V neustále sa meniacom svete šoubiznisu a rodinných hodnôt sa nájdu osobnosti, ktoré aj napriek verejnému pôsobeniu kladú dôraz na súkromie, blízke vzťahy a zmysluplné aktivity. Takýmito príkladmi sú bývalá moderátorka počasia Dominika Kvasnicová, predtým Gidová, a obľúbený hudobník Ondrej Kandráč. Obaja sú symbolmi spojenia rodinných povinností s umeleckou tvorbou, pričom ich životné cesty a hodnoty sa stretávajú nielen v priateľstve, ale aj v nedávnej hudobnej spolupráci. Ich príbehy odhaľujú, ako sa dá úspešne preplávať medzi svetom médií, výchovou detí a naplnením vlastných tvorivých ambícií, pričom rodina zostáva vždy pevným pilierom.
Dominika Kvasnicová: Premena z moderátorky na umelkyňu a propagátorku zdravého životného štýlu
Písal sa rok 2008, keď Dominika Gidová (dnes Kvasnicová), vo veku 40 rokov, úspešne prešla konkurzom a stala sa jednou z dvoch moderátoriek Počasia Televízie Markíza. V tom období sa pred kamerou striedali dve blondínky - Mirka Almásy a Dominika Gidová, ktoré diváci vídali na televíznych obrazovkách. Vyštudovaná činoherná herečka si na toto obdobie spomína dodnes s nadšením, avšak podľa vlastných slov by sa už k počasiu nevrátila. Dnes jej život napĺňajú iné aktivity, ktorým sa venuje naplno a s radosťou.
Rozhodla sa pre pokojnejší život s rodinou, hoci niekoľko rokov pôsobila ako moderátorka a bola tvárou Televízie Markíza. Túžba tvoriť a byť umelecky činná však v nej naďalej driemala. Aj preto, ako sama vraví, písala básne a texty a odkladala ich do zásuvky. Ako vyštudovaná herečka sa venovala aj tejto oblasti a sem-tam si niekde zahrala epizódnu úlohu, napríklad v seriáli Chlapi neplačú alebo Susedské prípady, čo svedčí o jej stálej láske k herectvu.
Dnes jej život napĺňajú nielen mamičkovské povinnosti, ale aj mnoho iných oblastí. Venuje sa manželovi a dvom deťom, zdravému životnému štýlu a pohybu, a v neposlednom rade aj svojmu kreatívnemu ja. Po odchode z televízie sa Dominika Kvasnicová venovala pár rokov iba rodine. Deti boli maličké a chcela im venovať plnohodnotne všetok čas, pretože pokroky, ktoré vtedy každý deň robili, boli neskutočné. Keď deti boli väčšie, občas si odskočila zahrať epizódnu postavu do nejakého seriálu, chodí moderovať eventy a spievať. Stále píše básne, má napísanú aj knihu, zatiaľ len v šuplíku ako rukopis, a skladá pesničky. Prosto tvorí, a to ju napĺňa.
Odmalička tancovala a cvičila, a tak si urobila aj kurz fitness trénerky a výživovej poradkyne, aby mohla pomáhať tým, ktorí chcú nejakú radu. Cvičí, lebo ju to baví a cíti sa vďaka tomu plná energie. Dokonca vymyslela aj svoje vlastné tanečné cvičenie s posilňovaním - Folkgym, kde sa cvičí na ľudovú, ale aj inú obľúbenú hudbu, ktorá je konkrétnemu človeku príjemná. Keď vidí, že tento systém cvičení a stravy funguje už roky na ňu samotnú, aplikuje to aj na iné ženy. Spojením správnej životosprávy a pohybu, ktorý človeku vyhovuje a robí mu radosť, to jednoducho celé klapne, a Dominika z toho potom má neskutočnú radosť a nadšenie, že pomohla niekomu s jeho problémom, napríklad s nadváhou, ktorá toho človeka roky trápila. Verí, že kde je viera, tam je cesta.
