Rozhodli ste sa z rôznych dôvodov, že vaša malá rodinka je narodením prvého a zároveň posledného dieťaťa kompletná. Očakávate, že okolie bude váš krok rešpektovať. Lenže zrazu sa začnú vynárať útočné hlasy, známych i úplne cudzích ľudí, ktorí bez okolkov vaše rozhodnutie napádajú. „Kedy bude mať Maťko sestričku?“ „Čo druhé dieťa, stihnite to všetko vybaviť počas jednej materskej, aby ste mali pokoj.“ „Chcete, aby bola Simonka rozmaznaný jedináčik, alebo opustená a smutná celý život?“ Tlak spoločnosti na to, aby rodina vyplnila jej ideálnu predstavu o zostave, je stále dosť silný, napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a pod pojmom „ideálna“ by sme mali hľadať skôr jej vnútorné nastavenie než vonkajšiu reprezentáciu.
Premeny slovenskej rodiny v číslach
Mnohí ľudia majú stále predstavu, že správnu rodinu tvorí mama, otec, syn a dcéra. Faktom však je, že aj traja členovia - rodičia plus jedno dieťa, sa stáva u nás bežným javom. Ešte dva roky po nežnej revolúcii dosahoval, podľa dokumentu prognostického ústavu SAV - Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch Slovenskej republiky do roku 2035, priemerný počet detí na jednu ženu úroveň dvoch detí. V roku 1995 to však bolo už len približne 1,5 dieťaťa. Aj v ďalších rokoch intenzita plodnosti klesala, hoci nie až tak dynamicky. V roku 2002 dosiahla svoje historické minimum, 1,19 dieťaťa na ženu. Aj keď sa medzi rokmi 2007-2009 zvýšila hodnota úhrnnej plodnosti z 1,25 nad hranicu 1,4 dieťaťa na ženu, v ďalších rokoch opäť klesla.
Sebecké rozhodnutie alebo racionálna voľba?
Dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú mať len jedno dieťa, je mnoho. Iste, mať jedno dieťa je pre rodičov jednoduchšie, než mať ich viac. Niekedy sa síce dospelí sťažujú, že celá zábava leží na ich pleciach, kým súrodenci sa v istom veku už zahrajú sami, no toto nie je reálne až tak náročné. Pravdou je, že pri jednom dieťati dokážete mať situáciu viac pod kontrolou, jednoduchšie riadiť chod rodiny a zvládať popri tom aj množstvo iných vecí a navyše je tu menej vzťahov, ktoré sa môžu komplikovať a narúšať tak dynamiku rodiny. Plus, vždy je lepšie, ak sa na zem hádže jeden drobec, nie dvaja či traja.
Navyše, z ekonomickej stránky dnes deti nedávajú zmysel. V minulosti to bolo inak, pretože deti pomáhali a plnohodnotne pracovali v domácnosti, v hospodárstve, na poliach a pod. Vtedy to bola jednoducho lacná pracovná sila. Dnes sú však deti dôsledkom lásky, sú túžbou, nie potrebou. Preto sa občas vynoria pochybnosti. Možno by sa to dalo zvládnuť aj s ďalším dieťaťom. Možno bolo rozhodnutie mať jedináčika unáhlené. Veď tam, kde sa najedia traja, sa štvrtý už zaobíde bez väčších problémov. Čo ak to naozaj vytúženému potomkovi ublíži, že bude vyrastať sám?
Mýty o jedináčikoch: Sú skutočne horší?
