V zložitom svete rodinného práva, kde sa osudy detí často stávajú predmetom súdnych sporov, je pochopenie princípov rodičovských práv a povinností kľúčové. V momente, keď sa cesty rodičov rozídu, vzniká potreba upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, čo je proces, ktorý v sebe zahŕňa množstvo právnych, psychologických a emocionálnych aspektov. Slovenský právny systém, rovnako ako medzinárodné dohovory o právach detí, zdôrazňuje najlepší záujem dieťaťa ako primárny princíp, hoci jeho konkrétna definícia často zostáva predmetom interpretácie. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na to, ako súdy pristupujú k rozhodovaniu o starostlivosti, s osobitným dôrazom na vplyv zmenených pomerov, úlohu neodkladných opatrení a rastúci význam názoru samotného dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti: Základné princípy a ich rozsah
Právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v praxi zahŕňa súbor záväzkov a oprávnení rodičov voči ich deťom. Starostlivosť o dieťa takisto znamená výživné, t. j. rodičovský dohľad znamená starostlivosť o bezpečnosť dieťaťa a zabránenie akémukoľvek nebezpečenstvu od tretích strán. Rodičia žijúci spoločne vykonávajú rodičovskú starostlivosť spoločne.
Podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).
Ak sú rodičia odlúčení, ich spoločná rodičovská zodpovednosť pokračuje. Dohľad nad dieťaťom a starostlivosť oň musí zabezpečovať rodič, s ktorým dieťa žije. O záležitostiach, ktoré môžu mať značný vplyv na vývoj dieťaťa, musia rodičia rozhodovať spoločne. Spory medzi rodičmi sa riešia na rodinnom súde, ak právne predpisy nestanovujú inak. Rodič, ktorý nežije s dieťaťom, má právo na informácie o ňom, najmä na informácie o jeho vývoji, zdraví, akademických úspechoch, záujmoch a životných podmienkach. Rodič, ktorý má dieťa v samostatnej osobnej starostlivosti, má všetky práva a povinnosti vyplývajúce z práva osobnej starostlivosti. Ak sú deti v spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, obaja rodičia môžu konať v mene svojich detí v jeho osobných a majetkových vzťahoch.
Rodičia majú voči svojim deťom v rámci svojich schopností a finančnej situácie vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine).
Záujem dieťaťa: Kľúčový, no nejednoznačný princíp
Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva, vrátane medzinárodných dohovorov o právach detí, skloňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Naivný občan, ktorý by sa snažil nájsť v legislatíve definíciu pojmu „záujem dieťaťa“, by bol veľmi sklamaný. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. V Zákone o rodine je definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo… Manželstvu je venovaných 27 paragrafov, v ktorých je ošetrený celý proces manželstva až po rozvod. Záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf.
Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“? Odpoveď právnych teoretikov - „treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa.“ Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov - odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. …Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. …Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. Ak sa však pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", tak sa dostávame do roviny právnej neistoty.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom (§ 24, odsek 4 Zákona o rodine). V praxi je to však iba pokus, pretože prax je veľmi často v rozpore s týmto paragrafom. Súd sa rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia a tým vymaže celý tento jeden odsek - definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená.
Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Dá sa s tým súhlasiť - to úplne stačí na to, aby dieťa na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa o dieťa starať. Párnovíkendovstvo je proti záujmu dieťaťa. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.
Formy úpravy rodičovských práv a povinností
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Výlučná osobná starostlivosť
Ak je jeden rodič zbavený práva osobnej starostlivosti, súd odovzdá dieťa do výhradnej osobnej starostlivosti druhého rodiča. Rodič so samostatnou osobnou starostlivosťou vykonáva starostlivosť o dieťa, čo zahŕňa právo konať v mene detí v ich osobných a majetkových vzťahoch a právo určiť miesto bydliska dieťaťa. Pri priznaní práva samostatnej osobnej starostlivosti súdy posudzujú okolnosti prípadu, ako napríklad to, s ktorým rodičom dieťa žije v okamihu podania návrhu a ktorý rodič vykonáva každodennú starostlivosť o dieťa. Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv.
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody.
Striedavá osobná starostlivosť
Inštitút striedavej starostlivosti bol zavedený do slovenského právneho poriadku prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. Jeho podstatou je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Z tohto je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa.
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. dňoch.
„Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.“ (zdroj: Löwy, A. a kolektív. Najlepší záujem dieťaťa ako hodnotové kritérium pri rozhodovaní v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 142)
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Súd však vždy skúma záujem maloletého dieťaťa, aj keď sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.
Kedy nastáva zmena rozhodnutia o starostlivosti?
Každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletých detí je možné zmeniť iba v prípade, že nastala taká zmena pomerov, ktorá zmenu súdneho rozhodnutia odôvodňuje. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ako bolo judikované aj v R 97/1967. Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva.