Dominika Kvasnicová prešla pred pár rokmi veľmi náročným obdobím, keď jej ochorel a náhle zomrel ocko, a odvtedy začala vnímať život veľmi intenzívne a pochopila, že naozaj nič nie je samozrejmé. To posilnilo jej vďačnosť za rodinu. Je veľmi vďačná, že má svoju rodinu presne takú, aká je, a teší sa z každého dňa s nimi. Je hrdou východniarkou a vydala sa na Myjavu. Má skvelú rodinu, najlepšiu mamku, ktorá bola tiež v klipe, napriek tomu, že sa nerada fotí a nieto ešte natáča. Má úžasných svokrovcov a neskutočne starostlivého a milujúceho manžela Miloša, ktorý by pre ňu a ich deti urobil naozaj čokoľvek. Okrem toho má svojský humor a nadhľad na veci, ktoré Dominika možno niekedy až príliš rieši.
Jej deti, Sofia a Miloško, sú jej najväčšie poklady a najväčšie životné diela, na ktoré je veľmi hrdá. Obidvaja trénujú atletiku na Myjave, kde majú skvelý klub a trénerov, vďaka ktorým deti milujú šport. Miloško krásne spieva, ale len doma. Sofi je tenistka a hráva za HSC Piešťany, kde sú všetci neskutočne zanietení do tenisu.
Žena, ktorá dokáže všetko (a koľko ju to stojí)
Hudobný debut a priateľstvo s Kandráčovcami: „Vianočný anjel“
Túžba tvoriť hudbu, ktorá v Dominike Kvasnicovej driemala odmalička, vyústila do jej debutového speváckeho počinu - piesne Vianočný anjel. Ona vlastne píše básne, texty a aj celé skladby odmalička, pričom si ich skladá na gitare a klavíri. Spevu s jej tvorbou sa venovala už aj počas strednej a vysokej školy spolu so sestrou, ktorá je muzikálová herečka v Národnom divadle v Ostrave. Nikdy na to popri herectve a moderovaní nebol čas, aby sa sústredila prioritne na hudbu. Potom prišla rodina, ktorej sa chcela naplno venovať. Teraz si však povedala, že deti má už veľké a v šuplíku kopec pesničiek, pričom stále tvorí nové a nové, tak je možno čas vyskúšať posunúť tie skladby medzi ľudí. Verí, že snáď niekoho potešia a stotožní sa s nimi, pretože hudba je podľa nej liek na všetko a tvorí mosty, aby sa ľudia spájali a nevytvárali medzi sebou zbytočné priepasti. Tak to aspoň vníma ona.
Najnovším počinom bývalej rosničky je pieseň Vianočný anjel, ktorú naspievala spoločne s Ondrejom Kandráčom. Spojenie s Kandráčovcami nie je náhodné ani nové. Poznali sa už dlhšie a sú priatelia. Dominika Ondrejovi poslala pesničku s malou dušičkou, že čo na ňu povie, a vyšlo to, zapáčila sa mu. Potešilo ju, že Vianočného anjela s ňou naspieval práve on a tiež dohral do skladby husle, ktoré jej dali ešte sviatočnejší nádych. Ondrej Kandráč je naozaj obrovský profesionál a talent od Boha, a pre Dominiku je cťou, že môžu spolu spievať. Okrem toho je veľmi dobrý človek, ktorý má rovnaké priority ako ona a jej manžel Miloš, napríklad rodinu na prvom mieste. Ondrejova manželka Erika je jeden z najlepších a najmilších ľudí, akých pozná. Dominika Kvasnicová priznáva, že možno to znie ako klišé, ale je naozaj veľmi rada, že Ondreja, Eriku a celú ich rodinku majú v ich životoch, lebo sú si veľmi blízki.
Videoklip k piesni Vianočný anjel natočili v jednej z myjavských kaviarní, keďže tam aktuálne Dominika aj s rodinou žije. Pred kamerou sa stretla celá jej rodina a na spoluprácu prikývla aj Erika Kandráčová s deťmi. Rozbaľovať vianočné darčeky si prišli užiť aj najmladšie členky hudobníckej rodiny - Emka a Maruška. Dokonca aj mama Ondreja Kandráča, babka Monika, si nenechala natáčanie tejto sviatočnej novinky ujsť. Pieseň Vianočný anjel a samotný klip je ladený do sviatočnej atmosféry a skutočne vysiela k publiku ten pozitívny a emotívny náboj. Pred kamerou sa stretli celé rodiny, tá Dominiky Kvasnicovej, ako aj Kandráčovci. Natáčanie si všetci veľmi užili, keďže tam mala Dominika rodinu, svokrovcov, priateľov a naozaj blízkych ľudí, tak to bolo celé prirodzené a nič nebolo treba hrať. Deti boli skvelé a vydržali až do neskorých nočných hodín, keďže potrebovali na natáčanie tmu. Dominika bola na všetkých veľmi hrdá, ako to zvládali, aj babičky. Ondrejova mamka - babka Monika, dokonca povedala, že by si to mohli ešte niekedy zopakovať, čo svedčí o príjemnej atmosfére. Dominika dúfala, že pesnička zobudí v ľuďoch radosť, pokoj, úsmev a chuť spájať sa v týchto zvláštnych časoch.