Susan Newman, sociálna psychologička, poradkyňa rodičov a autorka kníh o výchove detí hovorí, že pocity viny nie sú na mieste. Pri svojej práci naštudovala množstvo výskumov zaoberajúcich sa rodinami s jedným dieťaťom a zistila, že tieto deti na tom vôbec nie sú horšie než ich rovesníci so súrodencami. „Všetky štúdie preukázali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní.“
Lekárka Toni Falbo z Texaskej univerzity v Austine vyvracia vo svojich štúdiách množstvo mýtov spojených s jedináčikmi. Tvrdí, že stereotypy o tom, ako sú jedináčikovia skazení a rozmaznaní, sa nezakladajú na faktoch. Podľa nej nie je rozdielov medzi deťmi bez a so súrodencami veľa. To, aké dieťa bude, ovplyvňujú úplne iné, závažnejšie faktory, než počet sestier či bratov. Jeden z najbežnejších mýtov o jedináčikoch je ten, že si ťažko hľadajú priateľov. Niektorí vedci sa zhodli v tom, že deti v škôlke skutočne majú slabšie sociálne schopnosti, čo im v neskoršom živote môže spôsobovať ťažkosti. Svoje tvrdenia opierali najmä o americkú štúdiu z roku 2004, ktorá sledovala 20 tisíc škôlkarov. Keď mali učitelia ohodnotiť ich sociálne zručnosti, skutočne horšie dopadli jedináčikovia, horšie sa ovládali, ťažšie nadväzovali vzťahy a mali viac problémov so správaním.
Lenže v roku 2010 už vedci prezentovali výsledky aktuálneho výskumu, kde sledovali deti bez súrodencov v tínedžerskom veku. Analýza obsiahla odpovede vyše 13 tisíc mladých ľudí. Vedci od nich chceli, aby menovali svojich piatich kamarátov. Jedináčikovia i súrodenci boli v týchto zoznamoch vyberaní úplne rovnako, bez rozdielu. To, či mal tínedžer doma brata alebo sestru, nemalo žiaden dopad na jeho popularitu. Výsledok opäť potvrdil, že nie je rozdiel medzi sociálnymi schopnosťami tínedžerov jedináčikov a tínedžerov so súrodencami.
Súrodenecká rivalita verzus blízkosť
Ďalší problém, ktorý okolie rado pripomína, je, že jedináčik sa musí cítiť zle. Skutočne? S neutíchajúcou pozornosťou milovanej mamy a otca, o ktorú sa nemusia s nikým deliť, ani o ňu bojovať? S pohodovými a šťastnými rodičmi a vzájomnou blízkosťou? Aj vedci z Inštitútu pre sociálny a ekonomický výskum v Anglicku sa prikláňajú na opačnú stranu. Podľa ich zistení sa deti z viacdetných rodín sťažujú na množstvo problémov. Vyše polovicu opýtaných detí súrodenci šikanovali, jedno z troch priznalo, že ich brat či sestra pravidelne bili, kopali, búchali. Ďalším zase nadávali a kradli im veci. Mať rovnaké gény neznamená automaticky, že máte aj duševne spriazneného priateľa na celý život. Každý človek je iný a v detstve sa vyrovnáva s rivalitou, závisťou a ubližovaním.
Fenomén preferenčného rodičovstva
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené! Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností. „Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti. Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť. Povzbudzujte rodinu, aby si stanovila a pochopila svoje vlastné rozhodnutia a hranice, s kým trávi čas.
Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností. Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností. Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina. Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení.
Jedináčik verzus dve deti: Výhody a nevýhody
Ak máte jedno dieťa, môžete mu dať všetku svoju lásku, maximum pozornosti, zahrnúť ho vecami, ktoré by ste si možno pri viacerých deťoch dovoliť nemohli. Často je to práve otázka financií, prečo sa rodičia rozhodnú len pre jedno dieťa. Platí totiž, že čím viac detí, tým väčšie výdavky. Tí, čo preferujú mať len jedno dieťa, vidia výhody najmä v tom, že jednému dieťaťu ľahšie zabezpečia najlepšie vzdelanie, starostlivosť a všetko potrebné.
