Krvný test dokáže odhaliť množstvo problémov, od banálnych infekcií až po závažné ochorenia. Vďaka preventívnemu vyšetreniu ich môžete začať riešiť skôr, ako sa rozvinú a skomplikujú. Pre správne vyhodnotenie výsledkov je dôležitá kvalita krvného rozboru, na ktorú môže mať vplyv celý rad maličkostí. Odber krvi u malých detí, najmä ak ide o ročné dieťa, môže byť pre rodičov stresujúca situácia. Je dôležité vedieť, ako sa správne pripraviť, aby bol odber čo najmenej traumatizujúci a výsledky čo najpresnejšie. Tento článok prináša komplexný sprievodca prípravou na odber krvi u dieťaťa nalačno, ktorý zohľadňuje všetky dôležité aspekty, ako aj prehľad celého spektra odberov a preventívnych prehliadok v detskom veku.
Prečo je odber krvi dôležitý a prečo sa vyžaduje nalačno?
Krv je biologický materiál, ktorý sa na určenie správnej diagnózy používa najčastejšie. Preventívne vyšetrenia sú kľúčové pre včasné odhalenie rôznych zdravotných komplikácií. Pred odberom krvi sa často vyžaduje lačnenie, aby sa predišlo skresleniu výsledkov. Konzumácia jedla môže v prvom rade skresliť hodnoty cholesterolu a cukru v krvi, vplyv má ale aj na množstvo ďalších vecí. Napríklad, hladina glukózy, ktorá informuje o možnom výskyte cukrovky, by bola po raňajkách vyššia, ako keď sa dieťa či dospelý dostaví na odber s prázdnym žalúdkom.
Je dôležité si uvedomiť, že pre čo najpresnejšie výsledky krvného rozboru je dôležité sa už deň pred samotným odberom vyhnúť športovým aktivitám a iným fyzicky namáhavým činnostiam. Krátky strečing bude mať na namerané hodnoty minimálny vplyv, polmaratón ale radšej odložte na inokedy. Tiež si dajte pozor na zvýšenú aktivitu tesne pred príchodom do ordinácie. Navyše, je jasné, že sladký nápoj zdvihne hladinu krvného cukru, výsledky ale môže ovplyvniť napríklad aj rozčúlenie alebo chôdza do schodov. Na odber krvi je preto dobré chodiť v čo najlepšej nálade a mať pri tom na pamäti niekoľko základných odporúčaní. V záujme objektívnych výsledkov vyšetrení je dôležité dodržať zásady správnej prípravy, respektíve režimu pred odberom, ako aj samotného odberu, aby nedošlo ku kontaminácii vzorky.
Avšak, je potrebné spomenúť, že pojem nalačno stále pre mnoho ľudí znamená nejesť a nepiť. Napriek tomu, ako uvádza jedno z odporúčaní, odber nalačno sa nevyžaduje iba na vyšetrenie lipidov (Konsenzus EAS a EFLM, apríl 2016). Zároveň sa objavujú názory, že odber krvi nalačno sa už neodporúča ani dospelým, ani deťom. Rozhodnutie o vhodnom postupe je výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta upozorní na dôležité skutočnosti, ktoré vplývajú na hodnoty jednotlivých vyšetrení pri laboratórnej diagnostike. Niektoré vyšetrenia si dokonca vyžadujú špecifickú prípravu pacienta, respektíve vždy sa treba informovať o liekových interakciách a prípadne sa dohodnúť na dočasnom vysadení liekov.
Príprava na odber: Kľúč k presným výsledkom a minimalizácii stresu
Príprava na odber by sa mala začať už deň vopred. Jej cieľom je zamedziť akémukoľvek narušeniu presnosti výsledkov.
Jedlo a lačnenie: Ako dlho a čo jesť/nejesť?
Lačnenie by malo trvať približne desať hodín. Osem a menej hodín je málo. Neodporúča sa ani jesť neskoro v noci pred raňajším odberom. Ráno pred odberom vôbec nejedzte. Jedlo môže v prvom rade skresliť hodnoty cholesterolu a cukru v krvi. Deň pred odberom je vhodné po štvrtej hodine popoludní konzumovať iba ľahkú stravu a obmedziť prísun niektorých potravín. Ako vysvetľuje MUDr., „Večer pred odberom odporúčam dať si zeleninový šalát alebo napríklad kurací vývar. Chybu neurobíte, ani keď zvolíte prírodné rybie filé. Rozhodne je ale nutné vyhnúť sa alkoholu, čokoláde a orechom. Hodnoty krvného rozboru výrazne ovplyvnia aj tučné jedlá.“ Okrem jedla je vhodné odpustiť si už od popoludňajších hodín aj fajčenie a pitie alkoholických nápojov (okrem iného často obsahujú cukor, čo nie je vhodné pri zisťovaní hladiny glukózy). Rovnako už popoludní nejedzte výdatné, tučné a veľmi sladké jedlá. Čokoláda a orechy sú priam zakázané. Večer pred odberom nejedzte tučné jedlá ako syry, maslo, smotanu, mäsové jedlá a výrobky, údeniny. Treba dať prednosť ovociu, zelenine, suchárom, netukovému pečivu. Pacient by nemal pred odberom fajčiť (u aktívneho fajčiara treba brať do úvahy vplyv fajčenia na výsledky vybraných parametrov).
