Každá žena si predstavuje ideálny čas na rodinu inokedy. Niektoré chcú rodiť ešte mladé, kým je na to telo najlepšie prispôsobené. Iné zasa chcú mať nejaké zázemie, či dokonca sú aj také, ktoré chcú budovať kariéru a až potom založiť rodinu. K tomu všetkému pripočítajme navyše rôzne „nehody“ alebo ak sa, naopak, nedarí a naozaj máme budúce mamičky v každom veku. Rovnaký proces ale nemusí prebiehať rovnako. Otázka optimálneho veku pre materstvo je komplexná, pretína sa v nej biologická realita s individuálnymi túžbami, spoločenskými očakávaniami a ekonomickými možnosťami. Experti sa zhodujú v tom, kedy je na to z biologického aj psychologického hľadiska žena najviac pripravená, avšak celkový obraz je oveľa nuanceovanejší. Hoci biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak, určité zákony prírody sa oklamať nedajú.
Biologické hodiny: Kedy je telo ženy najlepšie pripravené na materstvo?
Z lekárskeho hľadiska je ideálne otehotnieť prvýkrát v rozpätí 18 až 27 rokov. Gynekologické štúdie sa v tomto smere trošku líšia, no v jednej veci sa zásadne zhodujú: najideálnejší vek pre ženu na prvé dieťa je niekedy okolo 25. roku života. Telo je vtedy už dostatočne zrelé a pomerne rýchlo sa zotavuje z tehotenstva. Regeneračná schopnosť tela a tempo metabolizmu navyše napomáha zbaviť sa prírastku hmotnosti počas tehotenstva - najmä, ak žena dojčí. Odborníci hovoria, že plodnosť ženy vrcholí medzi 20. a 30. rokom života, žena preto v tomto období najľahšie otehotnie. Experti z oblasti medicíny tvrdia, že optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom nasledujú tri roky „určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začína naše telo starnúť, síce pomaly, ale začína.
Pokiaľ ide o plodnosť, ženská a mužská plodnosť má svoje časové okná, ktoré sa menia s vekom. Plodnosť ženy dosahuje svoj vrchol približne medzi 20. a 30. rokom života. V tomto období má žena najväčší počet kvalitných vajíčok a telo je z biologického hľadiska najlepšie pripravené na tehotenstvo. Pýtali ste sa už niekedy, prečo sa v súvislosti s počatím dieťatka hovorí oveľa viac o veku ženy ako o veku muža? Dôvodom je, že na začiatku splodenia potomka dochádza k splynutiu vajíčka a spermie. Každá žena sa už narodí s konkrétnym počtom folikulov vo vaječníkoch, približne 1 až 2 milióny. To znamená, že nezrelé folikuly, teda potenciálne vajíčka, čakajú vo vaječníkoch od narodenia až dovtedy, kým sa žena nerozhodne otehotnieť.
Rovnako ako každá bunka v našom tele, aj tieto „budúce vajíčka“ sú vystavené rôznym vplyvom, ktoré v nich môžu spôsobovať mutácie alebo ich inak poškodzovať. A čím dlhšie vo vaječníkoch čakajú, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budú nejakým spôsobom poškodené. Okrem pomyselného starnutia „budúcich vajíčok“ sa s pribúdajúcim vekom taktiež neúprosne znižuje ich počet v oboch vaječníkoch.
Menej známym fenoménom je, že práve mladé tehotné ženy majú vyššie riziko vzniku niektorých komplikácií, napríklad preeklampsie, čo zahŕňa vysoký krvný tlak, opuchy a stratu bielkovín močom. Novšie štúdie to vysvetľujú kombináciou genetiky a imunity, ktorá reaguje na znaky na povrchu spermií, a tým pádom čiastočne aj na bunkách plodu a rozpoznáva ich ako nepriateľské. Potvrdenie tejto hypotézy priniesli aj štúdie, ktoré poukázali na vyšší výskyt tejto tehotenskej komplikácie u žien vo vyššom veku, ktoré sa rozviedli a mali dieťa s novým partnerom, alebo ak bola medzi deťmi dlhšia pauza.
