktiež tehotných žien. Zamestnávateľ nemôže tehotnej žene rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne, iba ak by sa s ňou na tom dohodol.
Lekár: Štúdia o práci počas tehotenstva je zavádzajúca
Pracovné voľno na lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom
Zamestnanci väčšinou vedia, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas. Najviac je to na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Prehliadok s rastúcim bruškom absolvujete mnoho, ale čo je pozitívne, neodzrkadlí sa to na znížení vašej mzdy. Tehotenské prehliadky ako aj ošetrenia, ktoré súvisia s tehotenstvom sa považujú za prekážku v práci a teda váš zamestnávateľ má povinnosť vás na takéto prehliadky uvoľniť z práce, a to na nevyhnutne potrebný čas. Na účel absolvovania prehliadok a vyšetrení vám patrí pracovné voľno s náhradou mzdy. Tieto tehotenské prehliadky, ako aj iné tehotenské vyšetrenia, sa nezapočítavajú do známych 7 dní na OČR, či ošetrenia vás ako zamestnanca. Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu predpôrodných kurzov. Je však možné sa so zamestnávateľom na poskytnutí takého voľna dohodnúť.
III. Ochrana pred skončením pracovného pomeru počas tehotenstva
Pomerne zásadnou témou súvisiacou s tehotenstvom zamestnankyne je v každom prípade skončenie pracovného pomeru. Jedna z najväčších výhod písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi je, že zamestnávateľ nemôže jednostranne ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. ochranná doba.
Zákaz výpovede v ochrannej dobe
Ochranná doba je doba, počas ktorej platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa. Podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pod ochrannú dobu spadá aj doba, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
Ochranná doba z dôvodu tehotenstva zamestnankyne závisí od toho, či zamestnankyňa informovala o svojom tehotenstve zamestnávateľa, nakoľko podľa Zákonníka práce sa za „tehotnú zamestnankyňu“ považuje iba tá zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 Zákonníka práce). Ak by zamestnávateľ tento zákaz výpovede porušil a konal v rozpore so Zákonníkom práce, výpoveď by bola neplatná. V žiadnom prípade by to neznamenalo, že výpovedná doba uplynie, až keď skončí tzv. ochranná doba.
Výnimky zo zákazu výpovede: Závažné porušenie a skúšobná doba
Hoci tehotné ženy majú v práci silnú ochranu pred výpoveďou, existujú aj výnimky zo zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny: Ako je to v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny tehotnou zamestnankyňou? Zamestnávateľ nemôže s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, ale môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou. Z vyššie uvedených dôvodov tak zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer aj so svojou tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, a to aj napriek tomu, že sa táto zamestnankyňa nachádza v ochrannej dobe. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.Taktiež okamžité skončenie pracovného pomeru je zo zákona vylúčené, avšak iba v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru existujú pre zamestnávateľa viaceré výnimky, ktoré ho oprávňujú na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ak sú splnené zákonom upravené podmienky.Tehotné ženy sú na základe pracovného práva chránené pred výpoveďou z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh aj opakovaného porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom. Zákaz výpovede sa na ne podľa odborníka nevzťahuje len v prípade výpovede z dôvodu, pre ktorý môže firma okamžite skončiť pracovný pomer.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Ak ide o prípad skončenia pracovného pomeru tehotnej zamestnankyne v skúšobnej dobe, zamestnávateľ s ňou môže vo výnimočných prípadoch skončiť pracovný pomer. Od 1. septembra 2011 platí, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom, a musí to náležite písomne odôvodniť, inak je skončenie neplatné.
Lekár: Štúdia o práci počas tehotenstva je zavádzajúca
Skúšobná doba a tehotenstvo
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Konštantná judikatúra ustálila, že skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.
Pokiaľ ide o predlžovanie skúšobnej doby platí, že v jednom pracovnom pomere môže byť dohodnutá skúšobná doba len jedenkrát. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova. Vyplýva to z ustanovenia § 45 ods. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať.
Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď. Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca, nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. Je však potrebné zdôrazniť už spomenutú skutočnosť, a síce, že v takom prípade sa predlžuje skúšobná doba o čas strávený na tzv. prekážkach v práci. Pokiaľ ide o dovolenku, Zákonník práce ani v tomto prípade nevylučuje možnosť zamestnanca v skúšobnej dobe čerpať dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, na akú dovolenku vznikol zamestnancovi v konkrétnom prípade nárok. Podľa § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Podľa § 103 ods. V zmysle § 113 ods. Nárok na dovolenku teda zamestnancovi vznikne za presne stanovených podmienok.