Pre malé deti, najmä dojčené bábätká, platí špecifické pravidlo. Materské mlieko sa považuje za „čistú tekutinu“ a nie je potrebné pred odberom krvi bábätku odopierať dojčenie. Jediný parameter, ktorý môže dojčenie pred odberom krvi ovplyvniť, je hladina glukózy v krvi bábätka. Ostatné parametre, ktoré sa bežne testujú, sú dojčením neovplyvnené. Vždy je však vhodné konzultovať túto skutočnosť s ošetrujúcim lekárom.
Hydratácia: Nenahraditeľná pred odberom
Zatiaľ čo jedlo je krátko pred odberom tabu, dostatočne piť je vyslovene žiaduce. Pojem nalačno stále pre mnoho ľudí znamená nejesť a nepiť, príjem tekutín je ale pred odberom žiaduci, ráno je dobré vypiť aspoň štvrť litra vody alebo nesladeného čaju. Na odber má prísť pacient dostatočne hydratovaný - 24 hodín pred odberom treba vypiť aspoň 2 l tekutín, najmä vodu, minerálku, čaje, ovocné šťavy. Ráno pred odberom treba vypiť 500 ml tekutín. 12 hodín pred odberom nepite sladké nápoje. Ak prídete vy či vaše dieťa na odber dehydrovaní, krv bude príliš zahustená.
Dôsledkom dehydratácie môže byť hustá krv, ktorá spôsobí problémy pri samotnom odbere. Krv nepotečie do skúmavky, ako treba, a bude treba pichnutie zopakovať na inom mieste, čo môže byť zvlášť pre deti dosť traumatizujúcim zážitkom. Hustá krv však so sebou nesie aj riziko prípadných skreslených hodnôt. Na nariedenie krvi je preto potrebné pred odberom vypiť aspoň štvrť litra tekutín, pokojne aj viac. Je pritom vhodné piť čistú vodu, nie džús, mlieko, kávu či silný čierny alebo zelený čaj. Nevhodným druhom tekutín dajte stopku aj popoludnie a večer pred odberom.
Fyzická aktivita a psychická pohoda
Odporúča sa dodržať obdobia redukovanej telesnej aktivity. Fyzická aktivita ovplyvňuje viaceré parametre - závisí to od dĺžky a intenzity záťaže a od fyzickej kondície jedinca. Po skončení záťaže dochádza k normalizácii jednotlivých parametrov rôznou rýchlosťou. Pri vyšetrení hormónov PSA sa odporúča 2 dni pred odberom nejazdiť na koni a na bicykli. Do niekoľkých dní sa väčšinou všetky parametre normalizujú. Pacient by nemal prísť na odber pod psychickým stresom, ktorý zvyšuje sekréciu viacerých hormónov, čím dochádza k ovplyvneniu mnohých biochemických parametrov. Preto je dôležité, aby bol pacient čo najviac uvoľnený a v čo najlepšej nálade.
Lieky a alergie: Dôležité informácie pre personál
Pokiaľ máte alergiu na dezinfekčné prostriedky, informujte o tom personál na odberovom pracovisku. Nebojte sa tiež povedať, že pri odbere krvi trpievate nevoľnosťou alebo pokiaľ sa vám začne točiť hlava. Pri pravidelne a dlhodobo užívaných liekoch odporúčame skonzultovať s vaším lekárom, či ich bude pred odberom nutné vysadiť alebo nie. Odber by sa mal robiť pred ďalšími plánovanými diagnostickými postupmi. Podľa možností treba odber urobiť pred plánovaným užitím liekov, respektíve podľa odporúčania lekára vo vzťahu k indikovaným vyšetreniam a k cieľu, aký vyšetrenie sleduje.
Samotný odber krvi: Technika a špecifiká u detí
Odber krvi sa vykonáva obvykle v sede alebo v ľahu. V našich podmienkach sa však krv odoberá najčastejšie v sede, v ľahu iba vtedy, ak pacientovi príde kvôli odberu nevoľno alebo nie je schopný sám sedieť.