Neúprosný pokles plodnosti s vekom: Čísla a riziká
Biologické hodiny sú neúprosné. Po 30. roku života, presnejšie medzi 30. a 32. rokom, začína plodnosť postupne klesať, pričom oveľa rýchlejšie sa znižuje po 35. až 37. roku. Okolo 35. roku života dochádza k výraznejšiemu poklesu plodnosti, dôvodov je hneď niekoľko. Predovšetkým sa znižuje počet vajíčok, klesá ich kvalita a stúpa riziko genetických porúch či potratu. Podľa údajov z kliniky Extend Fertility v skupine žien vo veku 38 - 40 rokov je až 60 % vajíčok geneticky abnormálnych. V 45. roku je tento pokles ešte markantnejší.
Aj keď sa za fyziologickú hranicu otehotnenia považuje vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti veku do 27 rokov o 2 - 3 % zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád. Po 35-ťke sa toto riziko zvyšuje 10-násobne a v 45-ťke až 25-násobne. Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Podľa odborníka MUDr. Miroslava Kozára, okrem starnutia po 30-tke sa pripočítavajú riziká ako chemizácia prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života a iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.
Plodnosť žien jednoducho po štyridsiatke klesá, až sa menopauzou úplne zastaví. Menopauza je prirodzené obdobie v živote ženy, ktorým sa končí jej fertilný vek. U väčšiny žien nastupuje medzi 45. a 55. rokom života. Postupne dochádza k zníženiu funkcie vaječníkov, ktoré produkujú ženské pohlavné hormóny. To všetko sa viditeľne prejaví hlavne nepravidelnosťou cyklu a postupne až vymiznutím menštruácie. Zmeny, ktoré žena pociťuje a sú predzvesťou blížiacej sa menopauzy, prichádzajú postupne v priebehu 3 až 5 rokov, nie zo dňa na deň. Individuálny je vek nástupu, trvanie samotnej menopauzy, rovnako aj príznaky a ich intenzita, ktoré ženy pociťujú. Poslednú menštruáciu majú ženy medzi 40. a 60. rokom, priemerne vo veku 51 rokov. Pokiaľ u ženy vymizne menštruácia skôr ako v 40. roku, ide o predčasnú menopauzu. Vo všeobecnosti platí, že šanca, aby žena prirodzene otehotnela v priebehu alebo po skončení menopauzy, je takmer nulová. Avšak dnes, vďaka metódam asistovanej reprodukcie, už tehotenstvo po menopauze nie je úplne nemožné.
Mužská plodnosť: Pohľad na „sexistickú evolúciu“
Kým sa o ženskej plodnosti a jej časových obmedzeniach hovorí často, téma mužskej plodnosti je niekedy prehliadaná. Vrchol mužskej plodnosti je rovnako medzi 20. a 30. rokom života. Mužská plodnosť síce neklesá tak rýchlo ako ženská, no pokles je reálny. U väčšiny mužov sa denne vytvoria milióny nových spermií, avšak so stúpajúcim vekom muža ich pohyblivosť a kvalita taktiež klesá, najvýraznejšie po 40. roku života. Páry, kde je muž vo veku 40 - 42 rokov, majú až o 46 % nižšiu šancu počať dieťa v porovnaní s mužmi vo veku 30 - 35 rokov.
Vedkyňa venujúca sa ženskej plodnosti Barbora Baďurová s humorom a zveličením poznamenáva, že evolúcia je v tomto sexistická. Muž môže byť plodný do vysokého veku. Poznám takých, ktorí splodili dieťa aj po sedemdesiatke, hovorí Baďurová. Chce však vyvrátiť mýtus, že mužská plodnosť sa vekom nezhoršuje. Zhoršuje. Kým však nové spermie sa v tele vyvíjajú neustále, teda kontinuálne počas života muža, žena sa už narodí s konečným počtom vajíčok. Aj fyziologicky. Vajíčka u ženy sa začínajú vyvíjať ešte vtedy, keď je sama v maternici. Keď sa narodí, istý počet vajíčok prirodzene odumrie a ostatné ostávajú zaseknuté v počiatočnom štádiu. Druhý faktor, prečo je plodnosť žien kratšia, je logický - evolučne by nedávalo zmysel, aby ženy rodili v neskorom veku, lebo pôrod je pre telo veľmi náročný proces a už by ho nemuselo zvládnuť.