Ale mať jedináčika má aj svoje nevýhody. Neraz sa takéto dieťa cíti veľmi osamelé a závidí svojim kamarátom, ktorí nejakého súrodenca majú. Život jedináčika tak môže byť v určitých ohľadoch smutný, a to aj napriek tomu, že často tieto deti majú všetko, na čo si zmyslia a pozornosť celej rodiny je upriamená na nich. No toto všetko nie je adekvátnou náhradou za súrodenca. Avšak inokedy sa zasa jedináčik môže naopak vyžívať v tom, že nemusí zápasiť o pozornosť svojich rodičov, nemusí sa o nič deliť, čo je preňho výhodné.
Na druhej strane, mať dve deti je zaiste finančne náročnejšie. Možno to tak nepocítite, kým sú deti maličké, ale neskôr, keď sa dostavia výdavky na školu, stále nové a nové oblečenie a množstvo ďalších vecí, stojí to rodičov aj nemalé peniaze. Avšak nedá sa na to nahliadať len z pohľadu financií. Ak máte dve deti, ste už „ozajstná“ veľká rodina. Zažijete množstvo radosti a šťastia. Pozorovať súrodencov pri spoločnej hre, chodiť spoločne na výlety a mnoho ďalších krásnych zážitkov, iste stojí za to.
Psychická záťaž v dospelosti a perfekcionizmus
Jedináčikovia sú neskôr v dospelosti vystavení väčšej psychickej záťaži zo straty blízkych či vlastných rodičov, pretože sa o bolesť nemôžu podeliť s niekým v rodine. Deti vyrastajúce bez brata či sestry často podliehajú perfekcionizmu. Ak sa budete pokúšať „opraviť“ každú jednu vec, ktorú spravia, či už pri ustieľaní postele alebo upratovaní, iba tým posilníte ich posadnutosť dokonalosťou. Jedináčikovia sú často oveľa kritickejší voči svojmu okoliu, majú vysoké očakávania od ostatných, ale aj od seba. Aj preto môžu vo väčšom kolektíve spočiatku pôsobiť namyslene a panovačne.
Vstup do vzťahu s dieťaťom z predchádzajúceho zväzku
V živote každého človeka prichádzajú chvíle, ktoré preveria jeho silu, trpezlivosť a schopnosť adaptovať sa. Jednou z takýchto situácií môže byť aj vstup do vzťahu, kde už existujú deti z predchádzajúcich partnerstiev. Vzťah s partnerovým dieťaťom môže byť obohacujúci, ale aj náročný. Je dôležité si uvedomiť, že každá rodina je jedinečná a neexistuje univerzálny návod na úspešné zvládnutie tejto situácie.
Rozdiely v povahe a osobnosti môžu byť zdrojom napätia. Každé dieťa je iné a nemusí byť jednoduché nájsť si k nemu cestu. Povaha dieťaťa, jeho záujmy a spôsob komunikácie môžu byť odlišné od toho, na čo je nový partner zvyknutý. Niektoré deti môžu prejavovať aroganciu alebo neúctu voči novému partnerovi rodiča. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, ako je napríklad lojalita k druhému rodičovi, obavy zo straty pozornosti alebo jednoducho neochota prijať novú osobu do rodiny.
Jazyková kultúra a spoločenské zmeny
V kontexte vzťahov a rodinného života je dôležité venovať pozornosť aj jazykovej kultúre a spôsobu komunikácie. V rodinnom prostredí to znamená, že je dôležité používať jazyk, ktorý je zrozumiteľný, rešpektujúci a podporujúci. Vyhýbajte sa vulgarizmom, urážkam a iným formám negatívnej komunikácie. Spoločenské zmeny, ako napríklad znovunastolenie trhových vzťahov, majú vplyv aj na jazyk a komunikáciu. V súčasnej próze sa často využívajú jazykovo nekultivované a nespracované prejavy, ktoré sa predtým nedostávali ani do slovníkov. Je dôležité si uvedomiť, že jazyk, ktorý používame, ovplyvňuje aj naše vzťahy. Ak používame vulgárny alebo agresívny jazyk, môže to negatívne ovplyvniť naše vzťahy s partnerom a deťmi. Jazyková kultúra patrí v národnom spoločenstve k tým najzákladnejším hodnotám.