Optimálny čas a poloha
Pokiaľ nie je špecificky určené inak, najlepšie je robiť odber medzi 7. a 9. hodinou ráno. Okrem iného aj preto, že na posúdenie číselného výsledku vyšetrenia sa využívajú tzv. referenčné intervaly, ktoré sú štatistickými metódami určené z odberov robených práve v tomto časovom intervale. Okrem toho je tento čas ideálny aj z pohľadu biologických cyklov, ktoré v tele prirodzene prebiehajú.
Miesto odberu a objem vzorky
Podľa typu a počtu potrebných vyšetrení sa volí miesto odberu krvi, ktorým býva najmä žila na predlaktí (venózny odber) alebo vlásočnice žilného systému. Krv na laboratórne vyšetrenie sa nesmie odoberať z končatiny, ktorá sa používa na transfúziu krvi alebo na intravenóznu aplikáciu liekov a infúzií - dochádza ku skresleným výsledkom vybraných laboratórnych parametrov (odber by sa nemal robiť skôr ako hodinu od podania infúzie, liekov a pod.). Pri odbere treba odobrať dostatočné množstvo krvi podľa počtu vyšetrení, ako aj podľa typu požadovaných vyšetrení (minimálne 3 ml, optimálne 7 - 10 ml). Zároveň treba použiť aj vhodný odberový materiál.
U malých detí sa miesto odberu môže líšiť. Niekedy sa krv berie z prsta, čo je často menej bolestivé a rýchlejšie. Mojej dcerke brali ako 10-mesačnej krv často, nakoľko museli vtedy absolvovať jednu operáciu v celkovej narkóze. Pediatrička to robila normálne z ruky v lakťovom ohybe ako dospelým, akurát že dieťa dala ležať na lehátko, rodič ho zľahol telom a rúčička jej visela z lehátka dole. Sestrička držala tú rúčičku a doktorka bez problémov zobrala krv. Ale musí mať takú ihlu s nadstavcom, čo vie urobiť podtlak, vtedy to lepšie ide.
Iné možnosti sú z predu na rúčke alebo z hlavy, zo žily na čele alebo nad spánkami. Keď boli už v nemocnici, tak maličkej brali sestričky krv z hlavy zo žily nad spánkom, ale pritom rodič nesmel byť. Čakal vždy na chodbe a dve sestričky ju zobrali do ambulancie, ale za 2 minúty mu ju vždy doniesli. Strašne rýchlo to vedeli z tej hlavy zobrať, ale vtedy asi nebrali veľa krvi. Záleží od toho, koľko ampuliek treba zobrať. Malému brali viac krát, naposledy keď mal asi 11-12 mesiacov a vždy mu ju brala z hlavy. Plakal to áno, ale ako náhle ho pustili, stíchol. Mojej brali z chrbta dlane, dobľúkali ju a krv zbierala do skúmavky, keď mala asi 3 dni. Mala nemala ani 3 mesiace, najprv skúšali napichnúť žilu, nešlo to, potom zobrali z hlavičky. Lebo malé bábätká majú na hlavičke žilky, ktoré vidno. Detskej dcerke brali z opacnej strany dlane. Doktorka najprv umŕtvila miesto nejakým sprejom a potom zobrala krv. Mala na lehátku a rodič jej držal rúčku a prihováral sa jej. Plač bol, to je jasné, ale zvládli sme to. Tiež sa stalo, že jej napichovali infúziu do hlavičky, nič príjemné.
Priebeh odberu a použitie škrtidla
Ak je žilný systém dostatočne viditeľný a hmatateľný, netreba používať škrtidlo. V opačnom prípade treba stiahnuť rameno na čo najkratšiu dobu, pričom by sa s končatinou nemalo cvičiť, aby nedošlo k zvýšeniu koncentrácie vysokomolekulových látok. Miesto vpichu sa pred odberom vydezinfikuje. Po vpichu nasleduje samotný odber, keď odberová sestra pripojí prvú skúmavku a následne vymieňa ďalšie potrebné skúmavky pripojením na klobúčik s ihlou, ktorý zostáva po celý čas odberu ten istý. Škrtidlo treba odstrániť bezprostredne po tom, ako začne krv vtekať do skúmavky. Po ukončení odberu je ihla vytiahnutá a miesto vpichu by malo byť zatlačené tampónom po dobu 2 - 5 minút, aby nedošlo k vzniku podliatiny.