Spoločenské a ekonomické aspekty materstva: Prečo sa posúvame?
Náš dnešný životný štýl so sebou často prináša aj odkladanie tehotenstva do vyššieho veku v porovnaní s minulosťou. Európska únia zažíva jasný demografický posun. Priemerný vek prvorodičiek sa zvýšil z 28,8 rokov v roku 2013 na 29,7 roku v roku 2021. V posledných rokoch čoraz viac žien odkladá svoje tehotenstvo do neskoršieho veku, a aj preto sa oveľa častejšie potýkajú s problémami pri pokusoch o počatie. A v niektorých krajinách je tento vek ešte vyšší, napríklad v Taliansku s priemerným vekom 31,8 roka, kým v Moldavsku sú to len 24,7 roka.
Výsledkom je, že počet narodených detí v EÚ klesol v roku 2023 na približne 3,7 milióna - čo je najmenej od 60. rokov 20. storočia a o 5,5 % menej ako rok predtým. Zároveň sa podiel žien, ktoré rodia po 40. roku, za poslednú dekádu zdvojnásobil - z 2,5 % na 6 %. Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr.
Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí. „Trend odkladania pôrodu možno pozorovať všade v Európe. Preto je veľmi ťažké presne určiť jeden faktor, ktorý by tento trend mohol vysvetliť,“ povedala demografka Ester Lazzari, ktorá sa špecializuje na plodnosť na Viedenskej univerzite. Lazzari dodáva, že nie je veľa dôkazov, že ľudia už nechcú mať deti; ideálna veľkosť rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenila, ide len o načasovanie.
Podľa údajov z roku 2023 sa ženy vo východnej a strednej Európe stávajú matkami v priemere zhruba po dovŕšení veku 25 rokov, v západnej a južnej Európe to býva až blížiaci sa vek 30 rokov. Vyšší vek prvorodičiek prináša rôzne zdravotné dôsledky vrátane zhoršenej plodnosti. Ženy vo veku, keď sa už cítia byť pripravené mať deti, preto už nemusia byť schopné mať ich toľko prirodzenou cestou, koľko by si želali. „Preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôvody,“ povedala Lazzari. S týmto posunom súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe, pričom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) celosvetovo je neplodný približne každý šiesty človek, ak sa pravidelný nechránený pohlavný styk ani po roku nekončí tehotenstvom. Podľa údajov z roku 2021 sa na takmer 1 400 klinikách uskutočnilo viac ako 1,1 milióna liečebných cyklov neplodnosti. Ide často o finančne drahý a emocionálne náročný postup.
Psychologická pripravenosť a dopad na rodinu
Hoci biologická realita je neúprosná, je dôležité zvážiť aj psychologické a emocionálne aspekty materstva. Psychológovia z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne. Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Mirowsky tvrdí, že počkať si nejaký ten rok na založenie rodiny nie je chyba, i keď opak by sa zdal ako pravdivý. Poukazuje na to, že v 20 rokoch sú síce ženy plodnejšie a „biologicky pripravené“ na materstvo, ženy po tridsiatke sú však zase ekonomicky i emocionálne stabilnejšie. Ženy, ktoré sa stanú matkami v čase puberty, vystavujú podľa profesora Mirowského seba aj plod väčšiemu zdravotnému nebezpečenstvu, než je tomu v zrelšom veku. Z jeho zistení vyplýva, že ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkovému zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34 rokov.
Klinický psychológ Mgr. Martin Miler tvrdí, že z psychologického hľadiska je napríklad žena po štyridsiatke oveľa vyzretejšou a dokáže zvládnuť aj akýkoľvek nátlak okolia. „Rovnako je oveľa pokojnejšou a vyrovnanejšou,“ uzatvára Miler. Preto je práve 35-ka považovaná za ideálnu aj z psychologického hľadiska. „Ženy sú pokojnejšie, vedia čo chcú, majú už jasno v prioritách a zväčša dobre rozbehnutú kariéru. Preto ich nič neťahá, čo najskôr opäť do práce a môžu si materskú plnohodnotne užívať. Navyše vyrovnaná mama je pre dieťa veľmi dôležitým aspektom v rámci jeho ďalšieho vývoja,“ dodáva Miler.
