Vznik každého nového života začína vo vajíčku a predstavuje nesmierne komplexný a zároveň fascinujúci proces. Celý proces oplodnenia zahŕňa viacero krokov, ktoré sú presne dané, od dozrievania spermií po reakciu zóny a udalosti po oplodnení. Oplodnenie vajíčka je veľmi zaujímavým procesom a má isté zákonitosti a postupy. Prinášame náhľad do sveta zložitého reprodukčného systému, kde má oplodnenie vajíčka svoje isté zákonitosti a postupy.
Ženské vajíčko a jeho príprava na oplodnenie
Žena disponuje už pri narodení celou zásobou vajíčok, pričom mnoho miliónov sa ich vyprodukuje ešte v maternici. Kým ženy dosiahnu pubertu, táto populácia sa scvrkne na štvrť až pol milióna. Každé vajíčko je až po obdobie niekoľkých mesiacov pred ovuláciou v takzvanom pozastavenom stave. Vajíčko dozrieva vo folikule, obale zloženom z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou. Dozrievajúce vajíčko sa nachádza vo vaječníku.
Aby sa vytvorilo haploidné vajíčko, oocyt prechádza meiózou. Spermie a vajíčka sú špecializované bunky, nazývané gaméty, a sú jedinečné v porovnaní s väčšinou ostatných buniek v tele, pretože obsahujú iba 23 chromozómov, čo je len polovica ich obvyklého počtu. Proces dozrievania a uvoľňovania vajíčka z vaječníka je kľúčový pre úspešné oplodnenie.
K ovulácii dochádza raz za mesiac počas menštruačného cyklu u ľudí a je nevyhnutná pre oplodnenie. Ovulácia, teda uvoľnenie zrelého vajíčka, je u každej ženy veľmi individuálna a súvisí jednak s dĺžkou menštruačného cyklu a jednak s dĺžkou samotnej menštruácie. Zvyčajne nastáva približne medzi 10. a 18. dňom cyklu. Vajíčko je už zrelé, nazývané aj Graafov folikul, ktoré sa vydáva na cestu vajcovodom smerom do maternice. Ak má žena 28-dňový menštruačný cyklus, tak k ovulácii dochádza približne na 14. deň od začiatku menštruačného krvácania. Čas, keď je vajíčko pripravené na oplodnenie, je zhruba 12 - 24 hodín po ovulácii. Ak plánujete otehotnieť, sledujte pravidelnosť svojho menštruačného cyklu a zvážte použitie ovulačných testov. Tie vám môžu pomôcť určiť, kedy nastáva najvhodnejší čas na počatie, teda kedy dochádza k ovulácii.
Odborný výraz fertilita znamená plodnosť a vyjadruje potenciál vajíčka stať sa oplodneným a natoľko životaschopným, že prejde úspešným tehotenstvom. Kvalita vajíčok je rozhodujúca pre úspešné počatie a zdravý vývoj plodu. V polovici 30. roku života ženy začína plodnosť rýchlo klesať, čo je do značnej miery výsledkom klesajúcej kvality vajíčok. Nespočetné klinické štúdie ukázali, že ak sa vyhýbame niektorým toxínom a berieme špecifické doplnky výživy, môžeme zvýšiť percento vitálnych vajíčok, z ktorých potom vznikne kvalitné embryo. Vajíčko potrebuje v kritických časoch energiu, ktorá poskytuje palivo pre rôzne procesy spojené s delením chromozómov. Štruktúry, ktoré vytvárajú energiu vnútri vajíčok, sa výrazne menia s vekom, v reakcii na živiny a iné vonkajšie faktory. Rastúce vajíčko potrebuje veľa energie vo forme chemickej zlúčeniny adenozíntrifosfátu - ATP -, a preto má viac ako pätnásťtisíc bunkových štruktúr - mitochondrií. Je ich desaťkrát viac, ako má ktorákoľvek iná bunka v tele. V priebehu času a v reakcii na oxidačný stres dochádza k poškodeniu mitochondrií a tie sú potom menej schopné produkovať energiu.
