Ondrej Kandráč, známy spevák, multiinštrumentalista a výrazná osobnosť slovenského šoubiznisu, je meno, ktoré sa stalo synonymom pre oživenie ľudovej hudby a uctievanie slovenských tradícií. Jeho životná cesta, od útleho detstva pretkaná hudbou, svedčí o hlbokom prepojení s rodinou, vierou a kultúrnym dedičstvom, ktoré neúnavne prenáša do svojej tvorby a na pódium. Rodák z malebnej dedinky Krásna Lúka pri Lipanoch, kde sa narodil 2. februára 1978, sa stal ikonou, ktorá oslovuje široké spektrum publika - od piatakov po profesionálov - vďaka svojmu autentickému prejavu a neochvejnej láske k hudbe.
Rané roky a hudobné korene
Ondrej Kandráč pochádza z hudobníckej rodiny, kde hudba bola prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Už od narodenia bol obklopený melódiami a rytmami, ktoré formovali jeho rané vnímanie sveta. Otec, ktorý bol zapáleným folkloristom a riaditeľom, ako aj mama Monika Kandráčová, známa a rešpektovaná ľudová speváčka, zohrali kľúčovú úlohu pri nasmerovaní svojho syna k umeniu. Ich vášeň pre folklór a ľudovú pieseň sa stala pevným základom, na ktorom Ondrej staval svoju vlastnú hudobnú dráhu. Rodičia svojím príkladom a podporou zasiali semienko lásky k hudbe, ktoré v ňom neskôr vyrástlo do bujného stromu úspechu a uznania.
Na husliach začal Ondrej Kandráč hrať už ako deväťročný, čo svedčí o jeho skorom talente a odhodlaní venovať sa tomuto nástroju. Táto raná skúsenosť s husľami nebola len o ovládaní techniky, ale aj o hlbšom ponorení sa do podstaty ľudovej hudby, ktorá sa stala jeho jazykom. Počas štúdia na gymnáziu v Lipanoch účinkoval vo folklórnom súbore Lipa, kde si zdokonaľoval svoje zručnosti a získaval cenné skúsenosti s kolektívnou interpretáciou. Neskôr hral vo folklórnom súbore Sabinovčan a účinkoval v cimbalovej hudbe Prešovčan, čím si rozširoval hudobný obzor a spoznával rôzne odtiene regionálneho folklóru. Jeho cesta viedla aj cez súbor Šarišan, čo len potvrdzuje jeho hlboké zakorenenie v šarišskej a rusínskej kultúre, ktorá mu je blízka svojou melodikou a viac hlasmi.
V 80-tych rokoch, keď mal iba päť rokov, sa jeho účinkovanie odohrávalo v rámci hraného dokumentu Československej televízie. Išlo o polhodinový film o živote Rusínov na Slovensku s názvom Ej, gazdo, gazdočku. Keďže jeho rodičia sa aktívne venovali folklóru, celá rodina sa stala súčasťou filmu o tradičných zvykoch počas Vianoc. Ondrej mal vtedy päť rokov a dostal svoju prvú veľkú rolu - z vianočného stromčeka, ktorý visel zo stropu, mal zjesť kolekcie. Scénu so stromčekom tvorcovia napokon vystrihli, ale vo filme zostal aspoň ako malý koledník spolu s bratom. Táto skorá skúsenosť s kamerou a verejným vystupovaním ho nenápadne pripravovala na budúcnosť v šoubiznise.
Vzdelanie a začiatky profesionálnej kariéry
Po ukončení Prešovskej univerzity sa Ondrejova kariéra rozbehla naplno, odštartujúc cestu, ktorá ho viedla cez rôzne prestížne hudobné formácie a napokon k založeniu vlastnej úspešnej kapely. Najskôr začínal ako primáš orchestra Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, čo bola významná pozícia, ktorá mu umožnila rozvíjať svoje vodcovské schopnosti a prehĺbiť technickú virtuozitu. V tomto období pôsobil aj v ďalších renomovaných súboroch ako Gymnik a Ekonóm, kde sa stretával s rôznymi hudobnými štýlmi a interpretmi, čo obohacovalo jeho hudobný výraz.