Naopak, MUDr. Miroslav Kozár vidí rozdiely vo vnímaní a prežívaní gravidity u žien v rôznych vekových kategóriách. „Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke,“ hovorí gynekológ. Tie po 30-tke to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Aj keď tieto hranice nie sú jednoznačné, mladšie ženy majú určitým spôsobom „bližšie k deťom“. Podľa Kozára, riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnanej starostlivosti a nervozite. Nemenej dôležitý je aj vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú „dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie, myslí si odborník. Všetky matky majú rady svoje deti, len treba myslieť na to, že nie všetky dokážu zabezpečiť dobré, respektíve nadštandardné sociálne podmienky. Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa, dodáva na záver gynekológ MUDr. Miroslav Kozár.
Výzvy a riešenia: Ako podporiť plodnosť a plánovať rodičovstvo?
V rozhodovaní o založení rodiny by sme však nemali myslieť len na našu plodnosť, ale aj materiálnu alebo psychickú pripravenosť. Ak chce mať žena jedno dieťa, aby dosiahla približne 90 % šancu, mala by začať okolo 32. roku. Pri troch deťoch sa odporúča začať už vo veku 23 rokov. Tieto čísla nie sú návodom ani príkazom, ako a kedy plánovať rodičovstvo. Sú len odrazom biologickej reality a štatistík. Páry by si mali vopred vydebatovať, čo urobia, ak nebudú môcť mať deti. Inak ich to zaskočí a nejeden vzťah sa rozpadne, tvrdí vedkyňa venujúca sa ženskej plodnosti Barbora Baďurová.
Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? Gynekológ MUDr. Miroslav Kozár vymenúva zlé návyky v životnom štýle, zlú životosprávu, dlhodobosť užívania hormonálnej antikoncepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel a neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov. Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť, vysvetľuje gynekológ.
Pre zvýšenie šancí na počatie je dôležité poznať svoj cyklus. Ovulácia nastáva zvyčajne 14 dní pred menštruáciou a najvyššia pravdepodobnosť otehotnenia je 2 až 3 dni pred ovuláciou, s 20 - 30 % šancou. Nezabúdajte ani na zdravý životný štýl. MUDr. Miroslav Kozár odporúča párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa, mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku. Druhým krokom je realizovať - dodržiavať zásady propagované vo výchove už pri samotnom otehotnení, počas tehotenstva a pri pôrode. A určite sa nevyhýbajte odbornej pomoci.
Jednou z možností, ako zistiť stav plodnosti, je vyšetrenie hladiny AMH (anti-Müllerovho hormónu) v krvi. Výsledok nám poskytne obraz o tom, koľko funkčných folikulov aktuálne vo vaječníkoch máme. Nízke hodnoty môžu byť jedným z dôvodov neplodnosti a u niektorých žien taktiež napomáhajú určiť riziko predčasnej menopauzy. Pomocou odberu krvi môže lekár taktiež individuálne podľa potreby stanoviť hladiny ďalších dôležitých hormónov alebo vitamínov, ako napríklad hladinu TSH, androgénov, vitamínu D atď. Po obdržaní výsledkov vyšetrenia vám lekár vysvetlí, čo konkrétny nález znamená a ako vás môže ovplyvniť teraz alebo v budúcnosti. Ďalej môžete podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov na zistenie prítomnosti dozrievajúceho folikulu, počas ktorého lekár preverí aj výstelku maternice.
V dnešnej modernej spoločnosti existuje mnoho prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro, ako by si želala biológia. Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (respektíve v 24 rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.V konečnom dôsledku, hoci medicínske a sociologické štúdie ponúkajú cenné usmernenia, najlepší vek na materstvo je často, keď to žena sama cíti a je na túto životnú úlohu pripravená z rôznych hľadísk.
tags: #optimalny #vek #pre #materstvo #zien #je