K väčšine chromozómových chýb dochádza v skutočnosti krátko pred ovuláciou, v štádiách procesu delenia, zvaného meióza. Ak proces v ktorejkoľvek fáze zlyhá, konečným výsledkom je nadbytočná alebo chýbajúca kópia chromozómu. Najznámejším príkladom chromozomálnej abnormality je Downov syndróm, ktorý súvisí s chromozómami X a Y. V 95 percentách prípadov je Downov syndróm spôsobený tým, že vajíčko poskytne jednu kópiu chromozómu 21 navyše, plod má teda tri kópie namiesto zvyčajných dvoch. Z tohto dôvodu sa Downov syndróm nazýva aj trizómia 21. Je zaujímavé, že väčšina chromozomálnych abnormalít vo vajíčkach sa nehromadí postupne medzi 30. a 40. rokom života, ako si možno viacerí myslia.
Mužské spermie a ich cesta k vajíčku
Mužské telo produkuje tisíce spermií. Spermie a vajíčka sú špecializované bunky, nazývané gaméty, a sú jedinečné v porovnaní s väčšinou ostatných buniek v tele, pretože obsahujú iba 23 chromozómov, čo je len polovica ich obvyklého počtu.
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, ak nastane ovulácia. Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť. Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, musí spermia preniknúť k vajíčku v čase ovulácie.
Proces prípravy spermií na oplodnenie zahŕňa kapacitu spermií. Pohyblivosť spermií sa zvyšuje, keď sa stávajú hyperaktívnymi.
Mechanizmus oplodnenia - Krok za krokom
Oplodnenie je zložitý proces, ktorý prebieha v niekoľkých precíznych krokoch. Počas pohlavného styku sa najaktívnejšia spermia, poháňaná bičíkom, spojí s vajíčkom a dôjde k oplodneniu. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite. Oplodnenie prebieha tak, že spermia prenikne cez povrch vajíčka. Keď spermia nájde oocyt, priľne k zona pellucida, hrubej vrstve rôsolovitej extracelulárnej matrice tvorenej glykoproteínmi, ktorá obaluje vajíčko. Toto je krok známy ako Sperm-Zona Pellucida väzba, kde sa spermia stretne s vajíčkom a naviaže sa na vrstvu zona pellucida vajíčka, čím vytvorí odpoveď receptor-ligand.
Ďalším kritickým krokom je akrozómová reakcia. Hlava spermie, nazývaná akrozóm, nesie niekoľko tráviacich enzýmov Zona Pellucida, ktoré ju podporujú pri prenikaní ďalej do vrstiev vajíčka. Akrozómová reakcia sa spustí, keď sa špecifická molekula na povrchu spermií pripojí na glykoproteín ZP3 v zóne pellucida. Behom preniknutia spermie do vajíčka, spermia vylučuje enzýmy, ktoré jej pomáhajú vniknúť jednoduchšie do vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Štruktúra hlavičky spermie je taká, že pomáha pri prerážaní stien vajíčka. To je Penetrácia zóny Pellucida. Tento proces stimuluje tiež dozrievanie vajíčka, pozastavené počas jedného štádia meiózy.
Ako dochádza k oplodneniu | 3D animácia
Po úspešnom zapustení spermií dochádza k tzv. kortikálnej reakcii. V tomto štádiu sa vajíčko aktivuje po zmrazení počas metafázy meiotického delenia II. Kortikálne granuly vo vajíčku sa spájajú s plazmatickou membránou bunky a po úspešnom zapustení spermií sa uvoľňujú do zona pellucida, čím sa povrch stáva tuhým a nepriepustným. Vonkajšia vrstva a chvost spermií sa rozpustia, keď úspešne dosiahnu vajíčko. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Potom, ako dôjde k spojeniu vajíčka a spermie, spája sa aj genetický materiál otca a matky. Genetický materiál spermie a vajíčka, z ktorých každý má 23 chromozómov, je fúzovaný, výsledkom čoho je diploidná bunka so 46 chromozómy, nazývaný ako zygota.