Ako minimalizovať traumu u malých detí
Väčšina dospelých sa už počas života s občasnými odbermi krvi zmierila a zvláda ich bez problémov, inak je to s deťmi. Pichnutie do ruky je pre mnohé z nich veľmi traumatizujúca záležitosť. Ak Ti môžem poradiť, pokus sa pred dcerkou nedat najavo svoj strach. Najprv skús ukludnit samu seba tým, že je to nevyhnutné a že je to len par minut zo dna. Povedz si, že dcerka Ta potrebuje mat pri sebe. Zoberte oblubenu hracku, hocico, co ju potesi. Ak idete nalacno, tak asi by som jej situaciu vysvetlila (mozno tak vecer predtym, nie prilis skoro, ale aby vedela, co ju caka) - preco nemoze papat, ze jej musia zobrat krv, ze to je preto, aby pani doktorka vedela, ze je zdrava a pod. Nezatajovala by som jej, ze to bude trochu boliet (ak by sa pytala, inak by som jej to asi zbytočne nehovorila), aby sa potom ešte viac nebala. Pre staršie deti môže pomôcť aj odmena v podobe lízatka či cukríka po odbere.
Niektoré ambulancie pediatrov si preto v poslednej dobe zadovážili šikovnú pomôcku, takzvaného buzzyho, s ktorým je odber krvi dokonca zábava, na ktorú sa dieťa môže tešiť. Buzzy patrí medzi takzvané distrakčné (rozptyľujúce) pomôcky na odpútanie pozornosti od bolesti. Na základe ochladenia miesta a vibrovania sa jednak odvedie pozornosť dieťaťa a jednak sa do mozgu šíria impulzy o vibrácii a chlade. Tým pádom sa deti tak nesústredia na bolesť. Účinok pomôcky možno ešte zosilniť, ak sa miesto vpichu natrie znecitlivujúcou látkou. V ambulanciách sa dnes využíva aj takzvaný ježko. Je to blokovač ihiel, ktorý nachádza využitie najmä pri očkovaní.
Sprievodca krvnými testami pre deti
Odber iných biologických vzoriek: Moč a stolica
Okrem odberu krvi sa na laboratórnu diagnostiku využívajú aj iné biologické vzorky, ako je moč a stolica. Pre ich správne vyhodnotenie je rovnako dôležitá dôkladná príprava a správny odber.
Odber moču
Kvalitatívne vyšetrenie moču z prvého ranného moču
Prvý ranný moč sa používa na základnú chemickú kvalitatívnu analýzu moču (vyšetrenie pH, dôkaz prítomnosti bielkovín, glukózy, ketolátok, urobilinogénu, krvi a hemoglobínu), ktorá sa robí pomocou diagnostických prúžkov a hodnotí sa semikvantitatívne. Taktiež sa používa na kvalitatívne vyšetrenie močového sedimentu, ktoré sa robí prietokovou cytometriou a umožňuje dôkaz bunkových zložiek a kryštálov, ako aj na kvalitatívne vyšetrenia močových biochemických parametrov: rôzne metabolity, enzýmy, minerály a iné špeciálne vyšetrenia a výpočty.
Režim pacienta
Odporúča sa aspoň 8 hodinový pokoj na lôžku bez nadmerného príjmu tekutín, aby moč nebol príliš zriedený.
Odber moču
Vyšetrenie sa robí z prvej rannej vzorky zo stredného prúdu moču. Pred samotným odberom treba pacienta poučiť o dodržaní rannej hygieny. Genitálie treba umyť mydlom a opláchnuť teplou vodou. Prvá dávka moču sa vymočí do toalety, stredný prúd moču sa zachytí do odberovej nádobky (skúmavky). Odber by mal byť vykonaný v období mimo menštruácie. Moč sa väčšinou odoberá do pohárov na moč, z ktorých sa časť moču následne prelieva do odberovej skúmavky. Poháre musia byť v takýchto prípadoch čisté, inak môžu výsledok kvalitatívneho vyšetrenia moču skresľovať. Skúmavku treba starostlivo zatvoriť viečkom. Minimálny objem vzorky moču je 10 ml (minimálne 5 ml).
Transport
Moč sa odporúča vyšetriť do 1 hodiny od odberu, maximálne do 2 hodín. Nádobku s močom doručte čo najskôr do odberového miesta alebo pred doručením podľa možnosti uložte do chladničky (2-8 °C). Pri pravidelne a dlhodobo užívaných liekoch odporúčame skonzultovať s vaším lekárom, či ich bude pred odberom nutné vysadiť alebo nie. Neodporúčame deň pred odberom ani v deň odberu fyzicky náročné cvičenie.
Odber moču na bakteriologické vyšetrenie
Bakteriologické vyšetrenie moču je kvantitatívne a stanovuje sa počet mikroorganizmov v 1 ml moču. Odoberá sa stredný prúd prvého ranného moču. Za stredný prúd sa považuje druhá tretina objemu moču v močovom mechúri.