Deti Kandráčovcov a Kvasnicovcov si tiež krásne rozumejú. Emka, Maruška aj Ondrík Kandráčoví sú neskutočne vychované a skromné deti. Erika s Ondrejom ich vedú presne tým smerom, ktorým sa snažia viesť aj Dominika a jej manžel Miloš ich deti. Možno aj preto si krásne rozumejú s ich Sofi a Miloškom. Dokonca Ondrík s Miloškom sa dokážu zabaviť, aj keď má jeden 16 a druhý 11 rokov. Dominiku s Ondrejom a Erikou určite spája aj humor, pohľad na svet, temperament a myslí si, že aj akási schopnosť vážiť si naozajstné priateľstvo, také to pravé, ktoré je v dnešnej dobe veľmi vzácne.
Ondrej Kandráč: Korene, viera a presun do hlavného mesta
Talentovaný hudobník, moderátor a najmä človek, ktorý celé Slovensko už roky učí milovať folklór, Ondrej Kandráč (47) sa nikdy netajil tým, že jeho srdce patrí východu. Po rokoch mu však život do cesty priniesol veľkú zmenu. Pred rokom sa spolu s manželkou Erikou a tromi deťmi rozhodli opustiť rodnú dedinku Krásnu Lúku pri Košiciach a presťahovať sa do Bratislavy. Kým pre niekoho by to bola ťažká skúška, on ju vníma s nadhľadom a humorom. S úsmevom hovorí, že v Záhorskej Bystrici, kde teraz žijú, sa už cíti ako doma, pretože je obklopený priateľmi, medzi ktorými nechýbajú ani ďalší východniari. Najdôležitejšie pre neho však stále je, že rodina zostala pohromade a našla si svoje miesto aj v novom prostredí.
Presun v lete 2024, keď zmenili adresu z rodných Košíc do Bratislavy, bol ťažké rozhodnutie. Ondrej sa netají tým, že je hrdý lokálpatriot a na východe je jeho rodina a jeho korene. To všetko, čo zažíval doteraz, zažíval hlavne na východnom Slovensku, obklopený ľuďmi, ktorých má rád. Ale na druhej strane, každé životné obdobie prináša nejakú ďalšiu etapu, a tá prišla aj teraz. A keďže na tom Záhorí, v Záhorskej Bystrici, kde bývajú, je kopec východniarov, tak sa v zásade nič dramatické nestalo. Niekedy sa tak odľahčene smeje, že stále jazdia na tej istej strane v rámci vozovky a rozprávajú tým istým jazykom, aj keď možno trošku s väčším východniarskym akcentom, na ktorý je celá rodina hrdá. A tým, že Ondrej koncertuje po celom Slovensku, stále s kapelou navštevujú rôzne regióny, nielen východné Slovensko, ale aj sever, juh. No niekedy sa odľahčene usmieva na zážitku, keď sa sťahovali, tak sa ich v aute opýtala ich najmenšia dcéra Mária: "Tatko a keď sa presťahujeme z Košíc do Bratislavy, zostaneme Slováci?" Ondrej Kandráč odpovedal, že zostávajú hlavne ľuďmi a to je dôležité.