Je dôležité poznamenať, že niekedy sa však môže stať, že skutočne k oplodneniu vajíčka dôjde i dvomi alebo tromi spermiami, čo znamená vážne poškodenie plodu. Takéto tehotenstvo buď končí potratom plodu, alebo sa narodí dieťa s veľmi závažnými vývojovými vadami, ktoré sú často nezlučiteľné so životom.
Raný vývoj po oplodnení - Od zygoty po blastocystu
Po úspešnom oplodnení sa vajíčko je tak kompletne oplodnené a pomaly sa začína presúvať do maternice. Toto obdobie sa nazýva zygota. Oplodnené vajíčko (zygota) sa začína deliť asi 30 hodín po oplodnení. Prvým krokom je vytvorenie dvoch blastomérov, po ktorých nasleduje ďalšie delenie, až kým nevznikne 16 blastomérov, čo je útvar podobný moruši, tzv. morula. Morula sa posúva do maternice, čo trvá približne 75 - 80 hodín.
Následne presakovaním tekutiny do moruly vzniká blastocysta, čo je guľovitý útvar s dutinou. Blastocysta má vonkajšiu stenu, vo vnútri je vyplnená tekutinou a na okraji dutiny je bunkový uzlík - embryoblast. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu - vo výstelke maternice.
V maternici vzniká dutinka, v ktorej sa tvorí tekutina. Práve vďaka tejto tekutine dochádza k rozdeleniu moruly na dve časti. Vnútorná časť, ktorá vzniká týmto delením, je tzv. vnútorná bunková hmota, čo je predstupeň embrya. Takto rozdelené vajíčko, ktoré pozostáva z vonkajšej a vnútornej hmoty oddelených tekutinou, sa odborne nazýva blastocysta. Všetky bunky blastocysty sú v tomto štádiu rovnaké.
Uhniezdenie, čiže nidácia, prebieha medzi 6. a 7. dňom po oplodnení a celkom trvá 5 dní. V tento deň sa blastocysta zdokonaluje a dotvára, ukončuje delenie na dve časti. Behom tohto dňa sa blastocysta prilepí na stenu maternice. Tento deň sa ukončuje uhniezdenie vajíčka v maternici. Trofoblast už úplne prilieha k stene maternice a začína produkovať hormón hCG (ľudský chóriový gonadotrin), ktorý udržuje aktivitu žltého telieska. Pre každé embryo predstavuje prvých pár týždňov po oplodnení veľký boj a väčšina z nich ho nezvládne. V skutočnosti mnohé prirodzene počaté embryá zaniknú skôr, ako žena vôbec zistí, že je tehotná.
Vnútromaternicový vývin - Embryo a plod
Oplodnenie a vnútromaternicový vývin sa nazývajú aj ontogenetický vývin. Rast a vývoj dieťaťa v maternici je ovplyvňovaný rôznymi faktormi. Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky. Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu.
Fetálny vývin, čiže vývin plodu (féta), prebieha od 9. do 40. týždňa gravidity. Počas tohto obdobia embryo nadobúda ľudské črty a vonkajšími znakmi sa podobá na dospelého človeka. Počas tehotenstva sa môžu objaviť aj vedľajšie problémy, ako sú opuchnuté a krvácajúce ďasná. Až 88 % žien sa počas tehotenstva stretne so zápalom ďasien, a viac ako 36 % aj s eróziou zubov. Za týmito problémami stoja zmeny v stravovacích návykoch, zvýšené hladiny hormónov či ranné nevoľnosti.