Režim pacienta pred odberom
Dôležitá je hygiena pacienta pred samotným odberom moču. Moč musí byť odobratý sterilne. Muži si pred odberom po stiahnutí predkožky umyjú glans penis mydlom a vodou. Ženy si po oddialení lábií umyjú vonkajší genitál gázou namočenou v mydlovej vode, pričom stierajú povrch sliznice spredu dozadu. Postup opakujú ďalšou gázou namočenou v mydlovej vode a nakoniec si genitál opláchnu vlažnou vodou. Pri spontánnom močení sa nechá prvý prúd moču pacienta vymočiť von. Do sterilnej nádobky (skúmavky) sa zachytí stredný prúd moču v množstve 10 - 20 ml.
Transport moču
Moč musí byť po odbere doručený do mikrobiologického laboratória do 2 hodín a až do spracovania uchovávaný v chladničke.
Odber stolice
Odberovú súpravu vám poskytne praktický lekár alebo ktorékoľvek odberové pracovisko. Drevenou špachtľou alebo podobným nástrojom odoberte stolicu zo záchodovej misy alebo z toaletného papiera. Vzorku uložte do starostlivo uzavretej nádoby a čo najskôr ho odneste do odberového pracoviska.
Na okultné (skryté) krvácanie
Režim pacienta pred odberom vzorky
Pred vyšetrením nie je potrebný žiadny špeciálny diétny režim. Alkohol, aspirín alebo iné lieky užívané v nadbytočnom množstve môžu spôsobiť gastrointestinálne podráždenie, ktoré môže byť príčinou krvácania. Preto sa odporúča vysadiť tieto substancie, a to najmenej 48 hodín pred vyšetrením. Pred odberom sa neodporúča ani umývanie zubov (možnosť prítomnosti krvi v gastrointestinálnom trakte pri krvácaní z ďasien). Vzorka stolice nesmie byť odoberaná počas a do troch dní po menštruácii. Taktiež nesmie byť vzorka odobratá pri krvácaní spôsobenom hemoroidmi či fisúrami v blízkosti análneho otvoru.
Technika odberu a objem
Stačí jeden odber z troch rôznych častí stolice. Množstvo stolice je 1 - 2 g (veľkosť hrachu až čerešne).
Transport
Najlepšie výsledky sa dosiahnu, keď je vzorka stolice vyšetrená do 6 hodín od odberu. Ak nie je možné vzorku otestovať do uvedeného času, môže byť uskladnená po dobu 3 dní pri teplote 2 - 8 °C.
Mikrobiologické vyšetrenie stolice
Technika odberu a množstvo
Odoberá sa čerstvá vzorka stolice z podložnej alebo záchodovej misy vo veľkosti hrášku lopatkou ukotvenou vo vrchnáku odberovej nádobky.
Transport
Stolica sa transportuje do laboratória do 2 hodín. V prípade, že nemôže byť transportovaná včas, uskladňuje sa v chladničke pri teplote 4 - 8 °C, a to najviac jeden deň.
Parazitologické vyšetrenie stolice
Režim pacienta
Vzorka stolice na parazitologické vyšetrenie sa odoberá vždy pred aplikáciou antibiotík, antiparazitík, respektíve bária, bizmutu a minerálnych olejov alebo 2 týždne po ich aplikácii.
Čas a technika odberu
Stolica na parazitologické vyšetrenie sa odoberá 3× za sebou, optimálne každý druhý deň z dôvodu vylúčenia mylnej diagnózy vplyvom tzv. negatívnej fázy pri cyklickom výskyte parazitov. Odoberá sa čerstvá stolica (z podložnej alebo záchodovej misy) lopatkou vo veľkosti vlašského orecha, teda v objeme asi 3 až 5 ml. Nie je možné odoberať viac než jednu vzorku počas jediného dňa.
Špeciálne požiadavky pri parazitologickom vyšetrení stolice
Pri suspektnej amébiáze treba doručiť stolicu na vyšetrenie čo najrýchlejšie, najneskôr do 1 hodiny po defekácii (to isté platí pre diagnostiku iných črevných prvokov).
Preventívne prehliadky a odbery krvi v detstve: Kompletný prehľad
Aby prvé dni, týždne, mesiace či roky dieťatka neboli pre mamičky také ťažké, prinášame prehľad toho, na čo majú nárok v rámci preventívnych prehliadok, ktoré sú hradené zo zákona. Každý rodič novonarodeného dieťaťa by mal dostať informácie v zdravotnej poisťovni, ktorú pre svoje dieťa zvolí. Tieto informácie by mal podať aj každý pediater a zahŕňajú: zoznam preventívnych prehliadok s ich obsahom, vrátane informácie o očkovaní hradených z verejných zdrojov; informáciu o výške platieb z verejných zdrojov za preventívne prehliadky; informáciu o výške platieb za vakcíny hradených z verejných zdrojov; a informáciu o paušálnych platbách zdravotných poisťovní z verejných zdrojov lekárovi, ktorého si rodičia vyberú. Celkovo až 9 prehliadok v prvom roku života dieťatka.