Rodina si na nové mesto, okolie, nových priateľov, školy a škôlku zvykla s obdivuhodnou ľahkosťou. Deti majú ten dar, že v detskom kolektíve si veľmi rýchlo porozumejú. Ondrej si myslí, že teraz už vôbec neriešia, či sú tu alebo tam. Dôležité je, aby boli spolu. Našli si nových kamošov, nové vzťahy, nové kontakty. Aj manželka Erika sa obklopila veľmi super partiou mamičiek v jej veku. Ondrej ten život naozaj berie tak, ako prichádza a v mnohých smeroch je to pre nich aj jednoduchšie, pretože či už má nejaké televízne výroby alebo nejaké iné aktivity, ktorých má chvalabohu požehnane, tak je to vždy jednoduchšie byť pár minút od televízie, ako cestovať päť hodín k televízii.
Ondrej Kandráč má vo svojom živote stabilnú oporu - svoju milovanú rodinu. Aj keď mu práca v hudobnej brandži zaberá množstvo času, snaží sa čo najviac venovať svojej manželke a trom deťom, ktoré mu robia veľkú radosť. Sláva je taká vratká vec, no manželia Kandráčovci to berú tak normálne. Riešia úplne tie isté veci ako ostatní, majú deti, ktoré sa snažia vychovávať tak, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. V máji oslávili buď desať alebo osemnásť rokov manželstva, čo svedčí o stabilite ich vzťahu. Ondrej tvrdí, že v jeho prípade by nefungovalo jedno bez druhého. Ak by doma zažíval nejaký pocit rozvrátenia či nepokoja, pravdepodobne by sa to odzrkadlilo aj v hudobnom živote a zase naopak. Ak by sa trápil v tom, čo robí, asi by nebol úplne vyrovnaný a šťastný ani v rodine, pretože jedno vplýva na druhé. On sa snaží o skĺbenie hudobného a rodinného života. Ak by si však musel vybrať medzi hudbou a rodinou, jednoznačne by volil rodinu.
Ondrej je hrdý na svoju rodinu, ktorá je pre neho najdôležitejšia. Myslí si, že keď sa človek má kde vrátiť, je to ten najväčší dar. Poznám ľudí, ktorí sú veľmi úspešní, ale rodinu buď už nemajú alebo ani nemali, a má pocit, že nie sú úplne šťastní. Ondrej Kandráč hovorí, že je veriaci človek. Pochádza z Krásnej Lúky, malej dedinky na východnom Slovensku, bolo to teda prirodzené, lebo viera bola súčasťou ich života. Nikdy to nebolo nič nútené ani hrané. Priznáva, že ak je možnosť, tak to občas pripomenie aj vo väčšom fóre. Nie preto, aby si tým prihrával body či sa búchal do pŕs a robil zo seba ideálneho kresťana katolíka, to vôbec nie, ideálny nie je. Ale preto, že človek by nemal zabúdať na to, odkiaľ je, odkiaľ pochádza. Človek, ktorý si neváži, čo dostal, čo ho formovalo, je nevyrovnaný sám so sebou. Preto spomína vieru, cirkev, ktoré mu dali veľa. Nie je však rád, keď sa niečo preháňa. Je zástancom zdravého prežívania kresťanského života, snaží sa jednoducho žiť svoju vieru. V rodine sa tak našlo niečo, čo ich spája. Sú rodinou, veria v tie isté hodnoty, a to sú dôležité veci. Myslí si, že často sa hovorí o tom, že šoubiznis je akoby automaticky spájaný s aférami, no on aj v tejto oblasti stretol ľudí, ktorí sú úplne normálni, sú veriaci, netaja sa tým. Je to u nich úplne normálne, ich malý syn je miništrant vo farnosti na Pereši. Malá Emka je speváčka v zbore, takisto aj mamka Erika.
Kandráčove deti: Rastúce talenty a rodinné putá
V živote Kandráčovcov sa neustále niečo deje a ich deti rastú neuveriteľne rýchlo. Ondrej a Erika vychovávajú tri krásne deti: najstaršieho syna Ondreja, prostrednú Emku a najmladšiu Marušku.