Pôrod - Príchod nového života
Signál k pôrodu nepochádza z vyvíjajúceho plodu, ale z materského organizmu. Pôrod sa delí na dve hlavné doby. Prvá pôrodná doba, nazývaná otváracia, začína rytmickými pravidelnými sťahmi maternice, ktoré sú spôsobené hormónom oxytocín, a končí úplným otvorením maternicovej bránky. Počas tejto doby odtečie plodová voda. Druhá pôrodná doba je vypudzovacia, čo je vlastný pôrod plodu. Pri prvom vdychu začnú fungovať pľúca a pupočná šnúra sa odstrihne na 2 miestach.
Príchod malého človiečika z bezpečia maminho bruška, kde boli doposiaľ jeho potreby plynulo uspokojované, preň znamená veľkú záťaž nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Niektorí odborníci popisujú dokonca „pôrodnú traumu“, a preto presadzujú myšlienku „pôrodu bez násilia“. Priekopníkom v tejto oblasti bol pôrodník F. V praxi propagoval položenie novorodenca s ešte pulzujúcim pupočníkom na brucho matky, ktorá ho hladká - trie, dieťa sa začína pomaly pohybovať, inštinktívne hľadá prsník a saje. Pozvoľne prechádza na pľúcne dýchanie a po dotepaní a prestrihnutí pupočníka stále zostáva v tesnom kontakte s matkou. Pôrod prebieha v sále pri stlmených svetlách a stíšených zvukoch. V podmienkach pôrodu bez násilia má novorodenec kľudnejší výraz a panický krik nahrádza miernejšie zaplakanie, ktoré sprevádza prvý pľúcny nádych. Pokiaľ sa však vyskytnú komplikácie, je rýchly odborný zásah nevyhnutný, ale má umožňovať čo najrýchlejší blízky kontakt s matkou. Po pôrode sú spravidla matka i dieťa hodinu-dve veľmi bdelí a až potom upadajú do hlbokého spánku. Nevyhnutné sú aj časté návštevy otca, pre podporu matky a utužovanie rodinných vzťahov. Pri komplikovaných pôrodoch je potrebné tieto zásady rešpektovať v čo najväčšej miere.
Ako dochádza k oplodneniu | 3D animácia
Úchvatné! 12 jedinečných záberov, ako vyzerajú bábätká po príchode na svet, ukazujú, aký je tento moment výnimočný. Väčšine z nás nie je dopriate vidieť bábätko bezprostredne po narodení, žiaľ, často ani keď ide o naše vlastné dieťa. V rukách ho má zdravotnícky personál a v prípade, že nie je umožnený kontakt koža na kožu, si aj samotné matky vidia vlastné dieťa už umyté, oblečené či dokonca zabalené v zavinovačke. Aj keď nie všetky slovenské pôrodnice umožňujú slobodnú voľbu polohy pri tlačení a pôrod bez medikácií či vyvolávania, Barbora Pokovičová mala šťastie a na pôrod má len príjemné spomienky. Pôrodný gauč je vďačná pomôcka pri pôrodoch a nemocnice sa rady hrdia informáciou, že práve u nich sa ženám takejto vymoženosti dostane. Žiaľ, ani ten nezaručuje, že počas pôrodu bude vládnuť pohoda a harmónia medzi všetkými zainteresovanými.
Novorodenec a adaptácia na vonkajší svet
Novorodenecké obdobie začína dňom narodenia dieťaťa a trvá 28 dní. Obdobie pôrodu a prvých sedem dní života dieťaťa sa nazýva tiež perinatálnym obdobím. Dieťa sa považuje za narodené v termíne, ak gravidita trvala od 38 do 42 týždňov, v ideálnom prípade presne 40 týždňov. Bábätko narodené pred 38. týždňom sa označuje za predčasne narodené.