V roku 2004 sa rozhodol vrátiť do svojich milovaných Košíc, čo znamenalo dôležitý prelom v jeho živote. Nastúpil ako hudobný redaktor do Slovenského rozhlasu, kde sa mohol podieľať na šírení hudobnej kultúry a využiť svoje znalosti a vášeň pre folklór aj v mediálnom prostredí. Tento krok mu zároveň umožnil realizovať dlhoročný sen a ambíciu - založiť vlastnú hudobnú formáciu. V tom istom roku založil Ľudovú hudbu Ondreja Kandráča, dnes široko známu ako Kandráčovci. Táto skupina sa veľmi rýchlo stala jednou z najúspešnejších etno kapiel posledných desaťročí, čo potvrdzuje Ondrejovu víziu a schopnosť osloviť srdcia poslucháčov. Už z roku 2004 je ich prvý úspešný album "A čija to chyža", ktorý položil základy pre ich budúcich úspechov a ukázal smer, ktorým sa kapela vydala.
Zrodenie Kandráčovcov a diskografia
Založenie Ľudovej hudby Ondreja Kandráča v roku 2004, neskôr známej ako Kandráčovci, bolo prelomovým momentom v slovenskej etno hudbe. Kapela sa rýchlo etablovala a získala si široké publikum vďaka svojmu autentickému prejavu, energickým vystúpeniam a modernému spracovaniu tradičných ľudových melódií. Ich debutový úspešný album "A čija to chyža" z roku 2004 bol len začiatkom bohatej diskografie, ktorá ich katapultovala medzi najúspešnejšie hudobné zoskupenia.
Následne kapela vydala sériu albumov, ktoré si získali veľkú popularitu. Medzi nimi boli "Oj, zabava…" (2009), ktorý potvrdil ich postavenie na scéne, a "Najkrajšie koledy" (2010), ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou vianočného obdobia v mnohých slovenských domácnostiach. V roku 2012 vydali album "Dva Duby", ktorý ďalej rozširoval ich repertoár a oslovoval nové vrstvy poslucháčov.
Ich tvorba neustále napredovala, čoho dôkazom sú aj ďalšie úspešné nahrávky. Album "10 rokov s vami" z roku 2014 bol oslavou dekády ich pôsobenia a retrospektívou ich najväčších hitov. Na to nadviazali CD a DVD "Kandráčovci Galakoncert" z roku 2015, ktoré zachytávalo energiu a atmosféru ich živých vystúpení. Medzi ich najnovšie diela patrí album "Sokoly" z októbra 2016, ktorý obsahoval aj legendárnu skladbu "Hej, sokoly!", ktorá sa stala takmer národnou hymnou a symbolom spojenia folklóru s moderným zvukom.
Okrem hlavných štúdiových albumov sa Ondrej Kandráč a Kandráčovci podieľali aj na ďalších projektoch. Napríklad v roku 2008 vydali album "Jakubjansky hory…", v roku 2009 "V tym Bvažovi…" a tiež kompiláciu "Kandráčovci a ich Naj…". V roku 2010 vyšiel album "Zašpivajme sobi - Spieva Anka Poráčová a hostia" v spolupráci s Folklórnym združením Anička, kde spievali Anka Poráčová a Anka Šebejová (rod. Poráčová). V tom istom roku bol vydaný aj album "Moje naj…". Duchovná hudba tiež nie je Kandráčovi cudzia, čo dokazuje album "Spievajme Márii, mariánske a duchovné piesne" z roku 2011, na ktorom spolupracoval s Monikou Kandráčovou, Milanom Maťašom a Zborom sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety. Táto rozsiahla diskografia svedčí o Ondrejovej neutíchajúcej tvorivosti a schopnosti oslovovať poslucháčov rôznymi žánrami a témami, pričom si vždy zachováva svoj charakteristický folklórny základ.