Váš 15-ročný, alebo už 16-ročný, syn Ondrej sa aktuálne objavuje v markizáckom seriáli Sľub. Bola to pre neho veľká výzva. Jedna výhoda je tá, že je to stále ten istý Ondrík, ktorého si Ondrej Kandráč st. pamätá ešte z detstva, keď ako malý kučeravý chlapec s veľkými očami chodieval na Základnú umeleckú školu v Uhrovci v Košiciach, takže zostal tým dobrým chlapcom, ktorého si pamätá. Otec verí, že ho tento svet nepokazí a myslí si, že tým, že rástol v takomto prostredí a videl aj v rámci jeho profesie, čo to obnáša, všetky tie plusy aj mínusy, tak to berie tak triezvo, neprežíva to a zatiaľ je to fajn, tak nech mu to tak zostane. Ondrej ml. je súčasťou denného seriálu a popritom má stále školské povinnosti. Študuje na bilingválnom gymnáziu. Má to celkom náročné, lebo je perfekcionista a snaží sa všetko vyšperkovať naozaj do detailov, aby to bolo tip top. Ondrejovi st. sa páči na ňom to, a na to aj dbal, aby si nezľahčoval všetko naokolo. To znamená, nech sa snaží to, čo robí, robiť naozaj najlepšie, ako sa dá. A to sa mu na ňom páči, že aj tá škola nie je na úkor niečoho, alebo povedzme to nahrávanie zasa na úkor niečoho, ale do každej jednej profesie, v ktorej je, sa snaží pristupovať maximálne zodpovedne. Takže je to zodpovedný chalanisko na to, že má 16 rokov. Otec sa zamýšľa, či on bol v jeho veku taký zodpovedný. Hudobník bol milo prekvapený, ale je rád, že je veľmi prirodzený, aspoň jeho dojem je taký. Vždy si myslel, že bude mať syna huslistu, možno bude mať syna herca. V každom prípade je rád, že je súčasťou tohto projektu. Všímal si detaily a je to dotiahnuté do absolútnej dokonalosti v rámci vizuálu, v rámci hereckých scén. Keď si všímal manželku Eriku počas sledovania, boli aj slzičky.
Okrem syna Ondreja majú aj dve šikovné dcérky Emku (12/13) a Marušku (4/5). Obidve sú jeho zlatíčka. Emka sa už nechce veľmi túliť, lebo má 13 a hovorí, že také veľké dievča sa už netúli s otcom. Tiež je veľmi šikovná a talentovaná, speváčka v zbore. No a majú malú 5-ročnú Marušku, a to je taký ich cukrík, ich benjamín, ktorý je vždy pri nich, takže sú vďační za to, že ju majú. Je medzi nimi relatívne veľký odstup, takže si museli počkať 8 rokov na tento dar a zázrak, ale rozjasnila celú rodinu. Vždy je usmievavá, má kučeravé vlásky a momentálne veľmi riešia módu, to znamená, či pôjde vo fialových šatách alebo červených šatách. To sú také príjemné povinnosti. Všetky ratolesti ukázal na rodinnej fotke k Medzinárodnému dňu detí. "Nech nikdy nikto deťom neukradne detstvo 🩵Krásny Deň detí želáme všetkým, pretože v každom z nás sa skrýva kúsok dieťaťa," napísal k záberu, pod ktorým sa začali hromadiť komentáre plné superlatív. Na Kráľovskom plese v bratislavskej mestskej časti Rača, kde sa Kandráčovci cez víkend zúčastnili, na seba stiahli všetku pozornosť. Najstarší syn Ondrej už dávno nie je malý chlapec a nielenže už svojich rodičov prerástol, ale rastie v poriadneho fešáka. Prostredná Emka sa taktiež mení pred očami a z rozkošného dievčatka je dnes štýlová tínedžerka. Najmladšia ratolesť, blonďavá Maruška, vyzerala v tylových šatách a s korunkou na hlave ako vystrihnutá z rozprávky. Na spomínanom plese sa však všetky zraky upierali najmä na Ondrejovu manželku Eriku. Jej šaty, dokonalá vizáž a vyžarovanie priam vyrážali dych. Tlmené modré šaty nápadne pripomínali róbu z Disney verzie kultového príbehu Popoluška a mejkap spolu s účesom jej krásu len podtrhli. Niet sa preto čo čudovať, že jej snímky na Instagrame si vyslúžili stovky lajkov a desiatky pochvalných komentárov. „Vraví sa že mejkap len podčiarkne to, čo vyžaruje zvnútra. A u Vás to platí dvojnásobne,“ napísala jedna z fanúšičiek.