Príklady z praxe, ktoré odôvodňujú zmenu pomerov:
- Zneužívanie návykových látok a násilie: V rodine, kde muž pácha násilie na ženách, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí (naprí. tri trestné činy násilia na sestrách a útok na matku), je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Ak sa bývalý partner začal často opíjať, pričom bol v prítomnosti nášho maloletého syna, je to dôvod na zmenu.
- Väzba alebo výkon trestu odňatia slobody: Ak je rodič, ktorému bolo dieťa zverené vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, druhý rodič má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať. Vy ako rodič ste prvý, kto je oprávnený mať deti v starostlivosti a nie stará matka, u ktorej deti momentálne sú.
- Neplnenie rodičovských povinností a nezáujem: Ak otec opakovane odmieta styk s deťmi, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti na základe dohody, a odmieta sa o ne starať aj cez letné prázdniny, pričom sa s nimi nestretáva, len si občas píše SMS, ide o zmenu pomerov. Ak otec dieťaťa, aj napriek tomu, že už niekoľko rokov nikde nepracuje, je neustále pod vplyvom návykových látok a syna matke opakovane odmieta dať, a ako sám maloletý predtým povedal, otec nemá v úmysle dohodu dodržať, taktiež sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia.
- Psychické utrpenie dieťaťa: Ak maloletý veľmi psychicky trpí tým, že ešte nemôže byť s rodičom, dokonca už raz utiekol za rodičom od starého otca, a keď je s rodičom cez víkend, odmieta ísť späť a dostáva sa do veľmi zlého stavu, súd musí konať v záujme dieťaťa.
- Destabilizácia výchovného prostredia: V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. problémy s partnerom, zlé vzťahy s nevlastnými súrodencami, zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa, zanedbávanie) je nutné zvážiť zmenu starostlivosti. Ak syn chorľavie, rapídne schudol a nechce byť v spoločnej domácnosti s otcom a jeho manželkou, rovnako ako dcéra, je to vážny dôvod.
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity… Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná. V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.
Neodkladné opatrenie: Rýchly zásah v záujme dieťaťa
Neodkladné opatrenie predstavuje dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme, umožňujúci súdom dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zabezpečiť budúcu exekúciu. Ide o provizórnu úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej. Takéto rozhodnutie je len dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.
Definícia a účel
Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. Jeho účelom je zabezpečiť, aby dieťa zostalo v najlepšom možnom prostredí, ktoré zohľadňuje jeho záujmy a potreby, a zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť pre dieťa.
Právny základ a podmienky nariadenia
Právny základ pre neodkladné opatrenia nájdeme v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP).
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia.
Druhy neodkladných opatrení v starostlivosti o dieťa
Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
- Zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti.
- Výžive maloletého.
- Úprave styku rodiča s dieťaťom.
- Podstatnej veci starostlivosti maloletého dieťaťa.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP:Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťa do starostlivosti určitej osoby. Tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Zverenie dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti:Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.
Výživné:Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, prípadne prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov.
Úprava styku rodiča s dieťaťom:Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom. Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov.
Vykonateľnosť a zánik neodkladného opatrenia
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné, keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladnej úpravy neviaže na právoplatnosť, ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr.
Pokiaľ ide o zánik predbežného opatrenia, tento je upravený v ustanovení § 77 ods. 1, 2 O. s. p. tak, že predbežné opatrenie zanikne, ak: navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; uplynul určený čas, po ktorý malo trvať, alebo ak predbežné opatrenie zruší súd, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Vplyv názoru dieťaťa na súdne konanie
Súd pri rozhodovaní v tomto prípade musí prihliadať na záujem dieťaťa. Dieťa má právo udržiavať osobný vzťah a priamy kontakt s každým rodičom (práva prístupu). Toto pravidlo sa uplatňuje aj vtedy, ak je dieťa oddelené od rodiny alebo ak už nežije s jedným alebo obidvoma rodičmi. Stabilita budúceho výchovného prostredia je dôležitým záujmom dieťaťa a tu treba iba skonštatovať, že ak nie je stabilita budúceho výchovného prostredia narušená, tak nič nebráni realizácii toho, asi najdôležitejšieho záujmu dieťaťa - právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pri posudzovaní striedavej starostlivosti sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Príklad z praxe:Ak dieťa v pubertálnom veku, ktoré si začalo vyberať, kde bude bývať, dlhodobo zostáva u otca bez toho, aby sa ukázalo u matky, hoci bolo súdom pridelené matke, je to situácia, kde názor dieťaťa zohráva úlohu. Ak dieťa tvrdí, že s navrhovanou striedavou starostlivosťou nebude súhlasiť, bude sudkyňa (kurátor) prihliadať na názor dieťaťa. Hlas dieťaťa je relevantný, najmä vo veku 9 rokov, a ešte viac u 12 a 14-ročných detí. Orgány musia rozhodovať tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa.