KANDRÁČOVCI |Jarmok Nová Baňa 2016
Televízna osobnosť a popularita
Ondrej Kandráč je však známy nielen ako vynikajúci hudobník, ale aj ako obľúbená televízna osobnosť, ktorá si získala srdcia divákov po celom Slovensku. Spolu so Štefanom Skrúcaným sa stal hlavnou tvárou obľúbeného zábavného televízneho programu "Všetko čo mám rád". Táto relácia, ktorá čerpá z etno motívov a s dôrazom na ľudové tradície, priniesla folklór do moderných obývačiek a ukázala ho v novom, atraktívnom svetle. Program si získal obrovskú popularitu a aj vďaka nemu sú Kandráčovci a ich hudba ešte viac zakorenení v povedomí národa. Diváci si Ondreja Kandráča spájajú práve s touto joj-kárskou reláciou.
Vďaka tomuto programu a celkovému úspechu kapely je Kandráč pravidelne nominovaný v ankete Osobnosti televíznej obrazovky (OTO). Ondrej Kandráč je často nominovaný v kategórii spevák a Kandráčovci v kategórii hudobná skupina, čo potvrdzuje ich celospoločenský dosah a uznanie. Hoci výroba nových častí relácie "Všetko čo mám rád" občas stojí, program si napriek tomu udržiava veľkú obľubu a patrí k najsledovanejším zábavným šou. Ondrej vníma momentálnu situáciu, keď sa kvôli rôznym okolnostiam nenakrúcajú nové časti, s pochopením, zdôrazňujúc, že program je dielom desiatok ľudí, a preto je náročné čokoľvek plánovať.
Okrem "Všetko čo mám rád" vníma Ondrej Kandráč súčasný nárast popularity ľudovej hudby a kultúry ako veľmi pozitívny signál. Popularita súťaže "Zem spieva" a práve aj relácie "Všetko čo mám rád" podľa neho svedčí o tom, že ľudia začínajú byť hrdí na svoje korene a uvedomujú si svoju národnú identitu. "Zrazu začíname byť hrdí na svoje korene, na to, že patríme niekam a niečo nás reprezentuje a charakterizuje ako národ," hovorí. Sám sa cíti byť spätý s rusínskou kultúrou, ktorá je mu blízka svojou melodikou. "Tým, že som žil v zmiešanom, rusínsko-šarišskom prostredí, tie rusínske skladby sú mi veľmi blízke. Sú melodické, Rusínom sa vraví, že sú to bieli Chorváti a ono je to v tej melodike aj cítiť, taký viachlas. Je to naozaj zaujímavé," opisuje, čím poukazuje na bohatstvo a pestrosť slovenského folklóru.
Hodnoty: Rodina, viera a návrat ku koreňom
Napriek úspešnej hudobnej kariére a neustálej pozornosti médií Ondrej Kandráč vždy kládol a kladie veľký dôraz na rodinu. Pre neho je rodina základným pilierom, najdôležitejšou hodnotou v živote, ako sám často hovorí. S manželkou Erikou, s ktorou oslávil desať rokov manželstva, vychovávajú tri deti. Starší syn Ondrej (9) a dcéra Ema (7) sa už objavili aj v klipe k piesni "Abraka Dabraka", čo svedčí o tom, že ich rodičia ich odmalička vťahujú do sveta umenia a ukazujú im jeho krásu zblízka. Nedávno sa rodina Kandráčovcov rozrástla o najmladšiu dcérku Máriu, ktorá prišla na svet v júni. Malá Mária tak pribudla k 7-ročnej Eme a 9-ročnému Ondrejovi. "Musel som trochu zaloviť v pamäti, keďže staršie deti nám už trocha odrástli," smeje sa spevák a dodáva: "Ale je to nesmierne príjemný návrat, pretože vďaka nemu človek mladne a nemá ani šancu zostarnúť. Mária je skvostná a krásna po mamke, tak dúfam, že jej to zostane."