Manželia Kandráčovci sa spoznali už dlhšie; Erika je z Lipian, Ondrej z Krásnej Lúky, tam je ťažko sa nepoznať. Registrovali sa, aj jeho mamku Moniku ako speváčku poznala. Ondrej hovorí, že v prvom rade bola Erika veľmi nežná, jemná, krásna, inteligentná. Všetky superlatívy, o ktorých sníval, sa v nej nejakým spôsobom skĺbili. Aj keď, treba povedať, nebola to jednoduchá cesta. Erika si ho všimla skôr, ale tam sa to začalo. Erika má na Ondrejovi rada také odhodlanie, že do všetkého ide s chladnou hlavou, no nemá strach, nebojí sa a verí si.
Oddych, inšpirácia a filozofia života
Ondrej Kandráč a jeho rodina si najradšej užívajú spoločné chvíle. Nie sú nejakí okázalí v zmysle, že by museli cestovať neviem kde, lebo tam bude fajn. Tú radosť sa snažia hľadať v každodennej bežnej životnej etape. Pre Ondreja je výnimočné aj to, keď spolu leňošením na gauči a pozerajú nejaký seriál alebo rodinný film. Aj to je spôsob, ako si uvedomiť, že majú jeden druhého. Stačí, že sú spolu a v zásade je jedno kde. Erika dodáva, že radi chodia do prírody, akurát objavili krásu našich hradov a zámkov. Radi chodia aj do Krásnej Lúky, alebo len tak von niekde do lesa.
Čo Kandráčovi najviac dobíja baterky, keď na chvíľu odloží prácu aj rodinné povinnosti? Hovorí, že je chlapec z dediny a voľakedy sa do lesa chodievalo iba vtedy, keď ste potrebovali priniesť nejaké drevo do krbu alebo priniesť nejaké lesné plody od čučoriedok až po hríby. Ale čím je starší, tým viac si uvedomuje tú silu tej samoty, kedy si človek potrebuje na 2-3 hodinky vyvetrať hlavu. Má aj také rituály. Keď cestuje z Bratislavy na východ, tak sa zastaví buď na Donovaloch a vybehne na hodinku do lesa. Ak je to v zime, niekde vybehne na bežkách alebo na skialpoch. Má rád Tatry, má rád hory, lesy, ktoré sú obklopené okolo jeho rodnej obce. Má rád Kojšov, ktorý je blízko Košíc. Takže tá príroda je pre neho takým dobíjaním energie a je naozaj očarený krásou slovenskej prírody. A stále si hovorí, že nedajme si pokaziť tú krásnu prírodu, nielen ekologicky, ale aj ľudskými vzťahmi. To znamená, snaží sa o to, aby sa dokázali spájať v tej rozdelenej dobe, ktorú zažívame a stále sa snaží hľadať to dobro, ktoré v nás je. Pretože kde príde, všade objavuje klenoty a ľudí iných, častokrát jednoduchých, ktorí sú veľmi úprimní, veľmi citliví.
Hudobné preferencie v rodine Kandráčovcov sú rôznorodé. Erika počúva manželove CD-čka, a dokonca hovorí, že inú hudbu ani nepúšťajú. Ondrej si, ak si môže vybrať, vždy vyberie ticho. Ale okrem toho sa mu páči Balkán, etno, hudba z Ukrajiny. Prevažne hudobné štýly, ktoré sa nedostali do mainstreamových rádií. Myslí si, že ich posledné CD-čko Sokoly je vcelku vydarené, no rád si popočúva aj iné kapely v tomto žánri. Nevníma to ako nejakú závisť, že toto je konkurencia alebo niečo také. Fandí každému, kto verí tomu, čo robí a venuje sa hudbe s odhodlaním, s dušou. Nemusí byť ani ideálny muzikant, ale keď do toho dá všetko, je to cítiť. Nie vždy je pravidlom, že najväčší hudobný virtuóz je aj ten najznámejší. Často je to tak, že aj tí menej ideálni speváci očaria ľudí a zaujmú ich. Osobne je Ondrej Kandráč taký človek, ktorý si vypočuje všetko. Má rád aj česko-slovenskú pop music šesťdesiatych rokov. Deti majú tiež svoje obľúbené piesne: Ondrík má tri najradšej, Emka Červené jabĺčko a Ondrejko Veš ty zajdu i ja zajdu.