Organizačné zmeny a vplyv na pracovné podmienky tehotnej zamestnankyne
V súvislosti s organizačnými zmenami vo firme, keď už zamestnankyňa riadne písomne oznámila svoje tehotenstvo spolu s lekárskym potvrdením, je situácia špecifická a je chránená Zákonníkom práce.
Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. c) Zákona č. 311/2001 Z. z. ste počas trvania ochrannej doby chránená pred možnou výpoveďou zo strany vášho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu nemôžete byť nijakým spôsobom prinútená súhlasiť so zmenou pracovného miesta s nižším platovým ohodnotením. Počas trvania ochrannej doby máte právo na rovnaké pracovné podmienky, aké ste mali pred organizačnou zmenou.
Ak vám zamestnávateľ predloží Dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej vám bude zmenená pracovná pozícia a znížená mzda, a vy sa rozhodnete takúto dohodu neuzavrieť, vaša doterajšia pracovná pozícia nemôže byť nijakým spôsobom ohrozená. Váš zamestnávateľ totiž nemôže s vami ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že sa nachádzate v ochrannej dobe podľa citovaného ustanovenia § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Váš zamestnávateľ vám jednostranne nemôže zmeniť pracovnú pozíciu, a tým ani znížiť mzdu, bez toho, aby ste s takoutou zmenou výslovne prejavili svoj súhlas. Napriek tomu, má však zamestnávateľ povinnosť ponúknuť Vám vhodné pracovné podmienky. V prípade, ak zamestnávateľ nevie zabezpečiť vhodné pracovné podmienky, je povinný zamestnankyňu dočasne preradiť na inú vhodnú prácu, pri ktorej dosiahne rovnaký zárobok. Ak nie je možné takéto dočasné preradenie v rámci toho istého druhu práce, zamestnávateľ preradí tehotnú zamestnankyňu na prácu iného druhu, avšak len po predchádzajúcej dohode s ňou.
Možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou
Skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou je taktiež možné na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Napriek tomu, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe z dôvodu tehotenstva, má však povinnosť ponúknuť vám podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce možnosť skončiť pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov. V tomto prípade by ste mohli mať nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska finančného by pre vás mohlo byť výhodnejšie skončiť pracovný pomer dohodou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti, ak je to váš prípad. Vo výpovedi musí byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Ak by ste sa teda so zamestnávateľom dohodli na skončení pracovného pomeru, v dohode musí byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. zákona. Ak by vám zamestnávateľ dal výpoveď z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, nárok na odstupné by vám nevznikol, ak váš pracovný pomer trval menej ako jeden rok. Ak by ste sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou z org. dôvodov - zrušenie zamestnávateľa, mohli by ste mať nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Keďže váš pracovný pomer trval menej ako jeden rok, nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce vám nevznikne, ak by to nebola dohoda z dôvodov podľa § 76 ods. 2.
Je však potrebné upozorniť, že ak vaša ochranná doba uplynie, t.j. ak sa vrátite do práce po ukončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, môže vám váš zamestnávateľ vzhľadom na organizačnú zmenu predložiť na podpis Dohodu o zmene pracovných podmienok (zmena pracovnej pozície a zníženie mzdy). Ak ju nebudete akceptovať, môže vám váš zamestnávateľ dať výpoveď z dôvodu organizačných zmien, ktoré u neho nastali. Po návrate do práce po ukončení materskej, resp. rodičovskej dovolenky, ochrana pred výpoveďou z organizačných dôvodov zaniká, pokiaľ nepatríte do inej skupiny chránených zamestnancov.
IV. Materská dovolenka a nárok na materské
Zákonník práce priznáva žene materskú dovolenku a s ňou súvisiaci nárok na materské. Tieto inštitúty sú kľúčové pre zabezpečenie dostatočného času na zotavenie po pôrode a starostlivosť o novorodenca, a sú upravené Zákonníkom práce a zákonmi o sociálnom zabezpečení.
Dĺžka materskej dovolenky a nástup
Zákonník práce priznáva žene materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve a viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.
Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (v 34. týždni tehotenstva), najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Táto informácia je podstatná pre ženy s rizikovým tehotenstvom, ktoré z titulu dočasnej práceneschopnosti poberajú nemocenské. Na materskú dovolenku môžu nastúpiť najskôr v 32. týždni tehotenstva a požiadať si o materské.