Čo sa sleduje počas prehliadok
U detí do dvoch rokov sú prehliadky nahustené častejšie a prevencia sa orientuje najmä na odhalenie prípadných metabolických porúch, odhalenie nedostatku vitamínu D, adekvátnosť výživy, vyšetrenie pohybového správania, vývin jemnej motoriky, vývin zmyslových orgánov a vývin reči.
Prehliadky v prvom roku života: Deväť kľúčových momentov
Dieťatko v prvom roku života čaká hneď 9 preventívnych prehliadok u pediatra.
Vyšetrenia v pôrodnici
Ešte v pôrodnici absolvuje niekoľko vyšetrení. „Dieťa je vyšetrené niekoľkými vysokokvalifikovanými odborníkmi na novorodeneckom oddelení, je mu odobratá krv na 12 screeningových vyšetrení a zdravý novorodenec s prírastkom na váhe od pôrodu je prepustený domov,“ vysvetlila bratislavská pediatrička Katarína Šimovičová. Podľa novej legislatívy príde na prvú návštevu k matke s bábätkom domov lekár do 3 dní po návrate z pôrodnice a mal by skontrolovať aj sociálne pomery, v ktorých bábätko žije.
Prvá prehliadka doma
Počas prvej návštevy po narodení založí lekár novorodencovi zdravotnú dokumentáciu, preštuduje správu z pôrodnice, porozpráta sa s matkou a zistí aj jej zdravotný stav po pôrode. Súčasťou prvej prehliadky je prenatálna a perinatálna anamnéza dieťaťa a komplexné pediatrické vyšetrenie. Hodnotí sa tvar a veľkosť veľkej fontanely (väzivové spojenie na hlave novorodenca v mieste skríženia lebečných švov, tzv. lupienok), švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústna dutina a tvar podnebia. Taktiež aj auskultačný nález na srdci (vyšetrenie počúvaním), stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, stav semenníkov, symetria dolných končatín, pohyblivosť bedrových kĺbov. Vyšetria sa novorodenecké reflexy. Pediater tiež poučí mamičku o dojčení, udržaní laktácie, poradí akú stravu by mali mať matky počas dojčenia, zaujíma sa aj o polohovanie a hygienu novorodenca. Pediater vysvetlí mamičke aj užívanie vitamínov. „Vitamín D sa podáva dieťaťu prvé dva roky každý deň, vitamín K raz týždenne počas prvých troch mesiacov,“ radí Katarína Šimovičová.
Druhá prehliadka (približne 4. týždeň)
Druhú preventívnu prehliadku absolvuje bábätko okolo 4. týždňa života. Jej súčasťou je zhodnotenie zdravotného stavu, váženie, meranie dĺžky, obvodu hlavy a hrudníka. Okrem toho urobí lekár dieťatku kompletné pediatrické vyšetrenie, vyšetrenie psychomotorického vývoja, ultrasonografické vyšetrenie, čo znamená vyšetrenie bedrových zhybov aj ortopedické vyšetrenie ultrazvukom bezbolestnou a neinvazívnou metódou. Mamičke lekárka opäť poradí ako podporiť laktáciu a ako sa starať o dieťatko, čo sa týka výživy i režimu.
Tretia prehliadka (od 7. týždňa)
Na ďalšiu, v poradí tretiu, prehliadku ide mamička s bábätkom od 7. týždňa veku dieťatka. Pediater na nej opäť zisťuje zdravotný stav dieťatka od minulej prehliadky. Váži ho, meria dĺžku dieťatka, obvod hlavičky a hrudníka, okrem toho mu urobí komplexné pediatrické vyšetrenie. Od siedmeho týždňa sa vyšetruje aj psychomotorický vývoj, teda symetrický zdvih hlavy v polohe na brušku, schopnosť fixovať zrakom blízke predmety či osoby. Lekár urobí kontrolu screeningového vyšetrenia bedrových kĺbov a pomôže mamičkám s podporou laktácie.
Štvrtá prehliadka (10. týždeň)
V 10. týždni života čaká dieťatko jeho 4. preventívna prehliadka v živote, na ktorej opäť pediater zhodnotí jeho zdravotný stav od minulej prehliadky, odváži a odmeria jeho váhu, dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Čaká ho komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrenie psychomotorického vývoja. Do januára 2012 tu patrila aj kontrola jazvičky po očkovaní proti tuberkulóze (TBC). Keďže sa proti tomuto ochoreniu už neočkuje, nekontroluje sa ani jazvička. V prípade, že má mamička nejaké otázky ohľadom laktácie, lekár jej poradí.