Ondrej Kandráč bol súčasťou súťaže Zem spieva ako lokálpatriot za východné Slovensko, aj v prvej, aj v druhej sérii. Myslí si, že popularita súťaže Zem spieva je len odzrkadlením toho, čo prichádza. Zrazu začíname byť hrdí na svoje korene, na to, že patríme niekam a niečo nás reprezentuje a charakterizuje ako národ. Nechce byť príliš patetický, ale napríklad aj relácia, ktorú robia, Všetko čo mám rád, vychádza z etno motívov, hoci sú tam fúzie z iných skladieb. No to je presne to, čo rezonuje v dnešných časoch. Prečo je to tak, nuž, asi sme dozreli a obzeráme sa za svojimi koreňmi, za niečím, čím sme výnimoční. Na druhej strane, hoci mnohí nebudú súhlasiť, ekonomická situácia na Slovensku sa zmenila k lepšiemu. Zrazu sa začína dariť. A tak si začíname uvedomovať, že tej Európe vieme ponúknuť aj niečo iné ako fakt, že všetci budeme vedieť po anglicky. Tým, že žil v zmiešanom, rusínsko-šarišskom prostredí, rusínske skladby sú mu veľmi blízke. Sú melodické, Rusínom sa vraví, že sú to bieli Chorváti a ono je to v tej melodike aj cítiť, taký viachlas. Je to naozaj zaujímavé.
Umelecký odkaz a poslanie
Karanténa prinútila mnohých ľudí na chvíľu zastaviť, vnímať to, čo je inokedy úplne samozrejmé, no zároveň najdôležitejšie. Takýto pohľad do svojej duše a srdca pretavil Ondrej Kandráč v spolupráci s tými najzvučnejšími umelcami do jeho piesne Rodné hniezda (Príbeh môjho života). „Toto obdobie je pre niekoho veľmi náročné, nekoncertuje sa, nehrá sa, muzikanti nie sú v kontakte s fanúšikmi. Ale ja to beriem aj z tej druhej stránky, konečne je možnosť tvoriť a robiť piesne, ktoré by možno nikdy neuzreli svetlo sveta, keby nebolo tohto obdobia,“ priznáva sympatický umelec. Je to taký malý príbeh jeho života, i keď na rekapituláciu v jeho prípade ešte nie je dôvod. Je to také obzretie sa za všetkým, čo prežil, zažil, čo ho formovalo. Pieseň je venovaná najmä jeho rodičom, jeho otcovi, ktorý je tam hore. Spevák priblížil, avšak jeho otec sa, žiaľ, tohto krásneho hudobného gesta nedožil. O to viac je z piesne cítiť potrebu syna poďakovať sa za lásku a opateru svojmu otcovi. Tohto roku by sa jeho otec dožil 26. júna sedemdesiatich rokov. Ondrej priznáva, že tento počin je pre neho veľmi osobný, no zároveň si myslí, že sa v skladbe nájde aj hocikto iný. „Rodina je niečo, čo človeka formuje. Vraví sa, že strom, ktorý nemá pevné základy sa vyvráti a nie je zelený. Takže pre mňa bola rodina naozaj synonymom radosti, šťastia, istých životných princípov,“ zamýšľa sa nad skladbou Ondrej, ktorého obaja rodičia sa venovali hudbe. Rodinný kruh v tejto skladbe dopĺňajú vsuvky so štebotom Ondrejových detí a dokonca si prizval aj ďalšieho blízkeho člena rodiny. „Hrá a spieva v piesni aj môj brat. Je to také niečo nové, čo tu ešte nebolo v mojej tvorbe. Obľúbený slovenský hudobník Ondrej Kandráč zverejnil dojímavý videoklip k piesni Rodné hniezda (Príbeh môjho života), do ktorého vložil nielen svoje srdce, ako je to už tohto umelca zvykom, ale otvoril v ňom aj rodinný album. O videoklip zasadený do dychberúcej slovenskej prírody, v kombinácii so spomienkami z rodinného albumu Kandráčovcov, sa postaral Tomáš Eibner v spolupráci s fotografom Martinom Krystýnekom. „Priznám sa, bol som dojatý z tohto klipu. Včera večer mi písala mama, prvýkrát to videla. Vnímala to veľmi emotívne, brala to ako poctu, také poďakovanie,“ opísal spevák dojmy jeho milovanej mamy. Zároveň priznal, že táto pieseň bol taký malý experiment a nová skúsenosť. „Ďakujem ľudom, ktorí ma trochu dotlačili k tomuto klipu a k tejto piesni, keďže to nie je moja klasická poloha.