Podmienky nároku na materské a jeho výpočet
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktoré sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Vypláca ho Sociálna poisťovňa. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (v 34. týždni tehotenstva), najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (v 32. týždni tehotenstva). Ak poistenkyňa porodí skôr, nárok na materské vzniká odo dňa pôrodu.
Pokiaľ ide o podmienky získania nároku na materské, skúma sa, či je žiadateľ o materské nemocensky poistený, resp. či mu trvá ochranná lehota, ak nemocenské poistenie zaniklo. Ďalšie podmienky sú dané podľa toho, či ide o zamestnaného poistenca, resp. poistenkyňu alebo či je to osoba, ktorá má status SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Výška materského v zásade závisí od vymeriavacieho základu, z ktorého poistenkyňa platí poistné na nemocenské poistenie. Vymeriavacím základom zamestnanca je zjednodušene hrubá mzda. Prečítajte si, ako sa vypočíta výška materského zamestnankyni.
Lekár: Štúdia o práci počas tehotenstva je zavádzajúca
V. Špecifické otázky: Organizačné zmeny a zníženie mzdy počas tehotenstva
V súvislosti s organizačnými zmenami vo firme a možnosťou zníženia platu tehotnej zamestnankyni sa vynárajú dôležité otázky týkajúce sa jej práv a ochrany. Zamestnankyňa, ktorá riadne písomne oznámila svoje tehotenstvo spolu s lekárskym potvrdením, sa nachádza v ochrannej dobe, čo má zásadný vplyv na jej pracovné podmienky.
Právo na rovnaké podmienky v ochrannej dobe
Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. c) Zákona č. 311/2001 Z. z. ste počas trvania ochrannej doby chránená pred možnou výpoveďou zo strany vášho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu nemôžete byť nijakým spôsobom prinútená súhlasiť so zmenou pracovného miesta s nižším platovým ohodnotením. Počas trvania ochrannej doby máte právo na rovnaké pracovné podmienky, aké ste mali pred organizačnou zmenou.
Ak vám zamestnávateľ predloží Dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej vám bude zmenená pracovná pozícia a znížená mzda, a vy sa rozhodnete takúto dohodu neuzavrieť, vaša doterajšia pracovná pozícia nemôže byť nijakým spôsobom ohrozená. Váš zamestnávateľ nemôže s vami ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že sa nachádzate v ochrannej dobe podľa citovaného ustanovenia § 64 ods. 1 písm. c).
Jednostranná zmena pozície a zníženie mzdy
Váš zamestnávateľ vám jednostranne nemôže zmeniť pracovnú pozíciu, a tým ani znížiť mzdu, bez toho, aby ste s takoutou zmenou výslovne prejavili svoj súhlas. Ak je vaša súčasná práca pre tehotné ženy nevhodná alebo zakázaná podľa príslušného zoznamu prác alebo lekárskeho posudku, zamestnávateľ je podľa § 161 Zákonníka práce povinný preradiť vás na inú vhodnú prácu. Ak takúto prácu nemá, je povinný poskytnúť vám pracovné voľno s náhradou mzdy.
Situácia po uplynutí ochrannej doby
Je však dôležité si uvedomiť, že ochrana poskytovaná Zákonníkom práce v súvislosti s organizačnými zmenami a mzdovými podmienkami je časovo obmedzená trvaním ochrannej doby. Ak vaša ochranná doba uplynie, t.j. ak sa vrátite do práce po ukončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, môže vám váš zamestnávateľ vzhľadom na organizačnú zmenu predložiť na podpis Dohodu o zmene pracovných podmienok (zmena pracovnej pozície a zníženie mzdy). Ak ju nebudete akceptovať, môže vám váš zamestnávateľ dať výpoveď z dôvodu organizačných zmien, ktoré u neho nastali. Po návrate do práce po ukončení materskej, resp. rodičovskej dovolenky, ochrana pred výpoveďou z organizačných dôvodov zaniká, pokiaľ nepatríte do inej skupiny chránených zamestnancov.
V tomto kontexte je pre tehotnú zamestnankyňu kľúčové poznať svoje práva a dôsledne ich uplatňovať, najmä písomnou formou, aby mala k dispozícii relevantné dôkazy v prípade potreby riešenia sporných situácií so zamestnávateľom.
tags: #tehotenstvo #a #organizacne #zmeny #vo #firme