Piata prehliadka (3. až 4. mesiac)
Na ďalšiu preventívnu prehliadku ide dieťatko s mamičkou až v 3. až 4. mesiaci od narodenia. Súčasťou vyšetrenia je opäť anamnéza, čiže zhodnotenie zdravotného stavu od minulej prehliadky, váženie, meranie dĺžky, obvod hlavy a hrudníka. „Obvod hlavičky sa meria len do 3. mesiaca života ako prevencia vrodených vývojových vád mozgu. Rast hlavičky sa zapisuje do špeciálneho grafu, ak hlava rastie rovnomerne, po 3. mesiaci už meranie nemá význam,“ vysvetlila K. Šimovičová. Dieťatko čaká komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrenie psychomotorického vývoja. To znamená, že dieťatko je v polohe na chrbte a voľne otáča hlavičkou, sleduje očami, nožičky sa uvoľňujú od podložky, ručičky smerujú pred trup, prezerá si ručičky, dieťatko má aktívny záujem o hračku. Sleduje sa aj poloha na brušku, vzoprenie o lakte, držanie hlavičky a negatívny vzopierací reflex. Lekár poradí mamičke ohľadom laktácie. Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, uskutoční sa 1. očkovanie hexavakcínou a pneumokokovou vakcínou.
Šiesta prehliadka (5. až 6. mesiac)
Počas 5. až 6. mesiaca dieťatko absolvuje ďalšiu preventívnu prehliadku - už šiestu. Opäť tu lekár zistí anamnézu, teda zhodnotí zdravotný stav od minulej prehliadky, odváži a odmeria všetky hodnoty, tak ako doteraz. Dieťatko absolvuje komplexné pediatrické vyšetrenie. Kedysi sa robilo v tomto veku aj preventívne vyšetrenie moču, teraz ho však už netreba. „Každý novorodenec absolvuje ultrazvukové vyšetrenie močových ciest a už aj malá nezrovnalosť sa zistí veľmi skoro a dieťa sa dostane do starostlivosti detského nefrológa,“ vysvetlila K. Šimovičová. Dieťatko zároveň vyšetrí na psychomotorický vývoj a v rámci neho vyšetrí hrubú a jemnú motoriku, reč a sociálne vzťahy podľa štandardnej stupnice. Matka sa opäť môže poradiť ohľadom laktácie. „Postupne sa od ukončeného 4. mesiaca začína pridávať nemliečna strava. Mamičky môžu zaradiť zeleninu, mäso i lepok. V minulosti to lekári odporúčali až v 7. mesiaci alebo dokonca vo 8. mesiaci,“ pripomína K. Šimovičová. Ak to zdravotný stav dieťatka dovoľuje, absolvuje 2. očkovanie hexavakcínou a pneumokokovou vakcínou.
Siedma prehliadka (7. až 8. mesiac)
Na siedmu prehliadku ide dieťatko vo svojom 7. až 8. mesiaci života. Lekár opäť zhodnotí anamnézu, teda zdravotný stav dieťatka od minulej prehliadky, odváži a odmeria všetky hodnoty tak ako doteraz. Urobí dieťatku komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrenie psychomotorického vývoja, teda hrubá a jemná motorika, reč a sociálne vzťahy podľa štandardnej stupnice. V tomto veku dieťatko v polohe na chrbte dlho nevydrží, obracia sa na bruško, lozí po štyroch, pri kontakte nožičiek s podložkou sa dieťatko vzopiera a napriami sa. Zároveň lekár pomôže ohľadom podpory dojčenia. Prichádzajú aj prvé informácie o fluorizácii.
Ôsma prehliadka (9. až 10. mesiac)
Na ôsmu preventívnu prehliadku ide dieťatko ako 9 až 10-mesačné. Opäť sa lekár zaujíma o zdravotný stav dieťatka od minulej prehliadky, odváži a odmeria všetky hodnoty. Urobí dieťatku komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrenie psychomotorického vývoja, používanie štipcového úchopu a rozvoj reči. Mamičkám poskytne poučenie o možnostiach vo výžive a podpore dojčenia, zároveň informuje o fluorizácii.
Deviata prehliadka (11. až 12. mesiac)
V 11. alebo 12. mesiaci ide mamička s dieťatkom na ďalšiu preventívnu prehliadku. Lekár zhodnotí doterajší vývoj bábätka počas celého roka podľa nameraných údajov. Posúdi jemnú a hrubú motoriku, chôdzu a používanie dvojslabičných slov. Preventívne vyšetrenie moču nie je potrebné, pokiaľ je dieťa zdravé a ultrasonografické vyšetrenie močových ciest malo ako novorodenec negatívne. Mamička dostane informácie ohľadom fluorizácie a podpory dojčenia. Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, dieťatko ide na 3. očkovanie hexavakcínou a pneumokokovou vakcínou.