Skúsenosti so stratou a nádej na nové tehotenstvo
Článok by nebol kompletný bez zmienky o skúsenostiach s potratom a tehotenstvom, ktoré môžu ovplyvniť vzťahy v rodine. Strata dieťaťa je bolestná skúsenosť, ktorá môže viesť k smútku, hnevu a pocitu viny. Je dôležité si uvedomiť, že smútia aj partneri, hoci to môžu prejavovať inak ako ženy. V takýchto prípadoch je dôležité nájsť vo vzťahu miesto pre spoločné smútenie a hľadať radosť aj v iných veciach, ktoré prináša život.
Častokrát pomôže otehotnieť znova. Strach z opakovania zostane, bolesť nezmizne. Ale príde tak potrebná nádej. Názory kedy otehotnieť sa rôznia. Jeden lekár vám povie vydržať toľko, koľko trvalo neúspešné tehotenstvo. Iný, že je dobré začať sa snažiť hneď ako telo nabehlo do bežného režimu. Záleží od zdravotného stavu a od toho, ako sa cítite. Niekomu pomôže zistiť príčinu potratu - v prípade opakovaných potratov. Často sa však nedozviete nič. Proste náhoda. Pozor na bludný kruh - tak chcem otehotnieť, že to nejde. Čím viac to nejde, tým viac znervózniem. Čím viac som nervózna, tým viac sa vzďaľujem možnosti otehotnieť. A ešte si aj rúcam všetko ostatné v živote mojim monozameraním sa na jednu vec.
Záverečné úvahy: Ako nájsť vlastnú cestu
Je úplne v poriadku mať jedno dieťa, či nemať žiadne. Rodičia sa musia rozhodnúť a zvážiť, koľko detí chcú mať, s akým rozostupom, koľko detí zvládnu uživiť, v akej sú situácii. Nikto nemá právo sa do toho montovať alebo posudzovať. Ideálny súrodenec je dvojička, hneď za tým nasleduje súrodenec do 3 rokov. Deti, čo majú rozostup max 3 roky všetkými vývinovými obdobiami prechádzajú spolu a je tam najvyššia šanca, že budú mať dobrý vzťah. Ale nie je to pravidlo a nemusí to tak byť. Može mať každé úplne inú povahu, záujmy, nastavenie, osobnosť a nebudú si rozumieť v ničom. Ak je medzi deťmi už väčší rozostup, tak tých spoločne zdieľaných skúseností je menej a menej, každý sa nachádza v inom vývinovom štádiu a dorovnajú sa až v dospelosti na rovnakú úroveň.
Otázka je, prečo ťa to trápi a kde je tvoja dilema. Lebo ak ťa to trápi preto, že vnútorne si nastavená, že už ďalšie dieťa nechceš, no sama máš súrodencov a bojíš sa, že tvoje dieťa bude mať neúplné detstvo - tak sa obávaš zbytočne. Jedináčikovia majú rovnako plnohodnotné detstvo a život ako deti, čo súrodencov majú. Dôležitým faktorom je najmä socializácia, dieťa musí prichádzať do kontaktu s rovesníkmi, musí rozvíjať svoje interpersonálne skilly.
Ak ťa to trápi preto, že v hĺbke duše druhé dieťa chceš, ale bojíš sa, ako to zvládneš a či budú mať dobrý vzťah atď.., skús sa od toho strachu odosobniť a spraviť tak, ako to cítiš. Rodičia majú deti pre seba, lebo chcú. Nie aby sa zavďačili ostatným. Deti keď „drankajú“ súrodenca v 6 rokoch, tak oni nedrankajú uplakaného novorodenca. Oni chcú druhé 6 ročné dieťa, ktoré bude ideálne rovnakého pohlavia a s rovnakými záujmami. Preto by mali rodičia pozerať na to, po akej veľkosti rodiny túžia oni, nie akú predstavu o súrodencovi majú deti. Lebo predstava tých detí nebude nikdy splnená.