Praktické aspekty súdneho konania a podávanie návrhov
Návrh na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z práva osobnej starostlivosti a práva prístupu sa podáva na súde v mieste bydliska dieťaťa. Pri nárokoch vyplývajúcich z práva osobnej starostlivosti a práva prístupu sa za miesto bydliska dieťaťa považuje registrované miesto bydliska jeho rodičov. Ak sa registrované miesta bydliska rodičov dieťaťa nachádzajú v rôznych správnych oblastiach, za miesto bydliska dieťaťa sa považuje registrované miesto bydliska rodiča, s ktorým žije. Návrh na uplatnenie nároku sa podáva podľa článku 128 Občianskeho súdneho poriadku (Civilprocesa likums). Súdne konanie v občianskoprávnych veciach sa riadi ustanoveniami lotyšského Občianskeho súdneho poriadku. Veci súvisiace s ochranou práv a záujmov dieťaťa súdy posudzujú prednostne.
Pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý zastupuje maloleté dieťa. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Návrh musí obsahovať to, kto ho podáva, akej veci sa týka (návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti), musíte opísať rozhodujúce skutočnosti a priložiť dôkazy. Návrh musí byť podpísaný a datovaný.
Náležitosti návrhu na predbežné opatrenie zverenie dieťaťa sú nasledovné:
- Údaje navrhovateľa: Meno, priezvisko, bydlisko, prípadne rodné priezvisko a štátna príslušnosť. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Údaje dieťaťa: Meno, priezvisko, bydlisko, prípadne rodné priezvisko a štátna príslušnosť.
- Údaje odporcu: Meno, priezvisko, bydlisko, prípadne rodné priezvisko a štátna príslušnosť.
- Predmet návrhu: Jasné vyjadrenie, čoho sa návrh týka (napr. zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti).
- Dôvody návrhu: Podrobné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť. V návrhu je potrebné zdôvodniť, ako sa zmenili pomery na strane otca a akým spôsobom je ohrozený vývoj maloletého.
- Navrhované opatrenia (Petit): Presný petit s jasným uvedením, čoho sa domáhate. Napríklad, ak sa domáhate styku s dieťaťom, je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného, uveďte sumu, ktorú požadujete, a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Dôkazové prostriedky: K návrhu sú pripojené všetky dostupné dôkazy (dokumenty, svedectvá a pod.), ktoré podporujú potrebu predbežného opatrenia.
- Predpokladaná doba trvania opatrenia: Navrhuje sa, aby predbežné opatrenie bolo platné do určitého dátumu a aby sa v prípade potreby mohlo predĺžiť na základe rozhodnutia súdu.
- Súd, ktorý bude vec prerokovávať: Adresa a označenie príslušného súdu.
- Súhlas s podmienkami: Vyhlásenie o súhlase s podmienkami návrhu a záväzok spolupráce.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
Rovnocenné postavenie rodičov a mýty v súdnej praxi
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke, závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi, čo pramení z histórie na Slovensku. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Ako bolo uvedené, „za celé obdobie existencie tohto znenia zákona (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine) ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. A to všetko napriek tomu, že v dôvodovej správe z 19. augusta 2004 k tomuto zákonu je uvedené: „Z praxe súdov vyplýva, že v niektorých prípadoch rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neumožňuje druhému oprávnenému rodičovi styk s dieťaťom resp. znemožňuje druhému rodičovi stretávanie s dieťaťom. Novou úpravou v odseku 4 sa umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o výchovnom prostredí…“. Aktuálny Zákon o rodine je platný od januára 2005 a za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi. Asi je namieste skonštatovať, že zákon, ktorého opodstatnenosť je neodškriepiteľná a za šesť rokov nebol ani raz súdmi aplikovaný, je alebo zbytočný, alebo by sudcovia potrebovali veľmi intenzívne školenie o skutočných potrebách a záujmoch detí. Pri takejto aplikácii zákonov v praxi sa nemôžeme diviť ničomu.
Vyživovacia povinnosť a jej úprava
Rodičia majú voči svojim deťom v rámci svojich schopností a finančnej situácie vyživovaciu povinnosť. Výživné je stanovené sumou, ktorá je vypočítaná s ohľadom na náklady, ktoré v priebehu roka vzniknú v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa, s tým, že táto suma sa rozpočíta na jednotlivé mesiace v roku a tak sa určí výška mesačného výživného. Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. dieťaťa. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
V prípade, že je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, styk rodiča s maloletým dieťaťom je právom tohto rodiča, nie jeho povinnosťou. Ak sa teda otec s deťmi stretať nechce, neviete ho k tomu donútiť. Ak by aj bol styk upravený súdom, potom v čase, kedy by si dieťa vzal rodič na styk, je povinný mu zabezpečiť všetky jeho potreby. O tento čas sa neznižuje suma výživného na mesiac. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené, predsa nemá s deťmi len náklady na ich stravu, prípadne hygienu, ktoré musí vynaložiť rodič v čase, kedy využíva právo styku s nimi.
Pokiaľ súd nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v tomto prípade. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine - Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s. 421).
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Rodičovské práva verzus plnoletosť dieťaťa
Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
tags: #od #kedy #rozhoduje #dieta #samo #o