Prehliadky po prvom roku života: Pokračovanie starostlivosti
Kým v prvom roku svojho života absolvuje dieťatko deväť preventívnych prehliadok, v druhom roku by mala mamička navštíviť poradňu 1-krát, a to medzi 15. a 18. mesiacom. Od tretieho roku nastupuje dieťatko na preventívne prehliadky s dlhším odstupom, každé dva roky.
Prehliadka 2-ročného dieťaťa (15. až 18. mesiac)
V rámci nej absolvuje dieťatko záverečnú poradňu, anamnézu, merania, komplexné pediatrické vyšetrenie, psychomotorický vývoj. Prichádza aj vyšetrenie kože, svalového tonusu a vyšetrenie lymfatických uzlín. Už od kojeneckého veku sa treba starať o chrup. Pediater preto upozorňuje na stomatologické preventívne prehliadky od prvých prerezaných zúbkov. V tomto čase má dieťa za sebou už viacero očkovaní, lekár preto skontroluje jeho zdravotný stav. Prípadne sa s rodičom dohodnú na doplnení chýbajúceho očkovania. Ak mu to zdravotný stav dovoľuje, malo by absolvovať 1. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole.
Prehliadka 3-ročného dieťaťa
Ako trojročné ide na prehliadku, v rámci ktorej získa komplexné pediatrické vyšetrenie, vyšetrenie tlaku, pulzu, zraku, farbocitu, sluchu a reči, pričom tu pediater spolupracuje s logopédom. V tomto veku lekár rieši aj udržiavanie telesnej čistoty a prípadné pomočovanie. Okrem toho vezme dieťatku preventívne aj moč.
Prehliadka 5-ročného dieťaťa (5. až 6. rok)
Pri 5 až 6-ročnom dieťatku urobí lekár komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrí ho na školskú zrelosť. Tu pediater spolupracuje so psychológom a rieši prípadné problémy so zaškolením detí do 1. triedy základnej školy. Opäť mu vyšetrí zrak, farbocit, sluch, reč (sleduje sa dyslália, tvorba viet, zajakávanie). Opäť sa lekár zaujíma či mamička dbá o udržiavanie telesnej čistoty a či sa dieťa nepomočuje. Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, absolvuje preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Prehliadka 7-ročného dieťaťa
Preventívna prehliadka v 7. roku života sa robí len deťom, ktoré nenastúpili na školskú dochádzku v 6 rokoch. Ostatné ju nepotrebujú, pretože predškolskú prehliadku absolvovali. Opäť lekár urobí preventívne vyšetrenie moču, ktoré je podľa lekárov odôvodnené až do 17. roku. Dieťa absolvuje komplexné pediatrické vyšetrenie. Lekár zároveň pátra po psychosomatických chorobách, to znamená, po chorobách spojených s telesným alebo duševným vývojom dieťatka. Lekár sa zaujíma napríklad o to, či dieťa nedrží telo chybne. Vyšetruje aj pohybový aparát, štítnu žľazu a zrak.
Prehliadka 9-ročného dieťaťa
V 9. roku života absolvuje dieťa ďalšiu preventívnu prehliadku a v rámci nej mu lekár urobí komplexné pediatrické vyšetrenie a preventívne vyšetrenie moču. Pri každej preventívnej prehliadke, ktorá sa od tohto veku opakuje každé dva roky, by mal pediater pripomínať rodičom aj možnosť stomatologickej prehliadky. Týka sa to detí a mládeže až do veku 18 rokov.
Prehliadka 11-ročného dieťaťa
V 11. roku života ide dieťa na ďalšiu preventívnu prehliadku. Lekár mu urobí komplexné pediatrické vyšetrenie a vyšetrenie lipidového (tukového) profilu. V tomto veku sa dieťaťu zároveň robí odber krvi ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení. Vyšetrujú sa ukazovatele ako cukor a cholesterol. Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, urobí sa preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole.
Prehliadka 13-ročného dieťaťa
V 13. roku čaká dieťa preventívna prehliadka a v rámci nej komplexné pediatrické vyšetrenie. V tomto veku je možné zaočkovať dieťa proti rakovine krčka maternice, preto by lekár mal ponúknuť rodičovi túto možnosť. Niektoré zdravotné poisťovne ponúkajú príspevok na toto očkovanie, ktoré však patrí k nepovinným, resp. odporúčaným. Ak to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, absolvuje aj preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
tags: #odber #krvi #rocne #dieta #nalacno