Každá z nás má na „ideálny“ počet detí svoj vlastný názor. Sú maminy, ktorým vyhovuje mnohopočetná rodina a ich dom je plný detí. V dnešnej dobe síce prevládajú rodiny, v ktorých sú len dvaja súrodenci, no ani rodiny s jedináčikom nie sú žiadnou výnimkou. V podstate úplne normálne. Ako všetko na tomto svete to má svoje klady aj zápory. „A kedy bude braček alebo sestrička?“ To je asi jedna z najčastejších otázok, ktorým čelí mama jedináčika. Akoby mať ďalšie dieťa bola pre mamu svätá povinnosť. Niekedy sa rodičia jednoducho necítia na to, aby priviedli na svet ďalšie dieťatko a je to úplne v poriadku. Nikomu nie ste dlžní. Ani vášmu prvému dieťaťu, ani starým rodičom, ktorí sa nevedia dočkať ďalšieho kočíkovania.
Rodičia, ktorí vychovávajú len jedno dieťa, stoja pred viacerými výzvami. Prvou je nepostaviť svoju dcéru či syna na piedestál. Je normálne, že o jediné dieťa sa bojíme oveľa viac, pretože je to človiečik, ktorému od narodenia dávame všetku našu lásku, voľný čas a pozornosť. No dieťa by sa malo naučiť, že nie všetky situácie v živote sa budú rozvíjať tak, ako to chce ono. Ak vychovávate len jedno dieťa, skúste mu zdôrazniť, že je dôležitejšia radosť z vykonávania nejakej činnosti než dosahovanie prvenstva vo všetkých oblastiach. Jedináčikovia mávajú často pocit, že sa musia zavďačiť blízkym, ktorí im venujú veľa pozornosti.
Na druhej strane, ako uvádza portál New York Times, jedináčikovia naozaj bývajú inteligentnejší a sebavedomejší. Vyplýva to zo záverov dlhoročného výskumu Univerzity v Texase. Súvisí to najmä s tým, že vyrastajú medzi dospelými a veľa času trávia rozhovormi s nimi, alebo počúvaním ich rozhovorov. Ani dieťa, ktoré vyrastá samo, nemusí trpieť nedostatkom sociálnych kontaktov. Od mala je mu venovaná zvýšená pozornosť a jeho rodičia neraz robia všetko preto, aby mu zabezpečili prítomnosť kamarátov. Treba si uvedomiť, že samota nie je synonymum osamelosti. Naopak, jedináčik sa od mala učí, že stráviť pár chvíľ osamote je v skutočnosti veľká výhoda.
V spoločnosti doposiaľ panuje názor, že takmer všetci jedináčikovia sú rozmaznané decká, ktoré nevedia, čo so sebou. Je však pravdou, že jediné dieťa v rodine sú jej členovia predsa len náchylnejší rozmaznávať. Aby to tak nebolo aj v prípade vášho jediného syna či dcéry, je nastavenie hraníc nevyhnutnosťou. Jedináčik sa síce cíti prirodzene v prítomnosti dospelých, no netreba zabúdať, že je ešte stále dieťaťom. Rodičia potrebujú stráviť aj čas bez dieťaťa, osamote. Ako sa cíti mama, dieťa raz-dva vycíti. A to bez ohľadu na to, koľko má rokov. Neverte tomu, že nie ste plnohodnotnou mamou len preto, že vaše dieťa nemá súrodenca. Nepočúvajte ju. Kvalita materstva sa nedá zmerať počtom detí. Dôležitá ste vy sama. Mať jedináčika znamená mať aj viac času nielen na spoločné aktivity, ale aj sama na seba.
tags: #oslik #ked #mas #jedno #dieta