Je to dôležité obdobie v živote človiečika, ktorý sa ocitá mimo tela matky a musí sa adaptovať na mimomaternicový život. To, ako sa bude adaptovať, závisí hlavne od zrelosti jednotlivých orgánov. Po narodení sa postupne podľa dôležitosti stávajú aktívnymi všetky orgány. Hneď po narodení sú to dýchací a kardiovaskulárny systém. Väčšina detí sa prvýkrát nadýchne do 20 až 30 sekúnd po pôrode a pravidelne dýcha do 90 sekúnd. Trochu pomalšie sa adaptuje tráviaci a vylučovací systém, preto v tomto období je najlepšou potravou pre dieťa materské mlieko a najmenej vyvinutým po narodení je imunitný systém, ktorý je dôležitou obrannou inštitúciou voči infekcii. Zdravé, donosené bábätko sa vie dobre adaptovať na mimomaternicový život. Pre toto obdobie adaptácie sú charakteristické niektoré osobitosti, ku ktorým patria novorodenecká žltačka, úbytok na hmotnosti, hormonálne reakcie a iné. V novorodeneckom veku (prvé 3-4 dni) je tiež charakteristický mierny úbytok hmotnosti, ktorý by však nemal presiahnuť viac ako 10 %.
Zrelosť novorodenca možno posúdiť podľa viacerých kritérií. U donoseného novorodenca je ušnica formovaná, tuhá, pričom chrupavka je úplne vyvinutá. Okrem toho, veľkosť dvorca prsných bradaviek je väčšia ako 5 mm a koža je ružová, nepriesvitná a elastická. Pohlavné orgány sa tiež posudzujú, u dievčatka veľké pysky prekrývajú malé pysky. U chlapčeka sú semenníky uložené v miešku a koža mieška je ryhovaná.
Dieťa sa hneď po narodení dostáva do rúk detskej sestry a lekára - pediatra neonatológa. Dieťatko sa uloží do vopred vyhriateho termolôžka s dobrým osvetlením, osuší sa čistou plienku od plodovej vody, mazku, prípadne krvi. Týmto výkonom môžeme odhaliť závažnú vrodenú vývojovú chybu - nevyvinutie pažeráka. Takisto meraním teploty v konečníku sa odhalí nevyvinutie, prípadne zúženie konečníka alebo rekta (koncová časť čreva). Medzitým lekár ohodnotí stav dieťaťa podľa tzv. Apgar skóre, ktoré posudzuje akciu srdca, dýchanie, svalové napätie, reakciu na podráždenie (väčšinou na odsávanie) a farbu kože. Maximálny počet bodov je 10. Ak je dieťa v dobrom stave, podviaže sa mu pupočník a lekár ho vyšetrí. Určí stupeň zrelosti, dobre prezrie dieťa, či nemá viditeľné vrodené vývojové chyby, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah odborníka, zistí prípadné pôrodné poranenia, popočúva dýchanie a srdiečko a zbežne vyšetrí ostatné časti tela. K povinným úkonom patrí nakvapkanie Oftalmoseptonexu do očí ako prevencia kvapavkovej infekcie očných spojiviek.
Po dvojhodinovom pobyte v inkubátore sa dieťa okúpe, naolejuje, učeše, zabalí do perinky a môže ísť k mame. V niektorých nemocniciach na Slovensku už funguje tzv. Rooming-in systém. Za pomoci personálu sa mamička naučí, ako sa treba o bábätko starať, získa praktické skúsenosti aj v pozorovaní jeho životných potrieb a hlavne dojčí podľa jeho individuálnych potrieb. Z epidemiologického hľadiska je rooming-in systém dôležitý pri prevencii infekcie, pretože novorodenec nie je v kontakte s inými novorodencami a tiež nie je ošetrovaný spoločnými ošetrovacími pomôckami. Pobyt novorodenca na novorodeneckom oddelení trvá 4 dni, samozrejme, ak nenastanú komplikácie.