"Myslím si, že je to najdôležitejšie v mojom živote, pretože keď sa človek má kde vrátiť, je to ten najväčší dar," hovorí Ondrej o význame rodiny. Zdôrazňuje, že jeho hudobný život a rodinný život sú úzko prepojené a jedno bez druhého by pravdepodobne nefungovalo tak, ako funguje. Ak by si však musel vybrať, jednoznačne by volil rodinu, čo potvrdzuje jej prvoradosť v jeho hodnotovom rebríčku. Rodina pre neho predstavuje synonymum radosti, šťastia a istých životných princípov, ako to vyjadril aj v súvislosti so svojou tvorbou: "Vraví sa, že strom, ktorý nemá pevné základy sa vyvráti a nie je zelený. Takže pre mňa bola rodina naozaj synonymom radosti, šťastia, istých životných princípov."
Ondrej Kandráč sa netají ani svojou vierou, ktorá je pre neho a jeho rodinu základnou súčasťou života a silnou oporou. Pochádza z prostredia, kde viera bola prirodzenou súčasťou každodenného života, a aj napriek tomu, že pripúšťa vlastné chyby, snaží sa žiť svoju vieru zdravo a zmysluplne. "Viera mi pomáha v mnohých veciach. Dáva človeku zmysel života. Aj v rodine sme tak našli niečo, čo nás spája. Sme rodinou, veríme v tie isté hodnoty, to sú dôležité veci," hovorí. Jeho manželka Erika potvrdzuje, že sláva je pre nich prirodzenou súčasťou života a neriešia ju inak ako ostatné páry. Spolu s deťmi radi trávia čas v prírode, objavujú krásy slovenských hradov a zámkov, alebo relaxujú v rodnej Krásnej Lúke či v lese, čím si udržiavajú silné puto k prírode a slovenskej krajine.
Napriek tomu, že je verejne známa osobnosť, Ondrej sa snaží, aby jeho deti žili reálny život a uvedomovali si, že úspech nie je samozrejmosť. "Človek začne padať vtedy, ak si prestane uvedomovať, že tam, kde je, je vďaka ľuďom a tomu, čo na nich svojou tvorbou prenáša," vysvetľuje, čím zdôrazňuje význam pokory a vďačnosti. Sláva je pre neho zvláštny pojem, o ktorom hovorí: "Niekto môže uletieť z toho, že mu tlieskajú fanúšikovia počas zápasu, niekto z toho, že ho chváli rodina… Vždy ide o nastavenie psychiky a odolnosti toho-ktorého človeka. Ja sa snažím, aby moje deti žili život reálne. Nie každý na svete má rád moju hudbu, nie každému som sympatický svojím prejavom - a to je to, čo človeka učí pokore." Táto filozofia sa odráža aj v spôsobe, akým k celej veci pristupujú jeho deti. Emka a Ondrej to berú tak, že aj keď ich zastavia na ulici ľudia a chcú sa odfotografovať alebo ho pozdraviť, tak aj vďaka nim môže robiť hudbu, ktorú má rád. A za to je všetkým vďačný.
Osobná reflexia a pohľad do budúcnosti
Ondrej Kandráč, hoci dnes už oslavuje svoje jubileum, pristupuje k veku s nadhľadom a optimizmom. V rozhovore pre KISS RÁDIO Peťovi Dudovičovi prezradil, že vek nerieši. „Už som konečne na prahu dospelosti a mohol by som začať uvažovať racionálnejšie a múdrejšie. Verím, že roky, ktoré sú predo mnou, budú plné výziev,“ hovorí s úsmevom. Tento postoj svedčí o jeho neustálej túžbe po raste a sebarealizácii, pričom si uvedomuje dôležitosť zrelosti a múdrosti, ktorú život prináša.
Jeho životným krédom je veriť tomu, čo robí, ustáť neúspech, ale rovnako aj úspech. Tieto princípy sa snaží odovzdať aj svojim deťom, aby boli pripravené na rôzne životné situácie. Ondrej sám si prešiel etapami, ktoré boli lepšie, aj horšie. "Treba však veriť tomu, čo robíte. Ustáť neúspech, ale rovnako aj úspech. To sú moje životné kréda a tie sa snažím posúvať mojím deťom," hovorí. Autor článku Týždenníka Život, ktorý s ním robil rozhovor k 75. výročiu týždenníka, sa ho opýtal na jeho životné motto. Ondrejove úplne jednoduché životné motto znie: "Už sa nikdy neobzeraj dozadu a nikdy neanalyzuj to, čo by mohlo byť lepšie alebo horšie. Pravda je, že sa snažím žiť život, tak ako prichádza. Hlavne pozerať do budúcna a robiť aspoň v rámci mojich možností okolie o čosi lepším, perspektívnejším a milosrdnejším." Tento prístup k životu svedčí o jeho optimizme a proaktívnom myslení.