Ondrej Kandráč si je vedomý, akú cestu si zvolil. "Nerád vyplakávam, každý je strojcom svojho šťastia," hovorí. Stále tvrdí, že sú aj horšie povolania. Obdivuje chlapov, ktorí sú dva-tri týždne preč z rodiny, chodia po celej Európe a pracujú tvrdo a ťažko na tom, aby ich rodina mala doslova čo jesť. Preto nemá veľmi rád, keď sa niekto z jeho brandže sťažuje, že je preč od rodiny. Ak by sa mal charakterizovať, čím je na prvom mieste, myslí si, že človek by mal zostať človekom, muž mužom a žena ženou. Keď to tak bude a každý to bude prežívať tak rozumne a zmysluplne, nebude dochádzať k rôznym excesom a všelijakým výkyvom. Nechce tým však povedať, že človek je tvor neomylný, práve naopak. On sám má obrovské chyby, ale je dôležité sa vrátiť na tú správnu cestu a vždy si určiť životné priority. Prečo žijem?
Hudba bola Ondrejovi daná príkazom. Otec a mama. Otec bol učiteľ, riaditeľ, hudobník. Mama speváčka ľudových, ale aj sakrálnych piesní. Nejako to tak išlo, z roka na rok a musel sa hudobníkom stať aj on. Samozrejme, zo začiatku to bolo také z donútenia, pretože sedem, osemročné dieťa ešte nevie, čo chce v živote robiť. Čas však dal za pravdu jeho rodičom. Samozrejme, bolo obdobie, keď chcel byť zubný lekár. Obdivoval zubárov, pretože mal stále problémy so zubami. Potom chcel byť právnik, to bolo asi v období deväťdesiatych rokov. Bol aj aktívny miništrant, poškuľoval aj po kňazskej sutane. Je však pravda, že najspokojnejší je s tým, čo robí teraz - hudba a všetko okolo. Je síce vyštudovaný učiteľ hudby a slovenského jazyka a literatúry, ale učiteľstvu sa nikdy nevenoval.
Ondrej Kandráč sa zúčastnil na nakrúcaní benefičného vianočného koncertu Úsmev ako dar, čo je organizácia, ktorá sa snaží o to, aby malo každé dieťa rodinu, aby rodina mohla zostať spolu. Nejde len o starostlivosť o siroty. Štatistiky sú smutné - na Slovensku každoročne opustí viac ako tisíc detí svoju rodinu pre chudobu, záškoláctvo či nepriaznivé bytové podmienky. Účasť na benefičnom koncerte pre neho znamená stretnutie s mnohými kamarátmi, priateľmi, známymi, ale hlavne šírenie myšlienky dobra, myšlienky, ktorá spája, pretože celý tento koncept je venovaný tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Je rád, že aj niečo také je súčasťou Vianoc, pretože Vianoce sú aj o rozdávaní, o tom, že sa dokážete podeliť s tým, čo máte. Je to to najušľachtilejšie, čo môže človek zažiť. Poznám dokonca človeka, Martina, ktorý má adoptované štyri deti, a skláňa sa pred ním. Má jeho obrovský obdiv, pretože to si vyžaduje naozaj obrovské úsilie. Výsledný efekt je ten, že vďaka ušľachtilému činu jeho a jeho manželky tie deti môžu zažívať všetko, čo zažívajú tie, ktoré majú úplné rodiny a svojich rodičov. Má veľký rešpekt pred jeho životnou misiou.
Ondrej Kandráč plánuje tri týždne, posledný júlový a prvé dva augustové, mať voľno. Nehrá, nekoncertuje, nemoderuje, nenahráva. Hoci ešte nevie, kam pôjdu, no termín už aspoň majú. To svedčí o jeho prioritách a láske k rodine.
tags: #ondrej #kandrac #rodicovstvo