Fyzický a psychický vývin novorodenca
Hlavička novorodenca tvorí ¼ dĺžky tela, u dospelého je to 1/8. Hlavička má u donoseného novorodenca priemerný obvod 34 cm, veľkosť nad 38 cm označujeme ako makrocefália, veľkosť pod 31 cm ako mikrocefália. Novorodenec má pomerne dlhý trup, tvorí 45 % dĺžky tela, a krátke končatiny.
Zrelý novorodenec má spánok a bdenie výrazne odlíšené. Prespí približne 20 hodín denne, jeho spánok je rozdrobený, nepravidelný a postupne sa ustaľuje, s veľkými individuálnymi rozdielmi. V plnom bdelom stave je schopný vizuálnych a akustických reakcií na podnety. Dokáže sledovať zaujímavý predmet očami a tiež lokalizovať zdroj zvuku, pri uvoľnenom šijovom svalstve naťahuje ruku smerom k zvukovému podnetu. Je vybavený dôležitými nepodmienenými reflexmi: cicavý, dýchací, uchopovací a prehĺtací.
Chuť a čuch hrajú významnú úlohu pri dojčení. Novorodenec intenzívne prežíva bolesť a dokonca rozpoznáva neskoršie podobné situácie. V polohe na chrbátiku zaujíma tzv. šermiarsky postoj - hlava otočená na jednu stranu a na tej strane vystretejšie končatiny, pästičky sú zovreté. Spontánne pohyby sú živé, ale obmedzené, ešte neudrží hlavičku.
Dieťa sa počas prvého roka telesne rozvíja a rozvíja sa aj jeho nervový systém, ako aj pohybové schopnosti, ako sú prevaľovať sa, sedieť, liezť, a chodiť s pomocou. Dĺžka tela na konci prvého roka je 75 cm a hmotnosť 10 kg. Potravou je najmä materské mlieko, ktoré obsahuje množstvo enzýmov, vitamínov a protilátok, ktoré chránia dojča pred infekciami. Dojčením sa vytvára citový vzťah medzi matkou a dieťaťom. Zároveň sa rozvíja aj zmyslové vnímanie a reč. Až do konca 3. roka života prebieha intenzívny motorický a neuropsychický vývin. Zdokonaľuje sa reč a na lebke sa uzatvára fontanela, čiže veľký lupienok. V tomto období sa dieťa učí základné pohybové vzory a komunikáciu, ktorá je dôležitá pre jeho ďalší rozvoj.
Novorodenec je schopný pomerne rýchlo vstupovať do sociálnej interakcie - reaguje odlišne na ľudský hlas, angažuje sa pri pohľade z očí do očí a s mimoriadnou pozornosťou sleduje ľudskú tvár. Krik novorodenca je často tzv. komorné A, neskôr je možné rozlíšiť krik od bolesti od kriku z hladu. Výraz tváre odráža menlivé emocionálne stavy - spokojnosť, záujem, alebo nepohodlie, až odpor. Je dokázané, že novorodenec má vrodenú tendenciu neúmyselne napodobňovať mimické výrazy svojho komunikačného partnera. Najprirodzenejším spôsobom pre nadväzovanie vzťahu s novorodeniatkom je dojčenie samotné, nielen pre najkvalitnejší spôsob nasýtenia, ale aj pre kožný kontakt, teplo, vôňu, samotné objatie a intimitu chvíle. Pre dobrý psychický vývin dieťaťa je nevyhnutné skoré nadväzovanie priaznivých sociálnych kontaktov s blízkymi osobami, pretože už novorodenec je spoločensky vnímavá bytosť. Nevedia rozprávať, väčšinu dňa prespia, a predsa najlepšie vedia, čo potrebujú. Ak im doprajeme dostatok času a priestoru, dokážu si to aj samé zabezpečiť. Reč je o bábätkách a ich úžasnej schopnosti hneď v prvých chvíľach po narodení nájsť to, čo je pre ich pokoj, zdravie a prežitie najdôležitejšie.
tags: #oplodnenie #vajicka #prezentacia