Karanténa, ktorá prinútila mnohých ľudí na chvíľu zastaviť, vnímať to, čo je inokedy úplne samozrejmé, no zároveň najdôležitejšie, mala vplyv aj na Ondrejovu tvorbu. "Toto obdobie je pre niekoho veľmi náročné, nekoncertuje sa, nehrá sa, muzikanti nie sú v kontakte s fanúšikmi. Ale ja to beriem aj z tej druhej stránky, konečne je možnosť tvoriť a robiť piesne, ktoré by možno nikdy neuzreli svetlo sveta, keby nebolo tohto obdobia," priznáva sympatický umelec. Náročnosť aktuálnej situácie a menej dobrých správ okolo nás však vníma aj on. Verí však v silu ľudí a v to, že život má zmysel a po každej búrke, každom mraku, opäť vyjde slnko. "A toto je aj môj životný princíp - som zmýšľaním optimista a verím, že po náročnej skúške, ťažšom období, pôjde tá povestná vlna zasa hore," dodáva.
Nové projekty a hudobné experimenty
Ondrej Kandráč sa nebojí experimentovať a fúzovať rôzne hudobné žánre, čím neustále posúva hranice svojej tvorby. Dôkazom je aj jeho duet s mladým spevákom Davidom Keyom s názvom "Abraka Dabraka". Dvoch hudobníkov delí nielen rozdiel jednej generácie, ale sú predstaviteľmi iných hudobných žánrov; Key je totiž známy skôr fanúšikom tanečnej hudby. Táto spolupráca bola pre Ondreja osviežujúca. "Je pre mňa osviežujúce, keď ‚nelovím‘ stále v overených vodách. Skúšať fúzovať niečo, čo je na prvý pohľad nespojiteľné, je pre hudobníka vzrušujúce. David je chalan nezaťažený predsudkami, ktorého mladosť a dravosť je pre mňa inšpirujúca. A to aj napriek tomu, že ja sám sa ešte necítim starý," opisuje so smiechom Ondrej Kandráč.
Videoklip k piesni "Abraka Dabraka" vznikal v okolí Bojnického zámku a Ondrej vysvetľuje jeho rozprávkový motív: "Skladba sa nesie v troch dejových líniách, od narodenia a stretnutia sa so sudičkami, cez mladícky ošiaľ a istú nerozvážnosť, až po zmúdrenie. Všetko sa prelína, je to taká rozprávka nielen pre malých, ale aj veľkých." V klipe sa pred kameru postavili aj jeho dve staršie deti, Ondrej (9) a Ema (7), ktoré sa už pár rokov "oťukávajú" so svetom umenia a šoubiznisu. Táto spolupráca svedčí o tom, že Ondrej rád zapája rodinu do svojej tvorby a prenáša na deti lásku k hudbe a scénickému umeniu.
KANDRÁČOVCI |Jarmok Nová Baňa 2016
Ďalším mimoriadne emotívnym a osobným projektom je dojímavý videoklip k piesni "Rodné hniezda (Príbeh môjho života)", ktorý Ondrej zverejnil vo štvrtok. Do tejto piesne vložil nielen svoje srdce, ako je to už u tohto umelca zvykom, ale otvoril v nej aj rodinný album. "Je to taký malý príbeh môjho života, i keď na rekapituláciu v mojom prípade ešte nie je dôvod. Je to také obzretie sa za všetkým, čo som prežil, zažil, čo ma formovalo," priblížil spevák. Pieseň je venovaná najmä jeho rodičom, špeciálne otcovi, ktorý je "tam hore", ale tohto krásneho hudobného gesta sa, žiaľ, nedožil. O to viac je z piesne cítiť potrebu syna poďakovať sa za lásku a opateru svojmu otcovi. "Tohto roku by sa dožil 26. júna sedemdesiatich rokov," uviedol Ondrej. Priznáva, že tento počin je pre neho veľmi osobný, no zároveň si myslí, že sa v skladbe nájde aj hocikto iný, keďže téma rodiny a koreňov je univerzálna.
Rodinný kruh v tejto skladbe dopĺňajú vsuvky so štebotom Ondrejových detí a dokonca si prizval aj ďalšieho blízkeho člena rodiny. "Hrá a spieva v piesni aj môj brat. Je to také niečo nové, čo tu ešte nebolo v mojej tvorbe," prezradil. O videoklip zasadený do dychberúcej slovenskej prírody, v kombinácii so spomienkami z rodinného albumu Kandráčovcov, sa postaral Tomáš Eibner v spolupráci s fotografom Martinom Krystýnekom. Ondrej priznal, že bol dojatý z tohto klipu. "Včera večer mi písala mama, prvýkrát to videla. Vnímala to veľmi emotívne, brala to ako poctu, také poďakovanie," opísal spevák dojmy jeho milovanej mamy. Zároveň priznal, že táto pieseň bol taký malý experiment a nová skúsenosť. "Ďakujem ľuďom, ktorí ma trochu dotlačili k tomuto klipu a k tejto piesni, keďže to nie je moja klasická poloha," dodal.
Vplyv hudby a odkaz fanúšikom
Atmosféra živých vystúpení a stretnutia s fanúšikmi chýbajú Ondrejovi Kandráčovi, rovnako ako mnohým umelcom v náročných obdobiach. Avšak, jeho prepojenie s publikom zostáva silné a je pre neho hnacou silou. "Pamätám si to dodnes. Mal som päť rokov a moje účinkovanie sa odohrávalo v rámci hraného dokumentu Československej televízie, išlo o polhodinový film o živote Rusínov na Slovensku s názvom Ej, gazdo, gazdočku," spomína na svoje prvé mediálne skúsenosti. Možnosť hrať v klipe, vidieť svojho rodiča na obrazovke, aj stretnutia s fanúšikmi - to všetko na deti Ondreja Kandráča vplýva od útleho detstva a formuje ich vzťah k umeniu a verejnosti.
Ondrej Kandráč zdôrazňuje, že si uvedomuje, že tam, kde je, je vďaka ľuďom a tomu, čo na nich svojou tvorbou prenáša. Táto vďačnosť a pokora sú pre neho kľúčové. "A ja som za to všetkým vďačný. Človek začne padať vtedy, ak si prestane uvedomovať, že tam, kde je, je vďaka ľuďom a tomu, čo na nich svojou tvorbou prenáša," hovorí. Tento pohľad na umenie a úspech je inšpiratívny a odráža jeho hlboké presvedčenie o dôležitosti spojenia s publikom a rešpektu voči nemu.
K 75. výročiu Týždenníka Život sa Ondrej Kandráč zamyslel nad tým, čo by odkázal čitateľom. "Nech aj naďalej v ňom nachádzajú to, po čom túžia. Nech je inšpiráciou, nech prináša témy, ktoré zaujmú, ale hlavne nech prináša radosť. Pretože niekedy mám pocit, že v živote je dôležité, aby to, čo čítame, na nás pozitívne vplývalo, pretože potom to prenášame aj na ostatných," vyjadril svoje želanie. Čitateľom týždenníka Život do nového roka Ondrej Kandráč želá: "aby boli obklopení ľuďmi, na ktorých im záleží, a aby aj vďaka nim bol život krajší, lepší a možno aj perspektívnejší." Tieto slová znejú ako osobný odkaz od umelca, ktorý si cení ľudské vzťahy a pozitívny vplyv na svet okolo seba, čím podčiarkuje svoj humanistický prístup k životu a hudbe.
tags: #ondrej #kandrac #narodenie